Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8Co-13-2024.pdf
PDF · 121.51 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/13/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobkyne: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX-XX, XXX XX C. A., zastúpená: JUDr. Dušan Divko, advokát, spol. s r. o., IČO: 36 860 654, so sídlom Šoltésovej 346/1, 017 01 Považská Bystrica, proti žalovanému: C. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom 018 21 D. E. XX, zastúpený: JUDr. Ján Súkeník, advokát so sídlom Stred 60/55, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 34 056 777, o zaplatenie 1.881,55 Eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 81C/23/2023-200 zo dňa 22. novembra 2023, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd p o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch I. a III.
II. Žalobkyni sa p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1.1. Súd prvej inštancie výrokom I. rozsudku zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 1.878,17 Eur podľa § 517 ods. 1, 2, § 563, § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ako dôvodne uplatnený zákonný úrok z omeškania vo výške 6,25 % ročne z dôvodu omeškania žalovaného s úhradou dlžnej sumy priznanej trestným rozsudkom vo výške 41.807,70 Eur za obdobie od 27.10.2022 do 14.07.2023 a zo sumy 16.427,70 Eur za obdobie od 15.07.2023 do 20.07.2023. Výrokom II. žalobu vo zvyšku zamietol. Výrokom III. priznal žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP) z dôvodu, že žalobkyňa mala v konaní len nepatrný neúspech 0,18 % (čo do zamietnutej časti 3,38 Eur) a v rozsahu 99,82 % bola úspešná (čo do priznanej sumy 1.878,17 Eur).
1.2. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala od žalovaného zaplatenia úrokov z omeškania v sume 1.881,55 Eur z dôvodu, že žalovaný bol na základe rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 12T/50/2022- 254 zo dňa 05.09.2022 uznaný vinným podľa § 157 ods. 1 a 2 písm. a/ Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody na 1 rok so skúšobnou dobou na 2 roky a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na 1 rok. Okrem toho bol zaviazaný nahradiť jej škodu za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 41.807,70 Eur, ktoré rozhodnutie čo do výroku o náhrade škody nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 26.10.2022. Keďže žalovaný jej náhradu škody v stanovenej lehote neuhradil, podala návrh na vykonanie exekúcie, ktorá exekúcia sa vedie na Exekútorskom úrade v Myjave u JUDr. Miroslavy Polákovej, súdnej exekútorky, Hurbanová 643/22, 907 01 Myjava pod č. 335EX/560/22. Dňa 22.03.2023 súdna exekútorka vydala Exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním inej peňažnej pohľadávky, ktorý doručovala poisťovni F. C., G., H. I. J., aby poukázala poistné plnenie prislúchajúce povinnému v zmysle poistnej zmluvy. Na základe tohto
exekučného príkazu poisťovňa F. C., G., H. I. J. plnila a to tak, že dňa 14.07.2023 uhradila na účet žalobkyne čiastku vo výške 25.380 Eur a následne dňa 20.07.2023 čiastku vo výške 16.429 Eur, čím za povinného uhradila celkom 41.809 Eur. Nakoľko však zo strany žalovaného prostredníctvom jeho poisťovne došlo k plneniu po stanovenej lehote splatnosti v exekučnom konaní, dostal sa do omeškania, a preto žiadala, aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť jej úroky z omeškania, ktoré majú povahu sankcie za omeškanie dlžníka so splnením záväzku. Keďže sa žalovaný s plnením náhrady škody dostal do omeškania, keď jej do 26.10.2022 neuhradil riadne a včas škodu vo výške 41.809 Eur, ktorá jej bola priznaná rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 12T/50/2022-254 zo dňa 05.09.2022, žiadala, aby bol žalovaný povinný zaplatiť jej 6,25 % zákonný ročný úrok z omeškania zo sumy 41.809 Eur od 27.10.2022 do 14.07.2023, ktorý zodpovedá čiastke 1.861,30 Eur a zároveň 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 16.427,70 Eur od 15.07.2023 do 20.07.2023, ktorý zodpovedá čiastke 20,25 Eur.
1.3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že priznanie úroku z omeškania by bolo bez právneho dôvodu zásahom do jeho práv a takisto by bolo v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko urobil všetko pre to, aby bola žalobkyni škoda vyplatená poisťovňou. Žalobkyňa neposkytovala poisťovni potrebnú súčinnosť, hoci si bola vedomá, že náhrada škody jej bude hradená prostredníctvom povinného zmluvného poistenia zo strany F. C., G.. H. I. J.. Žalobkyňa nedoručila včas poisťovni oznámenie škodovej udalosti, ktoré jej aj s priateľkou K. F. pomáhal osobne vypĺňať a dohodli sa, že ho nasledujúci pracovný deň zanesie na poisťovňu, čo však neurobila. Žalobkyňa neposkytla poisťovni okrem iného ani číslo účtu, na ktorý mala byť poukázaná náhrada škody, čo viedlo k tomu, že omylom bola poukázaná časť náhrady škody vo výške 25.380 Eur žalovanému, a to na účet jeho právneho zástupcu. Tieto finančné prostriedky boli v nadväznosti na oznámenie zo strany právneho zástupcu žalovaného ihneď po nahlásení čísla účtu zo strany poisťovne vrátené späť na ich účet. Ďalej uviedol, že so žalobkyňou uzavrel dňa 10.03.2022 podľa § 51 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov dohodu o náhrade škody, z ktorej okrem iného vyplýva, že v čase, keď došlo k dopravnej nehode, bolo osobné motorové vozidlo zn. K. A. L. M. s ev. č. C., ktorého vlastníkom je spoločnosť C. N. N. B. .O. so sídlom B. XXXX/XXX, XXX XX C. A. a ktoré žalovaný viedol v čase dopravnej nehody, povinne zmluvne poistené pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v F. C., G.. H. I. J.. V článku I. bode 6. dohody je uvedené, že bolestné ako aj sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 41.807,70 Eur bude hradené prostredníctvom povinného zmluvného poistenia zo strany F. C., G.. H. I. J.. V článku III. bode 5. dohody je uvedené, že poškodená (žalobkyňa) si je vedomá skutočnosti, že náhrada škody (bolestného a SSU) jej bude hradená prostredníctvom povinného zmluvného poistenia zo strany F. C., G.. H. I. J.. V článku IV. bode 5. tejto dohody je uvedené, že účastníci dohody (teda aj žalobkyňa) dohodu uzatvárajú slobodne, vážne, bez skutkového alebo právneho omylu, nie v tiesni alebo za nápadne nevýhodných podmienok. Mal za to, že žalobkyni nevznikol nárok na žalovaný úrok z omeškania, pretože sama žalobkyňa neposkytla potrebnú súčinnosť pri uplatňovaní nároku na náhradu škody a on urobil všetko pre to, aby žalobkyni bola náhrada škody poisťovňou uhradená.
1.4. Po vykonanom dokazovaní oboznámením rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 12T/50/2022-254 zo dňa 05.09.2022, exekučného príkazu č. 335EX 560/22-14 zo dňa 22.03.2023, potvrdenia o zrealizovaní transakcie zo dňa 14.07.2023, potvrdenia o zrealizovaní transakcie zo dňa 20.07.2023, oznámenia o spore zo dňa 24.08.2023, výzvy na poskytnutie poistného plnenia zo dňa 21.11.2022, e-mailovej komunikácie zo dňa 28.11.2022, zo dňa 14.04.2023, zo dňa 12.07.2023, dohody o náhrade škody zo dňa 10.03.2022, administratívneho spisu F. C., G.. H. I. J. týkajúceho sa škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobkyne bola čiastočne dôvodná. Predmetom konania bol nárok žalobkyne na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 1.881,55 Eur z titulu omeškania žalovaného s úhradou bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 41.807,70 Eur, ktoré nároky boli priznané žalobkyni rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 12T/50/2022-254 zo dňa 05.09.2022, právoplatným dňa 26.10.2022.
1.5. V prvom rade súd prvej inštancie uviedol, že aby mohlo dôjsť k omeškaniu dlžníka, musia byť splnené tieto predpoklady: a) povinnosť dlžníka plniť spočíva na povinnosti, ktorá mu vyplýva zo zmluvy, zákona alebo súdneho rozhodnutia, b) uplynula doba splatnosti dlhu a c) plnenie dlžníka je objektívne možné.
1.6. V konaní bolo preukázané a nesporné, že bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia boli žalobkyni uhradené prostredníctvom poisťovne F., G.. H. I. J. v dvoch splátkach, a to dňa 14.07.2023
vo výške 25.380 Eur a dňa 20.07.2023 vo výške 16.429 Eur. Žalovaný v konaní namietal, že on urobil všetky potrebné kroky, aby bola žalobkyni škoda vyplatená poisťovňou, avšak bola to žalobkyňa, ktorá neposkytovala poisťovni potrebnú súčinnosť, nedoručila poisťovni včas oznámenie škodovej udalosti a tiež neposkytla číslo účtu, na ktorý mala byť poukázaná náhrada, preto by bolo zásahom do jeho práv ako aj v rozpore s dobrými mravmi, ak by bol zaviazaný na úhradu úrokov z omeškania.
1.7. Súd prvej inštancie zdôraznil, že požiadavku veriteľa na zaplatenie úrokov z omeškania nemožno zásadne považovať za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, a to ani v prípade, keď je existencia dlhu medzi účastníkmi sporná a rozhoduje sa o ňom v súdnom konaní. Odopretie ochrany veriteľovi by prichádzalo do úvahy vtedy, ak by požiadavka na zaplatenie úrokov z meškania nebrala do úvahy zabezpečovací, sankčný a kompenzačný charakter inštitútu úrokov z omeškania, nevychádzala by z jeho účelu, príp. by ho dokonca zneužívala na poškodenie dlžníka, alebo by vzhľadom na pomery účastníkov viedla k neprimeraným dôsledkom v tom zmysle, že by dlžníka zaťažovala likvidačným spôsobom, zatiaľ čo by pre veriteľa neznamenala podstatný prínos.
1.8. V prípade spôsobenia škody poisteným motorovým vozidlom vzniká poškodenému právo na náhradu škody proti poisťovateľovi v zmysle § 15 ods.1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení (ďalej len zákon o PZP). Náhradu z poistenia zodpovednosti uhrádza poisťovateľ priamo do rúk poškodeného. V zásade podľa § 823 Občianskeho zákonníka nemá poškodený priamy nárok na plnenie voči poisťovni. Avšak § 15 zákona o PZP ustanovuje, že poškodený má bezvýnimočný priamy nárok na náhradu škody proti zodpovednostnému poisťovateľovi (action direct), a to z dôvodu, že ochrana poškodeného si vyžaduje, aby právo na náhradu škody bolo garantované aj vtedy, ak poistený porušil poistnú zmluvu takým spôsobom, že by poisťovateľ vo vzťahu k nemu síce mohol odmietnuť plnenie z poistenia zodpovednosti, ale nemôže tak urobiť vo vzťahu k poškodenému. Priamy nárok poškodeného znamená, že ak mu bola spôsobená škoda prevádzkou motorového vozidla, môže si vybrať, či nárok na náhradu škody uplatní voči škodcovi (poistenému) alebo proti poisťovateľovi, alebo voči obom naraz. V prípade, že si poškodený nárok na náhradu škody uplatní na súde len proti poistenému, poistený je povinný bez zbytočného odkladu o tejto skutočnosti informovať poisťovateľa (§ 10 ods. 3 zákona o PZP), teda v prejednávanej veci bolo povinnosťou žalovaného informovať poisťovňu. Aj na premlčanie nároku poškodeného na náhradu škody proti poisťovateľovi sa vzťahuje rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá spôsobila škodu, aby poškodený bol v rovnakej právnej situácii bez ohľadu na to, či škodu bude uplatňovať voči škodcovi alebo proti poisťovateľovi. Premlčacia doba sa tu riadi ustanovením § 106 OZ. Preto nemožno vylúčiť taký postup poškodeného, ktorý si nárok neuplatní proti poisťovni, ale len proti prevádzateľovi motorového vozidla.
1.9. Ak si poškodený uplatní svoj nárok len voči poistenému prevádzateľovi, má takýto úkon za následok omeškanie len prevádzateľa s tým, že poškodenému proti prevádzateľovi vzniká nárok na zaplatenie úroku z omeškania. Ani oznámenie poisteného poisťovni (podľa § 10 ods. 3 zákona o PZP) nemá za následok to, že sa poisťovňa voči poškodenému dostáva do omeškania a poškodenému vzniká voči poisťovni nárok na úrok z omeškania. Ak však poistený oznámil poisťovni to, že si poškodený voči nemu uplatnil nárok na náhradu škody a ďalej postupoval podľa pokynov poisťovne, má nárok na to, aby poisťovňa za neho poškodenému zaplatila úrok z omeškania, ktorý vznikol v dôsledku toho, že konal podľa pokynov poisťovne. Teda ak poisťovňa po oznámení poisteného neplní poškodenému, musí za poisteného zaplatiť úrok z omeškania. To však neznamená, že je voči poškodenému v omeškaní. Poškodený si svoj nárok proti poistenému prevádzateľovi môže uplatniť aj žalobou, pričom výsledkom sporu medzi poškodeným a poisteným prevádzateľom je rozsudok, ktorý poisteného zaväzuje na plnenie poškodenému. Takýto rozsudok môže následne poškodený predložiť poisťovni so žiadosťou o plnenie. Rovnako tak môže postupovať poškodený. Poisťovňa však podľa takéhoto rozsudku musí za škodcu poškodenému poskytnúť plnenie úrokov z omeškania len v tom prípade, ak je takýto rozsudok výsledkom sporu, s ktorým bola poisťovňa oboznámená a ktorý poistený prevádzateľ viedol podľa pokynov poisťovne [§ 5 ods. 1 písm. d) zákona o PZP a § 5 ods. 2 písm. a), b) a c) zákona o PZP)/ (nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 214/2020).
1.10. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok žalobkyne (ako poškodenej) na úroky z omeškania voči žalovanému (škodcovi, poistenému) je daný. V tejto súvislosti dal súd prvej inštancie do pozornosti aj rozhodnutie NS ČR zo dňa 31.03.2003, sp. zn. 25Cdo 649/2001, podľa ktorého okolnosť, že za účastníka dopravnej nehody zodpovedného za škodu podľa § 427 OZ je
povinná plniť jeho poisťovňa zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, nevylučuje povinnosť škodcu platiť úroky z omeškania.
1.11. Samotná zodpovednosť žalovaného (ako dlžníka) za omeškanie má objektívnu povahu. Omeškanie dlžníka nastane podľa úpravy Občianskeho zákonníka bez ohľadu na stupeň jeho zavinenia a dokonca aj v prípadoch nevedomej nedbanlivosti a tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť s poukazom na to, že omeškanie nezavinil. Občiansky zákonník neupravuje žiadne dôvody pre zbavenie sa zodpovednosti za omeškanie, upravuje len prípady, kedy omeškanie dlžníka nenastane, a to v prípade ak je v omeškaní veriteľ (podľa § 520 OZ k omeškaniu dlžníka nedôjde, ak veriteľ včas a riadne ponúknuté plnenie od neho neprijme alebo mu neposkytne súčinnosť potrebnú na plnenie dlhu), tiež v prípade ak sa plnenie stalo nemožným (§ 575 OZ) pre objektívnu preukážku trvalého charakteru, ako aj v prípade, ak včasnému plneniu zabránila objektívna okolnosť alebo pôsobenie vyššej moci (vis maior), čo žalovaný netvrdil ani nepreukazoval.
1.12. Z hľadiska posúdenia či sa pre (ne)konanie veriteľa nedostal dlžník do omeškania, je podstatné, či bolo plnenie riadne a včas ponúknuté (podľa obsahu zmluvy alebo zákonnej úpravy), a teda či veriteľ bol povinný ho prijať. Ponuka je včasná, ak bola urobená v čase splatnosti, prípadne aj skoršie, ak je dlžník oprávnený plniť predčasne, alebo neskoršie, pokiaľ plnenie môže byť ešte poskytnuté. Ponuka musí byť reálna. Veriteľ musí mať možnosť posúdiť, či predmet plnenia zodpovedá dohodnutému záväzku. Podľa obsahu záväzku je potrebné ustáliť, či a aká súčinnosť veriteľa je potrebná na splnenie záväzku. Okrem súčinnosti danej zákonom alebo dojednanej zmluvne môžu prichádzať do úvahy rôzne úkony zo strany veriteľa, bez ktorých nie je možné záväzok splniť. Omeškanie veriteľa z dôvodu neposkytnutia súčinnosti neprichádza do úvahy pri záväzkoch, pri ktorých nie je na ich splnenie potrebný úkon veriteľa. Splnenie záväzku nastáva na základe jednostranného právneho úkonu dlžníka, ktorým dlžník poskytuje veriteľovi predmet plnenia s úmyslom splniť svoj dlh. Ak má dlžník splniť záväzok niečo dať, je potrebný právny úkon veriteľa, ktorým plnenie prijíma. Prijatie plnenia od dlžníka je jednostranným právnym úkonom veriteľa, nevyhnutným na to, aby bol záväzok splnený. Ak ide o prijatie peňažného plnenia, veriteľ nemá žiadnu právnu povinnosť pomáhať dlžníkovi získať finančné prostriedky, aby dlžník mohol svoj dlh peniazoch splniť.
1.13. Súd prvej inštancie považoval za nepochybné, že v danom prípade zodpovedným za vznik škody na zdraví žalobkyne je žalovaný (nie poisťovňa), žalobkyňa si uplatnila nároky na náhradu škody (bolestné a SSÚ) priamo voči žalovanému (v trestnom konaní) a žalovaný najneskôr odo dňa doručenia trestného rozsudku mal vedomosť o tom, že žalobkyňa od neho predmetné plnenia (bolestné a SSÚ) požaduje, a preto mal možnosť plniť. Tým, že neplnil, dostal sa do omeškania (obdobne napr. rozhodnutie Krajského súdu Trnava, sp. zn. 11Co 138/2018 zo dňa 08.10.2019, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. Zn. 1Cdo/177/2020 zo dňa 28.09.2022). Nebolo preukázané (ani tvrdené), že by žalovaný ponúkol žalobkyni plnenie a táto by neposkytla žalovanému súčinnosť. Za situácie, že si žalobkyňa ako poškodená uplatnila nárok na plnenie proti žalovanému (nie priamo voči poisťovni), žiaden právny predpis jej neukladá povinnosť poskytovať súčinnosť poisťovni. Pokiaľ teda žalovaný tvrdil, že on predložil poisťovni všetky potrebné doklady, žalobkyňa však neposkytovala poisťovni potrebnú súčinnosť, pričom jej nedoručila včas oznámenie o škodovej udalosti, či číslo účtu, súd udáva, že tieto tvrdenia sú irelevantné pre posúdenie nároku žalobkyne na úroky z omeškania vo vzťahu k žalovanému. Na tom nič nemení ani dohoda uzatvorená medzi žalobkyňou (ako poškodenou) a žalovaným (ako škodcom) zo dňa 10.03.2022, v ktorej bolo konštatované (čl. I bod 6. dohody), že bolestné bude hradené prostredníctvom povinného zmluvného poistenia. V tomto smere súd prvej inštancie opätovne uviedol, že bolo vecou žalobkyne (ako poškodenej), voči komu si uplatní nárok na náhradu škody, či voči škodcovi alebo priamo voči poisťovni (resp. obom), čo aj učinila, keď sa domáhala náhrady škody voči škodcovi (v tomto konaní žalovanému) v trestnom konaní. Dohoda, podľa ktorej by sa žalobkyňa vzdala vopred tohto práva domáhať sa náhrady škody voči niektorému z uvedených subjektov by bola v zmysle § 39 OZ neplatná.
1.14. V prípade, keď splatnosť záväzku dlžníka nie je dohodnutá ani stanovená právnym predpisom, postupuje sa podľa § 563 OZ, tzn. že splatnosť dlhu nastáva prvého dňa po tom, čo veriteľ vyzval dlžníka na plnenie. Aj v prípade, keď súd zaviaže žalovaného na náhradu škody, treba podľa citovaného ustanovenia vychádzať z toho, že škodca je povinný škodu nahradiť prvý deň po tom, čo ho veriteľ o splnenie požiadal (porovnaj R III/1967). Za kvalifikovanú výzvu v danom prípade súd prvej inštancie považoval trestný rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 12T 50/2022-254 zo dňa
05.09.2022, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť nahradiť škodu žalobkyni (bez uvedenia dátumu jej splatnosti). Tento rozsudok bol nesporne žalovanému riadne doručený, a teda dňom nasledujúcim po jeho právoplatnosti (dňa 26.10.2022), teda od 27.10.2022 bol žalovaný v omeškaní. Povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania trvá až do zániku pohľadávky splnením (§ 559 a nasl. OZ), príp. do zániku pohľadávky jedným zo spôsobov zániku záväzku (§ 570 až § 587 OZ).
2.1. Proti výroku I a III. rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP a žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu zamietne, alternatívne, aby odvolací sud rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
2.2. Poukázal na bod 27. rozsudku, v ktorom je uvedené, že Občiansky zákonník neupravuje žiadne dôvody pre zbavenie zodpovednosti za omeškanie, upravuje len prípady, kedy omeškanie dlžníka nenastane, a to v prípade, ak je v omeškaní veriteľ. Zdôraznil, že podľa § 520 OZ k omeškaniu dlžníka nedôjde, ak veriteľ včas a riadne ponúknuté plnenie od neho neprijme alebo mu neposkytne súčinnosť na plnenie dlhu. Súd prvej inštancie priznaním úroku z omeškania žalobkyni voči žalovanému fakticky uznal poskytnutie súčinnosti na plnenie dlhu zo strany žalobkyne.
2.3. Dal do pozornosti bod 28. rozsudku, v ktorom sa uvádza, že ak ide o prijatie peňažného plnenia, veriteľ nemá žiadnu právnu povinnosť pomáhať dlžníkovi získať finančné prostriedky, aby dlžník mohol svoj dlh v peniazoch splniť. Mal za to, že podľa § 520 OZ má veriteľ voči dlžníkovi právnu povinnosť spočívajúcu v poskytnutí súčinnosti potrebnej na splnenie dlhu.
2.4. Súčinnosťou veriteľa v zmysle § 520 OZ sa rozumie súčinnosť potrebná v dobe stanovenej k splneniu, teda v dobe splatnosti pohľadávky. Či a aká súčinnosť veriteľa je potrebná k splneniu dlhu dlžníkom v dobe jeho splatnosti, je nutné posúdiť podľa obsahu záväzku. Okrem súčinnosti stanovenej zákonom či zmluvne dohodnutej, môže ísť o rôzne úkony veriteľa, bez ktorých nemožno záväzok splniť (rozsudok NS ČR zo dňa 28.06.2011, sp. zn. 33Cdo 2131/2009).
2.5. Žalovaný ďalej uviedol, že priznanie úroku z omeškania by bolo zásahom do jeho práv bez právneho dôvodu a v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko vykonal všetko pre to, aby bola žalobkyni škoda poisťovňou vyplatená. Žalobkyňa neposkytovala poisťovni potrebnú súčinnosť, aj keď si bola vedomá toho, že náhrada škody jej bude hradená prostredníctvom povinného zmluvného poistenia zo strany F. C., G.. H. I. J.. Žalobkyňa poisťovni včas nedoručila oznámenie škodovej udalosti, neposkytla ani číslo bankového účtu, na ktorý mala byť náhrada poukázaná, čo viedlo k tomu, že omylom bola poukázaná časť náhrady vo výške 25.380 Eur žalovanému, a to na účet jeho zástupcu. Žalovaný nemohol ovplyvniť skutočnosť, že poisťovňa neplnila včas, ale to bolo zapríčinené neposkytnutím súčinnosti poisťovni zo strany poškodenej. Žalobkyňa tiež potvrdila, že vypisovala tlačivo priamo v poisťovni, čo však nezodpovedá skutočnosti, nakoľko tlačivo vypisovala osobne spolu so žalovaným a jeho priateľkou, ktorej žalovaným navrhovaný výsluch súd prvej inštancie nevykonal, čo zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP.
2.6. Žalovaný zdôraznil, že so žalobkyňou uzavrel dňa 10.03.2022 podľa § 51 OZ dohodu o náhrade škody. V článku I, bode 6. je uvedené, že bolestné vo výške 41.807,70 Eur bude hradené prostredníctvom povinného zmluvného poistenia zo strany F. C., G.. H. I. J.. V článku III., bode 5. je uvedené, že poškodená si je vedomá skutočnosti, že náhrada škody (bolestného) jej bude hradená prostredníctvom povinného zmluvného poistenia zo strany F. C., G.. H. I. J.. Žalovaný preto vyjadril presvedčenie, že žalobkyni nevznikol nárok na úrok z omeškania, lebo neposkytla potrebnú súčinnosť pri uplatňovaní nároku na náhradu škody, pričom on vykonal všetko preto, aby jej bola náhrada škody poisťovňou uhradená.
3.1. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.
3.2. Poukázala na skutočnosť, že žalovaný nesplnil to, čo mu ukladal rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 12T/50/2022-254 zo dňa 05.09.2022, právoplatný dňa 26.10.2022, na základe ktorého jej mal zaplatiť náhradu za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 41.807,70 Eur. Keďže túto povinnosť dobrovoľne neplnil, bola nútená podať proti nemu návrh na vykonanie
exekúcie, ktorá sa vedie u súdnej exekútorky JUDr. Miroslavy Polákovej, Hurbanova 643/22, Myjava pod č. 335EX 560/22.
3.3. Nakoľko žalovaný zavinil oneskorenú úhradu pohľadávky žalobkyne, nesie plnú zodpovednosť za úroky z omeškania, s čím sa nepochybne vysporiadal aj súd prvej inštancie v bodoch 29., 30. a 31. svojho odôvodnenia. Návrhy žalovaného na doplnenie dokazovania výsluchom svedkyne K. F., ako aj pracovníčok poisťovne zamietol s tým, že vzťah z titulu zákonného poistenia medzi žalovaným a poisťovňou si musí vyriešiť žalovaný sám. 4. Ďalšie vyjadrenia podane neboli.
5.1. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach odvolania (§ 379, § 380 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) pričom dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
5.2. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán sporu, dôkazy vyhodnotil správne, v súlade so zásadami v § 191 CSP, zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie odôvodnil riadne a v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 CSP.
5.3. Odvolací súd posúdením vyjadrení strán sporu v odvolacom konaní, ako aj v konaní pred súdom prvej inštancie zistil, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými podstatnými tvrdeniami strán prednesenými v konaní, a preto nie je dôvod na postup odvolacieho súdu podľa § 387 ods. 3 prvá veta CSP. V tomto smere odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. II. ÚS 78/2005 zo 16. marca 2005, podľa ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.
5.4. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadami týkajúcimi sa procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP.
5.5. Odvolací súd skúmal splnenie procesných podmienok a postup súdu prvej inštancie v tom smere, či jeho postupom nebolo znemožnené strane sporu, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a či prípadná existencia nesprávneho procesného postupu ako nedostatku súdu prvej inštancie nemohla byť napravená v konaní pred odvolacím súdom. Vada konania vymedzená v § 389 ods. 1 písm. b) CSP je vo svojej podstate porušením základného strany sporu na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.
5.6. Žalobca v odvolaní namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP.
5.7. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP spočíva v pochybení súdu prvej inštancie, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia.
5.8. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov.
Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
5.9. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
5.10. Za podstatné odvolacie tvrdenia žalovaného považoval odvolací súd jeho tvrdenie, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď priznal žalobkyni úroky z omeškania, tvrdiac, že priznanie úrokov z omeškania je zásahom do jeho práv bez právneho dôvodu a v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko žalovaný vykonal všetko pre to, aby bola žalobkyni náhrada škody poisťovňou vyplatená a bola to práve žalobkyňa, ktorá neposkytla poisťovni potrebnú súčinnosť, napriek tomu, že v zmysle dohody si bola vedomá toho, že náhrada škody jej bude hradená prostredníctvom povinného zmluvného poistenia zo strany poisťovne. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie nepovažoval uvedenú odvolaciu námietku za dôvodnú.
5.11. Z titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP nie je potrebné, aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom uznesení súdu prvej inštancie. Pri posudzovaní vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie je nevyhnutné len zdôrazniť okolnosti podstatné a rozhodné, ktoré súvisia s odvolacími dôvodmi. Tento postup krajského súdu ako odvolacieho súdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 8. októbra 2009, podľa ktorého odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, obe konania z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV ÚS 372/08). V tejto súvislosti odvolací súd vychádza aj zo záverov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedených v rozsudku sp. zn. 2Cdo/170/05, v zmysle ktorého pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.
5.12. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 12T/50/2022-254 zo dňa 05.09.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.10.2022, bola žalovanému uložená povinnosť nahradiť žalobkyni škodu vo výške 41.807,70 Eur. Žalovaný sa so splnením uloženej povinnosti dostal do omeškania a žalobkyni tak vznikol nárok na úroky z omeškania, ktoré sú predmetom tohto konania. Ide o následok toho, že žalovaný v určenom čase nesplnil záväzok, ktorý bol práve žalovanému, a nie poisťovni, uložený právoplatným trestným rozsudkom.
5.13. Zákonom predpokladaný následok omeškania v predmetnej veci ako taký nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Naopak, snaha vyhnúť sa plneniu úrokov z omeškania môže vyvolávať pochybnosti o tom, či takéto konanie nie je v rozpore s dobrými mravmi.
5.14. Z dohody o náhrade škody zo dňa 10.03.2022, na ktorú súd v trestnej veci prihliadal pri určovaní výmery trestu, vyplýva len to, že žalobkyňa berie na vedomie, že náhrada škody bude hradená prostredníctvom povinného zmluvného poistenia zo strany poisťovne, k čomu aj došlo. Ďalej je na žalovanom a poisťovni, ako sa medzi sebou v rámci zmluvného vzťahu vysporiadajú.
5.15. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že závery súdu prvej inštancie sú správne a s týmito sa stotožnil.
5.16. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol za aplikácie § 255 ods. 1 CSP vychádzajúc zo zásady úspechu.
5.17. Rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutých výrokoch vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne a dostatočne zisteného skutkového stavu. Žalovaný v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedol žiadne
skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v konaní nezaoberal a ktoré by neboli predmetom jeho posudzovania.
5.18. Žalovaným uplatnené odvolacie tvrdenia nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a v právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil ako vecne správny v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP.
6. O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalobkyni voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
7. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).