Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 333/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. septembra

2010 predbežne prerokoval sťažnosť A., B., zastúpenej advokátkou JUDr. E. B., B., vo veci

namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2

postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod

sp. zn. a jeho rozsudkom zo 4. júna 2009, ako aj postupom Krajského súdu

v Žiline v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom zo

14. apríla 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. júla 2010

doručená sťažnosť A. (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia jej

základných práv podľa , a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom zo 4. júna 2009, ako aj

postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v odvolacom konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho rozsudkom zo 14. apríla 2010.

2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že „sťažovateľ sa návrhom na vydanie platobného

rozkazu zo dňa 11. 10. 2007 domáhal úhrady dlžnej sumy vo výške 13.000,- Sk spolu so

zmluvnou pokutou ako aj úrokom z omeškania.

Porušovateľ v 1. rade (t. j. okresný súd, pozn.) vydal dňa 28. 04. 2008 platobný

rozkaz sp. zn. , ktorým odporcu zaviazal na úhradu dlžnej sumy.

Voči platobnému rozkazu podal odporca odpor zo dňa 18. 08. 2008...

Dňa 13. 01. 2009 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom vypovedal odporca

a uviedol, že zmluvu podpísal na základe bezprávnej vyhrážky...

Na predmetnom pojednávaní bol právnou zástupkyňou sťažovateľa navrhnutý

výsluch dekana P., za účelom overenia skutočností tvrdených odporcom a súčasne žiadosť

právnej zástupkyne odporcu, aby bol vykonaný dopyt na P., koľko študentov bolo prijatých

na magisterské štúdium v akademickom roku 2005/2006, s tým, že sťažovateľ oznámi počet

podpísaných zmlúv, ktoré uzatvoril sťažovateľ, aby mohlo dôjsť ku vzájomné konfrontácii,

uvedených dôkazov.

Za týmto účelom bolo odročené pojednávanie na neurčito...

Následne porušovateľ v 1. rade vytýčil nový termín pojednávania na 04. 06. 2009, na

ktorý predvolal sťažovateľa predvolaním zo dňa 13. 05. 2008, ktoré bolo právnej zástupkyni

sťažovateľa doručené dňa 20. 05. 2009...

Právna zástupkyňa hneď listom zo dňa 21. 05. 2009 požiadala o ospravedlnenie

svojej neúčasti na pojednávaní, ktoré bolo vytýčené na 04. 06. 2009 o 12:30 hod. na

Okresnom súde v Čadci, vzhľadom k tomu, že v ten istý deň mala na 10:00 hod. už skôr

vytýčený termín pojednávania na Okresnom súde Bratislava I. sp. zn.

a požiadala porušovateľa v 1. rade o odročenie pojednávania na čo najkratší termín...

Porušovateľ napriek ospravedlneniu právnej zástupkyne sťažovateľa a žiadosť

o odročenie termínu pojednávania dňa 04. 06. 2009 vo veci konal a na predmetnom

pojednávaní i vyniesol rozsudok vo veci samej...

Porušovateľ v 1. rade dňa 04. 06. 2009 priamo na pojednávaní vo veci konal

a vyhlásil rozsudok sp. zn. -116 zo dňa 04. 06. 2009, a to v neprítomnosti

sťažovateľa a jeho právneho zástupcu, ktorý sa riadne a včas ospravedlnil, pričom

sťažovateľovi ani len nedoručil uznesenie, ktorým sa končí dokazovanie...“.

3. Podľa názoru sťažovateľky:

„Tým, že na pojednávaní bolo v neprítomnosti vyhlásené rozhodnutie vo veci samej

bez toho, aby sťažovateľ mohol predložiť a označiť nové dôkazy na preukázanie svojich

tvrdení a vyniesol rozhodnutie vo veci samej, napriek tomu, že nevyhlásil ani len nedoručil

uznesenie o skončení dokazovania, čím došlo k porušeniu SR, nakoľko

takýmto postupom porušovateľa bola odňatá sťažovateľovi konať pred súdom a tak

základné právo na súdnu ochranu.

Rovnako bola odňatá sťažovateľovi možnosť vyjadriť sa k dôkazom a tvrdeniam,

ktoré predniesol odporca na predmetnom pojednávaní, a na ktorom bol bezprostredne

vyhlásený rozsudok, ktorým sa vo veci samej rozhodla, nakoľko na ňom sťažovateľ nebol

prítomný hoci svoju neprítomnosť riadne a včas ospravedlnil, došlo k porušenie jeho práva

v zmysle SR, a to právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala v jeho

prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom...

Konaním porušovateľa v 1. rade nedošlo len k odňatiu práva byť prítomný na

pojednávaní, ale aj k odňatiu práva konať pred súdom a práva vyjadriť sa k navrhovaným

dôkazom, nakoľko na predmetnom pojednávaní bolo rozhodnuté vo veci samej

a navrhovateľ už nemal možnosť navrhovať dôkazy ani sa vyjadriť k dôkazom, ktoré boli

prednesené na pojednávaní...“

4. Krajskému súdu sťažovateľka vytýkala, že pochybil, „keď neprihliadol na

odvolanie sťažovateľa zo dňa 07. 09. 2009, v ktorom namietal odňatie možnosti konať pred

súdom, kde poukázal aj na to, že porušovateľovi v 1. rade oznámil v dostatočnom predstihu,

žiadosť o odročenie pojednávania t. j. mohol vytýčiť nový termín aj na skorší dátum ako

04. 06. 2009, pričom by bola zachovaná aj 5 dňová lehota na pojednávanie. Porušovateľ

v 2. rade na námietku sťažovateľa, že mu konaním a postupom porušovateľa v 1. rade bola

odňatá možnosť konať pred súdom len konštatoval, že sťažovateľovi nebola odňatá možnosť

konať pred súdom, pretože kolízia právneho zástupcu medzi zastupovaním rôznych sporov

nie je dostatočným dôvodom pre odročenie pojednávania, keď mal navrhovateľ resp. jeho

právny zástupca predvolanie na termín pojednávania doručené riadne a včas...“.

5. K namietanému porušeniu „ SR – rovnosť všetkých účastníkom

konania“ sťažovateľka uviedla:

„Sťažovateľ má za to, že zo strany porušovateľa v 1. rade došlo k porušeniu princípu

rovnosti účastníkov konania.

Tým, že porušovateľ v 1. rade dňa 04. 06. 2009 konal a rozhodol v neprítomnosti

sťažovateľa, bez vyhlásenia a doručenia uznesenia o skončení dokazovania a rovnako

porušovateľ v 2. rade konal bez pojednávania t. j. sťažovateľovi bola odňatá možnosť

predkladať nové dôkazy, nepochybne tento stav a konanie porušovateľov v l. a 2. rade

vyhovoval odporcovi, nakoľko pôvodne vydaný platobný rozkaz bol zrušený a nakoniec bol

návrh sťažovateľa zamietnutý, narúša princíp rovnosti účastníkov konania...“.

6. Vychádzajúc zo skutočností a názorov uvedených v bodoch 2 až 5 sťažovateľka

tvrdila, že „nepochybne došlo k neoprávneným zásahom do základných ľudských práv

zakotvených v , a SR zo strany porušovateľa

v 1. rade, pričom k odstráneniu tohto porušenia nedošlo ani v rámci odvolacieho konania

porušovateľom v 2. rade, ktorý neprihliadol na námietky sťažovateľa v odvolaní, ako aj na

to, že mu bola porušovateľom odňatá možnosť konať pred súdom“.

7. Na základe už uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto

nálezom:

„1. Základné práva sťažovateľa A. ... v konaním na Okresnom súde... sp. zn.

a v konaní na Krajskom súde... sp. zn.

- právo zákonom ustanoveným postupom domáhať sa svojho práva na nezávislom

a nestrannom súde podľa č. 46 ods. 1 SR

- právo rovnosti všetkých účastníkov konania v zmysle SR

- právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala v jeho prítomnosti a aby sa mohol

vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom

boli porušené.

2. Ústavný súd SR rozhodnutie Okresného súdu... sp. zn. -116 zo dňa

04. 06. 2009 a rozhodnutie Krajského súdu Žilina sp. zn. zo dňa 14. 04.

2010 zrušuje a vec vracia Okresnému súdu Čadca, aby v nej znovu konal a rozhodol.

4. Súčasne porušovateľ je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške

300,57 €...“

II.

8. V rámci prípravy predbežného prerokovania sťažnosti ústavný súd nahliadol do

súdneho spisu okresného súdu sp. zn. , z ktorého považuje za relevantné

oboznámiť tieto skutočnosti:

č. l. 99 – predvolanie na pojednávanie z 13. mája 2009 nariadené na 4. jún 2009 bolo

doručené právnej zástupkyni sťažovateľa 20. mája 2009.

č. l. 100 – ospravedlnenie neúčasti právnej zástupkyne sťažovateľa z 21. mája 2009

z dôvodu kolízie termínu pojednávaní.

č. l. 106-107 – zápisnica o pojednávaní konanom 4. júna 2009 za prítomnosti právneho

zástupcu odporcu.

č. l. 116-118 – písomné vyhotovenie rozsudku okresného súdu zo 4. júna 2009, ktorým

návrh sťažovateľky zamietol.

č. l. 119-122 – odvolanie sťažovateľky zo 7. septembra 2009, v ktorom okrem iného

uviedla:

„V prvom rade poukazujem na to, že Okresný súd pochybil a odňal navrhovateľovi

možnosť konať pred súdom tým, že na riadne ospravedlnenie sa právnej zástupkyne, ktoré

zaslala súdu bezodkladne po tom, čo bol termín pojednávania určený a žiadala vec odročiť

na iný, čo možno najkratší termín, z dôvodu kolízie pojednávaní, súd zrejme ani nemal

záujem umožniť navrhovateľovi aby mohol konať pred súdom a ospravedlnil síce

neprítomnosť právnej zástupkyne navrhovateľa, avšak pojednávanie nepresunul na iný

termín, neodročil s poukazom na to, že právna zástupkyňa mohla zabezpečiť právne

zastúpenie navrhovateľa substitučným zástupcom...

Postup súdu považuje navrhovateľ za odňatie možnosti konať pred súdom už aj

s poukazom na to, že súdy konajú zdĺhavo a vytyčujú termíny podľa vlastných úvah, pričom

sa domnievam, že v prípade kolízii pojednávaní u účastníkov konania, ktoré je oznámené

súdu v dostatočnom časovom predstihu, je naozaj dôvod na to, aby súd zmenil hodinu,

prípadne zamenil pojednávanie s iným pojednávaním, ktoré je vytýčené približne v tých

istých dňoch. Takýmto postupom súdu dochádza k pochybnostiam o tom, či súd má záujem

na dodržaní ústavných práv účastníkov, ktorými je aj právo na spravodlivé, nezávislé

a nestranné rozhodovanie súdu...

Pokiaľ v konaní nebolo preukázané, že účelom zmluvy nebolo poskytnúť prípravu na

skúšky, ale získať finančné prostriedky, t. j. nebolo preukázané, že zmluva obchádza zákon

alebo sa prieči dobrým mravom a súd napriek tomu vyhlásil zmluvu za neplatnú, vzbudzuje

to v navrhovateľovi dôvodnú pochybnosť v spravodlivosť a dôveryhodnosť samotného

rozhodnutia, čím došlo aj k porušeniu jeho ústavných práv a odňatiu práva na spravodlivý

proces v zmysle ...“

č. l. 129 – pokyn pre kanceláriu krajského súdu, aby oznámila termín vyhlásenia rozsudku

5 dní pred jeho vyhlásením „na úradnej tabuli krajského súdu (§ 156 ods. 3, § 214 ods. 2

)“.

č. l. 130 – „Zoznam vecí určených na deň 14. apríla 2010 na pojednávanie a rozhodnutie

bez nariadenia ústneho pojednávania...“ bol vyvesený na úradnú tabuľu 8. apríla 2010.

Vyhlásenie rozsudku bolo uvedené pod poradovým číslom 3.

č. l. 131 – „Zápisnica o vyhlásení rozhodnutia zo 14. apríla 2010“ – za neprítomnosti

účastníkov konania bol vyhlásený rozsudok, ktorým krajský súd potvrdil rozsudok

okresného súdu.

č. l. 132-135 – písomné vyhotovenie rozsudku krajského súdu č. k. -132 zo

14. apríla 2010, v odôvodnení ktorého je okrem iného uvedené:

«... Krajský súd, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podal

riadne a včas účastník konania (, ) proti rozhodnutiu, ktoré možno

napadnúť týmto opravným prostriedkom ( prvá veta ), pričom podanie

opravného prostriedku nie je vylúčené podľa , prejednal vec v medziach

ustanovenia a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa

ods. 2 vo veci vyhlásil rozsudok podľa , ktorým napadnutý

rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa

Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci

vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu.

Tento v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne

správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O. s.

p. Z uvedených dôvodov sa krajský súd obmedzuje iba na konštatovanie správnosti tam

uvádzaných dôvodov podľa

Zároveň však krajský súd považuje za potrebné poukázať na to, že zo skutkového

stavu, tak ako ho zistil okresný súd, dospel k rovnakému právnemu záveru, že v čase

uzavretia zmluvy o sprostredkovaní prípravy študenta na skúšky v študijnom odbore

„právo“ č. 77012 zo dňa 14. decembra 2004, zákon o vysokých školách možnosti spoplatniť

štúdium neupravoval. K účinnosti došlo až dňom 1. 9. 2007, ale

predmet sporu účastníkov sa dotýka obdobia školského roku 2006/2007, ktorý skončil 30. 6.

2007, teda pred účinnosťou tohto zákona. Keďže neexistovala zákonná úprava, na základe

ktorej by navrhovateľ mohol vyberať finančné prostriedky za štúdium na verejnej vysokej

škole čo i len vo forme externého štúdia, a keď nebolo preukázané, že navrhovateľ poskytol

odporcovi prípravu ku skúškam magisterského štúdia (článok I, bod 1 zmluvy), zmluva

odporuje zákonu ( ). Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní poukazoval

na to, že zabezpečoval pre odporcu v zmysle uzavretej zmluvy služby, ktoré spočívali v jeho

príprave na skúšky, tieto skutočnosti z vykonaných dôkazov okresným súdom nevyplývali.

Práve naopak, z vyjadrenia U., zo dňa 27. januára 2009 (č. l. 76 spisu) vyplýva, že

navrhovateľ zodpovedal za technické zabezpečenie výučby a s tým spojené výdavky za

prebiehajúcu výučbu (odmeňovanie vyučujúcich, cestovné náhrady, stravovanie,

ubytovanie, energie). Rovnaké skutočnosti uviedol aj vo svojej výpovedi svedok prof. JUDr.

M. M., ktorý uviedol, že navrhovateľ zabezpečoval materiálno-technické a organizačné

podmienky štúdia. Navrhovateľ dokonca ani v podanom odvolaní, ani v konaní pred

okresným súdom nekonkretizoval služby, ktoré mali byť poskytnuté odporcovi v rámci

prípravy ku skúškam magisterského štúdia v odbore právo v zmysle článku I, bod 1

uzavretej zmluvy. Naopak, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ takúto

prípravu neposkytoval odporcovi, ale U., inštitúcii, na ktorej realizoval odporca

vysokoškolské štúdium, poskytoval len materiálne a technické zabezpečenie pre jej

vyučujúcich.

Na základe týchto skutočností krajský súd preto námietku navrhovateľa v odvolaní

o nesprávnom právnom posúdení veci okresným súdom nepovažoval za dôvodnú.

Pokiaľ navrhovateľ ďalej uvádzal, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom,

pretože sa na termín pojednávania pred okresným súdom ospravedlnil z dôvodu kolízie

tohto pojednávania s inými pojednávaniami jeho právnej zástupkyne, a okresný súd napriek

tomu vo veci konal, podľa názoru krajského súdu týmto postupom nebola navrhovateľovi

odňatá možnosť konať pred súdom, pretože kolízia právneho zástupcu medzi zastupovaním

rôznych sporov nie je dostatočným dôvodom pre odročenie pojednávania, keď mal

navrhovateľ resp. jeho právna zástupkyňa predvolanie na termín pojednávania doručené

riadne a včas. Bolo na právnej zástupkyni navrhovateľa, aby si kolíziu pojednávaní,

v ktorých zastupuje, riešila substitúciou...»

Podľa doručenky pripojenej k č. l. 135 bol rozsudok krajského súdu doručený

právnej zástupkyni sťažovateľa 23. júna 2010.

III.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na

neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na

ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti, alebo sťažnosti podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný súd odmietnuť sťažnosť aj

vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

10. Ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127

ods. 1 nebolo v jeho právomoci preskúmanie napadnutého rozhodnutia okresného

súdu preto, lebo na základe podaného odvolania patrilo do právomoci krajského súdu.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka proti rozsudku okresného súdu č. k.

-116 zo 4. júna 2009 podala riadny opravný prostriedok – odvolanie zo

7. septembra 2009, o ktorom rozhodol krajský súd. Ústavný súd preto nemá právomoc na

konanie o tej časti sťažnosti, v ktorej sa namieta porušenie práv sťažovateľky napadnutým

rozhodnutím okresného súdu.

11. Pokiaľ sťažovateľka namietala porušenie označených práv rozsudkom krajského

súdu sp. zn. zo 14. apríla 2010, z obsahu sťažnosti a najmä z obsahu

súdneho spisu okresného súdu sp. zn. vyplýva, že v danom prípade

sťažovateľka nevyčerpala všetky prostriedky, ktoré jej zákon na ochranu jej základných

práv a slobôd v systéme všeobecných súdov účinne poskytuje, keďže v rozsahu

namietaných skutočností (pozri najmä body 3, 4 a 6) nepodala proti namietanému rozsudku

krajského súdu dovolanie [, Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“)]. Totiž kvalifikovaným dovolacím

dôvodom podľa je „odňatie možnosti konať pred súdom“ a tento dôvod

tvorí jadro sťažovateľkiných výhrad.

12. daná právomoc ústavného súdu neumožňuje ústavnému súdu nahrádzať

rozhodovaciu činnosť (právomoc) všeobecných súdov, ak je založená zákonom alebo na

základe zákona. Ústavný súd môže založiť svoju právomoc na konanie až vtedy, ak fyzická

alebo právnická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany svojich

práv. ani nepripúšťajú, aby si sťažovateľ ako účastník

konania zvolil medzi súdnymi orgánmi ochrany porušených základných práv a slobôd,

naopak jednoznačne požaduje vyčerpanie všetkých sťažovateľovi

dostupných a účinných prostriedkov nápravy. Aj podľa stabilnej judikatúry ústavný súd nie

je oprávnený poskytovať ochranu ústavnosti vo veciach, v ktorých sa sťažovateľ mohol

domôcť ochrany v konaní pred všeobecným súdom vlastnými, dovolenými a Občianskym

súdnym poriadkom ustanovenými procesnými úkonmi (napr. , ,

).

13. Ako to vyplýva z , právomoc ústavného súdu poskytovať

ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy, ak o ochrane

týchto základných práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Keďže proti napadnutému

rozhodnutiu krajského súdu bolo možné s ohľadom na sťažovateľkou uvádzané okolnosti

podať dovolanie, právomoc poskytnúť ochranu označeným základným právam

sťažovateľky má/mohol mať Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací, čím

je/bola zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu. Z uvedených dôvodov bola preto aj

táto časť sťažnosti podľa uznesením ako neprípustná

odmietnutá.

14. Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo už bez právneho

významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľky.

15. Ústavný súd v závere poznamenáva, že účelom oboznámenia skutočností

uvedených v III. časti jeho odôvodnenia (bod 8) bolo priebehom konania všeobecných

súdov (tak ako to vyplýva z predmetného súdneho spisu) len doplniť faktickú argumentáciu

sťažovateľky prezentovanú v jej sťažnosti bez akéhokoľvek hodnotenia (posudzovania) tam

uvedených skutočností. Ústavný súd prihliadol len na námietky sťažovateľky odôvodňujúce

možnosť domáhať sa nápravy podaním mimoriadneho opravného prostriedku.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. septembra 2010