Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 354/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. septembra

2010 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti W., a. s., B., zastúpenej

advokátom JUDr. J. Č., K., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. z 13. mája 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti W., a. s., o d m i e t a pre nedostatok právomoci

Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. augusta

2010 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti W., a. s., B. (ďalej len „sťažovateľka“),

zastúpenej advokátom JUDr. J. Č., K., vo veci namietaného porušenia jej základného práva

na súdnu ochranu podľa (ďalej len „“) a

práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej

len „krajský súd“) sp. zn. z 13. mája 2010.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka v postavení žalobkyne podala Okresnému

súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) žalobu o zaplatenie sumy 51 446 Sk a prísl. proti

Ing. F. M. (ďalej len „žalovaný“). Svoj žalobný nárok sťažovateľka odvodzovala z

ustanovenia o povinnom zmluvnom poistení

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o povinnom zmluvnom

poistení“).

Pre účely oboznámenia so skutkovými okolnosťami prípadu sťažovateľka v sťažnosti

uvádza, že 15. júla 2004 uzatvorila so žalovaným poistnú zmluvu č. 7060012638

o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla (ďalej len „poistenie zodpovednosti“) typu Ford... Dňa 11. februára

2005 došlo k poistnej udalosti tak, že vodič D. K. s motorovým vozidlom typu Ford...

neprispôsobil rýchlosť jazdy stavu vozovky, dostal šmyk, v dôsledku čoho narazil do

prednej časti nákladného motorového vozidla typu Daf... Vlastníkom poškodeného

motorového vozidla bola spoločnosť B., s. r. o., K. Poškodená spoločnosť mala označené

motorové vozidlo havarijne poistené v Č., a. s. Z titulu vyplateného poistného plnenia s

poukazom na si Č., a. s., listom z 1. marca 2005 uplatnila

náhradu škody u sťažovateľky. Sťažovateľka vyplatila Č., a. s., z titulu poistenia

zodpovednosti náhradu škody vo výške 102 892 Sk.

V čase poistnej udalosti 11. februára 2005 bol žalovaný ako poistník v omeškaní

s platením poistného, keďže k úhrade splátky poistného splatnej 15. januára 2005 došlo až

17. februára 2005. Na základe ustanovení zákona o povinnom zmluvnom poistení uplatnila

sťažovateľka proti žalovanému nárok na náhradu poistného plnenia vo výške 51 446 Sk

(1 707,60 €).

Okresný súd rozsudkom č. k. -69 z 12. marca 2009 žalobu sťažovateľky

zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného. Proti rozsudku okresného

súdu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn.

z 13. mája 2010 tak, že napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil ako

vecne správny, avšak z odlišných dôvodov.

Sťažovateľka zastáva názor, že odôvodnenie rozsudku krajského súdu vychádza

z takého právneho výkladu § 12 ods. 1 písm. f) zákona o povinnom zmluvnom poistení,

ktorý je zjavne nepodložený, svojvoľný (arbitrárny) a ktorým krajský súd celkom zrejme

poprel jeho účel a význam.

Podľa názoru sťažovateľky zmyslom ustanovenia § 12 ods. 1 písm. f) zákona

o povinnom zmluvnom poistení je „docieliť riadnu platobnú disciplínu poistníkov, aby

nikdy nedochádzalo k situácii, keď poisťovňa v čase poistnej udalosti poskytuje poistné

krytie bez náležitého plnenia si platobných povinností poistníka.

V prípade, že je dohodnuté platenie bežného poistného za poistné obdobie na

začiatku poistného obdobia – jednorázovo bez možnosti splátok, v prípade riadneho

zaplatenia poistného je uhradené poistné krytie za celé poistné obdobie, a naopak,

v prípade, že je poistník v omeškaní s platením, poisťovňa poskytuje poistné krytie bez

peňažnej protihodnoty zo strany poistníka. V prípade, že je dohodnuté platenie poistného

v splátkach, má poisťovňa, technicky vzaté, uhradené poistné krytie za splátkové obdobie.

To znamená, že v prípade neuhradenia splátky poistného v dohodnutom termíne splatnosti

poskytuje poisťovňa poistné krytie bez peňažnej protihodnoty.

Platenie poistného bolo jasne a zrozumiteľne zmluvne dohodnuté vo forme splátok

s dohodnutými termínmi splatnosti jednotlivých splátok, pričom poistník sa dostáva do

omeškania so zaplatením tej ktorej splátky v prípade jej nezaplatenia v termíne splatnosti.

Dojednanie poistného v splátkach však neznamená odklad platenia poistného do termínu

splatnosti poslednej splátky, či to, že až splatnosťou poslednej splátky vznikne poistníkovi

povinnosť uhradiť splatné splátky poistného.“.

Sťažovateľka tiež poukazuje na ustanovenie prvú vetu ,

podľa ktorého ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba

jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti.

Okrem už uvedeného sťažovateľka tvrdí, že aplikácia súdom uvedeného právneho

záveru by zároveň viedla k neodôvodnenému zvýhodneniu platobne nedisciplinovaných

poistníkov, ktorí majú dohodnuté platenie poistného v splátkach oproti platobne

nedisciplinovaným poistníkom, ktorí majú dojednané platenie bežného poistného

jednorázovo bez splátok, ktorí by boli za porušenie platobnej disciplíny bez ďalšieho

postihovaní.

Sťažovateľka sa domnieva, že krajský súd opomenul na vec aplikovať všeobecné

ustanovenia o záväzkových vzťahoch, konkrétne , vetu

prvú , ktoré ustanovujú moment vzniku omeškania s plnením

(peňažného) záväzku.

Keďže žalovaný neplatil splátky poistného v dohodnutých lehotách, dostal sa

v zmysle do omeškania. Tým, že žalovaný ako

poistník porušil zmluvne dohodnuté podmienky platobnej disciplíny (čo bolo v konaní

nesporné), sťažovateľka poskytovala poistné krytie bez náležitej peňažnej protihodnoty

z jeho strany, preto má právo uplatniť si voči nemu nárok na náhradu vyplateného poistného

plnenia v zmysle § 12 ods. 1 písm. f) zákona o povinnom zmluvnom poistení.

Podľa názoru sťažovateľky krajský súd sa pri aplikácii § 12 ods. 1 písm. f) zákona

o povinnom zmluvnom poistení dopustil svojvôle, keď predmetné zákonné ustanovenie

aplikoval spôsobom, ktorým zásadne poprel jeho účel a význam. Uvedený záver

sťažovateľka vyvodzuje z toho, že krajský súd:

„(i) napriek tomu, že bolo nesporné, že poistné bolo dohodnuté v splátkach, ktorých

výška a splatnosť bola zmluvne dojednaná, pričom poistník (žalovaný) v čase poistnej

udalosti bol nesporne v omeškaní so zaplatením 3. splátky poistného, krajský súd

konštatoval, že hypotéza , teda omeškanie

poistníka s platením poistného naplnená nebola, pretože o omeškaní možno hovoriť až po

nezaplatení poslednej splátky, čo je celkom zjavne nesprávny záver,

(ii) nezohľadnil všeobecnú (avšak aplikovateľnú) úpravu o občianskych záväzkových

vzťahoch ( a ), z ktorej nesporne vyplýva, že pri

plnení dohodnutom v splátkach nastáva právny stav omeškania nezaplatením ktorejkoľvek

(a teda nie len poslednej) splátky, v dôsledku čoho

(iii) dospel k takému právnemu záveru (zjavne nesprávnemu), ktorý popiera účel

a zmysel predmetného právneho ustanovenia a potiera zákonné rozdiely vzniku omeškania

v prípade platenia poistného jednorazovo, resp. v splátkach a vytvára z pohľadu poistníkov

neakceptovateľné rozdiely v dôsledkoch nezaplatenia poistného jednorazovo a v splátkach

(viď vyššie).“

Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom

o nej takto rozhodol:

„1. Základné právo spoločnosti W., a. s. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v

Košiciach sp. zn. z 13. 5. 2010 porušené bolo.

2. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. z 13. 5. 2010 sa

zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Košiciach je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania v sume

303,31 EUR na účet JUDr. J. Č., advokáta, do troch dní od právoplatnosti nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podstatou námietok sťažovateľky je tvrdenie, že krajský súd sa pri aplikácii § 12

ods. 1. písm. f) zákona o povinnom zmluvnom poistení dopustil svojvôle, keď predmetné

zákonné ustanovenie aplikoval spôsobom, ktorým zásadne poprel jeho účel a význam.

Závery, ku ktorým dospel krajský súd, sú podľa názoru sťažovateľky arbitrárne. Z okolností

prípadu vyplýva, že zásadnou právnou otázkou, ktorú pri posudzovaní dôvodnosti žaloby

sťažovateľky krajský súd riešil, bola otázka, či k nezaplateniu poistného dochádza až

momentom nezaplatenia poslednej splátky za dané poistné obdobie alebo nezaplatením

niektorej z predchádzajúcich splátok.

Z už uvedeného vyplýva, že krajský súd sťažnosťou napadnutým rozsudkom potvrdil

rozsudok súdu prvého stupňa, avšak na základe celkom odlišného právneho posúdenia veci.

V odôvodnení sťažnosťou napadnutého rozsudku krajského súdu sa okrem iného

uvádza:

„Z uvedeného teda vyplýva, že za moment splatnosti ročného poistného obdobia

v danom prípade je potrebné považovať dátum poslednej splátky ročného poistného

obdobia, teda 15. 4. 2005 resp. 15. 3. 2005. Pokiaľ teda je splatnosť poistného k tomuto

dátumu riešená v súvislosti so zánikom poistenia, obdobne je potrebné posudzovať aj

v súvislosti s posúdením porušenia zmluvnej povinnosti poistníka platiť poistné a teda

porušenie tejto povinnosti možno mať za preukázané iba v prípade, ak tento bol v omeškaní

s touto poslednou splátkou a tým aj v omeškaní s platením ročného poistného.

Uvedená otázka je upravená aj v čl. 9 bodu 6 Všeobecných poistných podmienok

žalobcu pre povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla, ktoré sú súčasťou tejto zmluvy a podľa ktorého v prípade nezaplatenia

ktorejkoľvek splátky v lehote splatnosti sa celé poistné stáva splatným v deň splatnosti

nezaplatenej splátky poistného.

Práve zástupkyňa žalobcu na odvolacom pojednávaní k uvedenému ustanoveniu

uviedla, že poistnú zmluvu žalobca považuje za zmluvu spotrebiteľskú a dospel k záveru, že

toto ustanovenie by mohlo poškodzovať záujmy spotrebiteľa, a preto ho napriek tomu, že je

pojaté do všeobecných poistných podmienok, neaplikuje a preto má za to, že poistný vzťah

v tomto prípade v dôsledku nezaplatenia poistného zanikol až dňa 16. 5. 2008.

Pokiaľ je teda nárok poisťovne na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti vo

vzťahu k poistníkovi podľa viazané na

posúdenie omeškania s platením poistného, je treba mať za to, že sa tým mieni platenie

ročného poistného, a preto má odvolací súd za to, že porušenie tejto povinnosti zo strany

poistníka nastáva až momentom nezaplatenia poslednej dohodnutej splátky ročného

poistného obdobia, a to je dátum 15. 3. 2005, resp. 15. 4. 2005. Ani z obsahu samotnej

poistnej zmluvy, ani z obsahu Všeobecných poistných podmienok, ale ani zo zákonnej

úpravy nevyplýva skutočnosť, aby za nezaplatenie ročného poistného bolo možné považovať

omeškanie s ktoroukoľvek splátkou dohodnutého ročného poistného obdobia okrem splátky

poslednej.

Pokiaľ teda k poistnej udalosti došlo dňa 11. 2. 2005 a dátum poslednej splátky

ročného poistného obdobia bol stanovený na 15. 4. 2005, nemožno uzavrieť, aby ku dňu

poistnej udalosti bol žalovaný v omeškaní s platením ročného poistného.“

V odôvodnení napadnutého rozsudku krajský súd ďalej uviedol:

„S poukazom na to, že pri takomto právnom závere odvolacieho súdu možno

konštatovať, že tento na vec aplikuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri konaní pred

okresným súdom nebolo použité a je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce, odvolací súd

v súlade s ust. o tejto skutočnosti informoval právnych zástupcov

obidvoch procesných strán na odvolacom pojednávaní a týmto dal možnosť k použitiu tohto

ustanovenia sa vyjadriť. Ani jedna z procesných strán k tejto právnej otázke nezaujala

žiadne zásadné vyjadrenie.“

Zo zápisnice z odvolacieho pojednávania konaného 13. mája 2010, ktorú si ústavný

súd pre účely predbežného prerokovania sťažnosti vyžiadal, vyplýva, že „Predseda senátu

prítomných právnych zástupcov informoval, že odvolací senát sa zhoduje s právnym

názorom judikovaným ohľadne zániku poistenia pre nezaplatenie poistného v prípade

dohodnutých splátok podľa § 801 ods. 2 Obč. zák., teda že k nezaplateniu poistného

dochádza až momentom nezaplatenia poslednej splátky za dané poistné obdobie a nie

nezaplatením niektorej z predchádzajúcich splátok.

Právny zástupca žalovaného udáva, že tak ako to bolo žalovaným prezentované aj

pred súdom prvého stupňa tento vždy zastával stanovisko to, že on sa ako poistník pri

úhradách termínov jednotlivých štvrťročných splátok riadil tými termínmi ako boli vyplnené

na kópii poistnej zmluvy, ktorá mu bola daná pri podpise k dispozícii. Má teda za to, že

termín bol 15. 9., 15. 12. a 15. 3.

Na otázku predsedu senátu zástupcovia obidvoch procesných strán udávajú, že

v rámci záverečných prednesov už nič nové k veci nemajú čo dodať.“.

Ústavný súd po oboznámení sa s okolnosťami, za akých prebiehalo odvolacie

konanie, pri predbežnom prerokovaní sťažnosti posudzoval, či meritórnemu preskúmaniu

námietok sťažovateľky proti napadnutému rozsudku krajského súdu nebráni nedostatok jeho

právomoci. Vychádzal pritom zo skutočnosti, že jeho právomoc rozhodovať o sťažnostiach

podľa je založená na princípe subsidiarity.

Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva aj právny názor, podľa ktorého

princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.

Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť

tejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán

verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu

().

Z princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu možno vyvodiť aj povinnosť

sťažovateľov efektívne uplatniť v konaní pred všeobecnými súdmi, alebo v konaní pred

iným orgánom verejnej moci každú námietku na ochranu svojich základných práv, t. j.

povinnosť uplatniť ju (pokiaľ je to možné) ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.

Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoj právny názor, podľa ktorého v prípade, ak

sťažovateľ v rámci ochrany svojich základných práv a slobôd uplatní v konaní pred

ústavným súdom argumentáciu, ktorú mohol predniesť, ale nepredniesol v konaní pred

všeobecnými súdmi, ústavný súd na jej posúdenie nemá právomoc (,

, ). Obdobne vo veci vedenej pod sp. zn.

ústavný súd uviedol, že „ak sťažovateľ uplatní určitú námietku až v konaní pred ústavným

súdom, hoci ju mohol predtým uplatniť v konaní pred iným orgánom verejnej moci,

nemožno uznať, že splnil podmienky na vyčerpanie všetkých právnych prostriedkov

nápravy v zmysle (m. m. ). Z toho

vyplýva, že právomoc ústavného súdu rozhodnúť o určitej námietke sťažovateľa nemožno

založiť až jej uplatnením v konaní o sťažnosti podľa v prípade, ak ju

sťažovateľ mohol uplatniť v napadnutom konaní, pričom podľa platného právneho poriadku

o nej mohol a aj bol povinný meritórne rozhodnúť iný orgán verejnej moci. Preto, ak takáto

situácia nastane, treba podľa názoru ústavného súdu sťažnosť v časti týkajúcej sa takejto

námietky odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci ústavného súdu.“.

Z citovanej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu, ako aj zo

zápisnice o odvolacom pojednávaní vyplýva, že krajský súd potom, ako dospel k záveru, že

na vec treba aplikovať ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní

veci nebolo použité a ktoré je pre rozhodnutie predmetnej veci kľúčové, oboznámil

účastníkov konania s týmto svojím právnym názorom, ako aj svojím úmyslom posudzovať

vec po právnej stránke odlišne ako súdu prvého stupňa, pričom účastníci konania, resp. ich

právni zástupcovia už k veci nič nedodali, hoci krajský súd im túto možnosť zjavne

poskytol.

Pokiaľ teda sťažovateľka, v odvolacom konaní zastúpená kvalifikovaným

advokátom, nesúhlasila s právnym názorom krajského súdu o tom, že k nezaplateniu

poistného dochádza až momentom nezaplatenia poslednej splátky za dané poistné obdobie,

a nie nezaplatením niektorej z predchádzajúcich splátok, mala možnosť svoje námietky

odvolaciemu súdu uviesť priamo na odvolacom pojednávaní. Sťažovateľka túto možnosť

nevyužila. Zaoberať sa námietkami sťažovateľky uvedenými v sťažnosti bez toho, aby

sťažovateľka tieto námietky vzniesla v odvolacom konaní, by bolo v rozpore s princípom

subsidiarity, ako aj s právnymi názormi ústavného súdu vyslovenými v jeho doterajšej

judikatúre. Sťažovateľka v sťažnosti nijakým spôsobom nevysvetľuje, prečo svoje námietky

proti právnemu názoru krajského súdu na odvolacom pojednávaní nevzniesla, hoci krajský

súd jej na to zjavne dal príležitosť.

Navyše, samotná právna zástupkyňa sťažovateľky na odvolacom pojednávaní

uviedla, že sťažovateľka z vlastného rozhodnutia neaplikuje ustanovenie čl. 9 bodu 6

všeobecných poistných podmienok, podľa ktorého v prípade nezaplatenia ktorejkoľvek

splátky v lehote splatnosti sa celé poistné stáva splatným v deň splatnosti nezaplatenej

splátky poistného, ako aj to, že v danom prípade poistný vzťah v dôsledku nezaplatenia

poistného zanikol až 16. mája 2008.

Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru, že

sťažnosť je potrebné podľa odmietnuť z dôvodu

nedostatku právomoci, a preto rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. septembra 2010