Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 325/2010
PDF · 194.38 KB
No categories available
II. ÚS 325/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. októbra 2010 v senáte
zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa Mészárosa
prerokoval prijatú sťažnosť G. S., Spolková republika Nemecko, zastúpeného advokátom
JUDr. P. J., T., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 43 C 171/2005 a takto
rozhodol:
1. Okresný súd Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 43 C 171/2005 p o r u š i l
základné právo G. S., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené
v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
2. Okresnému súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 43 C 171/2005 p r i k a z u j e
ďalej konať bez zbytočných prieťahov.
3. G. S. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc
eur), ktoré j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Košice II j e p o v i n n ý uhradiť G. S. trovy konania v sume 254,88 €
(slovom dvestopäťdesiatštyri eur a osemdesiatosem centov) do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu na účet jeho advokáta JUDr. P. J., T.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
II. ÚS 325/2010-16 z 8. júla 2010 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť G. S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
postupom Okresného súdu Košice II (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 43 C 171/2005.
Sťažovateľ v podstatnej časti sťažnosti uviedol, že na okresnom súde sa od 11. mája
2005 pod sp. zn. 43 C 171/2005 vedie konanie, v ktorom sa on ako žalobca domáha
vyslovenia neúčinnosti právnych úkonov, ktoré urobil jeho dlžník Ing. M. B. na základe
zmluvy o prevode obchodného podielu v obchodnej spoločnosti I., s. r. o., ktorou previedol
svoj obchodný podiel na odporkyňu V. R. Za 5 rokov trvania sporu v tejto veci nedošlo
k žiadnemu meritórnemu rozhodnutiu.
Podľa názoru sťažovateľa okrem vyslovenia porušenia jeho základného práva
zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy mu patrí aj finančné zadosťučinenie. V sťažnosti ďalej
uviedol:
„... vzhľadom na to, že sťažovateľ pravdepodobne už nikdy nevymôže od odporcu
svoju dlžobu pre liknavosť súdu , keďže podľa našich informácií dlžník sa už pozbavoval
všetkého svojho majetku, je namieste. Taktiež podľa našich informácií ani
z odporovateľnosti právneho úkonu veľké nádeje na vymoženie finančnej pohľadávky
nezostávajú, keďže obchodná spoločnosť, ktorej sa týka prevod obchodného podielu,
ktorého sa týka odporovateľnosť právneho úkonu sa taktiež pozbavovala svojho majetku.
Myslíme si, že primeraným finančným zadosťučinením v tomto prípade je suma
8 000,--Eur. Minimálne takúto sumu dlžník aj s úrokmi by mi mal zaplatiť k dnešnému dňu.
Sťažovateľ sa nazdáva, že súd nepostupuje v konaní v mojej veci o odporovateľnosť
právneho úkonu tak, žeby to bolo možné kvalifikovať ako rešpektovanie citovaného článku
Ústavy. Naopak prieťahy v konaní sú ničím neodôvodnené.“
Sťažovateľ navrhuje, aby senát ústavného súdu rozhodol v jeho veci týmto nálezom:
„Ústavný súd vyslovuje, že nekonaním Okresného súdu Košice II. vo veci: G. S.,
bytom Spolková republika Nemecko, štátny občan SRN, došlo k porušeniu jeho ústavného
práva na prerokovanie veci bez prieťahov zaručeného článkom 48 ods.2 Ústavy Slovenskej
republiky.
Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Košice II. vo veci 43C/171/2005 okamžite
konať bez prieťahov.
Ústavný súd v zmysle článku 127 ods.3 Ústavy Slovenskej republiky priznáva
finančné zadosťučinenie G. S., v sume 8 000,--Eur.
Ústavný súd priznáva náhradu trov konania z titulu trov právneho zastúpenia v sume
582,03Eur.“
Na výzvu ústavného súdu sa k veci písomne vyjadril okresný súd, zastúpený jeho
predsedom JUDr. V. K., listom sp. zn. 1 Spr V/457/2010 zo 17. augusta 2010.
Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol:
„S poukazom na § 53 ods. 1 Zákona o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní pred
ním a o postavení jeho sudcov som toho názoru, že predmetná sťažnosť nie je prípustná,
nakoľko sťažovateľ nevyčerpal všetky prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho
základného práva účinne poskytuje.
Z ustanovenia § 63 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. v platnom znení totiž vyplýva, že
sťažnosti vybavuje predseda príslušného súdu, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
Sťažovateľom ale takáto sťažnosť podaná nebola.
K obsahu samotného spisu je potrebné uviesť, že žaloba bola síce sťažovateľom
podaná dňa 11.5.2005, ale spolu s ňou nebol zaplatený súdny poplatok, hoci poplatková
povinnosť vzniká podaním návrhu.
Po výzve adresovanej právnemu zástupcovi sťažovateľa konajúca sudkyňa uznesením
zo dňa 1.2.2006 konanie zastavila pre nedostatok právomoci slovenského súdu.
Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ odvolanie, v dôsledku čoho bol spis dňa
28.4.2006 predložený na rozhodnutie Krajskému súdu v Košiciach, na ktorom sa nachádzal
do 16.5.2007, kedy bol vrátený s uznesením, ktorým bolo uznesenie prvostupňového súdu
zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie.
Výzvou zo dňa 12.9.2007 bol sťažovateľ vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za
podaný návrh.
Po zaplatení súdneho poplatku bol dňa 10.1.2008 návrh zaslaný na vyjadrenie
žalovanej, ktorá svoje stanovisko doručila súdu dňa 20.2.2008.
V mesiaci jún 2008 bol určený termín pojednávania na deň 22.9.2008. Pojednávanie
bolo odročené na neurčito.
Dňa 10.3.2010 bolo určené pojednávanie na 20.5.2010. Z dôvodu práceneschopnosti
zákonnej sudkyne bol termín tohto pojednávania zrušený a v júni 2010 bol vytýčený nový
termín pojednávania na deň 27.9.2010.
Ak ústavný súd nebude akceptovať môj názor o neprípustnosti danej sťažnosti, pri
jeho rozhodovaní navrhujem zohľadniť tú skutočnosť, že súdny poplatok v danom konaní
bol zaplatený až po viac ako dvoch rokoch od podania žaloby, a to na základe výzvy súdu,
hoci sťažovateľ bol už v čase podania žaloby zastúpený právnym zástupcom, ktorému bola
povinnosť zaplatenia poplatku (ako aj jeho výška) spolu s podaním žaloby nepochybne
známa.
Priebežnosť konania možno posudzovať zo strany súdu až po zaplatení súdneho
poplatku, kedy možno konštatovať ním zavinený prieťah v období od 22.9.2008 do
10.3.2010. Obdobie, keď sa spis nachádzal na odvolacom Krajskom súde v Košiciach, nie
som oprávnený posudzovať.
Pokiaľ ide o výšku žiadaného finančného zadosťučinenia sťažovateľom, túto si
uplatňuje ako náhradu za žalobou uplatňovanú ujmu, ktorú mu podľa jeho názoru spolu
s úrokmi dlhuje žalovaná. Finančné zadosťučinenie priznané ústavným súdom ale nemôže
suplovať žalobami uplatňované nároky. Sťažovateľovi tak zrejme nejde o odstránenie stavu
právnej neistoty v danom konaní, ale získanie finančnej čiastky, ktorú by si v prípade
úspešnosti v spore uplatňoval od žalovanej (zdôvodnenie v poslednom odstavci na strane 2
podanej sťažnosti).
V závere môjho vyjadrenia Vám oznamujem, že netrvám na konaní ústneho
pojednávania v danej veci a súhlasím s upustením od neho.“
Právny zástupca sťažovateľa v podaní zo 16. augusta 2010 oznámil, že netrvá na tom,
aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich
stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania
a z obsahu spisu okresného súdu sp. zn. 43 C 171/05 žalobcu G. S., (sťažovateľ) proti
žalovanej V. R., bytom USA, o odporovateľnosť právneho úkonu ústavný súd zistil tento
priebeh a stav konania:
- 11. mája 2005 sťažovateľ doručil žalobu okresnému súdu, vec bola zaevidovaná
pod sp. zn. 43 C 171/05 a pridelená sudkyni JUDr. B.,
- 16. mája 2005 okresný súd vyzval JUDr. J., právneho zástupcu sťažovateľa, aby
v lehote 7 dní oznámil, z akého právneho predpisu vyvodzuje právomoc súdov Slovenskej
republiky a príslušnosť Okresného súdu Košice II,
- 24. mája 2005 JUDr. J. podaním z 23. mája 2005 doručil odpoveď na výzvu
okresného súdu,
- 11. októbra 2005 JUDr. J. doplnil podanie z 23. mája 2005,
- 1. februára 2006 okresný súd uznesením č. k. 43 C 171/2005-21 konanie zastavil,
- 27. februára 2006 JUDr. J. oznámil okresnému súdu skutočnosti dôležité pre
konanie,
- 16. marca 2006 sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniu okresného súdu
z 1. februára 2006,
- 28. apríla 2006 spis bol doručený Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský
súd“), kde bol zaevidovaný pod sp. zn. 5 Co 193/06,
- 28. júla 2006 krajský súd vyzval žalovanú na vyjadrenie sa k odvolaniu,
- 30. marca 2007 krajský súd uznesením č. k. 5 Co 193/2006-31 (ktoré nadobudlo
právoplatnosť 23. júna 2007) zrušil uznesenie okresného súdu a vec vrátil prvostupňovému
súdu na ďalšie konanie,
- 13. júna 2007 bol spis doručený okresnému súdu,
- 12. septembra 2007 okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa na
zaplatenie súdneho poplatku za návrh 3 000 Sk v lehote 10 dní,
- 10. januára 2008 okresný súd uznesením sp. zn. 43 C 171/05 vyzval žalovanú, aby
sa vyjadrila k žalobe, a právneho zástupcu sťažovateľa vyzval na oznámenie, či súhlasí
s rozhodnutím o veci bez nariadenia pojednávania,
- 23. januára 2008 JUDr. J. oznámil, že sťažovateľ súhlasí s rozhodnutím veci bez
nariadenia pojednávania,
- 13. februára 2008 sa odporkyňa faxovým podaním vyjadrila k žalobe (doručené
20. februára 2008),
- 18. septembra 2008 okresný súd požiadal Okresný súd Košice I o zaslanie spisov
týkajúcich sa spoločnosti I., s. r. o.,
- 18. septembra 2008 žalovaná ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní
nariadenom na 22. september 2008,
- 22. septembra 2008 Obchodný register Okresného súdu Košice I doručil spis sp. zn.
Sro 5634-I., s. r. o.,
- 22. septembra 2008 sa uskutočnilo pojednávanie, sťažovateľ ani žalovaná neboli
prítomní, prítomný bol právny zástupca sťažovateľa, pojednávanie bolo odročené na
neurčito,
- 10. marca 2010 okresný súd požiadal Okresný súd Košice I, obchodný register
o zaslanie „Zmluvy o prevode obchodného podielu z 24. novembra 2004 – prevod
v obchodnej spoločnosti I. s.r.o. pána M. B., CSc. Na V. R., resp. o zaslanie celého spisu“,
- 16. marca 2010 Okresný súd Košice I doručil žiadané listiny,
- 21. júna 2010 okresný súd nariadil pojednávanie na 27. september 2010,
- 27. septembra 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, za sťažovateľa bol prítomný jeho
právny zástupca, odporkyňa bola osobne prítomná, bolo odročené na neurčito na účely
ďalšieho dokazovania.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 43 C 171/2005 došlo k porušovaniu sťažovateľovho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,
alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,
správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na
predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.
I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj
v danom prípade.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že predmetom
napadnutého občianskoprávneho konania je posudzovania právneho úkonu z hľadiska jeho
odporovateľnosti, ktorú sťažovateľ namietal. Vec nemožno považovať za právne zložitú,
preto ani dĺžka posudzovaného konania (5 rokov) nebola závislá od právnej zložitosti veci.
Avšak pri posudzovaní faktickej zložitosti nemožno nezobrať do úvahy skutočnosť, že
obaja účastníci nežijú v Slovenskej republike.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej
veci, ústavný súd nezistil takú závažnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na
jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v napadnutom konaní
k zbytočným prieťahom.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní
a predovšetkým poukazuje na to, že trvanie napadnutého konania už viac ako päť rokov bez
meritórneho rozhodnutia je jednoznačne neprimerané. Predseda okresného súdu konštatoval
okresným súdom zavinený prieťah v období od 22. septembra 2008 do 10. marca 2010.
Ústavný súd konštatuje, že okresný súd bol v danej veci bez akýchkoľvek dôvodov
nečinný v období od 24. mája 2005 do 1. februára 2006 (9 mesiacov), od 13. júna 2007 do
12. septembra 2007 (3 mesiace), od 13. februára 2008 do 18. septembra 2008 (7 mesiacov),
od 22. septembra 2008 do 10. marca 2010 (18 mesiacov), od 16. marca 2010
do 27. septembra 2010 (6 mesiacov), celkovo teda okresný súd počas viac ako troch vo veci
nevykonal žiadny úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ
počas napadnutého súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného
v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). K uvedenej nečinnosti, a teda
k prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne
v dôsledku postupu súdu. Ústava pritom v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako
garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci,
a teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. Okrem uvedeného ústavný súd
opakovane zdôrazňuje, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo
bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho
danú vec.
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva
sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48
ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.
Vzhľadom na to, že konanie dosiaľ nebolo právoplatne skončené, ústavný súd
v súlade s ustanovením § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde vo výroku v bode 2
prikázal konajúcemu súdu, aby ďalej konal bez zbytočných prieťahov.
Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 8 000 €,
ktorú bližšie odôvodnil tak, že pre liknavosť súdu už nikdy nevymôže od odporcu svoju
dlžobu.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal
za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia
zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky
okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa považuje za primerané v sume 2 000 €.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 3.
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za
dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia). Za dva úkony vykonané v roku
2010 patrí odmena v sume dvakrát po 120,23 € k tomu dvakrát režijný paušál po 7,21 €,
spolu teda v sume 254,88 € podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa
rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. októbra 2010