Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 325/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. októbra 2010 v senáte

zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa Mészárosa

prerokoval prijatú sťažnosť G. S., Spolková republika Nemecko, zastúpeného advokátom

JUDr. P. J., T., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo G. S., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené

v .

2. Okresnému súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. p r i k a z u j e

ďalej konať bez zbytočných prieťahov.

3. G. S. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc

eur), ktoré j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice II j e p o v i n n ý uhradiť G. S. trovy konania v sume 254,88 €

(slovom dvestopäťdesiatštyri eur a osemdesiatosem centov) do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu na účet jeho advokáta JUDr. P. J., T.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-16 z 8. júla 2010 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť G. S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v (ďalej len „“)

postupom Okresného súdu Košice II (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ v podstatnej časti sťažnosti uviedol, že na okresnom súde sa od 11. mája

2005 pod sp. zn. vedie konanie, v ktorom sa on ako žalobca domáha

vyslovenia neúčinnosti právnych úkonov, ktoré urobil jeho dlžník Ing. M. B. na základe

zmluvy o prevode obchodného podielu v obchodnej spoločnosti I., s. r. o., ktorou previedol

svoj obchodný podiel na odporkyňu V. R. Za 5 rokov trvania sporu v tejto veci nedošlo

k žiadnemu meritórnemu rozhodnutiu.

Podľa názoru sťažovateľa okrem vyslovenia porušenia jeho základného práva

zaručeného v mu patrí aj finančné zadosťučinenie. V sťažnosti ďalej

uviedol:

„... vzhľadom na to, že sťažovateľ pravdepodobne už nikdy nevymôže od odporcu

svoju dlžobu pre liknavosť súdu , keďže podľa našich informácií dlžník sa už pozbavoval

všetkého svojho majetku, je namieste. Taktiež podľa našich informácií ani

z odporovateľnosti právneho úkonu veľké nádeje na vymoženie finančnej pohľadávky

nezostávajú, keďže obchodná spoločnosť, ktorej sa týka prevod obchodného podielu,

ktorého sa týka odporovateľnosť právneho úkonu sa taktiež pozbavovala svojho majetku.

Myslíme si, že primeraným finančným zadosťučinením v tomto prípade je suma

8 000,--Eur. Minimálne takúto sumu dlžník aj s úrokmi by mi mal zaplatiť k dnešnému dňu.

Sťažovateľ sa nazdáva, že súd nepostupuje v konaní v mojej veci o odporovateľnosť

právneho úkonu tak, žeby to bolo možné kvalifikovať ako rešpektovanie citovaného článku

. Naopak prieťahy v konaní sú ničím neodôvodnené.“

Sťažovateľ navrhuje, aby senát ústavného súdu rozhodol v jeho veci týmto nálezom:

„Ústavný súd vyslovuje, že nekonaním Okresného súdu Košice II. vo veci: G. S.,

bytom Spolková republika Nemecko, štátny občan SRN, došlo k porušeniu jeho ústavného

práva na prerokovanie veci bez prieťahov zaručeného článkom 48 ods.2 Slovenskej

republiky.

Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Košice II. vo veci okamžite

konať bez prieťahov.

Ústavný súd v zmysle článku 127 ods.3 priznáva

finančné zadosťučinenie G. S., v sume 8 000,--Eur.

Ústavný súd priznáva náhradu trov konania z titulu trov právneho zastúpenia v sume

582,03Eur.“

Na výzvu ústavného súdu sa k veci písomne vyjadril okresný súd, zastúpený jeho

predsedom JUDr. V. K., listom sp. zn. zo 17. augusta 2010.

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol:

„S poukazom na § 53 ods. 1 Zákona o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní pred

ním a o postavení jeho sudcov som toho názoru, že predmetná sťažnosť nie je prípustná,

nakoľko sťažovateľ nevyčerpal všetky prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho

základného práva účinne poskytuje.

Z ustanovenia v platnom znení totiž vyplýva, že

sťažnosti vybavuje predseda príslušného súdu, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Sťažovateľom ale takáto sťažnosť podaná nebola.

K obsahu samotného spisu je potrebné uviesť, že žaloba bola síce sťažovateľom

podaná dňa 11.5.2005, ale spolu s ňou nebol zaplatený súdny poplatok, hoci poplatková

povinnosť vzniká podaním návrhu.

Po výzve adresovanej právnemu zástupcovi sťažovateľa konajúca sudkyňa uznesením

zo dňa 1.2.2006 konanie zastavila pre nedostatok právomoci slovenského súdu.

Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ odvolanie, v dôsledku čoho bol spis dňa

28.4.2006 predložený na rozhodnutie Krajskému súdu v Košiciach, na ktorom sa nachádzal

do 16.5.2007, kedy bol vrátený s uznesením, ktorým bolo uznesenie prvostupňového súdu

zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie.

Výzvou zo dňa 12.9.2007 bol sťažovateľ vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za

podaný návrh.

Po zaplatení súdneho poplatku bol dňa 10.1.2008 návrh zaslaný na vyjadrenie

žalovanej, ktorá svoje stanovisko doručila súdu dňa 20.2.2008.

V mesiaci jún 2008 bol určený termín pojednávania na deň 22.9.2008. Pojednávanie

bolo odročené na neurčito.

Dňa 10.3.2010 bolo určené pojednávanie na 20.5.2010. Z dôvodu práceneschopnosti

zákonnej sudkyne bol termín tohto pojednávania zrušený a v júni 2010 bol vytýčený nový

termín pojednávania na deň 27.9.2010.

Ak ústavný súd nebude akceptovať môj názor o neprípustnosti danej sťažnosti, pri

jeho rozhodovaní navrhujem zohľadniť tú skutočnosť, že súdny poplatok v danom konaní

bol zaplatený až po viac ako dvoch rokoch od podania žaloby, a to na základe výzvy súdu,

hoci sťažovateľ bol už v čase podania žaloby zastúpený právnym zástupcom, ktorému bola

povinnosť zaplatenia poplatku (ako aj jeho výška) spolu s podaním žaloby nepochybne

známa.

Priebežnosť konania možno posudzovať zo strany súdu až po zaplatení súdneho

poplatku, kedy možno konštatovať ním zavinený prieťah v období od 22.9.2008 do

10.3.2010. Obdobie, keď sa spis nachádzal na odvolacom Krajskom súde v Košiciach, nie

som oprávnený posudzovať.

Pokiaľ ide o výšku žiadaného finančného zadosťučinenia sťažovateľom, túto si

uplatňuje ako náhradu za žalobou uplatňovanú ujmu, ktorú mu podľa jeho názoru spolu

s úrokmi dlhuje žalovaná. Finančné zadosťučinenie priznané ústavným súdom ale nemôže

suplovať žalobami uplatňované nároky. Sťažovateľovi tak zrejme nejde o odstránenie stavu

právnej neistoty v danom konaní, ale získanie finančnej čiastky, ktorú by si v prípade

úspešnosti v spore uplatňoval od žalovanej (zdôvodnenie v poslednom odstavci na strane 2

podanej sťažnosti).

V závere môjho vyjadrenia Vám oznamujem, že netrvám na konaní ústneho

pojednávania v danej veci a súhlasím s upustením od neho.“

Právny zástupca sťažovateľa v podaní zo 16. augusta 2010 oznámil, že netrvá na tom,

aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich

stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v .

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu spisu okresného súdu sp. zn. žalobcu G. S., (sťažovateľ) proti

žalovanej V. R., bytom USA, o odporovateľnosť právneho úkonu ústavný súd zistil tento

priebeh a stav konania:

- 11. mája 2005 sťažovateľ doručil žalobu okresnému súdu, vec bola zaevidovaná

pod sp. zn. a pridelená sudkyni JUDr. B.,

- 16. mája 2005 okresný súd vyzval JUDr. J., právneho zástupcu sťažovateľa, aby

v lehote 7 dní oznámil, z akého právneho predpisu vyvodzuje právomoc súdov Slovenskej

republiky a príslušnosť Okresného súdu Košice II,

- 24. mája 2005 JUDr. J. podaním z 23. mája 2005 doručil odpoveď na výzvu

okresného súdu,

- 11. októbra 2005 JUDr. J. doplnil podanie z 23. mája 2005,

- 1. februára 2006 okresný súd uznesením č. k. -21 konanie zastavil,

- 27. februára 2006 JUDr. J. oznámil okresnému súdu skutočnosti dôležité pre

konanie,

- 16. marca 2006 sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniu okresného súdu

z 1. februára 2006,

- 28. apríla 2006 spis bol doručený Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský

súd“), kde bol zaevidovaný pod sp. zn. ,

- 28. júla 2006 krajský súd vyzval žalovanú na vyjadrenie sa k odvolaniu,

- 30. marca 2007 krajský súd uznesením č. k. -31 (ktoré nadobudlo

právoplatnosť 23. júna 2007) zrušil uznesenie okresného súdu a vec vrátil prvostupňovému

súdu na ďalšie konanie,

- 13. júna 2007 bol spis doručený okresnému súdu,

- 12. septembra 2007 okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa na

zaplatenie súdneho poplatku za návrh 3 000 Sk v lehote 10 dní,

- 10. januára 2008 okresný súd uznesením sp. zn. vyzval žalovanú, aby

sa vyjadrila k žalobe, a právneho zástupcu sťažovateľa vyzval na oznámenie, či súhlasí

s rozhodnutím o veci bez nariadenia pojednávania,

- 23. januára 2008 JUDr. J. oznámil, že sťažovateľ súhlasí s rozhodnutím veci bez

nariadenia pojednávania,

- 13. februára 2008 sa odporkyňa faxovým podaním vyjadrila k žalobe (doručené

20. februára 2008),

- 18. septembra 2008 okresný súd požiadal Okresný súd Košice I o zaslanie spisov

týkajúcich sa spoločnosti I., s. r. o.,

- 18. septembra 2008 žalovaná ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní

nariadenom na 22. september 2008,

- 22. septembra 2008 Obchodný register Okresného súdu Košice I doručil spis sp. zn.

Sro 5634-I., s. r. o.,

- 22. septembra 2008 sa uskutočnilo pojednávanie, sťažovateľ ani žalovaná neboli

prítomní, prítomný bol právny zástupca sťažovateľa, pojednávanie bolo odročené na

neurčito,

- 10. marca 2010 okresný súd požiadal Okresný súd Košice I, obchodný register

o zaslanie „Zmluvy o prevode obchodného podielu z 24. novembra 2004 – prevod

v obchodnej spoločnosti I. s.r.o. pána M. B., CSc. Na V. R., resp. o zaslanie celého spisu“,

- 16. marca 2010 Okresný súd Košice I doručil žiadané listiny,

- 21. júna 2010 okresný súd nariadil pojednávanie na 27. september 2010,

- 27. septembra 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, za sťažovateľa bol prítomný jeho

právny zástupca, odporkyňa bola osobne prítomná, bolo odročené na neurčito na účely

ďalšieho dokazovania.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušovaniu sťažovateľovho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada aj na

predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.

, , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj

v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že predmetom

napadnutého občianskoprávneho konania je posudzovania právneho úkonu z hľadiska jeho

odporovateľnosti, ktorú sťažovateľ namietal. Vec nemožno považovať za právne zložitú,

preto ani dĺžka posudzovaného konania (5 rokov) nebola závislá od právnej zložitosti veci.

Avšak pri posudzovaní faktickej zložitosti nemožno nezobrať do úvahy skutočnosť, že

obaja účastníci nežijú v Slovenskej republike.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej

veci, ústavný súd nezistil takú závažnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na

jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v napadnutom konaní

k zbytočným prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní

a predovšetkým poukazuje na to, že trvanie napadnutého konania už viac ako päť rokov bez

meritórneho rozhodnutia je jednoznačne neprimerané. Predseda okresného súdu konštatoval

okresným súdom zavinený prieťah v období od 22. septembra 2008 do 10. marca 2010.

Ústavný súd konštatuje, že okresný súd bol v danej veci bez akýchkoľvek dôvodov

nečinný v období od 24. mája 2005 do 1. februára 2006 (9 mesiacov), od 13. júna 2007 do

12. septembra 2007 (3 mesiace), od 13. februára 2008 do 18. septembra 2008 (7 mesiacov),

od 22. septembra 2008 do 10. marca 2010 (18 mesiacov), od 16. marca 2010

do 27. septembra 2010 (6 mesiacov), celkovo teda okresný súd počas viac ako troch vo veci

nevykonal žiadny úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ

počas napadnutého súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného

v citovanom článku (pozri napr. ). K uvedenej nečinnosti, a teda

k prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne

v dôsledku postupu súdu. pritom v zaväzuje predovšetkým súdy ako

garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci,

a teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. Okrem uvedeného ústavný súd

opakovane zdôrazňuje, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo

bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho

danú vec.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 , tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

Vzhľadom na to, že konanie dosiaľ nebolo právoplatne skončené, ústavný súd

v súlade s ustanovením vo výroku v bode 2

prikázal konajúcemu súdu, aby ďalej konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 8 000 €,

ktorú bližšie odôvodnil tak, že pre liknavosť súdu už nikdy nevymôže od odporcu svoju

dlžobu.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal

za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia

, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky

okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa považuje za primerané v sume 2 000 €.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 3.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za

dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia). Za dva úkony vykonané v roku

2010 patrí odmena v sume dvakrát po 120,23 € k tomu dvakrát režijný paušál po 7,21 €,

spolu teda v sume 254,88 € podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. októbra 2010