Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 379/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. októbra 2010

predbežne prerokoval sťažnosť M. K., V., zastúpeného advokátkou JUDr. D. Š., B., vo veci

namietaného porušenia jeho základných práv podľa a

Slovenskej republiky, ako aj namietaného porušenia Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Veľký Krtíš v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozsudkom z 22. mája 2009, postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 27. januára 2010 a postupom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením z 21. apríla 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. K. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. augusta

2010 doručená sťažnosť M. K., V. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou

JUDr. D. Š., B., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1

a (ďalej len ,a“), ako aj porušenie

ods. 4 postupom Okresného súdu Veľký Krtíš (ďalej len ,,okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 22. mája 2009 (ďalej len ,,rozsudok

z 22. mája 2009“), postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len ,,krajský súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 27. januára 2010 (ďalej

len ,,rozsudok z 27. januára 2009“) a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

(ďalej len ,,najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

z 21. apríla 2010 (ďalej len ,,uznesenie z 21. apríla 2010“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa svojou žalobou z 27. marca

2008 doručenou okresnému súdu a smerujúcou proti žalovanému – S., P. P.– domáhal

„nahradenia súhlasu členskej schôdze žalovaného tak, že mu vzniká členstvo u žalovaného

dňom právoplatnosti rozsudku“. Okresný súd viedol konanie o žalobe sťažovateľa pod

sp. zn. .

Okresný súd rozsudkom z 22. mája 2009 žalobu sťažovateľa zamietol a na základe

odvolania sťažovateľa krajský súd rozsudkom z 27. januára 2010 potvrdil rozsudok

okresného súdu z 22. mája 2009.

Sťažovateľ následne podal najvyššiemu súdu dovolanie proti rozsudku krajského

súdu z 27. januára 2010. Najvyšší súd dovolanie sťažovateľa uznesením z 21. apríla 2010

ako neprípustné ,,...bez možnosti preskúmania dovolaním napadnutého rozsudku po vecnej

stránke... odmietol.

Podľa sťažovateľa „...vyššie uvedenými rozhodnutiami súdov bol porušený zákon

a ...“.

Sťažovateľ v podanej sťažnosti okrem iného opisuje skutkový stav veci v konaní

pred všeobecnými súdmi. K splneniu zákonných podmienok na podanie sťažnosti uviedol:

„Sťažovateľ pri uplatnení ochrany svojho základného práva využil všetky právne

prostriedky, ktoré mu právne predpisy na jeho ochranu poskytujú, tým splnil podmienku

ustanovenú v o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov. Taktiež sťažovateľ dodržal v zmysle

lehotu na podanie tejto sťažnosti, pretože uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

č. k. – 335 zo dňa 21. 4.2010 bolo sťažovateľovi doručené 15. 6. 2009.“

Sťažovateľ preto žiada, aby ústavný súd prijal jeho sťažnosť na ďalšie konanie

a rozhodol týmto nálezom:

,,1) Základné právo M. K. upravené v čl. 12 ods. 4, čl. 20, ods. 1, čl. 29 ods. 1

v konaní vedenom na Okresnom súde Veľký Krtíš pod č. k.

, v konaní vedenom na Krajskom súde Banská Bystrica pod č. ,

v konaní vedenom na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod č. k.

porušené bolo

2) Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica, č. k -250 zo dňa

27.1.2010 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

3) M. K. priznáva finančné zadosťučinenie 4.969,02 EUR (slovom

štyritisícdeväťstošesťdesiatdeväť EUR, 02/100), ktoré je Okresný súd Veľký Krtíš, Krajský

súd Banská Bystrica, Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný M. K. spoločne

a nerozdielne vyplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

4) M. K. priznáva trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia JUDr. D.

Š., advokátky so sídlom B. vo výške 254,88 EUR, ktoré sú Okresný súd Veľký Krtíš, Krajský

súd Banská Bystrica, Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný spoločne a nerozdielne

zaplatiť JUDr. D. Š. do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojich základných práv

podľa a , ako aj porušenia postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom

z 22. mája 2009, postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozsudkom z 27. januára 2010 a postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. a jeho uznesením z 21. apríla 2010.

1. Z vyplýva, že právomoc ústavného súdu rozhodovať

o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich

základných práv alebo slobôd, je založená na princípe subsidiarity. Zo subsidiarity

právomoci ústavného súdu vyplýva, že ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa môže domôcť ochrany svojho základného práva alebo

slobody využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov pred iným

orgánom verejnej moci, odmietne takúto sťažnosť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na

prerokovanie (napr. , ). Z uvedeného vyplýva, že v konaní

o sťažnosti podľa prislúcha ústavnému súdu právomoc zaoberať sa

namietaným porušením základného práva alebo slobody za predpokladu, že právna úprava

takémuto právu neposkytuje účinnú ochranu (mutatis mutandis ) pred iným

orgánom verejnej moci. Jedným z účinných prostriedkov ochrany základných práv a slobôd

sťažovateľa je okrem iného aj opravný prostriedok, ktorý má fyzická osoba alebo právnická

osoba k dispozícii vo vzťahu k základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých sa

namieta a ktorý jej umožňuje odstrániť ten stav, v ktorom vidí porušenie svojho základného

práva alebo slobody ().

V danom prípade bol sťažovateľ oprávnený podať proti označenému rozsudku

okresného súdu č. k. -188 odvolanie, čo aj urobil a krajský súd o ňom rozsudkom

rozhodol. Z toho vyplýva, že sťažovateľ mal k dispozícii účinný právny prostriedok na

ochranu svojich práv v systéme všeobecných súdov, o ktorom bol oprávnený rozhodnúť

krajský súd, čo vylučuje právomoc ústavného súdu.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol túto

sťažnosť sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie jeho základného práva označeným

rozsudkom okresného súdu z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

2. Vo vzťahu k namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa podľa čl. 20

ods. 1 a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozsudkom z 27. januára 2010 a postupom najvyššieho súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 21. apríla 2010 ústavný

súd v súlade so svojou stabilizovanou judikatúrou (napr. , )

poukazuje na svoj právny názor, podľa ktorého všeobecný súd zásadne nemôže byť

sekundárnym porušovateľom základných práv a práv hmotného charakteru, ku ktorým patrí

aj „vlastnícke právo“ a ,,právo slobodne sa združovať“, ak toto porušenie nevyplýva z toho,

že všeobecný súd súčasne porušil ústavnoprocesné princípy vyplývajúce z čl. 46 až čl. 48

, resp. Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

O prípadnom porušení základných práv podľa a možno

uvažovať v zásade len vtedy, ak by zo strany všeobecného súdu primárne došlo k porušeniu

niektorého zo základných práv, resp. ústavnoprocesných princípov vyjadrených v čl. 46 až

, resp. v spojení s ich porušením. Sťažovateľ však porušenie až

nenamieta. Ústavný súd preskúmajúc dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutie

krajský súd a najvyšší súd, dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia sú ústavne

konformné, a nie arbitrárne. Na tomto základe odmietol sťažnosť sťažovateľa podľa § 25

ods. 2 z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti. Ústavný súd takto

rozhodol už aj v iných veciach (pozri napr. , , ).

3. Sťažovateľ namieta aj porušenie . Ustanovenie

má charakter ústavného princípu, ktorý sú povinné rešpektovať všetky orgány

verejnej moci pri výklade a uplatňovaní a Listiny základných práv a slobôd (ďalej

len „listina“). Tieto ustanovenia a listiny sú vždy implicitnou súčasťou rozhodovania

ústavného súdu, t. j. aj jeho rozhodovania o porušovaní základných práv a slobôd

garantovaných a listinou podľa , a preto ak neboli porušené

základné práva a slobody sťažovateľa, nie je potrebné deklarovať ani porušenie týchto

ustanovení a listiny (). Z tohto dôvodu ústavný súd odmietol aj túto

časť sťažnosti sťažovateľa podľa pre jej zjavnú

neopodstatnenosť.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ústavný súd už o ďalších požiadavkách

sťažovateľa nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. októbra 2010