Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 392/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. októbra 2010

predbežne prerokoval sťažnosť J. D., N., vo veci namietaného porušenia jeho základných

práv podľa a „vyšetrovateľkou II.

inšpekčného oddelenia MV SR mjr. Mgr. B., ako aj dozorujúcim prokurátorom vo svojich

postupoch a rozhodnutiach v tomto vyšetrovaní“ a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. D. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. októbra 2010

doručená sťažnosť J. D., N. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojich

základných práv podľa a (ďalej len

„ústava“) „vyšetrovateľkou II. inšpekčného oddelenia MV SR mjr. Mgr. B. ako aj

dozorujúcim prokurátorom vo svojich postupoch a rozhodnutiach v tomto vyšetrovaní“.

Sťažnosť sťažovateľa adresovaná ústavnému súdu je súčasťou „Návrhu na

zastavenie trestného stíhania“ z 2. októbra 2010 v trestnej veci vedenej pod sp. zn.

ČVS: UIS-89/KOK-V-2007. Z obsahu „Návrhu na zastavenie trestného stíhania“ vyplýva,

že „Podpísaný J. D..., týmto podávam návrh na zastavenie trestného stíhania podľa § 215

ods. 1 písm. b) , k trestnej veci vedenej proti mne, kde vykonáva dozor v prípravnom

konaní prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry. Podľa uznesenia Vyššieho vojenského

súdu Trenčín sp. zn. z 11. 2. 2008 je trestné stíhanie nedôvodné, lebo

spáchanie skutkov, tak ako sú uvedené v uznesení o vznesení obvinenia inicioval agent

vystupujúci pod menom M. H.“.

Z obsahu samotnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je toho názoru, že „Postupy

a rozhodnutia policajného orgánu a dozorujúceho prokurátora nie sú v súlade

s i s SR, sú arbitrárne, svojvoľné, nie sú odôvodnené, podstatou je

tu cieľená snaha nájsť za každú cenu páchateľa a usvedčiť mňa ako vinníka v tejto veci

vykonštruovanými a vymyslenými dôkazmi.“.

Na základe uvedeného sťažovateľ žiada ústavný súd „o vyvodenie právnych

dôsledkov voči orgánom činným v trestnom konaní ako aj orgánom prokuratúry, nakoľko

v tomto vyšetrovacom procese porušili moje práva, zákon a Ústavu SR“.

II.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti,

osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

Podľa každý má právo na ochranu pred neoprávneným

zasahovaním do súkromného a rodinného života.

Podľa každý má právo na ochranu pred neoprávneným

zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.

Sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom namietal porušenie svojich práv

„vyšetrovateľkou II. inšpekčného oddelenia MV SR mjr. Mgr. B., ako aj dozorujúcim

prokurátorom vo svojich postupoch a rozhodnutiach v tomto vyšetrovaní“.

Ústavný súd vo svojom rozhodovaní vychádza z ústavného princípu subsidiarity

svojej právomoci vo vzťahu k všeobecným súdom vyplývajúceho z ,

podľa ktorého rozhoduje ústavný súd o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb vo veci porušenia ich základných práv alebo slobôd v tých prípadoch, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

V tejto súvislosti ústavný súd opakovane zdôraznil, že trestné konanie od svojho

začiatku až po jeho koniec je procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých

úkonov a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných

v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho

skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia práv

a slobôd označených v , ktoré neboli odstránené v jeho priebehu (napr.

, , , ).

Ústavný súd zastáva názor, že nie je iba jeho povinnosťou ako súdneho orgánu

ochrany ústavnosti zabezpečovať v rámci svojej rozhodovacej právomoci ochranu

základných práv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných

zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Túto povinnosť majú aj všeobecné súdy ako

primárni ochrancovia ústavnosti (napr. ).

Podľa obvinený sa môže od začiatku konania proti

svojej osobe vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, a k dôkazom

o nich, má však právo odoprieť vypovedať. Môže uvádzať okolnosti, navrhovať, predkladať

a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti a opravné

prostriedky. Má právo zvoliť si obhajcu a s ním sa radiť aj počas úkonov vykonávaných

orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom.

Podľa sú všetky orgány činné v trestnom konaní

a súd povinné vždy obvineného o jeho právach poučiť vrátane významu priznania

a poskytnúť mu plnú možnosť na ich uplatnenie.

Podľa podanú obžalobu, ako aj návrh na dohodu

o vine a treste predseda senátu najskôr prezrie z toho hľadiska, či pre ďalšie konanie

poskytujú spoľahlivý podklad, najmä preverí, či prípravné konanie, ktoré im predchádzalo,

bolo vykonané spôsobom zodpovedajúcim tomuto zákonu a či ju treba preskúmať alebo

predbežne prejednať. Podľa pri predbežnom prejednaní

obžaloby preskúma súd obžalobu a zákonnosť dôkazného materiálu.

Podľa po predbežnom prejednaní obžaloby

súd obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä že

boli porušené ustanovenia zabezpečujúce práva obhajoby.

Podľa sa prieskumná právomoc odvolacieho súdu

vzťahuje nielen na zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým

odvolateľ podal odvolanie, ale aj na správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo.

Podľa odvolací súd zruší napadnutý rozsudok tiež

pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä

preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo

obhajoby.

Z uvedeného vyplýva, že príslušný súd konajúci v trestnej veci sťažovateľa po

prípadnom podaní obžaloby, ako aj odvolací súd v prípade podania odvolania sú súdmi

s plnou jurisdikciou, v ktorých právomoci je posúdenie všetkých relevantných skutkových

aj právnych okolností daného prípadu vrátane zákonnosti a ústavnosti postupu orgánov

prípravného konania.

Sťažovateľ teda realizáciou svojho práva na obhajobu v priebehu trestného konania

vedeného proti nemu má možnosť účinným spôsobom namietať porušenie svojich

základných práv a slobôd pred všeobecným súdom.

Zo sťažnosti navyše vyplýva, že súčasne so sťažnosťou sťažovateľ podal orgánom

činným v trestnom konaní s poukazom na uznesenie Vyššieho vojenského súdu v Trenčíne

aj návrh na zastavenie trestného stíhania podľa .

Vzhľadom na tieto skutočnosti a závery ústavný súd sťažnosť pri jej predbežnom

prerokovaní podľa odmietol pre nedostatok svojej

právomoci na jej prerokovanie ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. októbra 2010