Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 363/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. októbra 2010

predbežne prerokoval sťažnosť Z. Z., t. č. vo väzbe, vo veci namietaného porušenia jej

bližšie neoznačených práv v konaniach vedených Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn.

a sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť Z. Z. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. augusta

2010 doručená sťažnosť Z. Z., t. č. vo väzbe (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala

porušenie svojich bližšie neoznačených práv v konaniach vedených Okresným súdom

Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. a sp. zn. .

Vo svojej sťažnosti sťažovateľka uviedla:

„Týmto podávam podnet v ktorom namietam porušenie svojích základných práv

a slobôd, vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala

a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom.

Podľa vyplýva, že sťažovateľ musí byť pred

ústavným súdom povinne zastúpený advokátom. Pretože som v súčasnej dobe vo väzbe

a nemám v trestných veciach súdom (OS BA II.) ustanoveného obhajcu, rozhodla som sa, že

sťažnosť podám sama a preto žiadam v prílohe ústavný súd, aby mi bol advokát ustanovený.

Návrh rozhodnutia:

1) V trestnej veci – Rozhodnutie pri predbežnom prejednaní obžaloby

podľa

2) V trestnej veci – Vyhovie žiadosti o prepustenie z väzby pre porušenie

ustanovení , ods. 2, a .

3) V trestnej veci – Rozhodnutie pri predbežnom prejednaní obžaloby

podľa

Odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy:

1) Dňa 7. 1. 2010 som bola vzatá do väzby. Vo svojich žiadostiach a sťažnostiach

o prepustenie z väzby som žiadala o preštudovanie spisov z dôvodov, že som bola osoba

ušlá a v čase, keď som zo Slovenska ušla sa viedlo proti mojej osobe vyšetrovanie.

Podávala som návrhy podľa

Dňa 17. 6. 2010 mi bolo umožnené nazrieť do spisu a v ten deň mi bolo doručené

a tiež založené do spisu opatrenie o ustanovení obhajcu zo dňa 18. 5. 2009 podľa § 37

ods. 1 písm. e) pod č. . Toto opatrenie nepatrí do spisu ale

do spisu , na čo som aj prokurátora aj predsedu senátu upozornila. Opakovane

som žiadala o opatrenie o ustanovenie obhajcu podľa Nikdy mi

nebolo doručené, pretože nebolo Okresným súdom BA II. do 23. 6. 2010 vydané a nebol mi

ustanovený žiadny obhajca. Dňa 3. 5. 2010 bola okresným prokurátorom podaná obžaloba.

Ja som však nemala ani ustanoveného ani zvoleného obhajcu.

Dňa 14. 4. 2010 mi bola doručená listina – zmena právnej kvalifikácie (spisy boli

uzavreté v októbri 2009), vydaná okresným prokurátorom JUDr. S. Ch. Nemala som

ustanoveného (ani zvoleného) obhajcu, bol porušený 234 ods. 2

Obžaloba nie je podaná s ustanoveniami zabezpečujúcich práva

obhajoby. Pri podaní obžaloby boli porušené ustanovenia § 234 ods. 1, ods. 2, ods. 3,

, , , ,

Okresný súd Bratislava II. dňa 13. 7. 2010 rozhodol pri predbežnom prejednaní

obžaloby podľa § 244 ods. 1 písm. k).

Boli porušené ustanovenia Piateho oddielu .

Konanie proti ušlému – opatrenie vydané na začatie konania proti ušlému dňa 26. 3.

2009.

- opatrenie vydané na ukončenie konania proti ušlému dňa 15. 1. 2010.

- porušenie

- porušenie

- porušenie

Ďalej porušenie ustanovenie

Porušenie

Porušenie § 234 ods. 2 – prvá veta

Obžaloba sa môže podať len pre skutok, pre ktorý sa vznieslo obvinenie...

2) Žiadosti podané 15. 3. 2010, 1. 4. 2010, 1. 7. 2010, 21. 8. 2010 ohľadom

prepustenia z väzby pre porušenie § 73 ods. 4, § 79 ods. 2, § 567c ods. 2, § 238 ods. 3 Tr.

por. nikdy neboli OS BA II. riešené. Dňa 28. 5. 2010 som podala opätovne žiadosť

o prepustenie z väzby z dôvodov porušenia Dňa 23. 6. 2010 mi na

neverejnom zasadnutí táto žiadosť bola zamietnutá, na čo som na pojednávaní podala

sťažnosť. Moju sťažnosť Krajský súd v Bratislave zamietol spôsobom, ktorý je nejasný dňa

30. 6. 2010. Som presvedčená, že Krajský súd v Bratislave rozhodol v rozpore

s ustanovením Dňa 13. 7. 2010 sa konalo verejné zasadnutie, na

ktorom sa nerozhodovalo o mojej väzbe, čím bolo porušené ustanovenie § 238 ods. 3 Tr.

por...

3) V trestnej veci nebolo vydané rozhodnutie resp. opatrenie podľa § 358

ods. 1 Bol ustanovený obhajca v konaní proti ušlému podľa Tr.

por. dňa 18. 5. 2009. Bolo porušené ustanovenie ,

nemám ustanoveného obhajcu podľa počas celej doby, čo som

vo väzbe. Porušenie § 234 ods. 2 prvá veta Obžaloba sa môže podať len pre skutok, pre

ktorý sa vznieslo obvinenie. Porušenie , , 238 ods. 1, ods. 2 Tr.

por., ..

Nakoľko počas celej doby, čo som vo väzbe (sedem mesiacov a tri týždne) som

nemala ustanoveného obhajcu, alebo ustanovení obhajcovia obhajobu odmietli, žiadam

Vás, aby ste moju sťažnosť preverili z dôvodu osobitného zreteľa. Písala som sťažnosti na

Krajskú prokuratúru v Bratislave, Generálnu prokuratúru SR, ale žiadosti, sťažnosti

a návrhy boli buď zamietnuté alebo ignorované.“

Sťažnosť sťažovateľky neobsahovala návrh rozhodnutia (petit) takým spôsobom, aby

mohol byť východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci. Sťažovateľka

v sťažnosti neoznačila základné práva a slobody, ktoré mali byť v uvedených konaniach

porušené, nepripojila kópie rozhodnutí, ktorými boli jej práva porušené, a k sťažnosti

nepripojila splnomocnenie pre konkrétneho advokáta na svoje zastupovanie v konaní pred

ústavným súdom.

Ústavný súd 17. septembra 2010 vyzval sťažovateľku, aby v lehote 10 dní

od doručenia výzvy doplnila svoje podanie o chýbajúce náležitosti. Ústavný súd zároveň

sťažovateľku poučil, že ak na výzvu ústavného súdu v určenej lehote nezareaguje a svoje

podanie nedoplní o chýbajúce náležitosti, ústavný súd jeho podanie odmietne podľa

.

II.

Podľa ústavný súd návrh predbežne prerokuje na

neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Podstatou sťažnosti sťažovateľky je zrejme namietané porušenie jej práva na

obhajobu v súvislosti neustanovením obhajcu v konaní vedenom na okresnom súde pod

sp. zn. , ako aj v súvislosti s neposkytnutím primeraného času na prípravu

obhajoby, resp. preštudovanie spisu vo veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. .

Ústavný súd vo svojom rozhodovaní vychádza z ústavného princípu subsidiarity

svojej právomoci vo vzťahu ku všeobecným súdom vyplývajúceho z ,

podľa ktorého rozhoduje ústavný súd o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb vo veci porušenia ich základných práv alebo slobôd v tých prípadoch, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

V tejto súvislosti ústavný súd opakovane zdôraznil, že trestné konanie od svojho

začiatku až po jeho koniec je procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých

úkonov a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných

v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho

skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia práv

a slobôd označených v , ktoré neboli odstránené v jeho priebehu (napr.

Zívala , Ölveczky , Mamonov , Karlin ).

Ústavný súd zastáva názor, že nie je iba jeho povinnosťou ako súdneho orgánu

ochrany ústavnosti zabezpečovať v rámci svojej rozhodovacej právomoci ochranu

základných práv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných

zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Túto povinnosť majú aj všeobecné súdy ako

primárni ochrancovia ústavnosti (napr. ).

Podľa obvinený sa môže od začiatku konania proti

svojej osobe vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, a k dôkazom

o nich, má však právo odoprieť vypovedať. Môže uvádzať okolnosti, navrhovať, predkladať

a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti a opravné

prostriedky. Má právo zvoliť si obhajcu a s ním sa radiť aj počas úkonov vykonávaných

orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom.

Podľa sú všetky orgány činné v trestnom konaní

a súd povinné vždy obvineného o jeho právach poučiť vrátane významu priznania

a poskytnúť mu plnú možnosť na ich uplatnenie.

Podľa podanú obžalobu, ako aj návrh na dohodu

o vine a treste predseda senátu najskôr prezrie z toho hľadiska, či pre ďalšie konanie

poskytujú spoľahlivý podklad, najmä preverí, či prípravné konanie, ktoré im predchádzalo,

bolo vykonané spôsobom zodpovedajúcim tomuto zákonu a či ju treba preskúmať alebo

predbežne prejednať. Podľa pri predbežnom prejednaní

obžaloby preskúma súd obžalobu a zákonnosť dôkazného materiálu.

Podľa po predbežnom prejednaní obžaloby

súd obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä že

boli porušené ustanovenia zabezpečujúce práva obhajoby.

Podľa sa prieskumná právomoc odvolacieho súdu

vzťahuje nielen na zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým

odvolateľ podal odvolanie, ale aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Podľa

odvolací súd zruší napadnutý rozsudok tiež pre

podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto,

že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo

obhajoby.

Podľa ) písm. c) dovolanie možno podať, ak

zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.

Z uvedeného vyplýva, že okresný súd konajúci v trestnej veci sťažovateľky po

podaní obžaloby, ako aj odvolací súd v prípade podania odvolania sú súdmi s plnou

jurisdikciou, v ktorých právomoci je posúdenie všetkých relevantných skutkových aj

právnych okolností daného prípadu vrátane zákonnosti a ústavnosti postupu orgánov

prípravného konania. Sťažovateľka teda realizáciou svojho práva na obhajobu v priebehu

trestného konania vedeného proti nej má možnosť účinným spôsobom uplatniť svoje

námietky uvedené v sťažnosti pred všeobecnými súdmi, a preto ústavný súd jej sťažnosť pri

jej predbežnom prerokovaní podľa odmietol pre

nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.

Nad rámec tohto odôvodnenia ústavný súd poukazuje na to, že sťažnosť

sťažovateľky ani po jej doplnení neobsahovala všetky náležitosti sťažnosti podľa čl. 127

ods. 1 , ktoré sú predpísané v a v , a preto ju bolo

možné odmietnuť aj pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. októbra 2010