Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 470/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. novembra

2010 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti S., s. r. o., právne zastúpenej advokátom

JUDr. M. R., Ž., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

, a , ako aj práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd v konaní vedenom Krajským súdom v Žiline pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti S., s. r. o., o d m i e t a pre nedostatok právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. marca 2010

doručená sťažnosť spoločnosti S., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta

porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“), ako aj práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) v konaní vedenom Krajským súdom v Žiline (ďalej len „krajský súd“) pod

sp. zn. . Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 18. marca 2010.

Zo sťažnosti vyplýva, že rozsudkom krajského súdu č. k. -324

z 11. novembra 2009 bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný

súd“) č. k. -202 z 5. júna 2009 vo výroku o povinnosti sťažovateľky ako

žalovanej zaplatiť spoločnosti S., a. s. (ďalej len „žalobkyňa“), sumu 73 846,91 € s prísl.

V časti nevyjadreného určenia plnenia na účet postupníka bol rozsudok okresného súdu

zmenený tak, že sťažovateľka je povinná žalobkyni priznanú sumu zaplatiť na účet

postupníka A., s. r. o. (ďalej len „postupník“), Krajský súd tak postupoval aj napriek

skutočnosti, že hoci žalobkyňa 7. apríla 2009 zmenila žalobný petit a zároveň aj skutkový

stav žaloby, okresný súd nepostupoval v zmysle , teda

nerozhodol o pripustení, resp. nepripustení zmeny žaloby. Navyše, krajský súd porušil

zásadu dvojinštančnosti súdneho konania, keď rozhodol vo vzťahu k rozsudku okresného

súdu, že „v časti nevyjadreného určenia plnenia na účet postupníka mení tak, že žalovaný je

povinný zaplatiť žalobcovi priznanú sumu vo výške 73 846,91 € s prísl. na účet postupníka

A., s. r. o.“. Proti tomuto výroku krajského súdu sa už sťažovateľka nemôže efektívne

brániť, lebo proti rozsudku odvolacieho súdu už nie je ďalšie odvolanie prípustné. Tento

postup krajského súdu mal za následok odňatie možnosti domáhať sa preskúmavania

skutkových a právnych záverov, na ktorých krajský súd výrok založil. Sťažovateľka sa

nemôže ďalej stotožniť ani so záverom, podľa ktorého hoci pohľadávka žalobkyne v čase jej

uplatnenia nebola splatná, stala sa splatnou do momentu vyhlásenia rozsudku, a preto ju

nebolo možné považovať za predčasnú. Podľa sťažovateľky neobstojí ďalej ani záver, podľa

ktorého kompenzačná námietka sťažovateľky bola uplatnená až v odvolacom konaní (teda

oneskorene), pretože bola vznesená v konaní vedenom okresným súdom ešte 18. februára

2005, a to dostatočne určitým a konkrétnym spôsobom. Nemožno súhlasiť ani s tým, že

všeobecné súdy mali rozdielny prístup k dôkazom navrhovaným sťažovateľkou v porovnaní

s dôkazmi navrhovanými žalobkyňou. Nevysporiadali sa ani s listinami predloženými

sťažovateľkou 5. júna 2009.

Sťažovateľka navrhuje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie

označených článkov a dohovoru v konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn.

s tým, aby bol rozsudok z 11. novembra 2009 zrušený a vec vrátená na

ďalšie konanie. Požaduje aj náhradu trov právneho zastúpenia advokátom vo výške

254,88 €.

Z rozsudku krajského súdu č. k. -324 z 11. novembra 2009 vyplýva,

že ním bol potvrdený rozsudok okresného súdu č. k. -202 z 5. júna 2009

vo výroku o povinnosti sťažovateľky zaplatiť žalobkyni sumu 73 846,91 € s prísl. Zároveň

bol rozsudok v časti nevyjadreného určenia plnenia na účet postupníka zmenený tak, že

sťažovateľka je povinná žalobkyni priznanú sumu 73 846,91 € s prísl. zaplatiť na účet

postupníka.

Podľa rukou písanej poznámky bol rozsudok krajského súdu doručený právnemu

zástupcovi sťažovateľky 26. januára 2010.

Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľka podala prostredníctvom svojho právneho

zástupcu 23. februára 2010 dovolanie proti rozsudku okresného súdu a krajského súdu.

Dovolanie bolo doplnené samotnou sťažovateľkou podaním doručeným okresnému súdu

24. februára 2010.

Prípisom ústavného súdu č. k. -15 zo 7. apríla 2010 bolo právnemu

zástupcovi sťažovateľky oznámené, že vzhľadom na skutočnosť, že v podanej sťažnosti

ústavnému súdu sú uplatnené jednak také námietky, ktoré zakladajú prípustnosť dovolania,

ale aj také námietky, ktoré prípustnosť dovolania nezakladajú, ústavný súd hodlá vyčkať na

skončenie dovolacieho konania a jeho ďalší postup vo veci bude závisieť od jeho výsledku.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa názoru ústavného súdu nie je v jeho právomoci o merite podanej sťažnosti

konať a rozhodnúť.

Ako to vyplýva z citovaného ustanovenia , právomoc ústavného

súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda iba

vtedy, ak poskytovanie tejto ochrany nie je v právomoci všeobecných súdov. V danom

prípade z dôvodov ďalej uvedených právomoc poskytnúť ochranu označeným základným

právam sťažovateľky vyplývajúcim z a dohovoru prináleží Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v dovolacom konaní, čím je zároveň

vylúčená právomoc ústavného súdu.

V prípadoch sťažností podľa , v ktorých sťažovateľ namietal

jednak také skutočnosti, ktoré zakladali prípustnosť dovolania, ako aj také skutočnosti, ktoré

prípustnosť dovolania nezakladali, pričom sťažovateľ dovolanie podal, prax ústavného súdu

bola taká, že najprv vyčkal na dovolacie rozhodnutie najvyššieho súdu a potom konal

o podanej sťažnosti. Pokiaľ bolo napadnuté rozhodnutie v dovolacom konaní zrušené,

konanie na ústavnom súde stratilo svoju podstatu. V opačnom prípade ústavný súd

preskúmal meritórne sťažnostné námietky.

Medzičasom došlo k zmene v rozhodovacej praxi ústavného súdu v tom zmysle, že

pokiaľ sťažovateľ podá sťažnosť ústavnému súdu, ako aj dovolanie, tak právomoc

poskytnúť ochranu základným právam a slobodám má najvyšší súd v dovolacom konaní, čo

zároveň vylučuje v rámci princípu subsidiarity právomoc ústavného súdu. V prípade, že

nedôjde v dovolacom konaní k zrušeniu, resp. zmene napadnutého rozhodnutia, je daná

právomoc ústavného súdu tak na preskúmanie dovolacieho rozhodnutia, ako aj odvolacieho

rozhodnutia, pričom zákonná dvojmesačná lehota na podanie sťažnosti plynie od doručenia

dovolacieho rozhodnutia najvyššieho súdu (mutatis mutandis napr. ).

Z dosiaľ uvedeného vyplýva, že vzhľadom na podané dovolanie právomoc poskytnúť

ochranu označeným právam sťažovateľky podľa a dohovoru má najvyšší súd

v dovolacom konaní. Táto okolnosť vylučuje právomoc ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. novembra 2010