Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 491/2010
PDF · 115.08 KB
No categories available
II. ÚS 491/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. novembra
2010 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. B. K., B., vo veci namietaného porušenia
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom
pod sp. zn. 8 C 188/03 v časti konania o jeho dovolaní a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. B. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. augusta
2010 doručená sťažnosť Ing. B. K., B. (ďalej len „sťažovateľ), vo veci namietaného
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu
Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 188/03 v časti
konania o jeho dovolaní.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že podaním doručeným okresnému súdu
24. augusta 2009 podal sťažovateľ dovolanie proti rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave
(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 8 Co 35/07, ktorým krajský súd konal ako súd odvolací
vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 8 C 188/03. Sťažovateľ v sťažnosti namieta
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
postupom okresného súdu, ktorý podľa jeho tvrdenia v súvislosti s ním podaným dovolaním
nevykonal do doby podania sťažnosti ústavnému súdu žiadny procesný úkon.
V súvislosti s uvedeným sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:
„Vec Okresný súd Bratislava III., dodnes nepostúpil NS SR na rozhodnutie, hoci
proti rozhodnutiu odvolacieho súdu som postúpil dovolanie cestou Okresného súdu
Bratislava III dňa 24. 8. 2009! Takýmto konaním dochádza k porušeniu základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov!“
Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd prijal jeho sťažnosť na
ďalšie konania a aby nálezom vyslovil, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod
sp. zn. 8 C 188/03 v súvislosti s vybavovaním ním podaného dovolania bolo porušené jeho
základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2
ústavy, a aby mu priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 188/03 v súvislosti s vybavovaním sťažovateľom
podaného dovolania doručeného okresnému súdu 24. augusta 2009.
Dopytom na okresnom súde ústavný súd zistil, že potom, ako bolo okresnému súdu
24. augusta 2009 doručené podanie sťažovateľa, ktorým sťažovateľ podal dovolanie proti
rozhodnutiu krajského súdu sp. zn. 8 Co 35/07, okresný súd uznesením z 20. novembra
2009 uložil sťažovateľovi, aby doplnil svoje dovolanie (predmetné uznesenie bolo
sťažovateľovi doručené 26. novembra 2009).
Následne, 30. novembra 2009 sťažovateľ doplnil svoje dovolanie a súčasne žiadal,
aby mu pre účely dovolacieho konania bol okresným súdom ustanovený advokát a aby mu
bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov. Okresný súd 25. januára 2010 vyzval
sťažovateľa, aby preukázal svoje majetkové pomery, pričom táto výzva mu bola doručená
29. januára 2010. Dňa 2. februára 2010 bolo okresnému súdu doručené vyhlásenie
o majetkových pomeroch sťažovateľa a uznesením z 26. februára 2010 okresný súd
nepriznal sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov a súčasne nevyhovel jeho
žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu. Proti predmetnému uzneseniu okresného súdu
podal sťažovateľ odvolanie 12. marca 2010, pričom okresný súd predložil vec na konanie
odvolaciemu súdu 15. apríla 2010 a odvolací súd v predmetnej veci koná pod sp. zn.
Podľa judikatúry ústavného súdu dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú
neopodstatnenosť je aj nezistenie žiadnej možnosti porušenia označeného základného
práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie
(II. ÚS 70/00, I. ÚS 117/05, I. ÚS 225/05, II. ÚS 272/06).
Z prehľadu procesných úkonov vykonaných okresným súdom pri vybavovaní
dovolania sťažovateľa vyplýva, že okresný súd vybavil, resp. ako súd prvého stupňa urobil
v súvislosti s dovolaním sťažovateľa jemu prislúchajúce procesné úkony v primeraných
lehotách a v jeho postupe nemožno z tohto hľadiska zistiť také obdobia nečinnosti, ktoré by
bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa už po jej predbežnom
prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Keďže sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá ako celok, tak ako to je uvedené
vo výroku tohto rozhodnutia, a rozhodnutie o priznaní primeraného finančného
zadosťučinenia je podmienené vyslovením porušenia práva alebo slobody sťažovateľa
(čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd sa touto časťou sťažnosti, ktorou sa sťažovateľ
domáhal jeho priznania, nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. novembra 2010