Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 447/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. novembra

2010 predbežne prerokoval návrh Mgr. M. G., Č., zastúpeného advokátom JUDr. J. S., Ž.,

na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť

funkcií sp. zn. VP/21/10-K z 11. augusta 2010 a takto

rozhodol:

Návrh Mgr. M. G. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnený.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 28. septembra

2010 doručený návrh Mgr. M. G. (ďalej len „navrhovateľ“) na preskúmanie rozhodnutia

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len „výbor“)

sp. zn. VP/21/10-K z 11. augusta 2010.

2. Z obsahu návrhu a priložených písomných podkladov vyplýva, že výbor

rozhodnutím sp. zn. VP/21/10-K z 11. augusta 2010 uložil navrhovateľovi (ako členovi R.,

pozn.) pokutu vo výške 744,50 € z dôvodu oneskorene podaného oznámenia v súvislosti s

ujatím sa verejnej funkcie; oznámenie mal podať do 6. apríla 2010 a v skutočnosti ho podal

až 4. mája 2010. Navrhovateľ v tejto súvislosti inter alia uviedol:

„Ako som už uviedol aj vo svojom vyjadrení zo dňa 3. 5. 2010, funkciu verejného

funkcionára zastávam prvýkrát a v minulosti som nemal ani príležitosť ani skúsenosť

s podobnou situáciou. Povinnosť podať oznámenie som neignoroval zámerne. Nedodržanie

povinnosti podať oznámenie bolo dôsledkom skutočnosti, že som o ňom nevedel.

V občianskom živote pôsobím 15. rok ako zdravotnícky záchranár, 9 rokov redaktor

v časopise pre mladú literatúru a umenie D., som literárne činný, publikoval som doposiaľ

10 beletristických kníh. Som otcom troch maloletých detí. Podľa môjho názoru by mal

štátny orgán vždy pri ukladaní sankcie zvažovať aj princíp spravodlivosti a účelnosti. Pri

takomto striktnom výklade právnych noriem, ako to urobil Výbor, by mohlo ad absurdum

napr. dôjsť k situácii, keď by dotknutá osoba objektívne ani nemala v určenej lehote

možnosť vykonať úkon, ktorý zo zákona má povinnosť vykonať, avšak zabránili by jej k tomu

objektívne dôvody, napr. dočasná zdravotná indispozícia, a napriek tomu by jej bola

uložená pokuta. Dovoľujem si tvrdiť, že posudzovanie situácie vždy podľa konkrétneho

príkladu má svoj význam aj v mojom prípade, a to najmä po prihliadnutí na fakt, že som si

svoju povinnosť hneď potom, čo som sa o nej dozvedel, bezodkladne splnil - 4. 5. 2010...

Výbor... začal proti mne konanie uznesením č. 767 zo dňa 27. 4. 2010, avšak

o uložení pokuty rozhodol uznesením zo dňa 11. 8. 2010, t. j. po uplynutí zákonom

stanovenej 60-dňovej lehoty na rozhodnutie odo dňa začatia konania.

Takýto postup Výboru... nemožno akceptovať, nakoľko k uloženiu pokuty nedošlo

v súlade so zákonom - ale... po uplynutí zákonnej lehoty... Zmeškaním lehoty zo strany

Výboru došlo v tomto prípade k odpadnutiu zákonného dôvodu na uloženie pokuty

explicitne časovo ohraničeného spomínanou lehotou, resp. zmeškaním zákonom stanovenej

60 - dňovej lehoty odpadol predmet konania vo veci ochrany verejného záujmu a

zamedzenia rozporu záujmov. Podľa môjho názoru je takéto nezákonné uloženie pokuty v

zrejmom rozpore aj s... a SR...“

3. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho

návrhu takto rozhodol:

„... žiadame Rozhodnutie Výboru... č. VP/21/10-K zo dňa 11.8. 2010 zrušiť.“

4. Ústavný súd ešte pred predbežným prerokovaním návrhu navrhovateľa vyžiadal

vyjadrenie výboru. Predsedníčka výboru ústavnému súdu doručila svoje vyjadrenie,

v ktorom uvádza:

«... K námietke navrhovateľa, že verejnú funkciu zastáva prvýkrát a oznámenie

nepodal z dôvodu, že o tejto povinnosti nevedel uvádzame, že je povinnosťou každého

verejného funkcionára osvojiť si rozsah svojich povinností vyplývajúcich z ústavného

zákona a iných právnych predpisov. Vychádzajúc zo všeobecnej zásady že „neznalosť

zákona neospravedlňuje“, nemal výbor možnosť považovať takúto skutočnosť za dôvod,

ktorý by verejného funkcionára zbavil zodpovednosti za nedodržanie základnej povinnosti

verejného funkcionára... K námietke navrhovateľa, že výbor nedodržal lehotu na

rozhodnutie do 60 dní od začatia konania poukazujeme na fakt, že v danom prípade ide v

čl. 9 ods. 5 ústavného zákona o poriadkovú lehotu s uplynutím ktorej sa nespája zánik

zodpovednosti za porušenie ústavného zákona zo strany verejného funkcionára.

Nepopierame fakt, že výbor nerozhodol v tejto lehote, avšak nemá to za dôsledok

protiprávnosť predmetného rozhodnutia o uložení pokuty... Vzhľadom na vyššie uvedené

navrhujeme, aby Ústavný súd... napadnuté rozhodnutie Výboru... č. V1V21/10-K

z 11. augusta 2010... potvrdil a nepriznal náhradu trov konania.»

II.

5. Podľa uznesenia ústavného súdu sp. zn. PLz. z 2. mája 2007 prijatého

podľa o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) o zjednotení odchylných

právnych názorov senátov ústavného súdu na konanie vo veciach podľa čl. 9 a nasl.

ústavného o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií

verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ústavný zákon o ochrane

verejného záujmu“ alebo „ústavný zákon“) sa na toto konanie vzťahuje § 25 zákona

o ústavnom súde, podľa ktorého sa každý návrh predbežne prerokuje.

6. Podľa ústavný súd návrh predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie

nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa

nemusí odôvodniť.

7. Podľa sa konanie o preskúmaní rozhodnutia

vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov začína na návrh

verejného funkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý vykonáva konanie

o návrhu vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa

ústavného zákona. Podľa o návrhu koná a rozhoduje

senát ústavného súdu na neverejnom zasadnutí. Podľa

ak senát ústavného súdu zistí, že konanie verejného funkcionára je v rozpore s ústavným

zákonom o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov,

rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí. V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie

orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší. Podľa

rozhodnutie ústavného súdu je konečné.

8. Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu dotknutý

verejný funkcionár môže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na ústavnom

súde v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa odseku 1, ktorým bola vyslovená

strata mandátu alebo funkcie, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9

ods. 10, ktorým bolo rozhodnuté o pokute voči verejnému funkcionárovi. Podanie návrhu

na preskúmanie rozhodnutia výboru má odkladný účinok. Ústavný súd rozhodne o tomto

návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie o preskúmaní takéhoto rozhodnutia pred

ústavným súdom upravujú ustanovenia zákona. Rozhodnutie ústavného súdu je konečné

okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2.

9. Z obsahu predloženého spisu sp. zn. VP/21/10-K ústavný súd zistil tento stav

konania:

- uznesením č. 767 z 27. apríla 2010 výbor začal konanie proti navrhovateľovi vo

veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov. Predmetné uznesenie bolo

navrhovateľovi doručené a bol požiadaný o stanovisko.

- navrhovateľ vo svojom vyjadrení z 3. mája 2010 inter alia uviedol, že verejnú

funkciu zastáva prvýkrát a v minulosti nemal príležitosť ani skúsenosť s podobnou

situáciou. Povinnosť podať oznámenie neignoroval zámerne. Nedodržanie povinnosti podať

oznámenie bolo dôsledkom skutočnosti, že o ňom nevedel. Je si vedomý, že neznalosť

zákona neospravedlňuje jeho konanie, avšak žiada výbor, aby zvážil dôvody, pre ktoré si

svoju povinnosť nesplnil a že tak konal nezištne.

- následne 11. augusta 2010 vydal výbor rozhodnutie sp. zn. č. VP/21/10-K, v ktorom

konštatoval, že navrhovateľ ako člen R. nepodal oznámenie podľa čl. 7 ústavného zákona

v lehote stanovenej v tomto článku, čím porušil povinnosť ustanovenú v čl. 7 ods. 1 tohto

ústavného zákona (predmetné oznámenie v súvislosti s ujatím sa verejnej funkcie podľa

čl. 7 ods. 1 ústavného zákona mal podať do 6. apríla 2010, oznámenie podal 4. mája 2010).

Za uvedené porušenie mu výbor v súlade s č l . 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona uložil

pokutu v sume zodpovedajúcej mesačnému platu verejného funkcionára, a to vo výške

744,50 €. Výbor odôvodnil toto rozhodnutie takto:

„Podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona... ak sa v konaní preukázalo, že verejný

funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným

zákonom, výbor má možnosť len konštatovať, v čom je konanie alebo opomenutie verejného

funkcionára v rozpore s ústavným zákonom alebo zákonom a uložiť pokutu podľa čl. 9 ods.

10 ústavného zákona vo výške mesačného platu verejného funkcionára (keďže ide

o porušenie povinnosti podať oznámenie podľa čl. 7 v lehote do 30 dní odo dňa, keď sa ujal

výkonu verejnej funkcie)...

Výbor dospel po vykonanom dokazovaní k záveru, že vyjadrenie verejného

funkcionára má len vysvetľujúci charakter, avšak bez toho, že by výbor mohol na uvádzané

skutočnosti prihliadať, keďže ústavný zákon neumožňuje zbaviť zodpovednosti za jeho

porušenie z takýchto dôvodov. Pritom v konaní bolo jednoznačne preukázané porušenie

predmetného ústavného zákona. Z tohto dôvodu prijal uznesenie, ktorým sa menovanému

Mgr. M. G., členovi R. ukladá pokuta za porušenie povinnosti uloženej v čl. 7 ods. 1

ústavného zákona vo výške jednomesačného platu verejného funkcionára podľa čl. 9 ods. 10

písm. a) ústavného zákona. Uvedené rozhodnutie bolo dňa 11. augusta 2010 schválené

uznesením č. 22.

Výška mesačného platu verejného funkcionára bola stanovená v súlade s čl. 9

ods. 16 vo výške priemernej nominálnej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky

za predchádzajúci kalendárny rok (2009), keďže verejný funkcionár v tomto období ešte

nevykonával uvedenú funkciu a nepoberal za ňu samozrejme ani mzdu. Uvedená výška platu

pre účely určenia výšky pokuty podľa čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona bola ustálená

i v súvislosti s nálezom Ústavného súdu... č. -31 zo dňa 4. októbra 2007...

Podľa listu ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny č. 7154/10-II/I z 19. marca

2010 priemerná mesačná nominálna mzda v hospodárstve Slovenskej republiky v roku 2009

dosahovala úroveň 744,50 EUR. Z tohto dôvodu bola výška pokuty uvedená vo výrokovej

časti rozhodnutia určená v uvedenej sume.“

10. Preskúmaním návrhu navrhovateľa, spisu výboru sp. zn. ,

namietaného rozhodnutia z 11. augusta 2010, ako aj s prihliadnutím na ďalšie s vecou

súvisiace skutočnosti dospel ústavný súd k záveru, že návrh navrhovateľa je zjavne

neopodstatnený. Zjavná neopodstatnenosť predmetného návrhu spočíva v nosných

tvrdeniach navrhovateľa (bod 2), ktoré objektívne vzaté nemajú dostatočnú právnu

relevanciu k právam a povinnostiam uloženým mu ako verejnému funkcionárovi ústavným

zákonom. Inými slovami, v konaní o preskúmanie rozhodnutia vo veci ochrany verejného

záujmu a zamedzenia rozporu záujmov musí navrhovateľ preukázať, že jeho konanie ako

verejného funkcionára nebolo v rozpore s týmito ustanoveniami ústavného zákona

o ochrane verejného záujmu, teda že povinnosti verejného funkcionára vyplývajúce

z citovaného ústavného zákona neporušil.

11. Pokiaľ navrhovateľ namietal, že výbor nerozhodol v jeho veci v lehote 60 dní od

začatia konania podľa čl. 9 ods. 5 ústavného zákona, ústavný súd zistil, že výbor skutočne

vyhotovil napadnuté rozhodnutie po uplynutí lehoty uvedenej v čl. 9 ods. 5 ústavného

zákona, t. j. ústavný súd sa stotožňuje s tvrdením navrhovateľa, že v jeho prípade nebola

táto lehota dodržaná (toto nepopiera ani výbor, pozri bod 4; pozn.).

12. Z hľadiska právnych následkov nedodržania uvedenej lehoty ale ústavný súd

v zhode so svojou doterajšou judikatúrou (napr. , ) konštatuje, že

v ústavnom zákone o ochrane verejného záujmu ani v nijakom inom právnom predpise nie

je obsiahnutá právna úprava následkov prekročenia tejto lehoty, t. j. jej uplynutie sa nespája

so žiadnymi právnymi účinkami. Na základe toho možno dospieť k záveru, že výbor môže

ústavne akceptovateľným spôsobom rozhodnúť aj po uplynutí tejto lehoty, t. j. ide len

o poriadkovú lehotu, ktorej márne uplynutie nemôže byť dôvodom na zrušenie napadnutého

rozhodnutia výboru. Bez ohľadu na tento právny záver ústavný súd považoval aj v tomto

prípade za potrebné zdôrazniť, že je v záujme dodržiavania princípov právneho štátu, najmä

právnej istoty účastníkov konania, aby výbor vydával a aj vyhotovoval rozhodnutia v lehote

ustanovenej v čl. 9 ods. 5 prvej vete ústavného zákona o ochrane verejného záujmu aj

napriek tomu, že táto lehota je poriadková.

13. Navrhovateľ tiež poukazoval na svoje osobné, pracovné a rodinné pomery, ako aj

na svoju neskúsenosť a nedostatok zlého úmyslu (bod 2). Z citovaných ustanovení § 73a

a 73b (bod 7) však jednoznačne vyplýva, že ústavnému súdu

neprislúcha vo vzťahu k pokutám uloženým verejným funkcionárom podľa ústavného

zákona o ochrane verejného záujmu žiadne moderačné oprávnenie. Ústavný súd pripomína,

že je štátny orgán (nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti), a jeden zo základných

princípov právneho štátu, ktorý je pozitívne zakotvený v , vyjadruje, že

štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom,

ktorý ustanoví zákon. Ústavný súd sa preto musí dôsledne riadiť vymedzením svojich

právomocí vyplývajúcich z a nasl. a ďalej konkretizovaných v zákone

o ústavnom súde a nemôže sa zaoberať podaniami, ktorými sa fyzické osoby domáhajú

niečoho, čo podľa a nemôže posudzovať.

14. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že všetky námietky

navrhovateľa proti napadnutému rozhodnutiu uvedené v jeho návrhu sú zjavne

neodôvodnené a nezakladajú také dôvody na spochybňovanie napadnutého rozhodnutia

výboru, ktoré by bolo potrebné posúdiť po prijatí návrhu na ďalšie konanie. Ústavný súd

preto návrh navrhovateľa ako celok odmietol už pri predbežnom prerokovaní podľa § 25

ods. 2 z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

15. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Podľa k rozhodnutiu pripája odlišné stanovisko

sudca Milan Ľalík.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

Košice 24. novembra 2010