Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 448/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. novembra

2010 predbežne prerokoval sťažnosť J. Š., t. č. vo výkone trestu, vo veci namietaného

porušenia jeho základných práv podľa a Slovenskej

republiky a práv podľa čl. 8 ods. 1 a čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Krajskej prokuratúry v Trnave v konaní

vedenom pod sp. zn. a jej upovedomením z 19. júna 2009, ako aj postupom

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.

a jej upovedomením z 23. augusta 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. Š. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. októbra

2010 doručená sťažnosť (na výzvu ústavného súdu doplnená podaním z 24. októbra 2010) J.

Š. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46

ods. 1 a (ďalej len „“) a práv podľa

ods. 1 a čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Krajskej prokuratúry

v Trnave (ďalej len „krajská prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jej

upovedomením z 19. júna 2009, ako aj postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a jej upovedomením z 23. augusta 2010.

2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že „... sa obrátil na prokuratúru s podnetom

a opakovaným podnetom podľa § 31 a nasl. zákona o prokuratúre... v dôsledku

nezákonného zásahu Ústavu na VTOS, ktorý nezákonne zadržiava moju súkromnú

korešpondenciu (listy z 11. 9. 2008, z 10. 10. 2008 a z 20. 1. 2009) v rozpore s ust. § 25

ods. 2 a ods. 4 vety za bodkočiarkou zákona o VTOS č. 475/05 Z. z. a teda aj v rozpore

s právom na slobodu prejavu vyjadrovanú v súkromí písomne prostredníctvom

korešpondencie, právom na rešpektovanie korešpondencie, právom na ochranu pred

neoprávneným zhromažďovaním a iným zneužívaním údajov o svojej osobe či právom na

majetok a jeho pokojné užívanie“.

3. Podľa názoru sťažovateľa «prokuratúra rezignovala na dôkladné preskúmanie

námietok a v rozpore s § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre akceptovala údajnú zákonnosť

postupu ústavu s konštatovaním, že zadržaná korešpondencia obsahovala (údajne)

informácie, ktoré „majú do určitej miery hanlivý význam“ a mohli by „za určitých okolností

narušiť účel VTOS“ nielen u mojej osoby ale aj u iných odsúdených, avšak nešpecifikovala

ani ktoré informácie za také považovala ani spôsob akým by mohli narúšať účel VTOS;

z tohto dôvodu sú argumenty prokuratúry jednak iba neurčité a všeobecné a jednak

svojvoľné, hypotetické a abstraktné, bez opory v zákone... ide o svojvoľné a nezákonné

zadržiavanie korešpondencie, neoprávnené zasahovanie do slobody prejavu vyjadrovanej

písomne (obsah textu korešpondencie) v rozpore s právom podľa čl. 10 ods. 1 dohovoru.

Okrem toho korešpondencia ako listinný substrát je mojím majetkom o ktorý som bol

okradnutý nezákonným zásahom resp. postupom v rozpore s právom na majetok, jeho

ochranu a pokojné užívanie podľa čl. 2 dodatkového protokolu č. 1 k dohovoru.».

4. Sťažovateľ tvrdiac, že „... bol postupom prokuratúry porušený zákon“, navrhol,

aby ústavný súd nálezom vyslovil:

„1. Krajská prokuratúra Trnava postupom v konaní o podnete vedenom pod sp. zn.

a Generálna prokuratúra SR postupom v konaní o opakovanom podnete

vedenom pod sp. zn. IV/2 Gn 68/10 porušili sťažovateľove základné právo na inú právnu

ochranu podľa , právo na rešpektovanie korešpondencie podľa ods.

1 dohovoru, právo na slobodu prejavu podľa čl. 10 ods. 1 dohovoru a právo na majetok

a jeho pokojné užívanie podľa čl. 1 dodatkového protokolu č. 1 k dohovoru, právo na

ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním a iným zneužívaním údajov o svojej osobe

podľa .

2. Krajskej prokuratúre Trnava a Generálnej prokuratúre SR sa zakazuje pokračovať

v porušovaní vyššie označených práv a prikazuje sa im obnoviť stav pred porušením práv.

3. Upovedomenie Krajskej prokuratúry Trnava sp. zn. -9 zo dňa 19. 6.

2009 sa v celom rozsahu zrušuje a vec sa jej vracia na ďalšie konanie.

4. Upovedomenie Generálnej prokuratúry SR sp. zn. -7 zo dňa 23. 8.

2010 sa v celom rozsahu zrušuje a vec sa jej vracia na ďalšie konanie...“

5. Sťažovateľ súčasne požiadal o priznanie „primeraného finančného zadosťučinenia

vo výške 100,- Eur“ a ustanovenie mu právneho zástupcu na konanie pred ústavným súdom.

6. Sťažovateľ k sťažnosti pripojil namietané oznámenia (upovedomenia) krajskej

prokuratúry č. k. -9 z 19. júna 2009 (i) a generálnej prokuratúry č. k.

IV/2 Gn 68/10-7 z 23. augusta 2010 (ii).

(i) Krajská prokuratúra v odpovedi na sťažovateľov podnet uviedla:

«Týmto potvrdzujem prijatie Vášho podania ktorým ste sa obrátili na tunajšiu

Krajskú prokuratúru v Trnave za účelom prešetrenia postupu príslušníkov Ústavu na výkon

trestu odňatia slobody H. v súvislosti so zadržaním Vašej súkromnej korešpondencie

adresovanej Vaším priateľom. V podaní uvádzate, že listy Vám boli zadržané v súlade s ust.

o výkone trestu odňatia slobody. Uvedený postup

považujete za nezákonný, nakoľko podľa Vás neexistovali zákonné dôvody k tomuto

postupu. V ostatnej časti poukazujete na obsah európskeho dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd.

Do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody H. ste boli premiestnený dňa 25. 07.

2006, pričom ste boli zaradený do diferenčnej skupiny „B“. Z dôvodu neplnenia cieľov

stanovených v programe uvedenej skupiny ste boli preradený do diferenčnej skupiny „C“ a

následne dňa 10. 09. 2008 vzhľadom na Vaše správanie do oddielu s bezpečnostným

režimom.

Vážený pán J. Š. v tejto súvislosti Vám dávam do pozornosti ust. § 25 Zákona č.

o výkone trestu odňatia slobody...

Z obsahu listov ako aj adresátov, ktorým ste adresovali Vašu korešpondenciu je

zrejmé, že ústav a teda príslušný pedagóg nepochybil nakoľko Vaša korešpondencia

nesmerovala osobám prípadne inštitúciám uvedeným v ust. § 25 ods. 3 zákona o výkone

trestu odňatia slobody.

V uvedenej veci v súvislosti so zadržaním Vašej korešpondencie ste sa v minulosti

obrátili aj na Verejného ochrancu práv, ktorý v zmysle ust.

o verejnom ochrancovi práv preskúmal Vaše podanie a postup príslušného ústavu

vyhodnotil tak, že bol v súlade so pričom nezistil, že by došlo

k preukázanému porušeniu základných práv a slobôd zo strany Ústavu na výkon trestu

odňatia H. O výsledku vybavenia Vášho podnetu ste boli upovedomený kanceláriou

Verejného ochrancu práv.

Vážený pán J. Š. v tejto súvislosti Vám dávam do pozornosti tú skutočnosť, že v

ústavoch na výkon trestu odňatia slobody platia obmedzenia základných práv a slobôd

avšak zadržanie korešpondencie v zmysle o výkone

trestu odňatia slobody nie je porušením základných práv a slobôd.

Ústav Vám zadržal listy, ktoré ste adresovali J. D. a F. M. Vzhľadom na

vyššieuvedené ustanovenia o výkone trestu odňatia slobody

ako aj s poukazom na obsah Vašich listov je ústav povinný zadržať korešpondenciu, ak

obsahuje informáciu s hanlivým obsahom, informáciu, ktorá môže narušiť účel výkonu

trestu alebo vec alebo jej obsah zakladá podozrenie zo spáchania trestnej činnosti. Postup

pedagóga, ktorý uvedenú korešpondenciu zadržal je v súlade s § 25 ods. 2 citovaného

zákona a to najmä na obsah korešpondencie. O zadržaní korešpondencie ste boli

oboznámený.

Odsúdený je povinný strpieť takéto konanie, príslušný ústav na výkon trestu odňatia

slobody je povinný zabezpečiť dodržiavanie príslušných zákonov a vyhlášok, pričom som

nevzhliadol, že by pedagóg v súvislosti so zadržaním Vašej korešpondencie porušil Zákon

č. o výkone trestu odňatia a s poukazom na vyššieuvedené Vaše podanie

z 19. 04. 2009 považujem za vybavené.»

(ii) Generálna prokuratúra v odpovedi na opakovaný podnet sťažovateľa uviedla:

«Na základe Vášho opakovaného podnetu z 20. 5. 2010, označeného ako

„OPAKOVANÝ PODNET KP TT -9 (19.6.09)“, doručeného spolu s Vašimi

ďalšími písomnými podaniami dňa 25. 6. 2010 Generálnej prokuratúre SR, preskúmal som

prostredníctvom Krajskej prokuratúry Trnava predložený, s opakovaným podnetom

súvisiaci spisový materiál, konkrétne postup a vybavenie Vášho prvého podnetu v danej veci

prokurátorom Krajskej prokuratúry Trnava - listom sp. zn. -9 z 19. 6. 2009,

ktorý Vám bol zaslaný, ako aj konanie, ktoré tomuto postupu a vybaveniu Vášho podnetu

z 19. 4. 2009 predchádzalo.

Nezistil som však žiadne také skutočnosti odôvodňujúce prijatie opatrení, ktoré by

viedli k zmene písomného stanoviska (právnych záverov v ňom uvedených) Krajskej

prokuratúry Trnava sp. zn. -9 z 19. 6. 2009, ktoré Vám bolo oznámené a zaslané,

ako upovedomenie o vybavení Vášho podnetu z 19. 4. 2009. S týmto vyčerpávajúcim

stanoviskom sa plne stotožňujem a v podrobnostiach Vás naň odkazujem.

V postupe príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, v súvislosti so zadržaním

Vašej súkromnej korešpondencie (listy z 11. 9. 2008, z 10. 10. 2008 a z 20. 1. 2009)

v Ústave na výkon trestu odňatia slobody H. som nezistil rovnako žiadne pochybenia. K

zadržaniu spornej korešpondencie došlo v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona

( o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov), na

znenie ktorých bolo poukázané v liste Krajskej prokuratúry Trnava sp. zn. -9 z

19. 6. 2009, ktorý Vám bol zaslaný a podľa vykázanej poštovej doručenky aj dňa 30. 6.

2009 doručený. Skutočnosti, ktoré sú obsahom spornej korešpondencie tak, ako ste ich v nej

uviedli a popísali, majú do určitej miery hanlivý význam a mohli by za určitých okolností

narušiť účel výkonu trestu nielen u Vašej osoby ale aj u iných odsúdených, ktorým boli

jednak sporné listy adresované, a ktorí by sa s ich obsahom mohli tiež oboznámiť.

S poukazom na doteraz uvedené som po preskúmaní postupu Krajskej prokuratúry

Trnava v súvislosti so zadržaním Vašej súkromnej korešpondencie v Ústave na výkon trestu

odňatia slobody H., ako i po preskúmaní postupu príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej

stráže v danej veci, nezistil žiadne pochybenia. Tento postup považujem za vecne správny a

odôvodnený.

Z uvedeného dôvodu som Váš opakovaný podnet z 20. 5. 2010, ako nedôvodný

odložil...».

V závere vyrozumenia o vybavení opakovaného podnetu generálna prokuratúra

sťažovateľovi oznámila:

„Pretože Generálnou prokuratúrou SR boli týmto vyčerpané všetky zákonné

možnosti opätovného preskúmania Vašich podnetov v tejto veci, prosím, aby ste

s porozumením vzali na vedomie, že Vaše prípadné ďalšie podnety budú vybavené len vtedy,

ak budú obsahovať nové skutočnosti ( o prokuratúre...)“

II.

7. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

8. Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, ak namietaným postupom orgánu

štátu nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,

a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom

prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie

(, , ).

10. Sťažovateľ namieta porušenie ním označených práv postupom krajskej

prokuratúry pri vybavovaní jeho podnetu smerujúceho proti príslušníkom Ústavu na výkon

trestu odňatia slobody H. (ďalej len „ústav na výkon trestu“), ktorí mali podľa jeho názoru

„nezákonne zadržiavať moju korešpondenciu“ (pozri bod 2), a tiež postup generálnej

prokuratúry pri vybavovaní jeho opakovaného podnetu smerujúceho proti záverom krajskej

prokuratúry prezentovaným v jej odpovedi (upovedomení) na sťažovateľov podnet [pozri

bod 6 (i) a (ii)], ktorá vyhodnotila jeho opakovaný podnet na preskúmanie postupu

a upovedomenie prokurátora krajskej prokuratúry č. k. -9 z 19. júna 2009 ako

nedôvodný a odložila ho.

11. Podľa o prokuratúre v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia

podnetom sa rozumie písomná alebo ústna žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby

alebo právnickej osoby (ďalej len „podávateľ podnetu“), ktoré smeruje k tomu, aby

prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie

konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania alebo

vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia zákonov a ostatných všeobecne záväzných

právnych predpisov, na ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený. Podľa § 35 ods. 1

zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor povinný prešetriť všetky

okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne

záväzného predpisu, či sú splnené podmienky na podávanie návrhu na začatie konania pred

súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť do už začatého konania

pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 34 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať o preskúmanie zákonnosti

vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor

(odsek 1). Ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený

v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa

rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť

s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci (odsek 2). Ak v tej istej

veci, v ktorej už bol vybavený podnet iného podávateľa podnetu, podá podnet ďalší

podávateľ podnetu bez uvedenia nových skutočností, vec netreba prešetrovať; podávateľ

podnetu sa upovedomí o výsledku vybavenia pôvodného podnetu (odsek 3).

12. Základné právo na súdnu ochranu podľa zaručuje, že každý

sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom

a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej

republiky. Týmto orgánom môže byť aj generálna prokuratúra (a ňou riadené zložky).

13. Podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu je súčasťou základného práva na inú

právnu ochranu podľa aj právo dotknutej osoby požiadať o ochranu

svojich práv príslušné orgány prokuratúry či už prostredníctvom podnetu, alebo

opakovaného podnetu (§ 31 ods. 2 a § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre), pričom tomuto

právu zodpovedá povinnosť príslušných orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným

postupom sa takýmto podnetom (podaním) zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu

vyrozumieť. Súčasťou tohto práva dotknutej osoby nie je ale právo, aby príslušné orgány

prokuratúry jej podnetu (podaniu) vyhoveli (m. m. ,

a ).

14. Ústavný súd preskúmaním upovedomenia generálnej prokuratúry o vybavení

opakovaného podnetu sťažovateľa č. k. -7 z 23. augusta 2010 dospel

k záveru, že generálna prokuratúra podnet sťažovateľa riadne vybavila, jej závery vo vzťahu

k námietkam sťažovateľa proti postupu krajskej prokuratúry sú primeraným spôsobom

odôvodnené, nie sú arbitrárne, a preto sú z ústavného hľadiska akceptovateľné. Podľa

názoru ústavného súdu z uvedeného vyplýva, že generálna prokuratúra (a aj krajská

prokuratúra) sa náležite zaoberala podnetom sťažovateľa, nebola vo veci vybavenia jeho

podnetu nečinná a o spôsobe preskúmania podnetu sťažovateľa aj riadne

vyrozumela. Samotná skutočnosť, že generálna prokuratúra dospela k inému záveru, a tým

sa odchýlila od očakávaní a predstáv sťažovateľa, nie je dôvodom na vyslovenie porušenia

ním v sťažnosti označených práv.

15. Ústavný súd nezistil, že by podnet a opakovaný podnet neboli riadne podľa

zákona o prokuratúre preskúmavané nadriadeným prokurátorom podľa platných právnych

noriem, ako to tvrdí sťažovateľ a takisto nebola zistená žiadna príčinná súvislosť medzi

označenými základnými právami podľa a právami podľa dohovoru a dodatkového

protokolu, ktorá by eventuálne mohla byť posudzovaná osobitne po prípadnom možnom

prijatí tejto sťažnosti na ďalšie konanie.

16. Z tohto dôvodu ústavný súd vyvodil zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti

smerujúcej proti generálnej prokuratúre (a aj krajskej prokuratúre) v konaniach označených

sťažovateľom a rozhodol o jej odmietnutí už po jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2

).

17. Keďže sťažnosť bola odmietnutá, bolo už bež právneho významu zaoberať sa

ďalšími požiadavkami sťažovateľa v nej nastolenými.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. novembra 2010