Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 448/2010
PDF · 202.67 KB
No categories available
I. ÚS 448/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. novembra
2010 predbežne prerokoval sťažnosť J. Š., t. č. vo výkone trestu, vo veci namietaného
porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 19 ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky a práv podľa čl. 8 ods. 1 a čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Krajskej prokuratúry v Trnave v konaní
vedenom pod sp. zn. 3 Kn 29/09 a jej upovedomením z 19. júna 2009, ako aj postupom
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. IV/2 Gn 68/10
a jej upovedomením z 23. augusta 2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. Š. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. októbra
2010 doručená sťažnosť (na výzvu ústavného súdu doplnená podaním z 24. októbra 2010) J.
Š. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46
ods. 1 a čl. 19 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 8
ods. 1 a čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Krajskej prokuratúry
v Trnave (ďalej len „krajská prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Kn 29/09 a jej
upovedomením z 19. júna 2009, ako aj postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. IV/2 Gn 68/10
a jej upovedomením z 23. augusta 2010.
2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že „... sa obrátil na prokuratúru s podnetom
a opakovaným podnetom podľa § 31 a nasl. zákona o prokuratúre... v dôsledku
nezákonného zásahu Ústavu na VTOS, ktorý nezákonne zadržiava moju súkromnú
korešpondenciu (listy z 11. 9. 2008, z 10. 10. 2008 a z 20. 1. 2009) v rozpore s ust. § 25
ods. 2 a ods. 4 vety za bodkočiarkou zákona o VTOS č. 475/05 Z. z. a teda aj v rozpore
s právom na slobodu prejavu vyjadrovanú v súkromí písomne prostredníctvom
korešpondencie, právom na rešpektovanie korešpondencie, právom na ochranu pred
neoprávneným zhromažďovaním a iným zneužívaním údajov o svojej osobe či právom na
majetok a jeho pokojné užívanie“.
3. Podľa názoru sťažovateľa «prokuratúra rezignovala na dôkladné preskúmanie
námietok a v rozpore s § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre akceptovala údajnú zákonnosť
postupu ústavu s konštatovaním, že zadržaná korešpondencia obsahovala (údajne)
informácie, ktoré „majú do určitej miery hanlivý význam“ a mohli by „za určitých okolností
narušiť účel VTOS“ nielen u mojej osoby ale aj u iných odsúdených, avšak nešpecifikovala
ani ktoré informácie za také považovala ani spôsob akým by mohli narúšať účel VTOS;
z tohto dôvodu sú argumenty prokuratúry jednak iba neurčité a všeobecné a jednak
svojvoľné, hypotetické a abstraktné, bez opory v zákone... ide o svojvoľné a nezákonné
zadržiavanie korešpondencie, neoprávnené zasahovanie do slobody prejavu vyjadrovanej
písomne (obsah textu korešpondencie) v rozpore s právom podľa čl. 10 ods. 1 dohovoru.
Okrem toho korešpondencia ako listinný substrát je mojím majetkom o ktorý som bol
okradnutý nezákonným zásahom resp. postupom v rozpore s právom na majetok, jeho
ochranu a pokojné užívanie podľa čl. 2 dodatkového protokolu č. 1 k dohovoru.».
4. Sťažovateľ tvrdiac, že „... bol postupom prokuratúry porušený zákon“, navrhol,
aby ústavný súd nálezom vyslovil:
„1. Krajská prokuratúra Trnava postupom v konaní o podnete vedenom pod sp. zn.
3 Kn 29/09 a Generálna prokuratúra SR postupom v konaní o opakovanom podnete
vedenom pod sp. zn. IV/2 Gn 68/10 porušili sťažovateľove základné právo na inú právnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, právo na rešpektovanie korešpondencie podľa čl. 8 ods.
1 dohovoru, právo na slobodu prejavu podľa čl. 10 ods. 1 dohovoru a právo na majetok
a jeho pokojné užívanie podľa čl. 1 dodatkového protokolu č. 1 k dohovoru, právo na
ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním a iným zneužívaním údajov o svojej osobe
podľa čl. 19 ods. 3 ústavy.
2. Krajskej prokuratúre Trnava a Generálnej prokuratúre SR sa zakazuje pokračovať
v porušovaní vyššie označených práv a prikazuje sa im obnoviť stav pred porušením práv.
3. Upovedomenie Krajskej prokuratúry Trnava sp. zn. 3 Kn 39/09-9 zo dňa 19. 6.
2009 sa v celom rozsahu zrušuje a vec sa jej vracia na ďalšie konanie.
4. Upovedomenie Generálnej prokuratúry SR sp. zn. IV/2 Gn 68/10-7 zo dňa 23. 8.
2010 sa v celom rozsahu zrušuje a vec sa jej vracia na ďalšie konanie...“
5. Sťažovateľ súčasne požiadal o priznanie „primeraného finančného zadosťučinenia
vo výške 100,- Eur“ a ustanovenie mu právneho zástupcu na konanie pred ústavným súdom.
6. Sťažovateľ k sťažnosti pripojil namietané oznámenia (upovedomenia) krajskej
prokuratúry č. k. 3 Kn 29/09-9 z 19. júna 2009 (i) a generálnej prokuratúry č. k.
IV/2 Gn 68/10-7 z 23. augusta 2010 (ii).
(i) Krajská prokuratúra v odpovedi na sťažovateľov podnet uviedla:
«Týmto potvrdzujem prijatie Vášho podania ktorým ste sa obrátili na tunajšiu
Krajskú prokuratúru v Trnave za účelom prešetrenia postupu príslušníkov Ústavu na výkon
trestu odňatia slobody H. v súvislosti so zadržaním Vašej súkromnej korešpondencie
adresovanej Vaším priateľom. V podaní uvádzate, že listy Vám boli zadržané v súlade s ust.
§ 25 ods. 2 zák. č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody. Uvedený postup
považujete za nezákonný, nakoľko podľa Vás neexistovali zákonné dôvody k tomuto
postupu. V ostatnej časti poukazujete na obsah európskeho dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd.
Do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody H. ste boli premiestnený dňa 25. 07.
2006, pričom ste boli zaradený do diferenčnej skupiny „B“. Z dôvodu neplnenia cieľov
stanovených v programe uvedenej skupiny ste boli preradený do diferenčnej skupiny „C“ a
následne dňa 10. 09. 2008 vzhľadom na Vaše správanie do oddielu s bezpečnostným
režimom.
Vážený pán J. Š. v tejto súvislosti Vám dávam do pozornosti ust. § 25 Zákona č.
475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody...
Z obsahu listov ako aj adresátov, ktorým ste adresovali Vašu korešpondenciu je
zrejmé, že ústav a teda príslušný pedagóg nepochybil nakoľko Vaša korešpondencia
nesmerovala osobám prípadne inštitúciám uvedeným v ust. § 25 ods. 3 zákona o výkone
trestu odňatia slobody.
V uvedenej veci v súvislosti so zadržaním Vašej korešpondencie ste sa v minulosti
obrátili aj na Verejného ochrancu práv, ktorý v zmysle ust. § 18 Zákona č. 564/2001 Z. z.
o verejnom ochrancovi práv preskúmal Vaše podanie a postup príslušného ústavu
vyhodnotil tak, že bol v súlade so zákonom č. 475/2005 Z. z. pričom nezistil, že by došlo
k preukázanému porušeniu základných práv a slobôd zo strany Ústavu na výkon trestu
odňatia H. O výsledku vybavenia Vášho podnetu ste boli upovedomený kanceláriou
Verejného ochrancu práv.
Vážený pán J. Š. v tejto súvislosti Vám dávam do pozornosti tú skutočnosť, že v
ústavoch na výkon trestu odňatia slobody platia obmedzenia základných práv a slobôd
avšak zadržanie korešpondencie v zmysle § 25 ods. 2 Zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone
trestu odňatia slobody nie je porušením základných práv a slobôd.
Ústav Vám zadržal listy, ktoré ste adresovali J. D. a F. M. Vzhľadom na
vyššieuvedené ustanovenia § 25 Zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody
ako aj s poukazom na obsah Vašich listov je ústav povinný zadržať korešpondenciu, ak
obsahuje informáciu s hanlivým obsahom, informáciu, ktorá môže narušiť účel výkonu
trestu alebo vec alebo jej obsah zakladá podozrenie zo spáchania trestnej činnosti. Postup
pedagóga, ktorý uvedenú korešpondenciu zadržal je v súlade s § 25 ods. 2 citovaného
zákona a to najmä na obsah korešpondencie. O zadržaní korešpondencie ste boli
oboznámený.
Odsúdený je povinný strpieť takéto konanie, príslušný ústav na výkon trestu odňatia
slobody je povinný zabezpečiť dodržiavanie príslušných zákonov a vyhlášok, pričom som
nevzhliadol, že by pedagóg v súvislosti so zadržaním Vašej korešpondencie porušil Zákon
č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia a s poukazom na vyššieuvedené Vaše podanie
z 19. 04. 2009 považujem za vybavené.»
(ii) Generálna prokuratúra v odpovedi na opakovaný podnet sťažovateľa uviedla:
«Na základe Vášho opakovaného podnetu z 20. 5. 2010, označeného ako
„OPAKOVANÝ PODNET KP TT 3 Kn 29/09-9 (19.6.09)“, doručeného spolu s Vašimi
ďalšími písomnými podaniami dňa 25. 6. 2010 Generálnej prokuratúre SR, preskúmal som
prostredníctvom Krajskej prokuratúry Trnava predložený, s opakovaným podnetom
súvisiaci spisový materiál, konkrétne postup a vybavenie Vášho prvého podnetu v danej veci
prokurátorom Krajskej prokuratúry Trnava - listom sp. zn. 3 Kn 29/09-9 z 19. 6. 2009,
ktorý Vám bol zaslaný, ako aj konanie, ktoré tomuto postupu a vybaveniu Vášho podnetu
z 19. 4. 2009 predchádzalo.
Nezistil som však žiadne také skutočnosti odôvodňujúce prijatie opatrení, ktoré by
viedli k zmene písomného stanoviska (právnych záverov v ňom uvedených) Krajskej
prokuratúry Trnava sp. zn. 3 Kn 29/09-9 z 19. 6. 2009, ktoré Vám bolo oznámené a zaslané,
ako upovedomenie o vybavení Vášho podnetu z 19. 4. 2009. S týmto vyčerpávajúcim
stanoviskom sa plne stotožňujem a v podrobnostiach Vás naň odkazujem.
V postupe príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, v súvislosti so zadržaním
Vašej súkromnej korešpondencie (listy z 11. 9. 2008, z 10. 10. 2008 a z 20. 1. 2009)
v Ústave na výkon trestu odňatia slobody H. som nezistil rovnako žiadne pochybenia. K
zadržaniu spornej korešpondencie došlo v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona
(zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov), na
znenie ktorých bolo poukázané v liste Krajskej prokuratúry Trnava sp. zn. 3 Kn 29/09-9 z
19. 6. 2009, ktorý Vám bol zaslaný a podľa vykázanej poštovej doručenky aj dňa 30. 6.
2009 doručený. Skutočnosti, ktoré sú obsahom spornej korešpondencie tak, ako ste ich v nej
uviedli a popísali, majú do určitej miery hanlivý význam a mohli by za určitých okolností
narušiť účel výkonu trestu nielen u Vašej osoby ale aj u iných odsúdených, ktorým boli
jednak sporné listy adresované, a ktorí by sa s ich obsahom mohli tiež oboznámiť.
S poukazom na doteraz uvedené som po preskúmaní postupu Krajskej prokuratúry
Trnava v súvislosti so zadržaním Vašej súkromnej korešpondencie v Ústave na výkon trestu
odňatia slobody H., ako i po preskúmaní postupu príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej
stráže v danej veci, nezistil žiadne pochybenia. Tento postup považujem za vecne správny a
odôvodnený.
Z uvedeného dôvodu som Váš opakovaný podnet z 20. 5. 2010, ako nedôvodný
odložil...».
V závere vyrozumenia o vybavení opakovaného podnetu generálna prokuratúra
sťažovateľovi oznámila:
„Pretože Generálnou prokuratúrou SR boli týmto vyčerpané všetky zákonné
možnosti opätovného preskúmania Vašich podnetov v tejto veci, prosím, aby ste
s porozumením vzali na vedomie, že Vaše prípadné ďalšie podnety budú vybavené len vtedy,
ak budú obsahovať nové skutočnosti (§ 34 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre...)“
II.
7. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
8. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
9. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, ak namietaným postupom orgánu
štátu nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,
a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu
a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných
dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom
prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného
práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie
(I. ÚS 66/98, II. ÚS 237/05, I. ÚS 43/07).
10. Sťažovateľ namieta porušenie ním označených práv postupom krajskej
prokuratúry pri vybavovaní jeho podnetu smerujúceho proti príslušníkom Ústavu na výkon
trestu odňatia slobody H. (ďalej len „ústav na výkon trestu“), ktorí mali podľa jeho názoru
„nezákonne zadržiavať moju korešpondenciu“ (pozri bod 2), a tiež postup generálnej
prokuratúry pri vybavovaní jeho opakovaného podnetu smerujúceho proti záverom krajskej
prokuratúry prezentovaným v jej odpovedi (upovedomení) na sťažovateľov podnet [pozri
bod 6 (i) a (ii)], ktorá vyhodnotila jeho opakovaný podnet na preskúmanie postupu
a upovedomenie prokurátora krajskej prokuratúry č. k. 3 Kn 29/09-9 z 19. júna 2009 ako
nedôvodný a odložila ho.
11. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť postupu
a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov
a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený
vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa
osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia
podnetom sa rozumie písomná alebo ústna žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby
alebo právnickej osoby (ďalej len „podávateľ podnetu“), ktoré smeruje k tomu, aby
prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie
konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania alebo
vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia zákonov a ostatných všeobecne záväzných
právnych predpisov, na ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený. Podľa § 35 ods. 1
zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor povinný prešetriť všetky
okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne
záväzného predpisu, či sú splnené podmienky na podávanie návrhu na začatie konania pred
súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť do už začatého konania
pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.
Podľa § 34 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať o preskúmanie zákonnosti
vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor
(odsek 1). Ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený
v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa
rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť
s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci (odsek 2). Ak v tej istej
veci, v ktorej už bol vybavený podnet iného podávateľa podnetu, podá podnet ďalší
podávateľ podnetu bez uvedenia nových skutočností, vec netreba prešetrovať; podávateľ
podnetu sa upovedomí o výsledku vybavenia pôvodného podnetu (odsek 3).
12. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy zaručuje, že každý
sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom
a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky. Týmto orgánom môže byť aj generálna prokuratúra (a ňou riadené zložky).
13. Podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu je súčasťou základného práva na inú
právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy aj právo dotknutej osoby požiadať o ochranu
svojich práv príslušné orgány prokuratúry či už prostredníctvom podnetu, alebo
opakovaného podnetu (§ 31 ods. 2 a § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre), pričom tomuto
právu zodpovedá povinnosť príslušných orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným
postupom sa takýmto podnetom (podaním) zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu
vyrozumieť. Súčasťou tohto práva dotknutej osoby nie je ale právo, aby príslušné orgány
prokuratúry jej podnetu (podaniu) vyhoveli (m. m. I. ÚS 40/01, II. ÚS 168/03
a III. ÚS 133/06).
14. Ústavný súd preskúmaním upovedomenia generálnej prokuratúry o vybavení
opakovaného podnetu sťažovateľa č. k. IV/2 Gn 68/10-7 z 23. augusta 2010 dospel
k záveru, že generálna prokuratúra podnet sťažovateľa riadne vybavila, jej závery vo vzťahu
k námietkam sťažovateľa proti postupu krajskej prokuratúry sú primeraným spôsobom
odôvodnené, nie sú arbitrárne, a preto sú z ústavného hľadiska akceptovateľné. Podľa
názoru ústavného súdu z uvedeného vyplýva, že generálna prokuratúra (a aj krajská
prokuratúra) sa náležite zaoberala podnetom sťažovateľa, nebola vo veci vybavenia jeho
podnetu nečinná a o spôsobe preskúmania podnetu sťažovateľa aj riadne
vyrozumela. Samotná skutočnosť, že generálna prokuratúra dospela k inému záveru, a tým
sa odchýlila od očakávaní a predstáv sťažovateľa, nie je dôvodom na vyslovenie porušenia
ním v sťažnosti označených práv.
15. Ústavný súd nezistil, že by podnet a opakovaný podnet neboli riadne podľa
zákona o prokuratúre preskúmavané nadriadeným prokurátorom podľa platných právnych
noriem, ako to tvrdí sťažovateľ a takisto nebola zistená žiadna príčinná súvislosť medzi
označenými základnými právami podľa ústavy a právami podľa dohovoru a dodatkového
protokolu, ktorá by eventuálne mohla byť posudzovaná osobitne po prípadnom možnom
prijatí tejto sťažnosti na ďalšie konanie.
16. Z tohto dôvodu ústavný súd vyvodil zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti
smerujúcej proti generálnej prokuratúre (a aj krajskej prokuratúre) v konaniach označených
sťažovateľom a rozhodol o jej odmietnutí už po jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2
17. Keďže sťažnosť bola odmietnutá, bolo už bež právneho významu zaoberať sa
ďalšími požiadavkami sťažovateľa v nej nastolenými.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. novembra 2010