Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 439/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. novembra

2010 predbežne prerokoval sťažnosť F. A., t. č. vo výkone trestu, vo veci namietaného

porušenia jeho základných práv podľa a Slovenskej

republiky postupom orgánov činných v trestnom konaní, ako aj rozsudkom

Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. a

uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť F. A. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky na jej prerokovanie a rozhodnutie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 15. októbra

2010 doručené podanie F. A., t. č. vo výkone trestu (ďalej len „sťažovateľ“), označené ako

„Návrh na začatie konania pre porušenie základných práv a slobôd a ľudských práv a

základných slobôd – doplnenie“, ktoré ústavný súd považoval za sťažnosť podľa čl. 127

ods. 1 (ďalej len „“), ktorou namieta porušenie svojich

základných práv podľa a postupom orgánov činných

v trestnom konaní, ako aj rozsudkom Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská

Bystrica (ďalej len „špecializovaný súd“), sp. zn. (ďalej len „rozsudok

špecializovaného súdu“) a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) sp. zn. (ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu“).

Sťažovateľ sa v sťažnosti domáhal zrušenia rozsudku špecializovaného súdu, ako aj

uznesenia najvyššieho súdu, ktorým bolo jeho odvolanie proti rozsudku špecializovaného

súdu zamietnuté. Súdy konajúce v tejto veci podľa sťažovateľa nepripustili „dôkazy

obhajoby“ potvrdzujúce jeho nevinu, pričom najvyšší súd „celé svoje odôvodnenie zakladá

na výpovedi vyšetrovateľky, ktorá je celá klamstvom a dôkazom, že sa jedná o pomstu“.

Podľa sťažovateľa k porušeniu jeho označených práv došlo aj postupom orgánov

činných v trestnom konaní. V tejto súvislosti sťažovateľ podrobne opísal okolnosti jeho

zadržania a tiež spochybnil dátum zadržania stanovený na 25. máj 2010 (k zadržaniu došlo

podľa vyjadrenia sťažovateľa už 24. mája 2010). Za nezákonný sťažovateľ považuje aj

postup prokurátora, ktorý podal návrh na jeho vzatie do väzby bez existujúceho uznesenia

o vznesení obvinenia, ako aj skutočnosť, že od jeho zadržania do odovzdania súdu uplynulo

55 hodín, a teda bol osobnej slobody pozbavený protizákonne viac ako 7 hodín.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ požiadal ústavný súd, aby mu priznal

finančné zadosťučinenie v sume 2 milióny eur.

Sťažovateľ napokon žiadal, aby mu bol ústavným súdom v konaní o jeho sťažnosti

ustanovený právny zástupca.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Podľa obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť

na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.

Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že princíp subsidiarity právomoci

ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každá fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať

postupnosť tejto ochrany a požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorý je

kompetenčne predsunutý pred uplatnenie právomoci ústavného súdu (podobne

, , , ).

K namietanému porušeniu označených práv postupom orgánov činných

v trestnom konaní

K porušeniu sťažovateľom označených práv postupom orgánov činných v trestnom

konaní malo dôjsť v dôsledku ich nezákonného postupu pri jeho zadržaní, ako aj pri

rozhodovaní o jeho vzatí do väzby. V tejto súvislosti ústavný súd uvádza, že po podaní

obžaloby bol špecializovaný súd súdom s plnou jurisdikciou, v právomoci ktorého bolo

posúdenie všetkých relevantných skutkových aj právnych okolností daného prípadu, ako aj

posúdenie prípadných procesných pochybení orgánov činných v trestnom konaní.

Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1

sťažnosť v tejto časti odmietol podľa zákona

o ústavnom súde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

Podľa ustanovenia sťažnosť možno podať

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu. Dodržanie tejto dvojmesačnej lehoty je zákonným

predpokladom na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie. neumožňuje

zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť.

Vzhľadom na skutočnosť, že vo veci sťažovateľa v súčasnosti prebieha už dovolacie

konanie, je ďalším možným dôvodom na jej odmietnutie v tejto časti ako podanej

oneskorene.

K namietanému porušeniu označených práv rozsudkom špecializovaného súdu

V prvostupňovom konaní vedenom špecializovaným súdom mal sťažovateľ možnosť

dovolávať sa ochrany svojich práv a slobôd v rámci odvolacieho konania na najvyššom

súde. Vzhľadom na princíp subsidiarity, ktorý vyplýva z citovaného ,

ústavný súd nemá právomoc preskúmavať rozsudok špecializovaného súdu, pretože jeho

postup a rozhodnutie preskúmal najvyšší súd, ktorý rozhodol o odvolaní sťažovateľa proti

uvedenému rozsudku tak, že ho zamietol. Z tohto dôvodu ústavný súd sťažnosť sťažovateľa

v tejto časti odmietol pre nedostatok právomoci.

K namietanému porušeniu označených práv uznesením najvyššieho súdu

Z argumentácie, ktorou sťažovateľ svoju sťažnosť odôvodnil, výslovne vyplýva, že

k porušeniu jeho označených práv malo dôjsť tým, že najvyšší súd nepripustil dôkazy

obhajoby a o podanom odvolaní proti rozsudku špecializovaného súdu rozhodol len na

základe dôkazov predložených prokurátorom, ktoré sťažovateľ označil za „falošné“.

Podľa dovolanie možno podať proti rozhodnutiu

súdu, ktorým bola vec právoplatne skončená.

Podľa dovolanie možno podať, ak

zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.

Podľa na verejnom zasadnutí súd preskúma

zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozhodnutia, proti ktorým dovolateľ podal

dovolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozhodnutiu,

so zameraním na dôvody dovolania podľa § 371 a § 374, ktoré sú uvedené v dovolaní.

Podľa a prvej vety ak bol dovolacím súdom

zistený dôvod dovolania podľa § 371, vysloví rozsudkom porušenie zákona v príslušných

ustanoveniach, o ktoré sa tento dôvod opiera. Súčasne s výrokom uvedeným v odseku 1

dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie alebo jeho časť, alebo aj chybné konanie, ktoré

napadnutému rozhodnutiu predchádzalo.

Z uvedeného vyplýva, že v konaní, v ktorom sa sťažovateľ domáha vyslovenia

porušenia svojich v sťažnosti označených práv, sa vo vzťahu k jeho námietkam

vzťahujúcim sa k jeho právu na obhajobu za účinný ako dostupný prostriedok nápravy vád

rozhodnutia, ktorými sťažovateľ svoju sťažnosť odôvodnil, považuje dovolanie, v ktorom

mohol uplatniť aj svoju argumentáciu uvedenú v sťažnosti a o ktorom je v konečnom

dôsledku oprávnený rozhodnúť najvyšší súd ako súd dovolací. Podľa zistenia ústavného

súdu sťažovateľ v predmetnom konaní tento mimoriadny opravný prostriedok využil.

Vzhľadom na uvedené bolo potrebné v tejto časti sťažnosť sťažovateľa odmietnuť

podľa pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

Pretože sťažnosť bola odmietnutá, neprichádzalo už do úvahy, aby ústavný súd

rozhodoval o žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu ani o ďalších nárokoch

uplatnených v jeho sťažnosti.

Sťažnosť nespĺňa ani zákonom predpísané náležitosti. Vzhľadom na odmietnutie

sťažnosti pre nedostatok právomoci však už ústavný súd nepovažoval za potrebné vyzývať

sťažovateľa na odstránenie nedostatkov sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. novembra 2010