Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/7/2010

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci obžalovaného F. A. pre obzvlášť

závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. d/ Tr. zák. v štádiu pokusu

podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. v senáte zloženom z predsedu JUDr. Milana Lipovského a členov

JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Štefana Sekelského na verejnom zasadnutí v Bratislave dňa

30. júna 2010 prejednal odvolanie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky a obžalovaného F. A. proti rozsudku Špecializovaného

trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica (ďalej súd prvého stupňa) zo dňa

9. apríla 2010, č. k. BB – -950, a takto

rozhodol:

Podľa odvolania prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky a obžalovaného F. A. sa z a m i e t a j ú .

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný F. A. uznaný vinným obzvlášť závažným

zločinom vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. d/ Tr. zák. v štádiu pokusu, podľa

§ 14 ods. 1 Tr. zák. na T. skutkovom základe, že

dňa 24. mája 2009 v čase okolo 17.30 hod. v úmysle M. B. a pomstiť

sa jej tak za T., že s ním odmietala mať vzťah, po T., čo si vo dvore rodinného domu

č. p. X. do plastovej fľaše pripravil horľavú kvapalinu presne nezisteného zloženia a vyskúšal

2

aj účinky jej vznietenia, vošiel do rodinného domu č. p. X., kde M..... B. býva, zamkol

vchodové dvere, vybral zo zámky kľúč a odhodil ho, prešiel do priestorov kuchyne,

kde sa v T. čase zdržiavala M..... B., jej maloletí synovia a T. ťažko zdravotne postihnutý

M. B., nar. X. a T. B., nar. X., ako aj jej matka J. B., pristúpil k M. B., chytil ju rukou

pod bradu, zaklonil jej hlavu a s otázkou smerujúcou k T., či bude mať s ním vzťah, jej začal

liať horľavú kvapalinu i na hlavu, pričom si polial aj svoje oblečenie, následne sa zahnal

s fľašou v ruke smerom k J. B., obsahom fľaše polial pravú časť tváre a pravé rameno J. B.,

táto mu potom vytrhla fľašu z ruky, prebehla cez chodbu do izby, v ktorej cez otvorené okno

vyskočila na terasu, kde ju zahodila, zakričala o pomoc, cez okno sa vrátila späť do domu,

kde už medzitým F. A. zobral zapaľovač a podpálil M..... B., ktorej sa vodou z vedra podarilo

plamene na svojom tele uhasiť, otvorila okno v kuchyni, cez ktoré vyliezla na terasu, na ktorú

následne J. B. povykladala maloleté deti a nakoniec vyliezla aj ona, v dôsledku čoho M.....

B. utrpela rozsiahle popáleniny celej tváre, krku, oblasti pliec, horných končatín, celého

chrbta a hrudníka po úroveň prsníka, na celkovej ploche 23 % povrchu tela, ktoré si podľa

znaleckého posudku vyžiadali dlhotrvajúcu práceneschopnosť a v prípade včasného

neposkytnutia odbornej lekárskej starostlivosti by mohli vyústiť v jej smrť a J. B. utrpela

poranenia oka vniknutím horľavej kvapaliny, ktoré si vyžiadalo lekárske ošetrenie.

Bol za T. odsúdený podľa § 145 ods. 2, § 38 ods. 2, § 36 písm. j/, § 37 písm. g/

Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 21 (dvadsaťjeden) rokov, so zaradením pre výkon

tohto trestu podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s maximálnym

stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. bol mu uložený aj ochranný dohľad na dobu

2 (dvoch) rokov.

Podľa bola obžalovanému uložená povinnosť, aby nahradil

spôsobenú škodu poškodenej M. B. vo výške 8 676 € a poškodenej strane D., škodu vo výške

2 706,58 €.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie prokurátor ÚŠP GP SR (ďalej len

prokurátor) a obžalovaný F. A..

Prokurátor v písomných dôvodoch podaného odvolania namietal správnosť

rozhodnutia súdu prvého stupňa v otázke viny, pokiaľ súd neuznal obžalovaného vinným

zo spáchania obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. c/,

3

písm. d/, písm. e/ Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. Poukazoval pritom

na dostupnú právnu literatúru, podľa ktorej za úkladnú vraždu možno považovať aj čin,

ku ktorému sa páchateľ rozhodol aj pod vplyvom silných emócií, pričom medzi týmto

rozhodnutím a spáchaním činu uplynie určitá doba, v priebehu ktorej si páchateľ mal možnosť

uvedomiť škodlivosť a dôsledky takéhoto činu. Obdobne postačí, ak ide o čin uskutočnený

s určitou rozvahou alebo plánovitosťou.

Je T. názoru, že dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní T. nasvedčujú. Z nich

možno jednoznačne ustáliť, že hoci konanie obžalovaného mohlo byť ovplyvnené afektom

hnevu, urážky a poníženia tak, ako T. uviedla znalkyňa z odboru psychológie, takéto

ovplyvnenie bolo v zásade nepodstatné, forenzne nevýznamné. Afekt u obžalovaného bol

(mohol byť) dlhodobý, vystupňovaný, avšak je presvedčený, že konanie obžalovaného nebolo

skratovité. V tomto smere poukazoval nielen na výpovede poškodenej M. B., ale aj svedkov

L. K. a P. B.

Má za T., že pokiaľ by obžalovaný skutočne konal v afekte a jeho konanie by nebolo

dopredu uvážené, možno predpokladať, že by si pre vykonanie žalovaného skutku zobral

v podstate akúkoľvek horľavú kvapalinu bez T., aby si odskúšal jej účinky. Len v takom

prípade by potom bolo možné uvažovať o T., že skutočne konal v afekte hnevu a medzi

vznikom úmyslu usmrtiť a samotným skutkom by ubehol relatívne krátky čas – niekoľko

sekúnd, maximálne minút, nie však desiatky minút.

S poukazom na vyššie uvedené navrhoval, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

podľa zrušil napadnutý rozsudok a sám rozhodol tak,

že obžalovaného F. A. uzná vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu úkladnej

vraždy podľa § 244 ods. 1, ods. 2 písm. c/, písm. e/ Tr. zák. spáchanom v štádiu pokusu podľa

§ 14 ods. 1 Tr. zák. a uloží mu nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 25

(dvadsaťpäť) rokov so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu s maximálnym

stupňom stráženia a súčasne uloží mu ochranný dohľad v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Obžalovaný F. A. prostredníctvom svojho obhajcu v písomných dôvodoch

podaného odvolania namietal správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa. Popieral spáchanie

žalovaného skutku. Poškodenú M. B. nemal v úmysle podpáliť a ani ju nepodpálil.

Pripravenou tekutinou je chcel len pošpiniť.

4

Je presvedčený, že výpovede poškodenej nemožno považovať za dôveryhodné,

nakoľko poškodená utrpela dôsledkom svojich zranení šok a nemôže si preto presne pamätať

a detailne popísať celý priebeh skutku.

Navrhoval vypracovať nový znalecký posudok ohľadne horľavosti oblečenia

poškodenej bez prítomnosti akejkoľvek tekutiny teda, aby sa zisťovalo, ako by horelo

oblečenie, keby bolo zapálené bez poliatia tekutinou, ktorá by mohla prípadne horľavosť

znásobiť. Poukazoval ďalej na nejasnosti ohľadne počtu zapaľovačov, ďalej ohľadne T.

aká zmes tekutiny bola nájdená na mieste činu a v akej fľaši sa táto tekutina našla.

Má za T., že jeho konanie nenaplnilo ani znaky skutkovej podstaty trestného činu

vraždy podľa § 145 Tr. zák. a už vôbec nie trestného činu úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1,

ods. 2 Tr. zák.

Navrhoval preto podľa , zrušiť napadnutý

rozsudok a podľa ho oslobodiť spod obžaloby prokurátora. V prípade,

že by odvolací súd bol iného názoru, žiadal, aby mu bol uložený primeraný trest odňatia

slobody po zohľadnení všetkých okolností prípadu za dôslednej aplikácie ustanovenie § 34

ods. 4, ods. 5 Tr. zák.

Na podklade týchto odvolaní Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd

podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov

rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré

im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora a tiež aj odvolanie obžalovaného

nie je dôvodné.

Skutkové zistenie súdom prvého stupňa je správne a zodpovedá dokazovaniu, ktoré

bolo vykonané na hlavnom pojednávaní. Súd prvého stupňa pri zachovaní kontradiktórnosti

konania vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy potrebné pre poznanie

skutkových okolností nevyhnutných pre zákonu zodpovedajúce a spravodlivé rozhodnutie

o obžalobe, ktorá na obžalovaného F. A. bola podaná. Dôkazy pritom vyhodnotil jednotlivo

ako aj v celom ich súhrne logickým a zároveň aj podrobne a presvedčivo odôvodneným

spôsobom, ktorému z hľadiska pravidiel stanovených pre hodnotenie dôkazov tak,

ako sú uvedené v ustanovení , nemožno nič vytknúť.

V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa podrobne a vyčerpávajúcim

spôsobom rozviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy oprel svoje

5

skutkové zistenie a napokon tiež akými právnymi úvahami sa riadil, keď posudzoval

dokázané skutočnosti podľa ustanovení v otázke viny obžalovaného.

Najvyšší súd Slovenskej republiky si v zásade osvojuje skutkové závery

prvostupňového súdu a v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.

Aj Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že skutok popísaný v napadnutom

rozsudku sa stal a spáchal ho obžalovaný spôsobom v ňom popísaným.

Obžalovaný F. A. síce popiera, že by chcel usmrtiť poškodenú M. B.. Jej obhajobe

však ani Najvyšší súd Slovenskej republiky nemohol uveriť a túto považuje za účelovú

v snahe zmierniť svoju účasť na žalovanom skutku. V týchto súvislostiach totiž nemožno

prehliadnuť, že až v poradí počas tretieho výsluchu konanom dňa 24. novembra 2009 uviedol

verziu o možnom vznietení tak, že v okamihu, keď poškodená začala horieť, videl v jej ruke

zapaľovač, pričom k vznieteniu mohla prispieť aj statická elektrina. Na druhej strane však

poškodená M..... B., ktorá bola vypočutá ako svedok, v priebehu celého trestného konania

usvedčovala obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku, okrem iného doslova tvrdiac „...

on mal zapaľovač, no nevedel ho zapáliť, a tak schytil zo stola mamin zapaľovač, potom ma

stiahol k sebe a povedal – zdochneme spolu – zapálil a potom ušiel...“ Najvyšší súd

Slovenskej republiky nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by mal pochybovať o hodnovernosti jej

tvrdenia. Naopak, výpovede poškodenej nepriamo potvrdzujú aj svedkyne L. K., J. B.

a svedok P. B. – K. (obžalovaný mu bezprostredne po čine povedal „...P. utekaj dolu, zapálil

som M....“), ako aj zo znaleckého posudku znalcov z odboru zdravotníctva a farmácie

z odvetvia psychiatrie a klinickej psychológie MUDr. S. D. a MUDr. J. L., pričom znalec

MUDr. S. D. i na hlavnom pojednávaní potvrdil, že vzhľadom na rozsah a charakter zranenia

poškodenej ide u nej o termické zranenie, ktoré bez akýchkoľvek pochybností vzniklo za

okolností a tak, ako ich popísala poškodená. Zároveň spomínaný znalec prehlásil, že ak by aj

horela textília akejkoľvek horľavosti, bez obliatia horľavinou, nikdy by nemohla vzniknúť

taká teplota, ktorá by spôsobila tak závažné zranenie, aké bolo poškodenej objektívne

spôsobené.

Zo správne zisteného skutkového stavu vyvodil prvostupňový súd aj správny právny

záver, keď uznal obžalovaného F. A. vinným obzvlášť závažným zločinom vraždy podľa

§ 145 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. d/ Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1

Tr. zák., spáchaného formou nepriameho úmyslu podľa § 15 písm. b/ Tr. zák.

6

Správne rozhodol súd prvého stupňa, keď neuznal obžalovaného vinným tak,

ako sa T. domáhal prokurátor podanou obžalobou. Odvolací súd osvojuje si v celom rozsahu

správnosť a vecnosť dôvodov podrobne rozvedených v napadnutom rozsudku a dodáva:

Podľa názoru odvolacieho súdu vopred uvážená pohnútka pri zločine úkladnej vraždy

z hľadiska jeho vykonania nutne predpokladá aj istú dávku plánovitosti, v rámci ktorej

páchateľ vopred premyslí a zváži rozhodujúce okolnosti vykonania činu ako napríklad

zvolenie miesta, spôsobu a doby jeho vykonania, použitia zbrane, či iného prostriedku

vhodného na usmrtenie inej osoby, s cieľom maximálneho vylúčenia obrany obete a zaručenia

úspešného vykonania činu. V preskúmavanom prípade však nič takého v konaní

obžalovaného nebolo preukázané. T. nemôže svedčiť, za situácie popísanej v skutku

napadnutého rozsudku, ani skúška horľavosti pripravenej kvapaliny, ktorou obžalovaný polial

poškodenú.

Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky o vine obžalovaného F. A. a jej právnom

posúdení tak ako T. učinil súd prvého stupňa, nemal pochybnosti.

Rovnako nepochybil prvostupňový súd ani pri rozhodovaní o treste,

keď s prihliadnutím na poľahčujúce a priťažujúce okolnosti § 36j, § 37g Tr. zák. uložil

obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 21 (dvadsaťjeden) rokov. Uložený trest

zodpovedá nielen v zmyslu trestného konania, vrátane spravodlivého potrestania páchateľov,

ale aj účelu trestu vymedzeného v ustanovení § 34 ods. 1 Tr. zák. a ostatným rozhodným

kritériám podľa ustanovení § 34 ods. 4, ods. 5 písm. c/ Tr. zák. V tomto smere sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky v plnom rozsahu stotožňuje s úvahami a závermi rozvedenými

v napadnutom rozsudku, ktoré viedli súd prvého stupňa k rozhodnutiu o uložení trestu odňatia

slobody blízko dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby vymedzenej v § 145 ods. 2

Tr. zák. v rozmedzí od 20 do 25 rokov alebo trestnom odňatia slobody na doživotie. Uložený

trest odňatia slobody v trvaní 21 (dvadsaťjeden) rokov nepodmienečne považuje najvyšší súd

Slovenskej republiky nielen za zákonný ale aj za spravodlivý.

Keďže súd prvého stupňa zákonne rozhodol aj v otázke zaradenie obžalovaného

pre účely výkonu trestu do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia (§ 48

ods. 3 písm. b/ Tr. zák.), ako aj v otázke uloženia ochranného dohľadu (§ 76 ods. 1 Tr. zák.)

a v otázke náhrady škody ( ) a keďže Najvyšší súd Slovenskej republiky

nezistil dôvodnosť odvolania prokurátora, ani dôvodnosť odvolania obžalovaného, preto

rozhodol tak ako je T. uvedené vo výroku tohto uznesenia.

7

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 30. júna 2010

JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Štefan Sekelský

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová