Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1TdoV/7/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Haralda Stiffela

a sudcov JUDr. Štefana Michálika, JUDr. Ing. Antona Jakubíka, JUDr. Viliama Dohňanského

a JUDr. Daniela Hudáka, v trestnej veci proti obvinenému F. A., vedenej na Špecializovanom

trestnom súde v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, pod sp. zn. , prerokoval na

neverejnom zasadnutí konanom dňa 29. septembra 2011 v Bratislave, dovolanie, ktoré podal

obvinený F. A., zastúpený obhajcom JUDr. M. Dz., advokátom v Rimavskej Sobote, proti

uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. júna 2010, sp. zn. , a takto

rozhodol:

Podľa sa dovolanie obvineného F. A. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica (ďalej

len „ špecializovaný trestný súd“) z 09. apríla 2010, sp. zn. , bol obvinený F. A.

uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm.

d/ 2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „ Tr. zák.“) v štádiu

pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

dňa 24. mája 2009, v čase okolo 17.30 hod., v úmysle usmrtiť M. B. a pomstiť sa jej tak za

to, že s ním odmietala mať vzťah, po tom, čo si vo dvore rodinného domu č. p. X.,

na ul. S. vo V. B. do plastovej fľaše pripravil horľavú kvapalinu presne nezisteného zloženia

a vyskúšal aj účinky jej vznietenia, vošiel do rodinného domu č. p. X., na Ul. S. v obci V. B., kde

M. B. býva, zamkol vchodové dvere, vybral zo zámky kľúč a odhodil ho, prešiel do priestorov

kuchyne, kde sa v tom čase zdržiavala M. B., jej maloletí synovia, a to ťažko zdravotne postihnutý

M. B., nar. X. a T. B., nar. X., ako aj jej matka J. B., pristúpil k M. B., chytil ju rukou pod bradu,

zaklonil jej hlavu a s otázkou smerujúcou k tomu, či bude mať s ním vzťah, jej začal liať horľavú

kvapalinu na hlavu, pričom si polial aj svoje oblečenie, následne sa zahnal s fľašou v ruke smerom

k J. B., obsahom fľaše polial pravú časť tváre a pravé rameno J. B., táto mu potom vytrhla fľašu

z ruky, prebehla cez chodbu do izby, v ktorej cez otvorené okno vyskočila na terasu, kde ju

zahodila, zakričala o pomoc, cez okno sa vrátila späť do domu, kde už medzitým F. A. zobral

zapaľovač a podpálil M. B., ktorej sa vodou z vedra podarilo plamene na svojom tele uhasiť,

otvorila okno v kuchyni, cez ktoré vyliezla na terasu, na ktorú následne J. B. povykladala maloleté

deti a nakoniec vyliezla aj ona, v dôsledku čoho M. B. utrpela rozsiahle popáleniny celej tváre,

krku, oblasti pliec, horných končatín, celého chrbta a hrudníka po úroveň prsníka, na celkovej

ploche 23% povrchu tela, ktoré si podľa znaleckého posudku vyžiadali dlhotrvajúcu

práceneschopnosť a v prípade včasného neposkytnutia odbornej lekárskej starostlivosti by mohli

vyústiť v jej smrť a J. B. utrpela poranenia oka vniknutím horľavej kvapaliny, ktoré si vyžiadalo

lekárske ošetrenie.

Za tento trestný čin uložil špecializovaný trestný súd obvinenému F. A. podľa § 145 ods. 2,

s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. j/, § 37 písm. g/ Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 21

(dvadsaťjeden) rokov so zaradením na jeho výkon podľa § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zák. do ústavu na

výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. obvinenému uložil ochranný dohľad v trvaní 2 (dva)

roky.

Podľa obvinenému uložil povinnosť nahradiť spôsobenú škodu

poškodenej M. B., nar. X., bytom V. B., ul. S. č. X, vo výške 8.676 € (osemtisícšestosedemdesiat-

šesť Eur) a poškodenej strane D., Z.P., a.s., C. X., N., spôsobenú škodu vo výške 2.706,58 €

(dvetisícsedemstošesť Eur, päťdesiatosem Eurocentov).

Rozsudok špecializovaného trestného súdu nadobudol právoplatnosť 30. júna 2010, kedy

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, uznesením sp. zn. , podľa § 319

odvolania prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky a obvineného F. A. zamietol.

Odpis uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bol obvinenému a jeho obhajcovi

doručený 15. júla 2010.

Špecializovaný trestný súd v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica predložil dňa

19. apríla 2011 Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dovolanie, ktoré podal obvinený F. A. na

uvedenom špecializovanom trestnom súde dňa 11. marca 2011, proti uzneseniu Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 30. júna 2010, sp. zn. , z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1

písm. c/, písm. g/, písm. i/ Obvinený prostredníctvom svojho obhajcu dňa

06. júla 2011, po výzve Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na odstránenie procesných vád skôr

podaného dovolania, podal kvalifikované dovolanie, ktoré bolo obsahovo totožné s dovolaním z 11.

marca 2011. Domáhal sa ním, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako dovolací súd, vyslovil,

že týmto uznesením a konaním, ktoré mu predchádzalo bol zákon porušený v jeho neprospech

v ustanoveniach , , , , , ,

, v spojení s , , , Tr. zák.

v spojení s § 14 ods. 1 Tr. zák. V tejto súvislosti obvinený prostredníctvom obhajcu argumentoval

nasledovne:

Som presvedčený, že súdy sa vyššie citovanými ustanoveniami dôsledne neriadili. Aj keď

by si obhajoba splnila všetky svoje povinnosti vyplývajúce jej z ustanovenia , konečný

cieľ, t.j. snahu v konaní náležite a včas objasniť skutočnosti, ktoré by obvineného mohli zbaviť viny

alebo jeho vinu zmierniť nemusí vždy dosiahnuť. Môže jej v tom brániť ustanovenie § 272 ods. 3

, podľa ktorého súd odmietne vykonať dôkaz, ktorý sa týka okolnosti nepodstatnej pre

rozhodnutie alebo okolnosti, ktorú možno zistiť inými, už skôr navrhnutými dôkazmi.

Z uvedených ustanovení je teda nepochybné, že súd musí otázku, či navrhovaný dôkaz

pripustí alebo ho odmietne veľmi citlivo hodnotiť, a to vzhľadom na všetky okolnosti prípadu. Ak by

totiž obhajobou navrhovaný dôkaz v rozpore s nevyhnutnosťou jeho konania vyhodnotil

ako nepodstatný pre rozhodnutie mohol by závažným spôsobom zasiahnuť do práv, ale i povinností

obhajoby vymedzených v citovanom ustanovení

Pokiaľ teda súdy neakceptovali návrh obžalovaného a jeho obhajcu na vykonanie dôkazov,

tak ako to v rámci konania a vo svojom dovolaní navrhovali a nezabezpečili dôkazy nevyhnutné

na objektívne ustálenie právnej kvalifikácie konania obžalovaného, porušili právo obžalovaného

na jeho obhajobu.

Som presvedčený, že pre objektívne rozhodnutie vo veci mal súd akceptovať návrhy

na doplnenie dokazovania nielen výsluchom navrhovaných svedkov, ale tiež vypracovaním nového

znaleckého posudku ohľadne horľavosti oblečenia poškodenej bez prítomnosti akejkoľvek tekutiny.

Som presvedčený, že súdy nemali dostatok dôkazov pre správne právne posúdenie skutku.

Svoj úmysel usmrtiť poškodenú rozhodne popieram. O to dôslednejšie mali súdy vyhodnocovať

doterajšie dôkazy a v prípade ich neúplnosti v zmysle už vyššie citovaných ustanovení zabezpečiť

aj ďalšie dôkazy.

Súdy sa v rámci dokazovania vôbec nezaoberali otázkou, či množstvo a druh použitej

tekutiny zasahujúcej 23% povrchu tela by skutočne mohli viesť k smrti poškodenej alebo by mali

za následok len dlhotrvajúcu práceneschopnosť s trvalými následkami a uspokojili sa len

s konštatovaním znalca z odboru súdneho lekárstva, že v prípade včasného neposkytnutia odbornej

lekárskej starostlivosti by mohli vyústiť v jej smrť. Táto otázka si však podľa môjho názoru (a to aj

vzhľadom na popieraný úmysel poškodenú takýmto spôsobom usmrtiť) vyžadovala oveľa

podrobnejšie skúmanie a dokazovanie. Z vyjadrenia znalca totiž nie je zrejmé, o aké poznatky

opiera svoje tvrdenie (výskum, analogické prípady a pod.), a ak áno, v koľkých prípadoch dochádza

k smrteľnému následku osôb pri zásahu horľavou látkou na povrchu 23%. Doposiaľ nebola riešená

ani otázka od čoho závisí intenzita horenia horľavej látky a vplyv tejto intenzity na následok.

Som presvedčený, že až po zabezpečení tohto dôkazu v spojení s ďalšími, vrátane mojej

obhajoby sa bude dať objektívne ustáliť subjektívna stránka môjho konania a na to nadväzujúce

právne vyhodnotenie skutku (právna kvalifikácia).

Súdy však nekriticky pristúpili aj k dôkazom, ktoré boli vykonané vyšetrovateľom

Policajného zboru v rámci prípravného konania a napriek ich nezákonnosti vo veci vytýčili hlavné

pojednávanie a konali. Ako totiž vyplýva zo zápisnice o výsluchu svedkov M. B. zo 06.10.2009,

z 01.12.2009, J. B. z 18.06.2009, zo 06. 10.2009, z 01.12.2009, L. K. z 18.06.2009, P. B.

z 18.06.2009, P. P. z 19.06.2009, J. B.-K. a ďalších, vrátane zápisnice o výsluchu znalca MUDr. V.

z 30. 11. 2009, všetky tieto výsluchy boli realizované len za účasti vyšetrovateľky Policajného zboru

a obhajcu, resp. jeho koncipienta. Tým došlo k závažnému porušeniu ustanovenia § 124 ods. 3 Tr.

por. v spojení s ustanovením Podľa citovaných ustanovení zápisnicu o výsluchu,

ktorá sa vykonala bez pribratia zapisovateľa treba obvinenému (analogicky i svedkovi cez cit.

ustanovenie ) pred podpisom prečítať alebo na prečítanie predložiť v prítomnosti

nezúčastnenej osoby. Som presvedčený, že tieto úkony nemali súdy akceptovať ako dôkaz.

Z týchto dôvodov obvinený v dovolaní navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

podľa z dôvodov uvedených v , ,

konštatoval uvedené porušenie zákona v jeho neprospech vo vyššie citovaných ustanoveniach

a podľa zrušil uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 30. júna 2010, sp. zn. . Ďalej navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

prikázal tomuto súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval

a rozhodol a obvineného prepustil z výkonu trestu odňatia slobôd.

V zmysle sa z procesných strán, dňa 23. augusta 2011 k obsahu uvedeného

dovolania vyjadrila len poškodená M. B., ktorá uviedla:

Odsúdený F. A., nar. X., ma chcel zabiť a ohrozoval moje deti a matku. Prežila som len

vďaka sebe, nie vďaka nemu. Za tento zločin dostal len 21 rokov, ja som zranená a poznačená na

celý život, tak nech si to konečne odsúdený prizná, čo spôsobil. Mal dostať doživotie, tak ako on

spôsobil mne doživotne bolesti a nech nerobí zo seba nevinného, keď on bol ten, ktorý ma oblial

a zapálil a keď mu len teraz dochádza, čo spravil, to nie je moja, ale jeho vina. Mal rozmýšľať

predtým, než mi zničil život.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) zistil, že dovolanie je

prípustné ( a ), bolo podané oprávnenou osobou (

písm. b/ ), v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok

podať (, v znení účinnom do 31. augusta 2011), ale súčasne

po preskúmaní veci zistil aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom

zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa v znení

účinnom do 31. augusta 2011, ako to vyplýva z ustanovenia (

).

Na vysvetlenie tohto záveru treba predovšetkým uviesť, že obsah konkrétne uplatnených

námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho

dôvodu, musí skutočne, t. j. vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu dovolacieho dôvodu

uvedeného v (v znení účinnom do 31. augusta 2011, vzhľadom na to, že napadnuté

rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť pred 1. septembrom 2011 – porovnaj ).

Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie

upravujúce dôvody dovolania, pritom ale v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo

uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť podľa § 382

písm. c/

Dovolanie má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý

je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto možnosti podania dovolania,

vrátane dovolacích dôvodov, musia byť nutne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto

mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia. Dôvody

dovolania sú - v porovnaní s dôvodmi zakotvenými pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní -

podstatne užšie.

Z obsahu dovolania obvineného F. A. vyplýva, že ako osobitný dovolací dôvod, uvádza, že

bolo zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu, a to čo sa týka hodnotenia a

odmietnutia vykonania navrhnutých dôkazov. Skutočnosť, že „súdy neakceptovali návrhy

obvineného a jeho obhajcu na vykonanie dôkazov a nezabezpečili dôkazy nevyhnutné na

objektívne ustálenie právnej kvalifikácie konania obvineného“ považuje obvinený za zásadné

porušenie jeho práva na obhajobu.

Právo na obhajobu je jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu

zabezpečujúcim „rovnosť zbraní“ medzi obvineným na jednej strane a prokurátorom ako žalobcom

v trestnom konaní na strane druhej. Táto základná zásada trestného konania je v

upravená v ustanovení a vyplýva z ;

je garantovaná aj v ďalších významných právnych dokumentoch, akými sú Listina základných práv

a slobôd a Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd Podľa

Slovenskej republiky obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu

obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.

Porušenie práva na obhajobu je závažnou, resp. podstatnou chybou konania. Dovolací dôvod

podľa je však koncipovaný oveľa užšie, nie je ním akékoľvek (resp.

každé) porušenie práva na obhajobu, ale len porušenie tohto práva „zásadným spôsobom“.

Pri posudzovaní, či v tom-ktorom prípade bolo zásadným spôsobom porušené právo

obvineného na obhajobu, sú dôležité konkrétne podmienky prípadu, ktoré je potrebné vyhodnotiť

individuálne, ako aj vo vzájomných súvislostiach. Podstatou práva na obhajobu je zabezpečiť

obhajovanie práv obvineného tak, aby v konaní boli okrem iného objasnené aj všetky skutočnosti

svedčiace v prospech obvineného a aby sa na ne v konaní a pri rozhodovaní prihliadalo.

Vychádzajúc z uvedeného, právo na obhajobu zahŕňa viacero komponentov a dovolací

dôvod v tomto zmysle bude spravidla naplnený pri nerešpektovaní ustanovení

o povinnej obhajobe, pri vykonávaní procesných úkonov smerujúcich k rozhodnutiu vo veci bez

prítomnosti obhajcu a pod., čo sa v posudzovanom prípade nezistilo. Naopak, obvinený využíval

v celom rozsahu možnosť aktívnej osobnej obhajoby i obhajoby prostredníctvom obhajcu. Z obsahu

zväzkov spisového materiálu vyplýva, že obvinený mal možnosť od začiatku konania sa vyjadriť

ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kládli za vinu, k dôkazom o nich, robiť návrhy, podávať

žiadosti a opravné prostriedky, zúčastňovať sa na procesných úkonoch osobne i prostredníctvom

obhajcu, vypočúvať svedkov, ktorých sám alebo prostredníctvom obhajcu navrhol a klásť

im otázky.

Neobstojí ani tvrdenie obvineného, že jeho právo na obhajobu bolo zásadným spôsobom

porušené práve tým, že súdy nezabezpečili do spisu aj dôkazy svedčiace v prospech obvineného

a nemali dostatok dôkazov pre správne právne posúdenie skutku (ako napr. námietka obvineného,

že sa súdy nezaoberali otázkou množstva a druhu použitej tekutiny, ktorá zasiahla poškodenú M. B.

vo vzťahu k intenzite horenia horľavej látky a možnými následkami spôsobenými týmto horením).

Povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní a súdu je zaoberať sa každým dôkazným návrhom

a najneskôr pred meritórnym rozhodnutím tomuto návrhu buď vyhovieť alebo ho odmietnuť, resp.

rozhodnúť, že sa ďalšie dôkazy vykonávať nebudú. Nemožno však úspešne podať dovolanie z

dôvodu podľa na podklade toho, že sa návrhu na vykonanie dôkazu

nevyhovelo.

Právo na obhajobu obvinených nemôže byť porušené ani tým, že súd, vychádzajúc zo

zásady voľného hodnotenia dôkazov, hodnotí dôkazy ináč než je predstava obvineného alebo inej

strany v konaní.

Najvyšší súd aj v tejto súvislosti preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo a dospel k záveru, že námietku obvineného, že v konaní bolo zásadným spôsobom

porušené jeho právo na obhajobu, nie je možné akceptovať.

Obvinený F. A. poukázal na naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr.

por., ktorý spočíva v tom, že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané

zákonným spôsobom. V tejto súvislosti upozorňuje na nezákonne získaný dôkaz, ktorým podľa

obvineného majú byť výsluchy svedkov v prípravnom konaní, resp. zápisnice z týchto výsluchov,

realizované len za účasti vyšetrovateľa a obhajcu, ktoré sa konali bez pribratia zapisovateľa. Tým

malo dôjsť k porušeniu ustanovení a , v zmysle ktorých sa

zápisnica o výsluchu, ktorá sa vykonala bez pribratia zapisovateľa pred podpisom obvineného

a svedka, prečíta alebo na prečítanie predloží v prítomnosti nezúčastnenej osoby. Obvinený takto

získané dôkazy považuje za nezákonné.

Podľa , za dôkaz môže poslúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité

objasnenie veci a čo bolo získané zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.

Za zákonný spôsob získania dôkazu z dôkazných prostriedkov v zmysle citovaného

ustanovenia, treba považovať jednak splnenie formálnych, t.j. procesných podmienok

vyžadovaných alebo iným osobitným zákonom na vykonanie konkrétneho

dôkazu a jednak splnenie obsahových (materiálnych) podmienok, t.j. aby úkon- použitý dôkazný

prostriedok na vykonanie resp. získanie dôkazu- bol zameraný na zistenie tých skutočností, na ktoré

zameraný a použitý môže byť.

Podľa zápisnicu o výsluchu, ktorý sa vykonal bez pribratia

zapisovateľa, treba obvinenému pred podpisom prečítať alebo na prečítanie predložiť

v prítomnosti nezúčastnenej osoby. Ak má obvinený proti obsahu zápisnice námietky, treba ich

prejednať v prítomnosti pribranej osoby a výsledok prejednania zahrnúť do zápisnice.

Podľa ustanovenia až 126 o výsluchu obvineného sa primerane použijú

aj na výsluch svedka, na konfrontáciu medzi svedkami, ktorí už boli vypočutí, a na rekogníciu.

Podľa 371 ods. 3 dôvody podľa odseku 1 písm. a/ až písm. g/ nemožno použiť, ak

táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju

najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva minister

spravodlivosti.

Skutočnosť, že zápisnice z výsluchov svedkov z prípravného konania neboli prečítané alebo

predložené v prítomnosti nezúčastnenej osoby, bola obvinenému známa už v konaní pred súdom

prvého stupňa, no nenamietal ju ani v konaní pred odvolacím súdom. Z vyššie citovaného

ustanovenia vyplýva, že túto okolnosť nie je možné použiť ako osobitný dôvod dovolania v zmysle

. písm. g/

Nad rámec uvedeného je treba dodať, že namietané výsluchy uvedených svedkov

z prípravného konania boli vykonané na hlavnom pojednávaní v konaní pred prvostupňovým

súdom (č. l. 882-924, zv. 6) v súlade so zákonom a zásadami priamosti, ústnosti

a bezprostrednosti. Zásada bezprostrednosti uvedená v stanovuje,

že pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí alebo na neverejnom zasadnutí

smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané, ak zákon neustanovuje

inak. Súd teda prihliada len na tie skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, opiera

sa o dôkazy, ktoré boli pred súdom vykonané a rozhoduje len na základe týchto dôkazov.

Dôkazy, z ktorých pri rozhodovaní súdy oboch stupňov vychádzali, boli získané zákonným

spôsobom, a preto najvyšší súd v posudzovanom prípade nezistil, že by bol daný dovolací dôvod

v zmysle

Podľa ustanovenia dovolanie možno podať len, ak rozhodnutie

je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, alebo na nesprávnom použití iného

hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutkového stavu však dovolací

súd nemôže skúmať a meniť.

Namietanie iných skutočností, ako spochybňovanie vyhodnotenia vykonaného dokazovania,

iné hodnotenie skutku (otázka, či množstvo a druh použitej tekutiny zasahujúcej 23% povrchu tela

môže viesť k smrti poškodenej, namietanie znaleckého posudku, v ktorom obvinenému chýbajú

poznatky z výskumov a analogických prípadov) predstavuje namietanie skutkových zistení

a záverov, čo vyššie citované ustanovenie nepripúšťa. Skutkové zistenia

(v tomto smere aj hodnotenie vykonaného dokazovania) súdov prvého a druhého stupňa sú pre

dovolací súd záväzné a tento nemôže na nich nič meniť. Dovolanie ako mimoriadny opravný

prostriedok neslúži na revíziu skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa.

Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže

doplňovať, prípadne korigovať len odvolací súd.

Z obsahu podaného dovolania je zrejmé, že existencia uplatnených dovolacích dôvodov

(, , , ), je založená výlučne na skutkových výhradách

obvineného. Podstatou podaného dovolania je teda snaha dosiahnuť, aby dovolací súd prehodnotil

vykonané dôkazy a na základe ich iného hodnotenia dospel k odlišným skutkovým záverom, než

aké urobili prvostupňový a odvolací súd. Dovolanie takto obsahuje argumenty a subjektívne názory

stojace mimo uplatnených dovolacích dôvodov, lebo dovolací súd po preskúmaní veci žiaden

z týchto dovolacích dôvodov nezistil.

So zreteľom na to, že v posudzovanej veci neboli naplnené uplatnené dôvody dovolania

podľa , , , dovolací súd bez preskúmania veci podané

dovolanie obvineným F. A. odmietol na neverejnom zasadnutí ( ).

Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok ( ).

V Bratislave, 29. septembra 2011

JUDr. Harald S t i f f e l , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cíchová