Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
b07/382796.979ac6.pdf
PDF · 170.72 KB
No categories available
1TdoV/7/2011
Najvyšší súd 1 TdoV 7/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Haralda Stiffela
a sudcov JUDr. Štefana Michálika, JUDr. Ing. Antona Jakubíka, JUDr. Viliama Dohňanského
a JUDr. Daniela Hudáka, v trestnej veci proti obvinenému F. A., vedenej na Špecializovanom
trestnom súde v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, pod sp. zn. BB-3 T 3/2010, prerokoval na
neverejnom zasadnutí konanom dňa 29. septembra 2011 v Bratislave, dovolanie, ktoré podal
obvinený F. A., zastúpený obhajcom JUDr. M. Dz., advokátom v Rimavskej Sobote, proti
uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. júna 2010, sp. zn. 3 To 7/2010, a takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. sa dovolanie obvineného F. A. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica (ďalej
len „ špecializovaný trestný súd“) z 09. apríla 2010, sp. zn. BB-3 T 3/2010, bol obvinený F. A.
uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm.
d/ Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „ Tr. zák.“) v štádiu
pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že
dňa 24. mája 2009, v čase okolo 17.30 hod., v úmysle usmrtiť M. B. a pomstiť sa jej tak za
to, že s ním odmietala mať vzťah, po tom, čo si vo dvore rodinného domu č. p. X.,
na ul. S. vo V. B. do plastovej fľaše pripravil horľavú kvapalinu presne nezisteného zloženia
a vyskúšal aj účinky jej vznietenia, vošiel do rodinného domu č. p. X., na Ul. S. v obci V. B., kde
M. B. býva, zamkol vchodové dvere, vybral zo zámky kľúč a odhodil ho, prešiel do priestorov
kuchyne, kde sa v tom čase zdržiavala M. B., jej maloletí synovia, a to ťažko zdravotne postihnutý
M. B., nar. X. a T. B., nar. X., ako aj jej matka J. B., pristúpil k M. B., chytil ju rukou pod bradu,
zaklonil jej hlavu a s otázkou smerujúcou k tomu, či bude mať s ním vzťah, jej začal liať horľavú
kvapalinu na hlavu, pričom si polial aj svoje oblečenie, následne sa zahnal s fľašou v ruke smerom
k J. B., obsahom fľaše polial pravú časť tváre a pravé rameno J. B., táto mu potom vytrhla fľašu
z ruky, prebehla cez chodbu do izby, v ktorej cez otvorené okno vyskočila na terasu, kde ju
zahodila, zakričala o pomoc, cez okno sa vrátila späť do domu, kde už medzitým F. A. zobral
zapaľovač a podpálil M. B., ktorej sa vodou z vedra podarilo plamene na svojom tele uhasiť,
otvorila okno v kuchyni, cez ktoré vyliezla na terasu, na ktorú následne J. B. povykladala maloleté
deti a nakoniec vyliezla aj ona, v dôsledku čoho M. B. utrpela rozsiahle popáleniny celej tváre,
krku, oblasti pliec, horných končatín, celého chrbta a hrudníka po úroveň prsníka, na celkovej
ploche 23% povrchu tela, ktoré si podľa znaleckého posudku vyžiadali dlhotrvajúcu
práceneschopnosť a v prípade včasného neposkytnutia odbornej lekárskej starostlivosti by mohli
vyústiť v jej smrť a J. B. utrpela poranenia oka vniknutím horľavej kvapaliny, ktoré si vyžiadalo
lekárske ošetrenie.
Za tento trestný čin uložil špecializovaný trestný súd obvinenému F. A. podľa § 145 ods. 2,
s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. j/, § 37 písm. g/ Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 21
(dvadsaťjeden) rokov so zaradením na jeho výkon podľa § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zák. do ústavu na
výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. obvinenému uložil ochranný dohľad v trvaní 2 (dva)
roky.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obvinenému uložil povinnosť nahradiť spôsobenú škodu
poškodenej M. B., nar. X., bytom V. B., ul. S. č. X, vo výške 8.676 € (osemtisícšestosedemdesiat-
šesť Eur) a poškodenej strane D., Z.P., a.s., C. X., N., spôsobenú škodu vo výške 2.706,58 €
(dvetisícsedemstošesť Eur, päťdesiatosem Eurocentov).
Rozsudok špecializovaného trestného súdu nadobudol právoplatnosť 30. júna 2010, kedy
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, uznesením sp. zn. 3 To 7/2010, podľa § 319
Tr. por. odvolania prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky a obvineného F. A. zamietol.
Odpis uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bol obvinenému a jeho obhajcovi
doručený 15. júla 2010.
Špecializovaný trestný súd v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica predložil dňa
19. apríla 2011 Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dovolanie, ktoré podal obvinený F. A. na
uvedenom špecializovanom trestnom súde dňa 11. marca 2011, proti uzneseniu Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 30. júna 2010, sp. zn. 3 To 7/2010, z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1
písm. c/, písm. g/, písm. i/ Tr. por. Obvinený prostredníctvom svojho obhajcu dňa
06. júla 2011, po výzve Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na odstránenie procesných vád skôr
podaného dovolania, podal kvalifikované dovolanie, ktoré bolo obsahovo totožné s dovolaním z 11.
marca 2011. Domáhal sa ním, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako dovolací súd, vyslovil,
že týmto uznesením a konaním, ktoré mu predchádzalo bol zákon porušený v jeho neprospech
v ustanoveniach § 319 Tr. por., § 2 ods. 9, ods. 10, ods. 11, ods. 12 Tr. por., § 34 ods. 1 Tr. por.,
§ 124 ods. 3 Tr. por., v spojení s § 138 Tr. por., § 145 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. d/ Tr. zák.
v spojení s § 14 ods. 1 Tr. zák. V tejto súvislosti obvinený prostredníctvom obhajcu argumentoval
nasledovne:
Som presvedčený, že súdy sa vyššie citovanými ustanoveniami dôsledne neriadili. Aj keď
by si obhajoba splnila všetky svoje povinnosti vyplývajúce jej z ustanovenia § 44 Tr. por., konečný
cieľ, t.j. snahu v konaní náležite a včas objasniť skutočnosti, ktoré by obvineného mohli zbaviť viny
alebo jeho vinu zmierniť nemusí vždy dosiahnuť. Môže jej v tom brániť ustanovenie § 272 ods. 3
Tr. por., podľa ktorého súd odmietne vykonať dôkaz, ktorý sa týka okolnosti nepodstatnej pre
rozhodnutie alebo okolnosti, ktorú možno zistiť inými, už skôr navrhnutými dôkazmi.
Z uvedených ustanovení je teda nepochybné, že súd musí otázku, či navrhovaný dôkaz
pripustí alebo ho odmietne veľmi citlivo hodnotiť, a to vzhľadom na všetky okolnosti prípadu. Ak by
totiž obhajobou navrhovaný dôkaz v rozpore s nevyhnutnosťou jeho konania vyhodnotil
ako nepodstatný pre rozhodnutie mohol by závažným spôsobom zasiahnuť do práv, ale i povinností
obhajoby vymedzených v citovanom ustanovení § 44 Tr. por.
Pokiaľ teda súdy neakceptovali návrh obžalovaného a jeho obhajcu na vykonanie dôkazov,
tak ako to v rámci konania a vo svojom dovolaní navrhovali a nezabezpečili dôkazy nevyhnutné
na objektívne ustálenie právnej kvalifikácie konania obžalovaného, porušili právo obžalovaného
na jeho obhajobu.
Som presvedčený, že pre objektívne rozhodnutie vo veci mal súd akceptovať návrhy
na doplnenie dokazovania nielen výsluchom navrhovaných svedkov, ale tiež vypracovaním nového
znaleckého posudku ohľadne horľavosti oblečenia poškodenej bez prítomnosti akejkoľvek tekutiny.
Som presvedčený, že súdy nemali dostatok dôkazov pre správne právne posúdenie skutku.
Svoj úmysel usmrtiť poškodenú rozhodne popieram. O to dôslednejšie mali súdy vyhodnocovať
doterajšie dôkazy a v prípade ich neúplnosti v zmysle už vyššie citovaných ustanovení zabezpečiť
aj ďalšie dôkazy.
Súdy sa v rámci dokazovania vôbec nezaoberali otázkou, či množstvo a druh použitej
tekutiny zasahujúcej 23% povrchu tela by skutočne mohli viesť k smrti poškodenej alebo by mali
za následok len dlhotrvajúcu práceneschopnosť s trvalými následkami a uspokojili sa len
s konštatovaním znalca z odboru súdneho lekárstva, že v prípade včasného neposkytnutia odbornej
lekárskej starostlivosti by mohli vyústiť v jej smrť. Táto otázka si však podľa môjho názoru (a to aj
vzhľadom na popieraný úmysel poškodenú takýmto spôsobom usmrtiť) vyžadovala oveľa
podrobnejšie skúmanie a dokazovanie. Z vyjadrenia znalca totiž nie je zrejmé, o aké poznatky
opiera svoje tvrdenie (výskum, analogické prípady a pod.), a ak áno, v koľkých prípadoch dochádza
k smrteľnému následku osôb pri zásahu horľavou látkou na povrchu 23%. Doposiaľ nebola riešená
ani otázka od čoho závisí intenzita horenia horľavej látky a vplyv tejto intenzity na následok.
Som presvedčený, že až po zabezpečení tohto dôkazu v spojení s ďalšími, vrátane mojej
obhajoby sa bude dať objektívne ustáliť subjektívna stránka môjho konania a na to nadväzujúce
právne vyhodnotenie skutku (právna kvalifikácia).
Súdy však nekriticky pristúpili aj k dôkazom, ktoré boli vykonané vyšetrovateľom
Policajného zboru v rámci prípravného konania a napriek ich nezákonnosti vo veci vytýčili hlavné
pojednávanie a konali. Ako totiž vyplýva zo zápisnice o výsluchu svedkov M. B. zo 06.10.2009,
z 01.12.2009, J. B. z 18.06.2009, zo 06. 10.2009, z 01.12.2009, L. K. z 18.06.2009, P. B.
z 18.06.2009, P. P. z 19.06.2009, J. B.-K. a ďalších, vrátane zápisnice o výsluchu znalca MUDr. V.
z 30. 11. 2009, všetky tieto výsluchy boli realizované len za účasti vyšetrovateľky Policajného zboru
a obhajcu, resp. jeho koncipienta. Tým došlo k závažnému porušeniu ustanovenia § 124 ods. 3 Tr.
por. v spojení s ustanovením § 138 Tr. por. Podľa citovaných ustanovení zápisnicu o výsluchu,
ktorá sa vykonala bez pribratia zapisovateľa treba obvinenému (analogicky i svedkovi cez cit.
ustanovenie § 138 Tr. por.) pred podpisom prečítať alebo na prečítanie predložiť v prítomnosti
nezúčastnenej osoby. Som presvedčený, že tieto úkony nemali súdy akceptovať ako dôkaz.
Z týchto dôvodov obvinený v dovolaní navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
podľa § 386 ods. 1 Tr. por. z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/, písm. i/ Tr. por.
konštatoval uvedené porušenie zákona v jeho neprospech vo vyššie citovaných ustanoveniach
a podľa § 386 ods. 2 Tr. por. zrušil uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 30. júna 2010, sp. zn. 3 To 7/2010. Ďalej navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
§ 388 ods. 1 Tr. por. prikázal tomuto súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval
a rozhodol a obvineného prepustil z výkonu trestu odňatia slobôd.
V zmysle § 376 Tr. por. sa z procesných strán, dňa 23. augusta 2011 k obsahu uvedeného
dovolania vyjadrila len poškodená M. B., ktorá uviedla:
Odsúdený F. A., nar. X., ma chcel zabiť a ohrozoval moje deti a matku. Prežila som len
vďaka sebe, nie vďaka nemu. Za tento zločin dostal len 21 rokov, ja som zranená a poznačená na
celý život, tak nech si to konečne odsúdený prizná, čo spôsobil. Mal dostať doživotie, tak ako on
spôsobil mne doživotne bolesti a nech nerobí zo seba nevinného, keď on bol ten, ktorý ma oblial
a zapálil a keď mu len teraz dochádza, čo spravil, to nie je moja, ale jeho vina. Mal rozmýšľať
predtým, než mi zničil život.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil, že dovolanie je
prípustné (§ 368 ods.1 a ods. 2 písm. h/ Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2
písm. b/ Tr. por. ), v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok
podať (§ 370 ods. 1, ods. 2 Tr. por. v znení účinnom do 31. augusta 2011), ale súčasne
po preskúmaní veci zistil aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom
zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por. v znení
účinnom do 31. augusta 2011, ako to vyplýva z ustanovenia § 567j ods. 7 Tr. por. (§ 382 písm. c/
Tr. por. ).
Na vysvetlenie tohto záveru treba predovšetkým uviesť, že obsah konkrétne uplatnených
námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho
dôvodu, musí skutočne, t. j. vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu dovolacieho dôvodu
uvedeného v § 371 Tr. por. (v znení účinnom do 31. augusta 2011, vzhľadom na to, že napadnuté
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť pred 1. septembrom 2011 – porovnaj § 567j ods. 7 Tr. por.).
Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie
upravujúce dôvody dovolania, pritom ale v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo
uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť podľa § 382
písm. c/ Tr. por.
Dovolanie má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý
je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto možnosti podania dovolania,
vrátane dovolacích dôvodov, musia byť nutne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto
mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia. Dôvody
dovolania sú - v porovnaní s dôvodmi zakotvenými pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní -
podstatne užšie.
Z obsahu dovolania obvineného F. A. vyplýva, že ako osobitný dovolací dôvod, uvádza, že
bolo zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu, a to čo sa týka hodnotenia a
odmietnutia vykonania navrhnutých dôkazov. Skutočnosť, že „súdy neakceptovali návrhy
obvineného a jeho obhajcu na vykonanie dôkazov a nezabezpečili dôkazy nevyhnutné na
objektívne ustálenie právnej kvalifikácie konania obvineného“ považuje obvinený za zásadné
porušenie jeho práva na obhajobu.
Právo na obhajobu je jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu
zabezpečujúcim „rovnosť zbraní“ medzi obvineným na jednej strane a prokurátorom ako žalobcom
v trestnom konaní na strane druhej. Táto základná zásada trestného konania je v Trestnom poriadku
upravená v ustanovení § 2 ods. 9 Tr. por. a vyplýva z čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky;
je garantovaná aj v ďalších významných právnych dokumentoch, akými sú Listina základných práv
a slobôd a Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd Podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy
Slovenskej republiky obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu
obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.
Porušenie práva na obhajobu je závažnou, resp. podstatnou chybou konania. Dovolací dôvod
podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. je však koncipovaný oveľa užšie, nie je ním akékoľvek (resp.
každé) porušenie práva na obhajobu, ale len porušenie tohto práva „zásadným spôsobom“.
Pri posudzovaní, či v tom-ktorom prípade bolo zásadným spôsobom porušené právo
obvineného na obhajobu, sú dôležité konkrétne podmienky prípadu, ktoré je potrebné vyhodnotiť
individuálne, ako aj vo vzájomných súvislostiach. Podstatou práva na obhajobu je zabezpečiť
obhajovanie práv obvineného tak, aby v konaní boli okrem iného objasnené aj všetky skutočnosti
svedčiace v prospech obvineného a aby sa na ne v konaní a pri rozhodovaní prihliadalo.
Vychádzajúc z uvedeného, právo na obhajobu zahŕňa viacero komponentov a dovolací
dôvod v tomto zmysle bude spravidla naplnený pri nerešpektovaní ustanovení Trestného poriadku
o povinnej obhajobe, pri vykonávaní procesných úkonov smerujúcich k rozhodnutiu vo veci bez
prítomnosti obhajcu a pod., čo sa v posudzovanom prípade nezistilo. Naopak, obvinený využíval
v celom rozsahu možnosť aktívnej osobnej obhajoby i obhajoby prostredníctvom obhajcu. Z obsahu
zväzkov spisového materiálu vyplýva, že obvinený mal možnosť od začiatku konania sa vyjadriť
ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kládli za vinu, k dôkazom o nich, robiť návrhy, podávať
žiadosti a opravné prostriedky, zúčastňovať sa na procesných úkonoch osobne i prostredníctvom
obhajcu, vypočúvať svedkov, ktorých sám alebo prostredníctvom obhajcu navrhol a klásť
im otázky.
Neobstojí ani tvrdenie obvineného, že jeho právo na obhajobu bolo zásadným spôsobom
porušené práve tým, že súdy nezabezpečili do spisu aj dôkazy svedčiace v prospech obvineného
a nemali dostatok dôkazov pre správne právne posúdenie skutku (ako napr. námietka obvineného,
že sa súdy nezaoberali otázkou množstva a druhu použitej tekutiny, ktorá zasiahla poškodenú M. B.
vo vzťahu k intenzite horenia horľavej látky a možnými následkami spôsobenými týmto horením).
Povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní a súdu je zaoberať sa každým dôkazným návrhom
a najneskôr pred meritórnym rozhodnutím tomuto návrhu buď vyhovieť alebo ho odmietnuť, resp.
rozhodnúť, že sa ďalšie dôkazy vykonávať nebudú. Nemožno však úspešne podať dovolanie z
dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. na podklade toho, že sa návrhu na vykonanie dôkazu
nevyhovelo.
Právo na obhajobu obvinených nemôže byť porušené ani tým, že súd, vychádzajúc zo
zásady voľného hodnotenia dôkazov, hodnotí dôkazy ináč než je predstava obvineného alebo inej
strany v konaní.
Najvyšší súd aj v tejto súvislosti preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo a dospel k záveru, že námietku obvineného, že v konaní bolo zásadným spôsobom
porušené jeho právo na obhajobu, nie je možné akceptovať.
Obvinený F. A. poukázal na naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr.
por., ktorý spočíva v tom, že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané
zákonným spôsobom. V tejto súvislosti upozorňuje na nezákonne získaný dôkaz, ktorým podľa
obvineného majú byť výsluchy svedkov v prípravnom konaní, resp. zápisnice z týchto výsluchov,
realizované len za účasti vyšetrovateľa a obhajcu, ktoré sa konali bez pribratia zapisovateľa. Tým
malo dôjsť k porušeniu ustanovení § 124 ods. 3 Tr. por. a § 138 Tr. por., v zmysle ktorých sa
zápisnica o výsluchu, ktorá sa vykonala bez pribratia zapisovateľa pred podpisom obvineného
a svedka, prečíta alebo na prečítanie predloží v prítomnosti nezúčastnenej osoby. Obvinený takto
získané dôkazy považuje za nezákonné.
Podľa § 119 ods. 2 Tr. por., za dôkaz môže poslúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité
objasnenie veci a čo bolo získané zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.
Za zákonný spôsob získania dôkazu z dôkazných prostriedkov v zmysle citovaného
ustanovenia, treba považovať jednak splnenie formálnych, t.j. procesných podmienok
vyžadovaných Trestným poriadkom alebo iným osobitným zákonom na vykonanie konkrétneho
dôkazu a jednak splnenie obsahových (materiálnych) podmienok, t.j. aby úkon- použitý dôkazný
prostriedok na vykonanie resp. získanie dôkazu- bol zameraný na zistenie tých skutočností, na ktoré
zameraný a použitý môže byť.
Podľa § 124 ods. 3 Tr. por. zápisnicu o výsluchu, ktorý sa vykonal bez pribratia
zapisovateľa, treba obvinenému pred podpisom prečítať alebo na prečítanie predložiť
v prítomnosti nezúčastnenej osoby. Ak má obvinený proti obsahu zápisnice námietky, treba ich
prejednať v prítomnosti pribranej osoby a výsledok prejednania zahrnúť do zápisnice.
Podľa § 138 Tr. por. ustanovenia § 123 až 126 o výsluchu obvineného sa primerane použijú
aj na výsluch svedka, na konfrontáciu medzi svedkami, ktorí už boli vypočutí, a na rekogníciu.
Podľa 371 ods. 3 Tr. por. dôvody podľa odseku 1 písm. a/ až písm. g/ nemožno použiť, ak
táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju
najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva minister
spravodlivosti.
Skutočnosť, že zápisnice z výsluchov svedkov z prípravného konania neboli prečítané alebo
predložené v prítomnosti nezúčastnenej osoby, bola obvinenému známa už v konaní pred súdom
prvého stupňa, no nenamietal ju ani v konaní pred odvolacím súdom. Z vyššie citovaného
ustanovenia vyplýva, že túto okolnosť nie je možné použiť ako osobitný dôvod dovolania v zmysle
§ 371 ods. 1. písm. g/ Tr. por.
Nad rámec uvedeného je treba dodať, že namietané výsluchy uvedených svedkov
z prípravného konania boli vykonané na hlavnom pojednávaní v konaní pred prvostupňovým
súdom (č. l. 882-924, zv. 6) v súlade so zákonom a zásadami priamosti, ústnosti
a bezprostrednosti. Zásada bezprostrednosti uvedená v § 2 ods. 19 Tr. por. stanovuje,
že pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí alebo na neverejnom zasadnutí
smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané, ak zákon neustanovuje
inak. Súd teda prihliada len na tie skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, opiera
sa o dôkazy, ktoré boli pred súdom vykonané a rozhoduje len na základe týchto dôkazov.
Dôkazy, z ktorých pri rozhodovaní súdy oboch stupňov vychádzali, boli získané zákonným
spôsobom, a preto najvyšší súd v posudzovanom prípade nezistil, že by bol daný dovolací dôvod
v zmysle § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por.
Podľa ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať len, ak rozhodnutie
je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, alebo na nesprávnom použití iného
hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutkového stavu však dovolací
súd nemôže skúmať a meniť.
Namietanie iných skutočností, ako spochybňovanie vyhodnotenia vykonaného dokazovania,
iné hodnotenie skutku (otázka, či množstvo a druh použitej tekutiny zasahujúcej 23% povrchu tela
môže viesť k smrti poškodenej, namietanie znaleckého posudku, v ktorom obvinenému chýbajú
poznatky z výskumov a analogických prípadov) predstavuje namietanie skutkových zistení
a záverov, čo vyššie citované ustanovenie Trestného poriadku nepripúšťa. Skutkové zistenia
(v tomto smere aj hodnotenie vykonaného dokazovania) súdov prvého a druhého stupňa sú pre
dovolací súd záväzné a tento nemôže na nich nič meniť. Dovolanie ako mimoriadny opravný
prostriedok neslúži na revíziu skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa.
Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže
doplňovať, prípadne korigovať len odvolací súd.
Z obsahu podaného dovolania je zrejmé, že existencia uplatnených dovolacích dôvodov
(§ 371 ods. 1, písm. c/, písm. g/, písm. i/ Tr. por.), je založená výlučne na skutkových výhradách
obvineného. Podstatou podaného dovolania je teda snaha dosiahnuť, aby dovolací súd prehodnotil
vykonané dôkazy a na základe ich iného hodnotenia dospel k odlišným skutkovým záverom, než
aké urobili prvostupňový a odvolací súd. Dovolanie takto obsahuje argumenty a subjektívne názory
stojace mimo uplatnených dovolacích dôvodov, lebo dovolací súd po preskúmaní veci žiaden
z týchto dovolacích dôvodov nezistil.
So zreteľom na to, že v posudzovanej veci neboli naplnené uplatnené dôvody dovolania
podľa § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/, písm. i/ Tr. por., dovolací súd bez preskúmania veci podané
dovolanie obvineným F. A. odmietol na neverejnom zasadnutí (§ 382 písm. c/ Tr. por.).
Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok (§ 392 ods. 2 Tr. por.).
V Bratislave, 29. septembra 2011
JUDr. Harald S t i f f e l , v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cíchová