Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 440/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. novembra

2010 predbežne prerokoval sťažnosť M. P., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody, vo veci

namietaného porušenia jeho práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. c) a d) Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Senica sp. zn.

z 28. septembra 2009, uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. z 20. apríla

2010 a prípisom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Nt 317/2010

z 20. septembra 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. P. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. novembra

2010 doručená sťažnosť M. P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich

práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. c) a d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Senica (ďalej len „okresný súd“)

sp. zn. z 28. septembra 2009 (ďalej aj „napadnutý rozsudok okresného súdu“),

uznesením Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 20. apríla 2010 (ďalej aj „napadnutý rozsudok krajského súdu“) a prípisom Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. Nt 317/2010 z 20. septembra

2010 (ďalej aj „napadnutý prípis najvyššieho súdu“).

Sťažovateľ v sťažnosti vo vzťahu k namietanému porušeniu jeho označených práv

napadnutým rozsudkom okresného súdu uviedol:

„OS Senica dňa 28. 9. 2009 mňa odsúdil aj napriek môjmu dokazovaniu mojej

neviny, toto dokazovanie nebral do úvahy. Odsúdil ma i napriek tomu, že poškodený sa

nezúčastnil tohto verejného pojednávania, ktorého ja osobne som navrhol OS-Senica, aby

bol predvedený, nakoľko jeho výpoveď by rozhodla o správnosti rozsudku a o mojej nevine.

Tu chcem poukázať, že OS Senica hrubo porušil moje zákl. ľud. práva a slobody podľa

článku 6 ods. 3 pís. d. A preto žiadam Úst. súd SR, aby túto chybu, ktorú spôsobil OS

Senica, napravil a dal patričné pokyny pre OS Senica.“

Ďalej k namietanému porušeniu jeho označených práv uznesením krajského súdu

sťažovateľ poukázal na tieto skutočnosti:

„Napadnutý rozsudok považujem za nesprávny a bol vynesený predčasne. Namietal

som všetky výroky napadnutého rozsudku, aby odvolávací súd preskúmal napadnutý

rozsudok ako i konanie, ktoré mu prechádzalo a rozsudok v zmysle § 321 ods. 1 pís. a, b, c

zrušil a podľa vec vrátil na OS Senica.

Poukázal som odvolaciemu súdu na to, že OS nevykonal mnou navrhnuté dôkazy,

ktoré svedčili o mojej nevine zo spáchania zločinu lúpeže. Svedkovia, ktorých som

navrhoval, sa vedia vyjadriť k motívu a k spôsobu spáchania skutku. Ďalej som poukázal, že

OS Senica nezabezpečil ani účasť hlavného svedka – poškodeného J. M., ktorý vypovedal

takmer totožne ako ja a jeho výpoveď je pre správne a spravodlivé rozhodnutie vo veci

veľmi podstatná. Jedine tento poškodený sa vie vyjadriť jednoznačne, kto použil voči nemu

násilie v úmysle zmocniť sa jeho veci. Ďalej som poukázal, že OS Senica nebral do úvahy

ani takú skutočnosť, že tento trestný čin som nespáchal a nahlásil na polícii ja na druhý

deň. Navrhoval som odvolaciemu súdu, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec

vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, aby bolo zabezpečené moje právo

na obhajobu, právo na spravodlivý súdny proces, aby bol náležite zistený skutkový stav

veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti.

A preto navrhujem Úst. súdu SR, aby tieto chyby, ktoré spôsobil KS Trnava, ktorými

mi boli porušené moje a dané veci dal na správne miesto. Aj KS Trnava mi porušil moje

práva z dohovoru o ochrane ľud. práv a zákl. slobôd podľa článku 6 ods. 1, ods. 3 pís. c,

pís. d.“

Vo vzťahu k napadnutému prípisu najvyššieho súdu sťažovateľ napokon uviedol:

«Dňa 18. 8. 2010 som sa obrátil na Najvyšší súd SR a síce mojím dovolaním.

No z Najvyššieho súdu SR som obdržal odpoveď na moje podanie na dovolanie v takom

znení, citujem: „Po oboznámení sa s Vaším písomným podaním doručeným Najvyššiemu

súdu SR dňa 18. 8. 2010 Vám oznamujem, že Najvyšší súd SR Vaše podanie berie

na vedomie. Vaše podanie bolo založené ad acta k sp. zn. Nt 317/2010.“

Táto jasná a stručná odpoveď z Naj. súdu bola vyhotovená dňa 20. 9. 2010. Takže

využil som aj túto moju možnosť zo zákona, ktorú mi odporúča Úst. súd SR.»

Na základe uvedeného sťažovateľ žiada ústavný súd o vyslovenie porušenia svojich

označených práv označenými porušovateľmi, ako aj o napravenie pochybení, ktoré

všeobecné súdy spôsobili. Taktiež požiadal o ustanovenie advokáta na svoje zastupovanie

v konaní pred ústavným súdom z dôvodu jeho nepriaznivej finančnej situácie.

II.

Podľa (ďalej len „“) ústavný súd

rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa čl. 6 ods. 3 dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, má tieto

minimálne práva:

c) obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu podľa vlastného výberu, alebo

pokiaľ nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne, ak to záujmy

spravodlivosti vyžadujú;

d) vyslúchať alebo dať vyslúchať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie

a výsluch svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok, ako svedkov proti sebe.

1. Pri prerokovaní časti sťažnosti, ktorou sťažovateľ namietal porušenie označených

práv napadnutým rozsudkom okresného súdu, ústavný súd vychádzal z princípu subsidiarity

zakotveného v . Toto ustanovenie limituje hranice právomoci

ústavného súdu a všeobecných súdov rozhodujúcich v občianskoprávnych

a trestnoprávnych veciach, a to tým spôsobom, že ochrany základného práva a slobody sa

na ústavnom súde možno domáhať v prípade, ak takúto ochranu nemôžu poskytnúť

všeobecné súdy.

Vo vzťahu k rozhodnutiu okresného súdu ako súdu prvého stupňa sťažovateľ využil

možnosť, ktorú mu ponúka zákon, teda , a obrátil sa na krajský súd, ktorý

na základe odvolania vo veci konal a rozhodol. Právo odvolacieho súdu preskúmať

na základe podaného odvolania postup a rozsudok okresného súdu a poskytnúť tak ochranu

sťažovateľovým právam vylučuje právomoc ústavného súdu bezprostredne preskúmavať

prvostupňové rozhodnutie všeobecného súdu v sťažovateľovej veci.

Vzhľadom na uvedené bolo potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť pre nedostatok

právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie (obdobne napr. ,

, ).

2. K namietanému porušeniu sťažovateľom označených práv napadnutým uznesením

krajského súdu je predovšetkým potrebné uviesť, že jednou zo základných podmienok

prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti

rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení

alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom

zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom

na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene ( ).

V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty nemožno zmeškanie

tejto lehoty odpustiť, pretože kogentné ustanovenie to

nedovoľuje.

Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, že

sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený

právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (, ,

, , ).

Sťažnosť bola doručená ústavnému súdu 9. novembra 2010 (podaná na poštovú

prepravu 5. novembra 2010). Namietané uznesenie krajského súdu nadobudlo právoplatnosť

20. apríla 2010 [ ]

a sťažovateľovi bolo doručené 27. mája 2010. Zákonná lehota podľa § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde na podanie sťažnosti ústavnému súdu teda v tejto časti nepochybne

uplynula pred jej podaním.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd rozhodol tak, že sťažnosť v tejto časti

odmietol ako podanú oneskorene.

3. Napokon sťažovateľ namieta porušenie svojich označených práv napadnutým

prípisom najvyššieho súdu. Ústavný súd si preto v rámci prípravy predbežného

prerokovania sťažnosti vyžiadal spis najvyššieho súdu sp. zn. Nt 317/2010. Z predmetného

spisu vyplýva, že sťažovateľ podaním z 12. augusta 2010 žiadal najvyšší súd „o povolenie

obnovy konania z dôvodu porušenia zákona... pre procesné chyby a porušenie § 34

o právach obvineného“. Žiadosti totožného znenia adresoval aj okresnému súdu

a krajskému súdu. Napadnutým prípisom najvyššieho súdu bolo sťažovateľovi oznámené,

že jeho podanie berie najvyšší súd na vedomie a odkladá ho ad acta k sp. zn. Nt 317/2010.

Keďže sťažovateľ zrejme dostatočne neporozumel prípisu najvyššieho súdu, požiadal ho

o jeho bližšie zdôvodnenie. Najvyšší súd prípisom sp. zn. Nt 317/2010 z 15. novembra 2010

ozrejmil sťažovateľovi, ktorý súd je podľa príslušný

na rozhodovanie o obnove konania, a s poukazom na to, že totožné podania adresoval

aj okresnému súdu, nepovažoval za potrebné mu ho odstúpiť. Preto bolo podanie

sťažovateľa založené ad acta.

Z uvedeného je zrejmé, že najvyšší súd sa zaoberal podaním sťažovateľa na obnovu

konania z 12. augusta 2010 a z dôvodu, že rovnaké podanie bolo adresované aj okresnému

súdu, ktorý je v jeho prípade príslušný na rozhodovanie o jeho návrhu na povolenie obnovy

konania, toto podanie iba zobral na vedomie a založil bez ďalšieho procesného postupu ako

vybavené.

Podľa obsahu žiadosti sťažovateľa z 12. augusta 2010 ústavný súd uvádza, že ju

možno posúdiť skôr ako dovolanie, pričom aj sám sťažovateľ ju v sťažnosti takto označil.

Dovolanie sa podľa podáva na súde, ktorý rozhodol vo veci

v prvom stupni (teda v sťažovateľovom prípade na okresnom súde). Sťažovateľ sám

predložil svoj návrh z 12. augusta 2010 aj okresnému súdu, ktorý bude povinný vykonať

úkony spojené s dovolaním ( ).

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu tohto základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom

prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (napr.

, , , ).

Vzhľadom na to, že z odôvodnenia ani z príloh sťažnosti nevyplývajú okolnosti,

ktoré by mohli byť v príčinnej súvislosti s namietaným porušením sťažovateľom

označených práv, ústavný súd odmietol sťažnosť v tejto časti pre jej zjavnú

neopodstatnenosť.

Pretože sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo už bez právneho významu

zaoberať ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v sťažnosti (napr. jeho žiadosťou

o ustanovenie advokáta).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. novembra 2010