Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 427/2010
PDF · 160.28 KB
No categories available
IV. ÚS 427/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. novembra
2010 predbežne prerokoval sťažnosť V. I., P., zastúpenej advokátom JUDr. Ľ. K., B., vo
veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn.
10 C 411/1999 v období po vydaní nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k.
II. ÚS 147/06-28 zo 14. júna 2006 a takto
rozhodol:
Sťažnosť V. I. o d m i e t a z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. októbra
2010 doručená sťažnosť V. I., P. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr.
Ľ. K., B. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľka namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom na Okresnom súde Zvolen (ďalej len
,,okresný súd“) pod sp. zn. 10 C 411/1999 v období po vydaní nálezu ústavného súdu č. k.
II. ÚS 147/06-28 zo 14. júna 2006.
Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že ako navrhovateľka 8. decembra 1999
podala na okresnom súde návrh (žalobu) na ,,určenie neplatnosti závetu po nebohom
poručiteľovi J. K., nar..., zomrelom... Konanie je vedené pod sp. zn. 10C 411/1999. Súd
v označenej právnej veci nekonal priebežne, preto som dňa 22. 4. 2002 podala Ústavnú
sťažnosť, ktorou som namietala porušenie ústavných práv a slobôd v čl. 48 Ústavy
Slovenskej republiky. Ústavný súd prijal moju sťažnosť, následne vydal nález pod. č. II ÚS
147/06-28, ktorým konštatoval porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie jej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Zvolen v konaní 10C 411/99. Ústavný súd prikázal
Okresnému súdu Zvolen konať v predmetnom konaní bez zbytočných prieťahov.“.
Sťažovateľka ďalej k obdobiu po vydaní nálezu ústavného súdu č. k.
II. ÚS 147/06-28 zo 14. júna 2006 uviedla:
,,Okresný súd Zvolen napriek Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 147/06-28 nekoná vo veci priebežne. Po vrátení spisu na Okresný súd vo Zvolene súd
v priebehu roku 2006 rozhodol dňa 20. 4. 2006 uznesením o oslobodení od súdnych
poplatkov u navrhovateľky v 1. rade a u navrhovateľa v 2. rade. Navrhovatelia v 1. a 2.
rade podali návrh na pristúpenie navrhovateľky v 3. rade M. B. do konania o čom súd
rozhodol uznesením 9. 10. 2006. V priebehu roku 2007 súd vykonal dňa 17. 1. 2007
pojednávanie na ktorom vypočul znalkyňu z odboru psychiatrie MUDr. M. M. a svedkyňu E.
Š. Ďalšie pojednávanie súd vykonal dňa 7. 3. 2007 na ktorom vypočul znalkyňu PhDr. R. J.
a vo veci rozhodol rozsudkom. Navrhovatelia podali dňa 31. 5. 2007 odvolanie proti
rozsudku, Krajský súd rozhodol uznesením zo dňa 17. 10. 2007 sp. zn. 15Co/159/07-487,
ktorým zrušil rozsudok Okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Okresný súd vo Zvolene nariadil pojednávanie na deň 23. 1. 2008. Na základe
návrhu navrhovateľov súd pribral Kriminalistický a expertízny ústav PZ v B. za účelom
vypracovania kontrolného znaleckého posudku z odvetvia ručné písmo. Uznesenie o pribratí
znalca bolo vypracované 8. 2. 2008. Následne súd uznesením zo dňa 2. 4. 2008 priznal
navrhovateľom v 1. až 3. rade oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu.
V priebehu roku 2009 súd nevykonal žiadny procesný úkon, pretože súdny spis sa
nachádzal v Kriminalistickom a expertíznom ústave PZ B.
Po doručení kontrolného znaleckého posudku 25. 2. 2010 súd vytýčil pojednávanie
na deň 31. 3. 2010 na ktorom vo veci meritórne rozhodol. Navrhovatelia v 1. až 3. rade
podali proti rozsudku dňa 11. 5. 2010 odvolanie. V súčasnosti sa súdny spis nachádza na
Krajskom súde v Banskej Bystrici.
Z vyššie popísanej chronológie jednotlivých právnych úkonov vykonávaných
Okresným súdom vo Zvolene vyplýva, že po rozhodnutí Ústavného súdu SR prvostupňový
súd nekonal priebežne tak, ako mu to ukladá nález Ústavného súdu SR. V období od 10. 5.
2006 do 7. 3. 2007 súd nevykonal žiadny procesný úkon. V priebehu roku 2007 súd vo veci
meritórne rozhodol a možno konštatovať, že konal priebežne až do začiatku roku 2008, kedy
uznesením zo dňa 8. 2. 2008 pribral Kriminalistický a expertízny ústav PZ B. do konania za
účelom vypracovania kontrolného znaleckého posudku. V období od marca 2008 do
februára 2010 neboli vykonávané žiadne procesné úkony pretože celú túto dobu bol
vypracovávaný kontrolný znalecký posudok.“
Podľa sťažovateľky v predmetnej právnej veci ,,súd nekoná v súlade s OSP
a v súlade s Ústavou SR čl. 48 ods. 2“.
Na základe uvedeného skutkového stavu sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po
predbežnom prerokovaní prijal jej sťažnosť na ďalšie konanie a rozhodol týmto nálezom:
„1. Základné právo sťažovateľky V. I. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní
vedenom na Okresnom súde vo Zvolene sp. zn. 10C 411/1999 porušené bolo.
2. Okresnému súdu vo Zvolene sa prikazuje vo veci sp. zn 10C 411/1999 konať bez
zbytočných prieťahov.
3. V. I. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1.000 EUR (slovom tisíc
Eur), ktoré je Okresný súd vo Zvolene povinný zaplatiť do 30. dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
4. Okresný súd vo Zvolene je povinný nahradiť V. I. trovy právneho zastúpenia
v sume 300,56 Eur (slovom tristo Eur päťdesiatšesť Eurocentov) na bankový účet právneho
zástupcu JUDr. Ľ: K. do pätnástich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak
namietaným postupom orgánu verejnej moci (v tomto prípade okresného súdu
v občianskoprávnom konaní) nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré
označila sťažovateľka, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým
postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy,
ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav,
ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože
uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05,
II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).
Podľa svojej ustálenej judikatúry (m. m. II. ÚS 32/00, III. ÚS 116/01, I. ÚS 116/02,
IV. ÚS 61/03, III. ÚS 109/03, IV. ÚS 168/04) poskytuje ústavný súd ochranu základnému
právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, keď v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie základného
práva označeným orgánom verejnej moci (v tomto prípade všeobecným súdom) ešte môže
trvať. Ak preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd zistí, že k porušovaniu
označeného základného práva už nemôže dochádzať, sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne
neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Sťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní okresného súdu vedenom pod
sp. zn. 10 C 411/1999 v období od 14. júna 2006.
Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že „Po doručení kontrolného znaleckého posudku
25. 2. 2010 súd vytýčil pojednávanie na deň 31. 3. 2010 na ktorom vo veci meritórne
rozhodol. Navrhovatelia v 1. až 3. rade podali proti rozsudku dňa 11. 5. 2010 odvolanie.
V súčasnosti sa súdny spis nachádza na Krajskom súde v Banskej Bystrici.“.
Z obsahu sťažnosti, ako aj zo zistení ústavného súdu vyplýva, že okresný súd vo veci
meritórne rozhodol rozsudkom 31. marca 2010. V čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu
(15. október 2010) bol už spis predložený na rozhodnutie o odvolaní Krajskému súdu
v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) (22. september 2010). Následne krajský súd
rozsudkom zo 14. októbra 2010 potvrdil rozhodnutie okresného súdu. Spis bol vrátený
okresnému súdu 11. novembra 2010. Sťažovateľka teda namietala prieťahy v konaní
vedenom okresným súdom, ktorý vo veci samej v čase podania sťažnosti ústavnému súdu
nekonal. Z uvedených dôvodov okresný súd už nemohol žiadnym ústavne relevantným
spôsobom ovplyvňovať priebeh namietaného konania ani spôsobovať prieťahy v ňom
(m. m. IV. ÚS 219/03, II. ÚS 24/06, IV. ÚS 46/07). Sťažnosť sťažovateľky bolo preto
potrebné odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd o ďalších nárokoch
uplatnených v návrhu na rozhodnutie vo veci samej (petite sťažnosti) nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. novembra 2010