Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 456/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. decembra 2010

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti P., a. s., P., zastúpenej spoločnosťou

Advokátska kancelária JUDr. P. K., s. r. o., B., v mene ktorej koná advokát JUDr. P. K., pre

namietané porušenie jej základného práva vlastniť majetok podľa

Slovenskej republiky, základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva na účinný prostriedok nápravy podľa

čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na ochranu majetku

podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo

17. augusta 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti P., a. s., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. októbra

2010 doručená a 27. októbra 2010 doplnená sťažnosť spoločnosti P., a. s., P. (ďalej len

„sťažovateľka“), zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. P. K., s. r. o., B., v

mene ktorej koná advokát JUDr. P. K., pre namietané porušenie jej základného práva

vlastniť majetok podľa (ďalej len „“),

základného práva na súdnu ochranu podľa , práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“), práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru a práva na

ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. zo 17. augusta 2010.

Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľke sa

prostredníctvom spoločnosti E., a. s., P. (ďalej len „spoločnosť E.“), stala známou

skutočnosť, že najvyšší súd (ako odvolací súd) uznesením sp. zn. zo

17. augusta 2010 rozhodol o prerušení konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

správneho orgánu – S., ústredia, útvaru integrovaného povoľovania a kontroly

(t. j. druhostupňového správneho orgánu) č. 3806-27225/27/2008/Haš z 18. augusta 2008,

ktorým bolo potvrdené rozhodnutie S., I., č. 737-2398/37/2008/Ver,Sta/373200107 z

22. januára 2008 (t. j. prvostupňového správneho orgánu) o vydaní integrovaného povolenia

pre spoločnosť E. na vykonávanie činností v prevádzke „P.“, o predložení predbežných

otázok Súdnemu dvoru Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“), ako aj o odklade

vykonateľnosti tohto rozhodnutia do rozhodnutia Súdneho dvora o predbežných otázkach.

Podľa názoru sťažovateľky zrušením rozhodnutia správneho orgánu môžu byť

dotknuté jej práva a povinnosti ako účastníka správneho konania, v ktorom vystupuje ako

vlastník a zároveň prenajímateľ pozemkov nachádzajúcich v katastrálnom území P.

spoločnosti E. (ako nájomcovi), a to pre účely výstavby a následného riadneho a

kontinuálneho prevádzkovania skládky odpadov.

Sťažovateľka ďalej uviedla:

„NS SR v konaní spis. zn. postupoval nesprávne, keď nedostatočne

zistil okruh účastníkov konania v zmysle ust. , nepreveril si všetky

relevantné súvislosti a uznesením nepribral sťažovateľa ako účastníka správneho konania,

hoci je povinný tak konať aj bez návrhu.

Máme zato, že je preukázané, že sťažovateľ mal byť účastníkom súdneho konania

pred všeobecným súdom, nakoľko zrušením integrovaného povolenia vzťahujúceho sa aj na

pozemky v jeho výlučnom vlastníctve, bude na svojich právach a právom chránených

záujmoch priamo dotknutý...

Sťažovateľ poukazuje aj na tú skutočnosť, že proti napadnutému uzneseniu NS SR

nepripustil opravný prostriedok...

Sťažovateľ dáva do pozornosti aj ten fakt, že neexistovali dôvody na postup NS SR

v časti formulovania prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie.

V tomto kontexte je dôležité a podstatné to, že Ústavný súd Slovenskej republiky...

nálezom č. -131 zo dňa 27. mája 2010 rozhodol o porušení základných práv

spoločnosti E., a. s., napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil NS SR na ďalšie konanie s

uložením povinnosti riadiť sa právnymi názormi Ústavného súdu SR.

Ďalej v súvislosti s nedôvodnosťou postupu NS SR dávame do pozornosti tú

skutočnosť, že ak NS SR chce prihliadať na komunitárny rozmer prejednávanej veci, potom

nie je formulácia prejudiciálnych otázok (pozn. ústavného súdu) celkom zrozumiteľná,

keďže tieto sa vzťahujú na Smernicu Rady 85/337/EHS a Smernicu Rady 96/61/ES, ktoré už

prešli transpozičným procesom a ich ustanovenia boli začlenené do právneho poriadku SR,

konkrétne do o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania

životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých

o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov...

Odkladom vykonateľnosti rozhodnutí správnych orgánov formulovaným vo výroku III

napadnutého uznesenia NS SR nastala situácia, že v akumulačnej nádrži sa z dôvodu zrážok

dopadajúcich na teleso skládky nachádzajúce sa na pozemkoch sťažovateľa hromadí bez

ohľadu na prevádzkovanie skládky priesaková kvapalina, ktorú nie je prevádzkovateľ

skládky oprávnený z akumulačnej nádrže odčerpávať a ani s ňou nijakým iným spôsobom

nakladať. Z dôvodu obmedzeného objemu akumulačnej nádrže je isté, že nahromadená

kvapalina časom pretečie cez okraj akumulačnej nádrže do okolitého terénu, a to konkrétne

do pozemkov v bezprostrednom okolí akumulačnej nádrže, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve

sťažovateľa...

Na základe uvedeného je nesporné, že odkladom vykonateľnosti rozhodnutí

správnych orgánov (integrovaného povolenia) dochádza k mnohonásobne väčšej ujme, než

aká by mohla vzniknúť iným osobám. Z riadenej a kontrolovanej skládky sa odkladom

vykonateľnosti integrovaného povolenia stala neriadená skládka, pri ktorej hrozí, že práve

kvôli nemožnosti odvážať priesakovú kvapalinu z akumulačnej nádrže na zmluvnú čističku

odpadových vôd dôjde k jej pretečeniu do pozemkov vo vlastníctve sťažovateľa, a tým

k emisiám z neriadenej prevádzky, ku ktorým by pri jej riadnej prevádzke preukázateľne

nedošlo.“

Sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd rozhodol, že najvyšší súd uznesením

sp. zn. zo 17. augusta 2010 porušil jej základné práva podľa čl. 20 ods. 1

a a práva podľa a dohovoru a dodatkového

protokolu, aby uvedené rozhodnutie zrušil a vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie

a aby jej priznal náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak

namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho

základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej

príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto orgánu a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú možno preto považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej

ústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (,

, ).

Sťažovateľka v sťažnosti namietala porušenie svojho základného práva vlastniť

majetok podľa , základného práva na súdnu ochranu podľa

, práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru, práva na účinný

prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru a práva na ochranu majetku podľa čl. 1

dodatkového protokolu uznesením najvyššieho súdu sp. zn. zo 17. augusta

2010. Podstata jej námietok spočívala v tom, že najvyšší súd v napádanom konaní

postupoval nesprávne, keď nedostatočne zistil okruh účastníkov konania v zmysle § 250

ods. 1 (ďalej aj „OSP“) a nekonal s ňou ako s účastníkom

konania.

Okruh účastníkov správneho konania upravuje o správnom

konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“)

a osobitné zákony.

Podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku je účastníkom konania ten, o koho právach,

právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom

chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom

konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom

chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa

preukáže opak.

Podľa § 14 ods. 2 Správneho poriadku účastníkom konania je aj ten, komu osobitný

zákon také postavenie priznáva.

Podľa o integrovanej prevencii a kontrole

znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov účastníkom konania je

a) prevádzkovateľ,

b) vlastník pozemku alebo stavby, ktorého práva k nim môžu byť povolením priamo

dotknuté,

c) obec, v ktorej je povoľovaná prevádzka umiestnená alebo podľa územného plánu

alebo územného rozhodnutia má byť umiestnená,

d) zainteresovaná verejnosť; v prípadoch podľa odseku 3 písm. b) a c) na základe

písomnej prihlášky podanej po zverejnení žiadosti [§ 12 ods. 2 písm. d)].

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Na preskúmavanie rozhodnutí a postupov správnych orgánov sú vecne príslušné

krajské súdy ( ). Najvyšší súd je odvolacím súdom proti rozhodnutiu súdu

prvého stupňa ( ).

Podľa podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch,

v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená

rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto

rozhodnutia a postupu.

Podľa ustanovenia účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Súd

aj bez návrhu uznesením priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva

a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka si druhú vetu vykladá

ako povinnosť najvyššieho súdu, v dôsledku nesplnenia ktorej malo dôjsť k porušeniu jej

označených práv.

Podľa názoru ústavného súdu zo znenia druhej vety vyplýva na

jednej strane to, že nie je vylúčené, aby všeobecný súd pribral do (súdneho) konania

účastníka správneho konania aj na základe jeho návrhu, a na druhej strane to, že posúdenie

možnosti zásahu do práv a povinností účastníka správneho konania je na voľnej úvahe

všeobecného súdu. Zároveň je potrebné uviesť, že toto ustanovenie nevylučuje, aby

o pribratí účastníka správneho konania rozhodoval ako súd prvého stupňa, tak aj odvolací

súd.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že sťažovateľka sa

postavenia účastníka konania pred všeobecnými súdmi domáhala až po vydaní nálezu

ústavného súdu č. k. -131 z 27. mája 2010, ktorým rozhodol o porušení

základných práv spoločnosti E. podľa a a práva podľa

dodatkového protokolu uznesením najvyššieho súdu sp. zn. zo 6. apríla 2009 a

rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. z 28. mája 2009, pričom uvedené

rozhodnutia zrušil a vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie. V konaní vedenom

ústavným súdom pod sp. zn. sťažovateľka taktiež (hoci je zastúpená rovnakým

právnym zástupcom ako spoločnosť E.) o vstup do konania nepožiadala.

Keďže sťažovateľka nepožiadala o účasť v konaní pred všeobecným súdom, nemohol

jej tento ani takéto postavenie priznať.

Vo veci neexistuje rozhodnutie o merite veci, ktorým by všeobecný súd rozhodol.

Všeobecný súd rozhodol len procesne, keď prerušil konanie a požiadal Súdny dvor

o rozhodnutie vo veci predbežnej otázky.

Tieto rozhodnutia všeobecného súdu nie sú spôsobilé privodiť arbitrárnosť

a nezbavujú sťažovateľku možnosti uchádzať sa v konaní pred všeobecným súdom

účastníctva v konaní, a tým aj uplatnenia svojich základných práv a slobôd v konaní

a predložiť mu svoje argumenty.

Postavenie sťažovateľky v súčasnosti ešte umožňuje plné uplatnenie jej práv

v prebiehajúcom súdnom konaní.

Keďže v okolnostiach daného prípadu v súčasnosti neexistuje meritórne rozhodnutie

najvyššieho súdu, ale len procesné rozhodnutie o prerušení konania a predložení

predbežných otázok na rozhodnutie Európskemu súdnemu dvoru, ústavný súd dospel

k záveru, že námietka sťažovateľky spočívajúca v tom, že najvyšší súd s ňou nekonal ako

s účastníčkou konania, nie je v tejto fáze konania spôsobilá privodiť arbitrárnosť

napádaného uznesenia najvyššieho súdu. Inými slovami, sťažovateľke nebola v konaní

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu definitívne a s konečnou

platnosťou odňatá možnosť konať pred (všeobecným) súdom, pretože ešte stále má

možnosť predložiť mu svoje argumenty a legálnym spôsobom využiť všetky zákonné

prostriedky, aby status, o zachovanie ktorého jej ide, obhájila ( ).

V nadväznosti na uvedené ústavný súd konštatuje, že napádaným rozhodnutím

najvyššieho súdu nedošlo k namietanému porušeniu sťažovateľkou označených práv, preto

jej sťažnosť podľa odmietol ako zjavne

neopodstatnenú.

Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími požiadavkami sťažovateľky uvedenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. decembra 2010