Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)III. ÚS 468/2010
PDF · 129.25 KB
No categories available
III. ÚS 468/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. decembra 2010
predbežne prerokoval sťažnosť I. K. K., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 1 C 14/01 v súvislosti s úkonmi pre dovolacie
konanie a takto
rozhodol:
Sťažnosť I. K. K. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. septembra
2010 doručená sťažnosť I. K. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenia svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v
primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 1 C 14/01 v súvislosti s jeho úkonmi spojenými s dovolacím
konaním.
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal na okresnom súde ešte v januári
2001 žalobu o ochranu osobnosti, ktorú okresný súd rozsudkom zo 6. júna 2006 sp. zn.
1 C 14/01 zamietol a následne Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom
sp. zn. 8 Co 44/06 z 19. apríla 2007 rozhodnutie okresného súdu potvrdil. Rozhodnutie
okresného súdu v spojení s rozhodnutím krajského súdu nadobudlo právoplatnosť 30. mája
2007.
Sťažovateľ podal 4. júna 2007 na okresnom súde dovolanie. Sťažovateľ v sťažnosti
namieta, že okresný súd za tri roky „nebol schopný túto kauzu postúpiť Najvyššiemu
súdu...“, a preto v petite žiada ústavný súd, aby vyslovil, že označené základné práva podľa
ústavy a dohovoru „postupom okresného súdu v dovolaní a súdnom konaní vedenom u neho
pod č. k. 1 C 14/01...“ porušené „boli a sú“. Navrhuje tiež , aby ústavný súd prikázal v tejto
veci okresnému súdu konať a vec urýchlene postúpil dovolaciemu súdu. Domáha sa aj
priznania finančného zadosťučinenia v sume 3 000 € a úhrady trov konania.
Súčasťou jeho sťažnosti bola jeho žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu v konaní
pred ústavným súdom.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanovených zákonom, ak o
ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o
organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak
tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd skúma jej zákonom predpísané
náležitosti upravené v § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde, ako aj prípadné dôvody na jej
odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo
veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú
zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Podľa § 53 ods. l zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je
prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré
mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie
je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa odseku 2 citovanej právnej
normy ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa
odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných
osobitného zreteľa.
V konaní, v ktorom sa sťažovateľ domáha vyslovenia porušenia svojich základných
práv, považuje ústavný súd za účinný prostriedok nápravy postupu všeobecného súdu (ktorý
môže prispieť k urýchleniu konania, resp. odstráneniu nečinnosti súdu) sťažnosť na
prieťahy v konaní podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).
O týchto zákonných náležitostiach bol sťažovateľ ústavným súdom už viackrát
upozornený (napr. III. ÚS 91/07, III. ÚS 133/07, III. ÚS 179/08).
Zo sťažnosti a ani z jej príloh však nevyplýva, že by sťažovateľ pred podaním
sťažnosti ústavnému súdu podal predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní
vedenom pod sp. zn. 1 C 14/01 od júna 2007, keď podal dovolanie, a aj ústavný súd na
okresnom súde zistil, že sťažovateľ v tejto veci dosiaľ nepodal sťažnosť na prieťahy
v konaní adresovanú predsedovi súdu.
Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05),
že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v
konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav
zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ
preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré má podľa tejto právnej normy k
dispozícii, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných
osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Takéto dôvody v danej veci
sťažovateľ neuviedol a ani ústavný súd ich nezistil.
Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní považuje
za účinný prostriedok ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom
na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť
takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní
potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch“), ktorý vo
viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov
a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52
ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch]. Podobne aj zákon o súdoch
v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli
spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného
zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu
veci prešetriť všetky skutočnosti.“. V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že
vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon
sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých
použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti
sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej
ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.
Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy spočíva okrem iného aj v tom, že k
jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity vyplýva aj
z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného
súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci predovšetkým
všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti inštitucionálny
mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy
prichádzajúcich orgánov verejnej moci.
Z danej veci vyplýva, že sťažovateľ sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62 ods. 1
zákona o súdoch nepodal, preto ústavný súd vyhodnotil sťažnosť ako neprípustnú (§ 53 ods.
Sťažnosť sťažovateľa bola v danom prípade ústavnému súdu podaná teda predčasne,
ale dôvody, pre ktoré bola odmietnutá, nebránia tomu, aby sa sťažovateľ mohol v
budúcnosti v prípade nečinnosti okresného súdu znovu obrátiť na ústavný súd so
sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.
K tomu ústavný súd nad rámec poznamenáva, že čo sa týka vyslovenia porušenia
jeho základných práv v celom namietanom konaní, je sťažnosť sťažovateľa v tejto časti
tiež zjavne neopodstatnená, pretože konanie je právoplatne skončené už od 30. mája 2007.
Podľa svojej ustálenej judikatúry (m. m. II. ÚS 32/00, III. ÚS 116/01, I. ÚS 116/02,
IV. ÚS 61/03, III. ÚS 109/03) ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy, keď v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie základného práva
označeným orgánom verejnej moci (v tomto prípade všeobecným súdom) trvalo alebo ešte
pretrváva. Preto, ak pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd zistí, že konanie,
v ktorom sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
(práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), bolo právoplatne skončené ešte pred podaním jeho
sťažnosti ústavnému súdu, a teda k porušovaniu označených práv už nedochádza, sťažnosť
zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Vychádza pritom i z účelu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorým je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza fyzická osoba alebo právnická
osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej moci, ktorý (účel) sa dosiahne
právoplatným rozhodnutím.
Vzhľadom na zjavne bezúspešné uplatňovanie ochrany základného práva
prostredníctvom tejto sťažnosti sa ústavný súd nezaoberal ďalšími nedostatkami podania
vrátane otázky právneho zastúpenia sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. decembra 2010