Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 468/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. decembra 2010

predbežne prerokoval sťažnosť I. K. K., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. v súvislosti s úkonmi pre dovolacie

konanie a takto

rozhodol:

Sťažnosť I. K. K. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. septembra

2010 doručená sťažnosť I. K. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenia svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. v súvislosti s jeho úkonmi spojenými s dovolacím

konaním.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal na okresnom súde ešte v januári

2001 žalobu o ochranu osobnosti, ktorú okresný súd rozsudkom zo 6. júna 2006 sp. zn.

zamietol a následne Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom

sp. zn. z 19. apríla 2007 rozhodnutie okresného súdu potvrdil. Rozhodnutie

okresného súdu v spojení s rozhodnutím krajského súdu nadobudlo právoplatnosť 30. mája

2007.

Sťažovateľ podal 4. júna 2007 na okresnom súde dovolanie. Sťažovateľ v sťažnosti

namieta, že okresný súd za tri roky „nebol schopný túto kauzu postúpiť Najvyššiemu

súdu...“, a preto v petite žiada ústavný súd, aby vyslovil, že označené základné práva podľa

a dohovoru „postupom okresného súdu v dovolaní a súdnom konaní vedenom u neho

pod č. k. ...“ porušené „boli a sú“. Navrhuje tiež , aby ústavný súd prikázal v tejto

veci okresnému súdu konať a vec urýchlene postúpil dovolaciemu súdu. Domáha sa aj

priznania finančného zadosťučinenia v sume 3 000 € a úhrady trov konania.

Súčasťou jeho sťažnosti bola jeho žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu v konaní

pred ústavným súdom.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanovených zákonom, ak o

ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa o

organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd skúma jej zákonom predpísané

náležitosti upravené v , ako aj prípadné dôvody na jej

odmietnutie podľa . Podľa tohto ustanovenia návrhy vo

veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú

zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa ods. l sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa odseku 2 citovanej právnej

normy ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa

odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných

osobitného zreteľa.

V konaní, v ktorom sa sťažovateľ domáha vyslovenia porušenia svojich základných

práv, považuje ústavný súd za účinný prostriedok nápravy postupu všeobecného súdu (ktorý

môže prispieť k urýchleniu konania, resp. odstráneniu nečinnosti súdu) sťažnosť na

prieťahy v konaní podľa a nasl. o súdoch a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).

O týchto zákonných náležitostiach bol sťažovateľ ústavným súdom už viackrát

upozornený (napr. , , ).

Zo sťažnosti a ani z jej príloh však nevyplýva, že by sťažovateľ pred podaním

sťažnosti ústavnému súdu podal predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní

vedenom pod sp. zn. od júna 2007, keď podal dovolanie, a aj ústavný súd na

okresnom súde zistil, že sťažovateľ v tejto veci dosiaľ nepodal sťažnosť na prieťahy

v konaní adresovanú predsedovi súdu.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ),

že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v

konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ

preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré má podľa tejto právnej normy k

dispozícii, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných

osobitného zreteľa ( ). Takéto dôvody v danej veci

sťažovateľ neuviedol a ani ústavný súd ich nezistil.

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní považuje

za účinný prostriedok ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom

na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. , ). Účinnosť

takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní

potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch“), ktorý vo

viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov

a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52

ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch]. Podobne aj zákon o súdoch

v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli

spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného

zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu

veci prešetriť všetky skutočnosti.“. V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že

vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon

sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých

použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti

sťažnosti podľa , a teda podmienkou konania vo veci individuálnej

ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

Špecifickosť sťažnosti podľa spočíva okrem iného aj v tom, že k

jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity vyplýva aj

z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného

súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci predovšetkým

všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti inštitucionálny

mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy

prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Z danej veci vyplýva, že sťažovateľ sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62 ods. 1

zákona o súdoch nepodal, preto ústavný súd vyhodnotil sťažnosť ako neprípustnú (§ 53 ods.

1 ).

Sťažnosť sťažovateľa bola v danom prípade ústavnému súdu podaná teda predčasne,

ale dôvody, pre ktoré bola odmietnutá, nebránia tomu, aby sa sťažovateľ mohol v

budúcnosti v prípade nečinnosti okresného súdu znovu obrátiť na ústavný súd so

sťažnosťou podľa .

K tomu ústavný súd nad rámec poznamenáva, že čo sa týka vyslovenia porušenia

jeho základných práv v celom namietanom konaní, je sťažnosť sťažovateľa v tejto časti

tiež zjavne neopodstatnená, pretože konanie je právoplatne skončené už od 30. mája 2007.

Podľa svojej ustálenej judikatúry (m. m. , , ,

, ) ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu podľa

, keď v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie základného práva

označeným orgánom verejnej moci (v tomto prípade všeobecným súdom) trvalo alebo ešte

pretrváva. Preto, ak pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd zistí, že konanie,

v ktorom sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva podľa

(práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), bolo právoplatne skončené ešte pred podaním jeho

sťažnosti ústavnému súdu, a teda k porušovaniu označených práv už nedochádza, sťažnosť

zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú ( ).

Vychádza pritom i z účelu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorým je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza fyzická osoba alebo právnická

osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej moci, ktorý (účel) sa dosiahne

právoplatným rozhodnutím.

Vzhľadom na zjavne bezúspešné uplatňovanie ochrany základného práva

prostredníctvom tejto sťažnosti sa ústavný súd nezaoberal ďalšími nedostatkami podania

vrátane otázky právneho zastúpenia sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. decembra 2010