Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 451/2010
PDF · 131.61 KB
No categories available
III. ÚS 451/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. decembra 2010
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. P. D., B., zastúpeného advokátom JUDr. M. Š., CSc.,
Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom pod sp. zn.
16 C 445/2002 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. P. D. o d m i e t a ako podanú oneskorene.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. júla 2010
doručená sťažnosť Ing. P. D., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. M.
Š., CSc., Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a
podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) v spojení s čl. 1
ods. 1 ústavy a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.
48 ods. 2 ústavy postupom Okresného súdu Michalovce (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 16 C 445/2002.
Z obsahu sťažnosti okrem iného vyplýva:
„Sťažovateľ bol účastníkom konania vedeného na Okresnom súde Michalovce,
č. k. 16C/445/2002 o náhradu mzdy. V tejto veci súd rozhodol rozsudkom zo dňa
30.10.2002, pričom tento rozsudok sa stal právoplatným dňa 31.12.2002 a vykonateľný dňa
04.01.2003. Doložka právoplatnosti k tomuto rozsudku bola vyznačená dňa 15.01.2003.
Na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku sa sťažovateľ obrátil na súdnu
exekútorku Mgr. M. Z. so žiadosťou o vykonanie exekúcie.
V exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Michalovce pod spisovou značkou
17/16/Er26/03 však nebol úspešný, nakoľko konanie vedené pod č. k. 16C/445/2002 bolo
znovuotvorené a zmanipulované, keďže boli do spisu z dôvodov sťažovateľovi neznámych
zakladané nové listiny, ktoré nemali žiaden právny vzťah k veci v čase vyhlásenia rozsudku.
Konanie vo veci udelenia poverenia na vykonanie exekúcie bolo zamietnuté
a v dôsledku právnej neistoty bol sťažovateľ nútený pristúpiť k pre seba k nevýhodnému
riešeniu, ktoré urobil pod tlakom a to nevýhodná mimosúdna dohoda a tým aj späťvzatie
žaloby, nakoľko ani tri roky po právoplatnosti vyššie citovaného rozsudku nebolo možné
vykonať exekúciu.
Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 08.04.2010 podal
sťažnosť k rukám predsedu Okresného súdu Michalovce, že vec nie je v zákonom stanovenej
lehote a zákonom stanoveným postupom riadne ukončená. Dňa 30.06.2010 bola právnemu
zástupcovi doručená odpoveď zo strany predsedu Okresného súdu Michalovce, v ktorej sa
konštatuje, že sťažnosť je dôvodná a oprávnená.“
Sťažovateľ v ďalšej časti sťažnosti citujúc jednotlivé ustanovenia zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“) vyslovil názor, že nie je daný žiadny dôvod na odmietnutie
jeho sťažnosti.
Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd prijal jeho
sťažnosť na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil:
„1. Základné právo Ing. P. D. na súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1
Listiny základných práv a slobôd konaním Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom
pod sp. zn. 16C/445/2002 porušené bolo.
2. Postupom Okresného súdu Michalovce bolo porušené základné právo sťažovateľa,
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, a to konaním Okresného súdu Michalovce,
č. k. 16C/445/2002.
3. Postupom Okresného súdu Michalovce boli porušené základné práva sťažovateľa,
podľa čl. 1, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd, a to konaním Okresného súdu Michalovce, č. k. 16C/445/2001
4. Ing. P. D. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške, ktorú stanoví
Ústavný súd Slovenskej republiky na základe svojej úvahy, ktoré vyplatí Slovenská
republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR v lehote 30 dní od vydania nálezu
Ústavného súdu SR.
5. Ing. P. D. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré je Okresný súd
Michalovce povinný vyplatiť na účet advokátovi JUDr. M. Š., CSc, advokátska kancelária,
B..“
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť
sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju zo všetkých hľadísk
uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
Preskúmaním obsahu sťažnosti, hlavne jej petitu, ktorý je východiskom pre
rozhodnutie ústavného súdu, dospel ústavný súd k záveru, že sťažovateľ namietal porušenie
svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1
listiny v spojení s čl. 1 ods. 1 ústavy a základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 16 C 445/2002.
Z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 16 C 445/2002 ústavný súd zistil, že
konanie vedené na tamojšom súde pod uvedenou spisovou značkou bolo uznesením
z 3. novembra 2006 zastavené. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že sťažovateľ
vzal svoj návrh späť odvolávajúc sa na to, že medzi ním a odporcom bola uzatvorená
dohoda o mimosúdnom urovnaní sporu. Uznesenie o zastavení konania nadobudlo
právoplatnosť 2. februára 2007.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy sťažnosť nemožno považovať za časovo neobmedzený
právny prostriedok ochrany ústavnosti. Jednou zo zákonných podmienok na prijatie
sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej
v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, teda v lehote dvoch mesiacov od kvalifikovanej
právnej skutočnosti (IV. ÚS 14/03, II. ÚS 246/06, III. ÚS 187/06, III. ÚS 143/07).
Na základe uvedeného a s prihliadnutím na dátum právoplatného skončenia konania
vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 16 C 445/2002 (2. februára 2007), ako aj
so zreteľom na deň doručenia sťažnosti ústavnému súdu (14. júla 2010) ústavný súd
považoval za dostatočne preukázané podanie sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej
dvojmesačnej lehoty (obdobne napr. III. ÚS 301/04, III. ÚS 156/06, III. ÚS 187/06,
III. ÚS 143/07). Keďže zmeškanie lehoty na podanie ústavnej sťažnosti nemožno odpustiť,
ústavný súd sťažnosť odmietol ako podanú oneskorene.
Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť ako celok odmietol, bolo bez právneho
významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa nastolenými v sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. decembra 2010