Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 442/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. decembra 2010

predbežne prerokoval sťažnosť C. S., T., A. B., T., S. S., T., A. M., P., V. M., T., a H. M.,

T., zastúpených advokátom JUDr. P. H., Advokátska kancelária, S., vo veci namietaného

porušenia ich základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1

uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 21. júla 2010 v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť C. S., A. B., S. S., A. M., V. M. a H. M. o d m i e t a ako podanú zjavne

neoprávnenými osobami.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola telefaxom

6. októbra 2010 doručená sťažnosť C. S., A. B., S. S., A. M., V. M. a H. M. (ďalej len

„sťažovatelia“) doplnená písomným podaním 8. októbra 2010 vo veci namietaného

porušenia ich základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) z 21. júla 2010 v konaní vedenom

pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z jej prílohy vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Prešov (ďalej len

„okresný súd“) sp. zn. z 19. novembra 2007, potvrdeným rozsudkom

Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 22. februára

2010, bolo určené, že odporca T. P. nie je oprávneným držiteľom parcely KN „C“ č. ...

2

zastavané plochy a nádvoria o výmere ... m, parcely KN „C“ č. ... – zastavané plochy

2

a nádvoria o výmere ... m, parcely KN „C“ č. ... – zastavané plochy a nádvoria o výmere ...

2 2

ma parcely KN „C“ č. ... – zastavané plochy a nádvoria o výmere ... mzapísaných na

liste vlastníctva č. ... katastrálneho územia T., okres P. (ďalej len „nehnuteľnosti“).

Je potrebné dodať, že v súdnom konaní pred okresným súdom sp. zn.

došlo k zmene účastníkov na strane odporcov na základe toho, že pôvodní odporcovia

(sťažovatelia, pozn.) počas prebiehajúceho konania predali nehnuteľnosti T. P.

Sťažovatelia, nespokojní s druhostupňovým rozsudkom krajského súdu, podali

dovolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd napadnutým uznesením tak, že ich dovolanie

odmietol. V odôvodnení svojho uznesenia najvyšší súd uviedol, že „Vymedzenie účastníkov

konania sa v tomto prípade zakladá procesným spôsobom - žalobcom je ten, kto podal na

súd návrh na začatie konania (žalobu) a žalovaným je ten, koho žalobca v žalobe za tohto

účastníka konania označil. Inštitút účastníctva konania ako inštitút rýdzo procesný, t.j.

inštitút občianskeho práva procesného je potrebné odlíšiť od vecnej legitimácie, ktorá so

zreteľom k hmotnému právu ustanovuje, kto je nositeľom uplatneného práva alebo

povinnosti v konkrétnom prípade. Stanovujú ju predpisy hmotného práva. Či účastník

procesného konania je tiež vecne legitimovaný (aktívne alebo pasívne), sa ukáže až

v konečnom súdnom rozhodnutí. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že účastník nebol

nositeľom práva, o ktoré v konkrétnom konaní išlo.

V danom prípade podali dovolanie osoby, ktoré o sebe tvrdia, že sú účastníkmi

konania, dovolatelia 2/ až 6/ ako dedičia poručiteľa (nebohého) S. M. a dovolateľka 1/ z

dôvodu, že v pôvodnom konaní vystupovali v pozícii žalovaných do času, kým súd prvého

stupňa uznesením č.k. -151 z 8. februára 2007, ktoré nadobudlo

právoplatnosť 9. marca 2007, nerozhodol o ich vystúpení z konania a o vstupe žalovaného

T. P. ha ich miesto do konania.

Z obsahu spisu je zrejmé, že dovolatelia v konaní nemajú postavenie účastníkov

konania a nie sú ani právnymi nástupcami účastníkov. Skutočnosť, že dovolateľka 1/

a právny predchodca dovolateľov 2/ až 6/ S. M. kedysi vystupovali v konaní v pozícii

žalovaných, ich neoprávňuje na podanie dovolania. Nadobudnutím právoplatnosti

uznesenia o zmene účastníkov konania na strane žalovaných 9. marca 2007 postavenie

žalovaných stratili a žalovaným sa stal T. P., ktorý v konaní ako žalovaný vystupoval až do

právoplatného skončenia konania.

V zmysle vyššie uvedeného možno uzavrieť, že keďže právo podať dovolanie patrí len

účastníkovi konania - tej fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá ako subjekt so

spôsobilosťou byť účastníkom konania ( ) mala postavenie účastníka konania v

právnej veci, v ktorej sa podáva dovolanie ( ) alebo jeho právnemu

nástupcovi z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie, dovolatelia uvedenú

podmienku stavenú zákonom nespĺňajú.“.

Sťažovatelia v podanej sťažnosti argumentovali tým, že „V súdnom konaní

na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. sa sťažovatelia ako odporcovia mali

možnosť vyjadrovať ku skutočnostiam o vydržaní týchto pozemkov. V súčasnej dobe

dokonca údajne disponujú korešpondenciou svojich predkov o tom, že k vydržaniu mohlo

dôjsť už oveľa skôr ako potvrdzuje osvedčenie vydané notárom.

Uvedenú obranu už ale nemali možnosť využiť, keďže Okresný súd Prešov uznesením

z 8.2.2007 pripustil zámenu účastníkov konania, kde T. P. vstúpil na miesto sťažovateľky

v 1. rade a S. M. poručiteľa sťažovateľov v 2. až 6. rade.

Napriek tomuto, že sa v predmetnom konaní rozhodovalo aj o právach sťažovateľov

k predmetným pozemkom, s T. P. prebiehalo súdne konanie bez účasti sťažovateľov, na

základe čoho sťažovatelia nevedeli nijakým spôsobom hájiť svoje vlastnícke právo, keďže

neboli už účastníkmi konania a nemali žiadne procesné oprávnenia využiť svoju obranu.

Ako je z priloženého LV zjavné, tak vlastnícke právo stratili i títo právny predchodcovia T.

P.— sťažovatelia. keďže ako vlastník uvedených parciel je zapísaný S., B.

Sťažovatelia ako právny predchodcovia T. P. boli v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy

evidovaní ako vlastníci nehnuteľností bez zápisu akejkoľvek poznámky obmedzujúcej

dobromyseľnosť sťažovateľov.

Postupom súdu, ktorý rozhodoval o právach sťažovateľov bez ich účasti v konaní,

došlo k porušeniu ich základných práv a slobôd, a to práva na súdnu a inú právnu ochranu

uvedeného v ...

Konanie vedené u porušovateľa a jeho predchodcov zasiahlo do práv sťažovateľov

takým spôsobom, ktorý zákon nepredpokladal. Súčasný právny stav rozhodnutím súdov je

stavom bez právnej istoty. Na liste vlastníctva, priloženom v tomto podaní, je ako vlastník

vedená osoba, ktorá nikdy vlastníkom uvedených pozemkov nebola. Stalo sa tak na základe

rozhodnutia súdov o neoprávnenej držbe T. P., bez účasti jeho právnych predchodcov, ktorí

nemali možnosť preukázať vlastníctvo nehnuteľností - pozemkov a ich následný prevod T. P.

prostredníctvom inštitútu kúpnej zmluvy.“.

V závere sťažnosti sťažovatelia ústavnému súdu navrhli, aby o ich sťažnosti rozhodol

týmto nálezom:

„1. Základné právo sťažovateľov na súdnu a inú právnu ochranu podľa Čl. 46 ods. 1

uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 21.7.2010 porušené bolo.

2. Ústavný súd uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 21.7.2010 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť sťažovateľom trovy právneho

zastúpenia na účet ich právneho zástupcu JUDr. P. H. do dvoch mesiacov

od právoplatnosti nálezu.“

Sťažovatelia v sťažnosti zároveň navrhli, aby ústavný súd uložil „S.lovenskej

republike – S. B., aby sa dočasne zdržal nakladania s“ nehnuteľnosťami.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa sťažnosť môže podať fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom

sa porušili jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd

nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu zaručeného napadnutým uznesením najvyššieho súdu.

Z obsahu časti sťažnosti a jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovatelia vystupovali

v konaní pred okresným súdom v pozícii odporcov do času, kým okresný súd uznesením

č. k. C 122/2005-151 z 8. februára 2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť 9. marca 2007,

nerozhodol o ich vystúpení z konania a o vstupe odporcu T. P. na ich miesto do konania.

Ústavný súd v zhode s právnym názorom vysloveným v napadnutom uznesení

najvyššieho súdu konštatuje, že sťažovatelia stratili postavenie odporcov ešte počas konania

pred okresným súdom, a to nadobudnutím právoplatnosti uznesenia okresného súdu

o zmene účastníkov konania na strane odporcov 9. marca 2007. Týmto okamihom

v prebiehajúcom konaní im zanikli procesné práva účastníkov konania.

Sťažovatelia napádajú sťažnosťou označené uznesenie v konaní pred najvyšším

súdom, ktorého účastníkmi neboli.

Podľa názoru ústavného súdu treba sťažnosť považovať za podanú zjavne

neoprávnenou osobou. Z citovaného totiž možno vyvodiť, že aktívnu

legitimáciu na podanie sťažnosti majú iba tie osoby (fyzické alebo právnické), ktorých

základné právo alebo sloboda boli porušené. V danom prípade by za takú osobu bolo možné

považovať odporcu T. P., ktorý bol účastníkom konania pred okresným súdom (v čase

vyhlásenia rozsudku, pozn.), krajským súdom a najvyšším súdom. Podľa konštantnej

judikatúry ústavného súdu () sťažnosť nemôže podať fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá namieta porušenie základných práv alebo slobôd iných osôb, nie

svojich, a že ak fyzická osoba nebola účastníkom konania, v ktorom sa vynieslo rozhodnutie

napadnuté ústavnou sťažnosťou, nemôže sa úspešne domáhať zrušenia tohto rozhodnutia

v konaní pred ústavným súdom (m. m. , ).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd nepochybuje, že sťažovatelia nie sú aktívne vecne

legitimovaní na podanie takejto sťažnosti a napadnutým uznesením najvyššieho súdu ich

základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa nemohlo byť

porušené.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. decembra 2010