Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 484/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. decembra

2010 predbežne prerokoval sťažnosť R. S., N., toho času vo väzbe, ktorou namieta

porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5, čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2

a v spojení s a

Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Nové Zámky v konaní vedenom pod sp. zn.

a Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. v súvislosti

s rozhodovaním o jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu z 5. júla 2010, a takto

rozhodol:

Sťažnosť R. S. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. októbra

2010 doručená sťažnosť R. S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich

základných práv podľa , 2 a 5, , a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s a a

ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. a Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. v súvislosti s rozhodovaním o jeho žiadosti o prepustenie z väzby na

slobodu z 5. júla 2010 (ďalej aj „žiadosť o prepustenie z väzby“).

2. Zo sťažnosti, z jej príloh a zo súvisiaceho spisového materiálu okresného súdu

sp. zn. , ktorý si ústavný súd v rámci prípravy predbežného prerokovania veci

vyžiadal, vyplýva, že sťažovateľ je v konaní pred okresným súdom vedeným pod sp. zn.

stíhaný pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok podľa

a v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“). Okresný súd uznesením č. k. -277

z 29. apríla 2010 rozhodol o ponechaní sťažovateľa vo väzbe z dôvodu uvedeného v § 71

ods. 1 písm. c) v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“). Sťažovateľ podaním označeným ako „Žiadosť

o prepustenie z väzby“ z 5. júla 2010 (doručeným okresnému súdu 12. júla 2010) požiadal

o prepustenie z väzby, pričom súdu poskytol záruku v podobe zloženého písomného sľubu.

Okresný súd na hlavnom pojednávaní 19. augusta 2010 uznesením č. k. -321

sťažovateľom podanú žiadosť o prepustenie z väzby zamietol a zároveň zamietol aj ním

poskytnutý písomný sľub. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ

sťažnosť, o ktorej rozhodol krajský súd svojím uznesením sp. zn.

z 21. septembra 2010 tak, že ju podľa zamietol

ako podanú nedôvodne.

3. Sťažovateľ v podanej sťažnosti namietal ústavne nekonformný postup označených

súdov v konaní o jeho žiadosti o prepustenie z väzby, keď poukázal predovšetkým na

zdĺhavosť ich rozhodovania „Tým, že Okresný súd... 42 dní doručoval uznesenie OSoŽ, a že

Krajský súd... rozhoduje o sťažnosti ďalších 33 dní, oba súdy mi bránili opätovne požiadať

o prepustenie z väzby... Okresný súd... i Krajský súd... svojimi prieťahmi v konaní, aj keď sa

jedná o neodkladný úkon... porušili moje práva byť súdený v primeranej lehote, alebo

prepustený počas konania na slobodu.“. Ďalej sťažovateľ v podstatnom uviedol:

„... V prípade, ak je obvinený stíhaný väzobne, neodmysliteľnou súčasťou práva na

obhajobu je aj právo namietať zákonnosť väzby, požadovať prepustenie na slobodu...

Okresný súd... a Krajský súd... zjavne svojvoľným, právom neregulovaným spôsobom,

porušovali povinnosť štátnych orgánov zabezpečiť reálnu možnosť uplatnenia základných

práva slobôd týmito subjektami, ktorým boli priznané... postupom označených súdov došlo

k porušeniu mojich ústavných práv ako aj k porušeniu môjho práva chráneného

Dohovorom ... k porušovaniu mojich práv došlo rozhodnutím a postupom súdov, ktorých

úlohou je ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb. Vzhľadom na

to, mám ako sťažovateľ pocit krivdy a bezmocnosti a je u mňa negovaná dôvera v možnosť

poskytnutia spravodlivosti v štáte, vidiac prejavy arogancie moci.“

4. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Okresný súd... porušil moje práva ako sťažovateľa podľa čl. 5 ods. 3 Dohovoru

a , 2 a 5 v spojení s SR, ako i , ods. 1 a a aj

a SR.

2. Krajský súd... porušil moje práva ako sťažovateľa podľa čl. 5 ods. 3 Dohovoru

a , 2 a 5 v spojení s SR, ako i , ods. 1 a a aj

a SR.

3. Rozhodnutie Okresného súdu ... zo dňa 19. 8. 2010, sp. zn. -321, sa

zrušuje.

4. Rozhodnutie Krajského súdu ... zo dňa 21. 9. 2010, sp. zn. -330, sa

zrušuje.

5. Vydať príkaz na neodkladné prepustenie mňa ako sťažovateľa z väzby pre

zbytočné prieťahy v konaní.“

5. Sťažovateľ v podanej ústavnej sťažnosti taktiež žiadal, aby mu pre účely konania

pred ústavným súdom bol ustanovený právny zástupca z radov advokátov.

II.

6. Z obsahu spisu okresného súdu sp. zn. ústavný súd zistil tento sled

úkonov okresného súdu a krajského súdu pri rozhodovaní o žiadosti sťažovateľa

o prepustenie z väzby z 5. júla 2010:

- 12. júla 2010 bola okresnému súdu doručená žiadosť sťažovateľa o prepustenie

z väzby,

- 19. augusta 2010 okresný súd uznesením sp. zn. rozhodol o zamietnutí

žiadosti sťažovateľa o prepustení z väzby a neprijatí ním poskytnutého písomného sľubu,

- 27. augusta 2010 bolo toto uznesenie doručené sťažovateľovi a 8. septembra 2010

jeho právnemu zástupcovi,

- 6. septembra 2010 bola okresnému súdu doručená sťažnosť sťažovateľa proti

tomuto uzneseniu okresného súdu,

- 17. septembra 2010 bol doručený trestný spis sp. zn. spolu so

sťažnosťou proti uzneseniu okresného súdu z 19. augusta 2010 krajskému súdu,

- 21. septembra 2010 rozhodol krajský súd o zamietnutí sťažnosti sťažovateľa proti

uzneseniu okresného súdu sp. zn. z 19. augusta 2010,

- 23. septembra 2010 bol spisový materiál sp. zn. spolu s uznesením

krajského súdu sp. zn. z 21. septembra 2010 doručený okresnému súdu,

- 30. septembra 2010 bolo uznesenie krajského súdu sp. zn.

z 21. septembra 2010 doručené sťažovateľovi,

- 1. októbra 2010 bolo uznesenie krajského súdu sp. zn.

z 21. septembra 2010 doručené obhajcovi sťažovateľa.

III.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá

právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti,

alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene

môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný

súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

9. Z obsahu sťažnosti a predovšetkým návrhu rozhodnutia (petitu), ktorým je ústavný

súd podľa viazaný, vyplýva, že sťažovateľ namieta

porušenie základného práva na osobnú slobodu podľa , 2 a 5 , ako aj

porušenie ďalších základných práv podľa , a

v spojení s a a dohovoru postupom okresného

súdu a krajského súdu, ktoré rozhodovali o jeho žiadosti o prepustenie z väzby neprimerane

dlhú dobu. „... Okresný súd..., ako i Krajský súd... svojimi prieťahmi v konaní, aj keď sa

jedná o neodkladný úkon, mi svojim konaním porušili moje práva byť súdený v primeranej

lehote, alebo prepustený počas konania na slobodu.“

10. Podľa Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický

a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani na náboženstvo. Podľa

štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom,

ktorý ustanoví zákon. Podľa , 2 a 5 osobná sloboda sa zaručuje. Nikoho

nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví

zákon. Do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe

rozhodnutia súdu. Podľa každý sa môže domáhať zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa

každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho

prítomnosti a by sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom... Podľa čl. 50

ods. 3 obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu

obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu. Podľa čl. 5 ods. 3

dohovoru každý, kto je zatknutý alebo pozbavený osobnej slobody v súlade s ustanovením

ods. 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď predvedený pred sudcu... a má právo, aby jeho

vec bola prejednaná v primeranej lehote, alebo byť prepustený počas konania...

11. Ústavný súd vo svojej judikatúre týkajúcej sa požiadavky urýchlenosti

rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby už viackrát konštatoval, že aj keď sa

jednotlivé lehoty z hľadiska požiadaviek neodkladnosti alebo urýchlenosti posudzujú podľa

všetkých okolností prípadu, spravidla lehoty počítané na mesiace sú príliš dlhé

a nevyhovujú požiadavke rýchlosti (obdobne napr. , ,

). V konaní vedenom pod sp. zn. ústavný súd uvedený právny

názor ešte viac zvýraznil, keď uviedol, že požiadavke neodkladnosti, resp. urýchlenosti

spravidla nemôže zodpovedať lehota konania presahujúca na jednom stupni súdu dobu

jedného mesiaca a ani nečinnosť trvajúca týždne.

12. V danom prípade odo dňa doručenia žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu na

okresnom súde do doručenia zamietajúceho uznesenia krajského súdu uplynulo „78 dní“,

teda v lehote presahujúcej 2 mesiace, čo by pri mechanickej aplikácii uvedenej judikatúry

ústavného súdu malo viesť k vysloveniu porušenia základného práva sťažovateľa

garantovaného , 2 a 5 , resp. práva podľa dohovoru. Uvedený

záver však ústavný súd akceptuje vtedy, ak k nemu dospeje po dôkladnom posúdení

konkrétnych okolností prípadu.

13. Z uvedeného prehľadu úkonov v časti II vyplýva, že 12. júla 2010 bola

okresnému súdu doručená žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby. V žiadosti sťažovateľ

tiež poskytol okresnému súdu svoj písomný sľub ako náhradu väzby. Ešte pred doručením

uvedenej žiadosti okresný súd nariadil termín konania ďalšieho hlavného pojednávania

v sťažovateľovej trestnej veci na 19. august 2010. Následne okresný súd zabezpečoval

prítomnosť predvolaných svedkov na nariadené hlavné pojednávanie súdu. Dňa 19. augusta

2010 rozhodol okresný súd na hlavnom pojednávaní o zamietnutí žiadosti sťažovateľa

o prepustenie z väzby, ako aj o neprijatí ním poskytnutého písomného sľubu. Sťažovateľ

využil svoje právo a na hlavnom pojednávaní po porade s obhajcom podal proti rozhodnutiu

o zamietnutí žiadosti o prepustenie z väzby sťažnosť. Písomné vyhotovenie uznesenia

okresného súdu sp. zn. z 19. augusta 2010 sťažovateľ prevzal 27. augusta 2010.

Okresnému súdu bola 6. septembra 2010 doručená sťažovateľom podaná sťažnosť, ktorá

bola doručená krajskému súdu spolu so spisovým materiálom na rozhodnutie 17. septembra

2010. Krajský súd rozhodol o sťažovateľom podanej sťažnosti uznesením sp. zn.

z 21. septembra 2010, ktoré bolo sťažovateľovi doručené prostredníctvom

okresného súdu 30. septembra 2010. Rozhodovanie o žiadosti sťažovateľa o prepustenie

z väzby okresným súdom odo dňa doručenia žiadosti okresnému súdu 12. júla 2010 do dňa

doručenia uznesenia krajského súdu sp. zn. z 21. septembra 2010

sťažovateľovi (t. j. do 30. septembra 2010) trvalo síce 78 dní, z čoho však na samotné

rozhodovanie okresného súdu pripadá lehota celkovo 45 dní a na rozhodovanie krajského

súdu lehota 6 dní vrátane doručenia rozhodnutia krajského súdu na okresný súd. V súhrne sa

môže javiť, že uvedená dĺžka rozhodovania okresného súdu aritmeticky presahuje jeden

mesiac a s prihliadnutím na celkovú dĺžku rozhodovania súdov v trvaní 78 dní presahuje

lehotu dvoch mesiacov. Takáto celková lehota rozhodovania okresného súdu o žiadosti

o prepustenie z väzby vyvoláva pochybnosti, či je možné jeho postup v danej veci hodnotiť

ako ústavne konformný. Aj keď túto dobu rozhodovania o žiadosti sťažovateľa nemožno

považovať za primeranú, je v konkrétnych okolnostiach daného prípadu podľa názoru

ústavného súdu z ústavného hľadiska akceptovateľná. V posudzovanej veci je podľa názoru

ústavného súdu potrebné zohľadniť skutočnosť, že v tomto období nebol okresný súd úplne

pasívny. Ešte predtým, ako sťažovateľ podal žiadosť o prepustenie z väzby z 5. júla 2010,

vykonával okresný súd úkony súvisiace so zabezpečovaním riadneho priebehu už predtým

nariadeného hlavného pojednávania na 19. august 2010 (zabezpečoval prítomnosť svedkov,

pozn.), v ktorom celkovom súhrne ústavný súd nevyhodnotil dĺžku rozhodovania súdov

o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby za takú, dôsledkom ktorej bolo porušené

sťažovateľovo základné právo podľa , 2 , resp. právo podľa

dohovoru.

14. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti

sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov

(). Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri

predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného

základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie

konanie (, tiež napr. , ). Za iné dôvody zjavnej

neopodstatnenosti sťažnosti treba nesporne považovať aj konkrétne okolnosti prípadu,

predovšetkým intenzitu pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní

dotknutého orgánu verejnej moci a ich ústavnoprávny rozmer vrátane miery, ktorou

sťažovateľ priamo alebo nepriamo k pochybeniam či nedostatkom vytýkaným z jeho strany

dotknutému orgánu verejnej moci svojím konaním prispel, a ich únosnosť z hľadiska

požiadaviek na ochranu práva, ktorého porušenie sa namieta ().

15. Vo svetle všetkých uvedených okolností dospel ústavný súd k záveru, že

sťažovateľom podanú sťažnosť v súvislosti s porušením základných práv podľa čl. 17

ods. 1, 2 a 5 v spojení s právom podľa dohovoru (bod 12) je potrebné

odmietnuť pre jej zjavnú neopodstatnenosť. V okolnostiach danej veci ústavný súd

zohľadnil okrem už uvedeného v bode 13 in fine aj skutočnosť, že zákonnosť väzby

sťažovateľa bola po podaní obžaloby viacnásobne preverovaná. Okresný súd už uznesením

č. k. -277 z 29. apríla 2010 rozhodol o ponechaní sťažovateľa vo väzbe, pričom

sťažovateľ nevyužil svoje právo podať proti tomuto rozhodnutiu okresného súdu opravný

prostriedok. Následne bola zákonnosť väzby sťažovateľa vrátane dôvodov jej trvania

preverovaná v sťažnosťou napadnutom konaní v období od 12. júla 2010 do 30. septembra

2010, a je to tak aj v ostatnom období, keď sťažovateľ adresoval okresnému súdu

8. novembra 2010 svoju ďalšiu žiadosť o prepustenie z väzby. Z uvedeného prehľadu je

zrejmé, že zákonnosť väzby sťažovateľa bola v roku 2010 preverovaná súdom vrátane

ostatnej žiadosti sťažovateľa z 3. novembra 2010 celkovo tri krát v dôsledku čoho sa

ústavný súd nemohol stotožniť so sťažovateľom tvrdeným dôsledkom ústavne

nekonformného rozhodovania označených súdov v napadnutom období o jeho žiadosti

o prepustenie z väzby, keď tvrdil, že „... oba súdy mi bránili opätovne požiadať

o prepustenie z väzby, čím zároveň porušili aj vyššie citované ustanovenia SR“.

S prihliadnutím aj na uvedené okolnosti predmetnej veci ústavný súd dospel k záveru

o zjavnej neopodstatnenosti sťažovateľom podanej ústavnej sťažnosti.

16. Pokiaľ sťažovateľ namietal tiež porušenie iných práv (pozri bod 1), namietal ich

výslovne v súvislosti s nosnými dôvodmi tejto sťažnosti (body 3, 9 a 12), pričom ich nijako

bližšie neodôvodnil. Ústavný súd preto aj v tejto časti sťažnosť sťažovateľa odmietol

z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

17. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu

zaoberať sa ostatnými požiadavkami sťažovateľa uplatnenými v podanej sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. decembra 2010