Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 289/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. decembra 2010

v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Ladislava Orosza v konaní o sťažnosti Ing. J. R., B., zastúpenej Advokátskou kanceláriou

G..., spol. s r. o., B., konajúcou prostredníctvom konateľky a advokátky JUDr. E. G.,

vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Krajského súdu

v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. , za účasti Krajského súdu

v Bratislave, takto

rozhodol:

1. Základné právo Ing. J. R. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Ing. J. R. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc

eur), ktoré jej j e Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Krajský súd v Bratislave j e p o v i n n ý uhradiť Ing. J. R. trovy konania

v sume 303,31 € (slovom tristotri eur a tridsaťjeden centov) na účet Advokátskej kancelárie

G..., spol. s r. o., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

z 30. augusta 2010 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. J. R. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) postupom Krajského

súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka (v spore o náhradu mzdy v procesnom

postavení žalobkyne) je účastníčkou odvolacieho konania proti rozsudku Okresného súdu

Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) č. k. -237 zo 4. júna 2007, pričom

okresný súd 20. februára 2008 predložil súdny spis spolu s odvolaním na rozhodnutie

krajskému súdu. Vo svojej sťažnosti okrem iného poukázala aj na to, že návrhom

z 27. augusta 2003 uplatnila na okresnom súde nárok na náhradu mzdy, avšak konanie v jej

právnej veci dosiaľ nie je právoplatne skončené. Sťažovateľka 3. novembra 2009 uplatnila

sťažnosť na prieťahy v odvolacom konaní u predsedníčky krajského súdu, ktorá v odpovedi

z 15. decembra 2009 uznala zodpovednosť krajského súdu za prieťahy v odvolacom konaní

a ďalej uviedla, že „podľa vyjadrenia predsedu senátu je predpoklad vybavenia veci

v 1. štvrťroku 2010“. Keďže „táto vec sa v 1. štvrťroku 2010 nevyriešila“ a do podania

sťažnosti ústavnému súdu (30. júla 2010) nebolo vo veci rozhodnuté, sťažovateľka sa

domáha, aby ústavný súd vydal tento nález:

„Právo navrhovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa

článku 48 ods. 2 bolo v konaní sp. zn. Krajským

súdom v Bratislave porušené.

Krajskému súdu v Bratislave sa prikazuje, aby v konaní sp. zn. konal

bez zbytočných prieťahov.“

Ďalej sa sťažovateľka domáha, aby jej ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie

v sume 5 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

Krajský súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním sp. zn.

Spr 3454/2010 z 30. septembra 2010, v ktorom okrem iného uviedol:

«Spis tunajšieho súdu sp. zn. , pôvodne pridelený do oddelenia

„8 Co“, bol prerozdelený vedením súdu do oddelenia „5 Co“ dňa 05. 01. 2010.

Dňa 10. 02. 2010 bolo vo veci vytýčené pojednávanie, a to na deň 21. 09. 2010

o 13,30 hod. (č. 1. 284 súdneho spisu), čo bol prvý voľný termín, keďže ostatné termíny boli

už v tej dobe s polročným predstihom v tomto oddelení „5 Co“, zaplnené. Na tomto konaní

bola vec rozhodnutá; rozhodnutie sa nachádza v priloženom zbernom spise (č. 1. 304

súdneho spisu).

Právnej zástupkyni sťažovateľky bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa

31. 05. 2010, a táto až dva mesiace po obdržaní stanoveného termínu pojednávania podala

sťažnosť, kde namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov.

Senát „5 Co“ JUDr. J. P. si nie je vedomý žiadnych zbytočných prieťahov v tejto

veci, ktoré by boli ním spôsobené.

Z tohto dôvodu konštatujem, že sťažnosť sťažovateľky zo dňa 23. 07. 2010, je

nedôvodná a neopodstatnená.»

K vyjadreniu krajského súdu sťažovateľka zaujala stanovisko podaním

z 22. novembra 2010, v ktorom okrem iného uviedla:

„K vyjadreniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. 09. 2010 Spr. 3454/2010

uvádzame, že sa pridržiavame v celom rozsahu dôvodov našej sťažnosti zo dňa

23. 07. 2010.

Potvrdzujeme, že skutočne dňa 21. 09. 2010 bolo pojednávanie vo veci samej

a na tomto pojednávaní aj Krajský súd v Bratislave vec rozhodol. Voči výroku, ktorým

Krajský súd v Bratislave zmenil v napadnutej časti rozsudok Okresného súdu Bratislava III

tak, že nárok navrhovateľky vo zvyšku 301 151.- Sk zamietol, sme podali dňa 22. 11. 2010

dovolanie.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou okrem iného domáhala vyslovenia porušenia

základného práva podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje,

predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové

pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého

kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že spory o náhradu

nevyplatených mzdových nárokov po skončení pracovného pomeru tvoria bežnú súčasť

rozhodovacej agendy všeobecných súdov a nemožno ich po právnej ani skutkovej stránke

hodnotiť ako zložité. Uvedené konštatovanie sa v plnom rozsahu vzťahuje aj na odvolacie

konanie napadnuté sťažnosťou.

2. Správanie sťažovateľky ako účastníčky súdneho konania je druhým kritériom pri

posudzovaní, či v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

. Skutočnosť, na ktorú vo svojom vyjadrení poukázal krajský súd, že sťažovateľka

podala sťažnosť ústavnému súdu v čase, keď už vedela, že je nariadený termín

pojednávania, podľa názoru ústavného súdu nijako neovplyvnila dĺžku ani priebeh

napadnutého konania. Ústavný súd ju však zobral do úvahy pri ustálení výšky priznaného

finančného zadosťučinenia.

3. Ústavný súd napokon hodnotil postup krajského súdu z hľadiska, či v namietanom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, pričom konštatuje, že krajský súd po predložení veci

na rozhodnutie o odvolaní odporcu (20. februára 2007) proti rozsudku okresného súdu č. k.

-237 zo 4. júna 2007 až do 10. februára 2010, keď bol nariadený termín

pojednávania na 21. september 2010, bol v konaní takmer 3 roky úplne nečinný. Uvedenú

skutočnosť ústavný súd vyhodnotil ako zbytočné prieťahy v napadnutom konaní poukazujúc

na to, že prihliadal aj na povahu preskúmavaného konania (náhrada mzdy po skončení

pracovného pomeru) a jeho význam pre sťažovateľku. Uvedené konania vo všeobecnosti

vyžadujú postup súdu s osobitnou starostlivosťou, pričom podľa názoru ústavného súdu

krajský súd v okolnostiach danej veci takto nepostupoval. Na tomto konštatovaní nič

nemení ani skutočnosť, že krajský súd v čase po podaní sťažnosti ústavnému súdu

na pojednávaní uskutočnenom 21. septembra 2010 vo veci rozhodol.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že postupom krajského súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa .

III.

Ústavný súd aj napriek záveru, že postupom krajského súdu v napadnutom konaní

došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , neprikázal krajskému súdu, aby vo veci konal bez

zbytočných prieťahov vzhľadom na to, že krajský súd o odvolaní proti rozsudku okresného

súdu č. k. -237 zo 4. júna 2007 rozhodol na pojednávaní uskutočnenom

21. septembra 2010. Uvedený rozsudok v časti, ktorá nebola napadnutá odvolaním,

nadobudol právoplatnosť 25. septembra 2007 a vo zvyšnej časti 25. októbra 2010.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľka žiadala aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

5 000 € z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Poukázala najmä na to, že „by uvítala,

keby krajský súd konečne rozhodol, aby bol odstránený stav právnej neistoty, ktorý sužuje

sťažovateľku tým, že má obavu, že výkon rozhodnutia nebude môcť byť uskutočnený

z dôvodov možnej likvidácie alebo konkurzu na majetok odporcu. Ide o nároky zo skončenia

pracovného pomeru, ktoré ovplyvňujú aj jej životnú úroveň.“.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti

prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania krajského súdu vedeného pod sp. zn.

berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu a najmä to, že

napadnuté odvolacie konanie nadväzuje na konanie prvostupňového súdu, ktoré začalo ešte

v auguste 2003, ale aj na skutočnosť, že v právnej veci sťažovateľky bolo v čase vydania

tohto nálezu už právoplatne rozhodnuté, ústavný súd považoval priznanie sumy 2 000 €

za primerané finančné zadosťučinenie podľa .

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom

Advokátskou kanceláriou G..., spol. s r. o. Podľa

ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť

niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania

jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2009, ktorá

bola 721,40 €.

Ústavný súd úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu

zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c)

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov

(ďalej len „vyhláška“), a to každý úkon po 120,23 €, t. j. za dva úkony 240,46 €, čo spolu

s režijným paušálom 2 x 7,21 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 254,88 €. Keďže

advokátska kancelária zastupujúca sťažovateľku je platcom dane z pridanej hodnoty (ďalej

len „DPH“), uvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške 19 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky

a podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších

predpisov. Trovy právneho zastúpenia vrátane započítania DPH a režijného paušálu boli

priznané v celkovej sume 303,31 €.

Vzhľadom na to, že sťažovateľka uplatnila trovy konania bez bližšieho zdôvodnenia

nad rámec sumy vypočítanej ústavným súdom podľa vyhlášky, ústavný súd v prevyšujúcej

časti návrhu na priznanie trov konania nevyhovel.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľky ( v spojení s Občianskeho

súdneho poriadku.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. decembra 2010