Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 13/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. januára 2011

predbežne prerokoval sťažnosť M. R., Ž., zastúpeného JUDr. J. S., Ž., vo veci namietaného

porušenia základného práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v

Slovenskej republiky, základného práva na rovnosť v konaní zaručeného v čl. 47 ods. 3

a základného práva na prerokovanie veci v jeho prítomnosti

zaručeného v postupom Krajského súdu v Žiline v

konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. R. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júla 2010

doručená sťažnosť sťažovateľa M. R., Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného

porušenia základného práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na rovnosť v konaní

zaručeného v a základného práva na prerokovanie veci v jeho

prítomnosti zaručeného v postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len

„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. konal

krajský súd o odvolaní sťažovateľa proti rozhodnutiu Okresného súdu Žilina (ďalej len

„okresný súd“) vydanému v konaní vedenom pod sp. zn. , ktorého predmetom

bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Sťažovateľ

svoje odvolanie odôvodnil tým, že podľa jeho názoru v danej veci rozhodovala na okresnom

súde nezákonná sudkyňa, že pre náhle ochorenie jeho právneho zástupcu mu bola odňatá

možnosť konať pred okresným súdom, a napokon aj tým, že podľa neho okresný súd

v konaní nepostupoval v súlade s ustanoveniami , pretože neskúmal

možnosť vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam ich reálnym

rozdelením.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

„Odvolací súd zamietol odvolanie sťažovateľa a stotožnil sa so závermi súdu prvého

stupňa.

Sťažovateľ má za to, že Krajský súd vo veci odvolania pochybil takým spôsobom, že

porušil ústavné práva sťažovateľa na spravodlivý proces. Krajský súd vo veci rozhodol bez

nariadenia pojednávania o tom, že sa bude konať v neprítomnosti účastníkov konania nebol

relevantným spôsobom upovedomený ani sťažovateľ ani jeho právny zástupca a teda sa

nemohli k veci vyjadriť čím bol porušený SR, nakoľko účastník konania

má právo, aby sa jeho vec prerokovala v jeho prítomnosti a tak sa mohol vyjadriť ku

všetkým skutočnostiam a dôkazom.

Sťažovateľ má za to, že súd odvolací riadnym spôsobom nepreskúmal jeho námietku,

že vo veci rozhodoval nezákonný sudca, nakoľko sudca, ktorému bola vec odňatá, pracoval

na Okresnom súde ešte po jej pridelení sudcovi, ktorý vo veci rozhodol. Sťažovateľ má zo

to, že odôvodnenie, že vec bola novej sudkyni pridelená náhodným výberom neobstojí pred

zákonom - súd sa mal zaoberať otázkou, prečo bola vec odňatá zákonnej sudkyni v čase

kedy riadne pôsobila na prvostupňovom súde a vo veci mohla konať. Konaním súdu bol

podľa sťažovateľa porušený SR.

Sťažovateľ má za to, že v konaní pred KS Žilina došlo k porušeniu čl. 47 ods. 3

SR tým, že súd zaviazal sťažovateľa k zaplateniu súdneho poplatku nemalej výšky,

hoci navrhovateľka v konaní bola oslobodená od tejto povinnosti, napriek skutočnosti, že

bola zamestnaná a vlastnila polovicu nehnuteľnosti. Súd vôbec neskúmal opodstatnenosť

svojho konania.“

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, „... aby Ústavný súd sťažnosti

sťažovateľa vyhovel a vydal tento nález:

Základné právo M. R. ... na zákonného sudcu podľa SR, právo

na verejné prejednanie jeho záležitosti podľa SR a právo na princíp

rovnosti účastníkov podľa SR bolo postupom Krajského súdu Žilina v

konaní vedenom pod č. k. porušené.

Krajský súd v Žiline je povinný zaplatiť M. R. trovy konania z titulu právneho

zastúpenia vo výške 240,46 eur... na účet advokáta JUDr. J. S., advokáta, do dvoch

mesiacov dní od právoplatnosti nálezu...“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti sťažovateľa je namietané porušenie ním označených

základných práv zaručených tým, že:

A. krajský súd podľa sťažovateľa rozhodol bez nariadenia pojednávania, pričom

o tom, že sa bude konať v neprítomnosti účastníkov, nebol upovedomený ani sťažovateľ

a ani jeho právny zástupca, dôsledkom čoho sa sťažovateľ nemal možnosť k veci vyjadriť,

čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom a došlo k porušeniu základného práva na

prerokovanie veci v jeho prítomnosti, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným

dôkazom, zaručeného v ,

B. krajský súd podľa sťažovateľa nepreskúmal jeho námietku spočívajúcu v tom, že

v danej veci rozhodoval na okresnom súde nezákonný sudca, čím malo dôjsť k porušeniu

jeho základného práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v ,

C. krajský súd zaviazal sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za ním podané

odvolanie, pričom žalobkyňa bola od súdnych poplatkov oslobodená napriek tomu, že pre

oslobodenie od súdnych poplatkov nespĺňala zákonné predpoklady, čím malo byť podľa

sťažovateľa v konečnom dôsledku porušené aj jeho základné právo na rovnosť účastníkov

v konaní zaručené v .

A. K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci

v prítomnosti účastníka, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom,

zaručeného v

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že ústavný súd považuje dovolanie za účinný

právny prostriedok ochrany základných práv a slobôd v občianskoprávnom konaní (napr.

, , ), preto ho nemožno nahradiť rozhodnutím ústavného

súdu o sťažnosti podľa .

V zmysle (ďalej len „OSP“) dovolanie

je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa odňala

možnosť konať pred súdom.

Vzhľadom na uvedené teda sťažovateľovo tvrdenie, že krajský súd rozhodol o jeho

odvolaní bez nariadenia pojednávania, čím mu odňal možnosť vyjadriť sa k veci, a teda mu

bola odňatá možnosť konať pred súdom, zakladá podľa ustanovenia

možnosť na podanie dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku.

Vzhľadom na princíp subsidiarity („ak... nerozhoduje iný súd“), ktorý vyplýva

z citovaného , môže ústavný súd poskytnúť ochranu konkrétnemu

právu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická

osoba alebo právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred súdnymi

orgánmi Slovenskej republiky.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou,

že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ).

Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.

Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť

tejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, musí požiadať o ochranu

ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu

().

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol pre

nedostatok svojej právomoci o nej konať ( ).

B. K namietanému porušeniu základného práva na spravodlivé súdne konanie

zaručeného v

K porušeniu označeného základného práva sťažovateľa malo dôjsť tým, že krajský

súd sa podľa mienky sťažovateľa nevysporiadal s jeho námietkou, v zmysle ktorej na

okresnom súde rozhodoval v jeho veci nezákonný sudca.

V súvislosti s uvedeným krajský súd v odôvodnení rozsudku sp. zn.

z 15. apríla 2010 (nadobudol právoplatnosť 4. mája 2010) uviedol:

„K zmene zákonného sudcu došlo v súlade s Dodatkom č. 7 Rozvrhu práce

Okresného súdu Žilina na r. 2007 účinného od 1. 10. 2007 (dodatok bol prijatý v súvislosti

s pridelením sudkyne Mgr. M. K. na OS Žilina). Predmetný spor bol Mgr. K. pridelený

náhodným výberom, o čom sa nachádza v spise potvrdenie - č. l. 129 spisu. Uvedený postup

sa opiera o ust. , a zákona Rozvrh práce príslušného súdu je

prístupný pre každého, kto o to požiada na príslušnom súde a je tiež voľne prístupný aj na

internete. Mgr. M. K. je na základe uvedeného zákonnou sudkyňou v danej veci.“

Z uvedeného teda vyplýva, že krajský súd sa v napádanom konaní s námietkou

sťažovateľa týkajúcou sa nezákonnosti sudcu okresného súdu riadne vysporiadal, avšak

ústavný súd súčasne poukazuje na skutočnosť, že aj táto námietka sťažovateľa zakladá

možnosť podania dovolania podľa ustanovenia .

V zmysle ustanovenia dovolanie je prípustné proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti už po jej

predbežnom prerokovaní pre nedostatok svojej právomoci odmietol (§ 25 ods. 2 zákona o

ústavnom súde).

C. K namietanému porušeniu základného práva na rovnosť účastníkov v konaní

zaručeného v

Sťažovateľ síce odôvodňuje porušenie svojho základného práva na rovnosť konaní

tým, že ho krajský súd zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku za ním podané odvolanie,

zatiaľ čo žalobkyňa podľa jeho názoru bola od súdnych poplatkov oslobodená bez splnenia

zákonných predpokladov, avšak sťažovateľ v petite svojej sťažnosti napáda len postup

krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , nenapáda však samotné

právoplatné uznesenie krajského súdu sp. zn. z 15. apríla 2010, ktorým

krajský súd ako vecne správne potvrdil uznesenie okresného súdu pod sp. zn.

z 12. januára 2010 o vyrubení súdneho poplatku za sťažovateľom podané odvolanie.

Na základe uvedeného ústavný súd nezistil žiadnu príčinnú súvislosť medzi

sťažovateľom v petite sťažnosti namietaným porušením základného práva zaručeného

v a napádaným postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

, preto sťažnosť sťažovateľa v tejto časti už po jej predbežnom prerokovaní

odmietol ako zjavne neopodstatnenú ( ).

Nad rámec však ústavný súd v záujme presvedčivosti vlastnej rozhodovacej činnosti

uvádza, že v zmysle predpokladom oslobodenia od súdnych poplatkov

okrem preukázania toho, že oslobodenie odôvodňujú pomery dotknutého účastníka, a nejde

o zrejmé bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, je aj podanie návrhu, ktorým

účastník žiada, aby bol súdom od súdnych poplatkov oslobodený.

Ústavný súd z obsahu sťažnosti zistil, že sťažovateľ v podanom odvolaní proti

uzneseniu okresného súdu z 12. januára 2010 síce tvrdí, že pre svoju nepriaznivú finančnú

situáciu nie je schopný vyrubený súdny poplatok v sume 3 385,50 € zaplatiť, a pre čiastočné

oslobodenie žalobkyne od súdnych poplatkov namieta porušenie zásady rovnosti v konaní,

avšak na druhej strane sťažovateľ nielenže nepreukázal nepriaznivosť svojej finančnej

situácie, ale o oslobodenie od súdnych poplatkov ani nepožiadal, pričom v konaní bol

zastúpený splnomocneným advokátom.

Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie

o priznaní trov konania je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľa

( prvá veta ), ústavný súd o tej časti sťažnosti, ktorou sa sťažovateľ

domáhal ich priznania, už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. januára 2011