Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 26/2011
PDF · 144.18 KB
No categories available
IV. ÚS 26/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. januára 2011
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti T., s. r. o., B., zastúpenej
Advokátskou kanceláriou JUDr. D. C., s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom konateľky
a advokátky JUDr. D. C., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 164/2008
a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti T., s. r. o., o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. decembra
2010 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti T., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“),
zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. D. C., s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom
konateľky a advokátky JUDr. D. C., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 164/2008.
Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla, «že dňa 8. 12. 2004 podal na
Okresnom súde Trnava žalobný návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorý okresný súd
následne vydal dňa 19. 5. 2005 tak, že zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 661 219-, Sk
(21 948,45 €) v konaní vedenom pod sp. zn.: 24 Ro 267/2004. Následne tým istým súdom
bol uvedený platobný rozkaz zrušený a vec bola preradená do registra „C“ pod sp. zn.:
17 C 68/2006. Vo veci sa dňa 7. 9. 2006 konalo pojednávanie, ktoré Okresný súd v Trnave
odročil na deň 10. 10. 2006. Dňa 10. 10. 2006 sa konalo na Okresnom súde v Trnave ďalšie
pojednávanie, ktoré súd odročil na neurčito. Na základe zákona č. 511/2007 (ktorým sa
mení a dopĺňa zák. č. 371/2004 o sídlach a obvodoch súdov SR) prišlo ku zmene
príslušnosti súdu a toho času je konanie o žalobnom návrhu sťažovateľa voči žalovanému
V. B. vedené pred Okresným súdom Piešťany pod sp. zn.: 5 C 164/2008. Sťažovateľ doručil
naposledy Okresnému súdu v Trnave podanie z 13. 9. 2006. Od ostatného pojednávania,
ktoré sa konalo dňa 10. 10. 2006 na Okresnom súde v Trnave neuskutočnil ani Okresný súd
v Trnave ani Okresný súd v Piešťanoch žiaden Procesný úkon vo veci, teda od 10. 10. 2006
sú súdy vo vyššie uvedenej veci nečinné, teda konanie vedené pred Okresným súdom v
Piešťanoch pod sp. zn.: 5 C 164/2008 nebolo do dnešného dňa právoplatne skončené.».
Sťažovateľka sa domáha „vyslovenia porušenia svojho základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom Okresného
súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn.: 5 C 164/2008, prikázania konať mu v konaní
vedenom pod uvedenou spisovou značkou bez zbytočných prieťahov a v zmysle ust. § 56
ods. 4 zák. č. 38/1993 Z. z. aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia vo výške
22 000 €. Priznanie finančného zadosťučinenia odôvodňuje predovšetkým dĺžkou časového
obdobia, ktoré uplynulo od posledného pojednávania vo veci a teda od posledného
procesného úkonu všeobecného súdu (viac ako 4 roky), dĺžkou časového obdobia, ktorá
uplynula od doručenia žalobného návrhu žalobcu na všeobecný súd, ďalej skutočnosťou, že
v namietanom konaní nejde o vec skutkovo alebo právne zložitú, žalovaný nikdy
nerozporoval právny dôvod nároku a jeho výšku. Sťažovateľ si uplatnil peňažný nárok
v roku 2004 v pomerne vysokej výške 21 948,45 € a to v čase, keď žalovaný podnikal.
Žalovaný však už ukončil svoje podnikanie a teda skutočné vymoženie nároku sťažovateľa
od žalovaného bude s ohľadom na zánik zdroja príjmov u žalovaného sťažené, ak nie
nemožné. Zbytočnými prieťahmi v konaní umožnil všeobecný súd žalovanému, aby sa zbavil
majetku, z ktorého by sa mohol sťažovateľ domáhať vymoženia svojej pohľadávky a naviac
uplynuli všetky lehoty na prípadnú odporovateľnosť právnych úkonov žalovaného ako
dlžníka (ust. § 42a a nasl. Obč. zákonníka) podľa ktorého sa veriteľ môže domáhať, aby súd
určil, že dlžnikové právne úkony sú voči nemu neúčinné v lehote troch rokov od
uskutočnenia úkonov a len za predpokladu, že pohľadávka veriteľa je vymahateľná, teda
judikovaná – právoplatne rozhodnutá).“.
Sťažovateľka sa domnieva, že „... dovŕšiť ochranu porušeného základného práva je
možné len prostredníctvom finančného zadosťučinenia, pretože ide o prípad, ktorý si
vyžaduje vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho
porušovania základného práva ale aj priznanie finančného zadosťučinenia
(IV. ÚS 210/04)“.
Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo obchodnej spoločnosti T., s. r. o., na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného
súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 164/2008 porušené bolo.
2. Okresnému súdu prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 164/2008 konal
bez zbytočných prieťahov.
3. Obchodnej spoločnosti T., s. r. o., priznáva finančné zadosťučinenie v sume
22.000,- € (slovom dvadsaťdvatisíc eur), ktoré je jej Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť obchodnej spoločnosti T., s.
r. o. trovy konania v sume 254,88 € (slovom dvestopäťdesiatštyri eur a osemdesiatosem
centov) na účet jej právneho zástupcu Advokátska kancelária JUDr. D. C., s. r. o., do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo ľudských
práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská
republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane
týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o ústavnom súde) ústavný súd návrh
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané zjavne neoprávnenou osobou, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
V prípadoch sťažností podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ktorými sťažovatelia namietajú
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní pred všeobecným súdom, ústavný súd v súlade so svojou
doterajšou judikatúrou vyžaduje, aby preukázali využitie právneho prostriedku ochrany, na
uplatnenie ktorého majú právo podľa § 3 ods. 7 a § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o súdoch“), t. j. podanie sťažnosti predsedovi príslušného všeobecného súdu.
Ústavný súd totiž považuje sťažnosť podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch za účinný
prostriedok ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu
ochranu, ako aj so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov. Účinnosť
takéhoto právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní
potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach
zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy
aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b)
a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že
„Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy
v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia
„Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky
skutočnosti.“.
Napokon podľa tretieho odseku predmetného zákonného ustanovenia „Ak orgán
poverený vybavovaním sťažností zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme ju a zabezpečí
vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je potrebné, vyvodí za vzniknuté
nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“.
V súvislosti s uvedeným ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných
prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho
základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa
osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1
ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd
pred ústavným súdom.
Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka zastúpená kvalifikovanou právnou
zástupkyňou nepreukázala, že pred podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy podala
sťažnosť podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch, t. j. nepreukázala, že vyčerpala všetky právne
prostriedky ochrany základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ktorého vyslovenia
porušenia sa domáha.
Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť
sťažovateľky z dôvodu neprípustnosti (§ 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona
o ústavnom súde).
Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa ďalšími
návrhmi sťažovateľky nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 31. januára 2011