Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 107/2012
PDF · 148.27 KB
No categories available
I. ÚS 107/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. marca 2012
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti T., s. r. o., B., zastúpenej JUDr. D.
C., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 164/2008 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti T., s. r. o., o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
30. decembra 2011 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti T., s. r. o., B. (ďalej len
„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 5 C 164/2008.
2. Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že podala „... na Okresnom súde v Trnave ako
miestne príslušnom súde žalobný návrh z 8. 12. 2004 proti žalovanému podnikateľovi V. B.
podnikajúcemu pod obchodným menom V., miesto... H...aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie 21 948,45 € (661.219,- Sk) s príslušenstvom titulom zmluvného nároku, ktorý
sťažovateľovi vznikol voči žalovanému z predčasného ukončenia leasingovej zmluvy...
Okresný súd v Trnave vydal dňa 19. 5. 2005 pod sp. zn. 24 Ro 267/2004 platobný rozkaz,
ktorým žalovaného zaviazal zaplatiť žalovanú istinu s príslušenstvom. Uznesením
Okresného súdu Trnava z 6. 3. 2006, sp. zn. 24 Ro 267/2004 bol citovaný platobný rozkaz
zrušený. Konanie o tomto návrhu bolo vedené pred Okresným súdom v Trnave pod sp. zn.
17 C 68/2006...
Na základe z. č. 511/2007 Z. z. (ktorým sa mení a dopĺňa z. č. 371/2004 o sídlach
a obvodoch súdov SR) prišlo ku zmene príslušnosti súdu a toho času je konanie o žalobnom
návrhu sťažovateľa voči žalovanému V. B. vedené pred Okresným súdom v Piešťanoch pod
sp. zn. 5 C 164/2008.
Sťažovateľ doručil naposledy Okresnému súdu v Trnave podanie z 13. 9. 2006.
Od ostatného pojednávania, ktoré sa konalo dňa 10. 10. 2006 na Okresnom súde
v Trnave neuskutočnil ani Okresný súd v Trnave ani Okresný súd v Piešťanoch žiaden
procesný úkon vo veci, teda od 10. 10. 2006 sú súdy vo vyššie uvedenej veci nečinné, teda
konanie vedené pred Okresným súdom v Piešťanoch pod sp. zn. 5 C 164/2008 nebolo do
dnešného dňa právoplatne skončené...
Vychádzajúc z uvedeného má sťažovateľ za to, že namietaným postupom Okresného
súdu v Piešťanoch v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 164/2008 došlo k zbytočným
prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa č!. 48 ods. 2 ústavy.“.
3. V nadväznosti na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:
„1. Základné právo obchodnej spoločnosti T., s. r. o., na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného
súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 164/2008 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Piešťany prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.
5 C 164/2008 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Obchodnej spoločnosti T. s. r. o., priznáva finančné zadosťučinenie v sume
22.000,- € (slovom dvadsaťdvatisíc eur), ktoré jej je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť obchodnej spoločnosti T., s.
r. o. trovy konania v sume 255,28 € (slovom dvestopäťdesiatštyri eur a osemdesiatosem
centov) na účet jej právneho zástupcu Advokátska kancelária JUDr. D. C., s. r. o., do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané
náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je
zjavne neopodstatnený.
6. Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že postupom okresného súdu došlo
k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy, pretože okresný súd je vo veci nečinný.
7. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je
prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré
mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie
je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa odseku 2 citovanej právnej
normy ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa
odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných
osobitného zreteľa.
8. Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného
ustanovenia zákona o ústavnom súde v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na
konanie pred ním. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03,
I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť
na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny
stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil
označené právne prostriedky, ktoré má podľa zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“),
alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného
zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde); takéto dôvody ústavný súd v danej veci
nezistil.
9. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle
§ 62 a nasl. zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých
základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so
základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03,
IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi
v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o sudcoch“), ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez
zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2
ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch].
Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je
zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého
odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na
účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“. Napokon, podľa tretieho odseku
predmetného zákonného ustanovenia „Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že
sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak
je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“.
10. V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných
prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľke na ochranu jej
základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnená podľa
osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1
ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd
pred ústavným súdom.
11. Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj
v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady
subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť
iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom
rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti
inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do
úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.
12. Ústavný súd zo sťažnosti a dopytom na okresnom súde zistil, že sťažovateľka
nepodala predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn.
5 C 164/2008. V nadväznosti na to ústavný súd dodáva, že „povinnosť vyčerpania
dostupných a účinných prostriedkov ochrany základných práv a slobôd, porušenie ktorých
sťažovateľka pred ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje, aby sťažovateľka konala
v súlade s pravidlami, ktoré s uplatnením daného prostriedku súvisia. Nekonanie týmto
spôsobom alebo chyba pri vyžadovanom postupe má za následok nesplnenie
sťažovateľkinej povinnosti vyčerpať dostupný prostriedok ochrany svojich práv.“
13. Na základe týchto zistení ústavný súd dospel k záveru, že v zmysle § 53 ods. 1
zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, a preto ju odmietol podľa § 25 ods. 2
14. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho
významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľky.
15. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po
splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka v tejto veci v prípade
zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza k zbytočným
prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.
16. Nad rámec veci ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľka namietala
prieťahy v rovnakom konaní okresného súdu aj sťažnosťou doručenou ústavnému súdu
31. decembra 2010, o ktorej rozhodol ústavný súd uznesením č. k. IV. ÚS 26/2011-8
z 31. januára 2011 tak, že ju odmietol pre neprípustnosť (z rovnakého dôvodu ako v tomto
prípade). Ďalším dôvodom na odmietnutie sťažnosti bola preto skutočnosť, že ústavný súd
vo veci už rozhodol, pričom podmienky konania v ďalšom návrhu neboli taktiež splnené
[§ 24 písm. a) zákona o ústavnom súde].
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. marca 2012