Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 39/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 2. februára 2011

predbežne prerokoval návrh Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zastúpeného sudkyňou

JUDr. V. N., na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) a čl. 130 ods. 1 písm. d)

a v spojení s zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov o súlade ustanovenia a o sociálnom

poistení v znení neskorších predpisov s a Slovenskej

republiky a takto

rozhodol:

Návrh Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnený.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bol

18. novembra 2008 doručený a na výzvu z 27. januára 2009 doplnený návrh Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky (ďalej len „navrhovateľ“) na začatie konania podľa čl. 125

ods. 1 písm. a) a (ďalej len „“)

a § 18 ods. 1 písm. d) v spojení s § 37 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) o súlade ustanovenia a o sociálnom

poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) s čl. 39

ods. 1 a .

2. Z návrhu na začatie konania a predložených príloh vyplýva, že navrhovateľ ho

podáva v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou podľa a

ods. 1 písm. d) v právnej veci žalobkyne Z. C. (ďalej len

„žalobkyňa“) o preskúmanie rozhodnutia S., ústredie, B. (ďalej len „žalovaná“) na základe

odvolania žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. z 2.

októbra 2007.

3. V uvedenom konaní sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovanej,

ktorým podľa § 70 ods. 1 a § 112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení zamietla jej žiadosť

o invalidný dôchodok s odôvodnením, že v posledných desiatich rokoch pred vznikom

invalidity nezískala potrebný počet 5 rokov dôchodkového poistenia podľa § 72 ods. 1

zákona o sociálnom poistení, keď v tomto období získala len 4 roky a 292 dní.

4. Navrhovateľ poukazoval na ustanovenie § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení,

podľa ktorého poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet

rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 zákona o sociálnom poistení a ku dňu vzniku

invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný

predčasný starobný dôchodok. V nadväznosti na citované ustanovenie, podľa § 72 ods. 1

zákona o sociálnom poistení platného a účinného do 31. decembra 2009 počet rokov

dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku

a) do 20 rokov je menej ako jeden rok,

b) nad 20 rokov do 22 rokov je najmenej jeden rok,

c) nad 22 rokov do 24 rokov je najmenej dva roky,

d) nad 24 rokov do 26 rokov je najmenej tri roky,

e) nad 26 rokov do 28 rokov je najmenej štyri roky,

f) nad 28 rokov je najmenej päť rokov.

Podľa ustanovenia § 72 ods. 2 zákona o sociálnom poistení platného a účinného do

31. decembra 2009 počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný

dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity, a ak ide o poistenca vo veku nad 28

rokov, z posledných desiatich rokov pred vznikom invalidity.

5. Navrhovateľ ďalej uviedol, že „úroveň hmotného zabezpečenia musí byť

v intenciách článku 39 ods.1 primeraná

- tak vo vzťahu k predchádzajúcej úrovni hmotného zabezpečenia, ktorú mal občan

predtým ako sa stal nespôsobilým na prácu (princíp zásluhovosti)

- ako aj vo vzťahu k priemernej úrovni hmotného zabezpečenia občanov (princíp

solidarity)

- a vo vzťahu k ekonomickým možnostiam zabezpečenia určitej úrovne hmotného

zabezpečenia štátom (princíp ekonomickej únosnosti)“.

6. Vo svojom odôvodnení návrhu navrhovateľ zdôrazňoval najmä tú skutočnosť, že

pre vznik nároku na invalidný dôchodok sa občanovi nad 28 rokov neprihliada na celkovú

získanú dobu dôchodkového poistenia, len na dobu poistenia v posledných desiatich rokoch

pred vznikom invalidity. To znamená, že „nárok na invalidné poistenie nevznikne občanovi

napriek tomu, že od prvého vstupu na trh práce bol dlhodobo (podľa veku i viac ako 15-20

rokov) dôchodkovo poistený a len v období posledných rokov pred vznikom invalidity

z dôvodu straty zamestnania a nemožnosti získania nového zamestnania primeraného jeho

vzdelaniu, veku a zdravotnému stavu došlo k zániku jeho dôchodkového poistenia“.

7. Takáto právna úprava podľa názoru navrhovateľa „nezodpovedá princípu

ekvivalentnosti plnení, ktorý znamená, že za odvedené prostriedky do systému sociálneho

(dôchodkového) poistenia má poistenec dostať primeranú protihodnotu. Ponechanie

prostriedkov odvedených do systému sociálneho poistenia bez poskytnutia akejkoľvek

protihodnoty z tohto systému nemožno ospravedlniť ani poukazom na princíp solidarity.“.

Predmetné ustanovenia zákona o sociálnom poistení považuje teda za priečiace sa

označeným ústavným článkom ( a ).

8. Navrhovateľ zároveň v širšom kontexte dodáva, že taktiež zákonné vyňatie

evidovaných nezamestnaných z okruhu dôchodkovo poistených osôb nie je v súlade

s ústavnými princípmi garantujúcimi právo na primerané hmotné zabezpečenie pri

nespôsobilosti na prácu ( ).

9. Na základe uvedeného navrhovateľ žiadal vydať nález, ktorým by ústavný súd

rozhodol, že ustanovenie § 72 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení nie je v súlade s čl.

39 ods. 1 a .

10. Ústavný súd v ostatnom období začal judikovať od rozhodnutia sp. zn. PL.

ÚS 1/2010, že v konaní o konkrétnej kontrole noriem, t. j. v konaní o súlade právneho

predpisu s ústavným poriadkom, ktoré bolo začaté na návrh všeobecného súdu, ako

dôsledok riešenia konkrétnej veci ( a a nasl. zákona o ústavnom

súde), môže byť preskúmavaný aj zákon už neúčinný, resp. neplatný, lebo z neho

v rozhodnej dobe plynuli adresátom práva a povinnosti, ktoré sa neskôr stali predmetom

sporu (konanie pred súdom) a otázku ústavnej konformity zákonného podkladu nemôže

posúdiť všeobecný súd sám.

11. V tejto súvislosti treba totiž pripomenúť účel ustanovenia ,

ktorým je otvorenie priestoru pre ústavný dialóg medzi všeobecnými súdmi a ústavným

súdom a vo všeobecnejšej rovine zaistenie vnútornej bezrozpornosti právneho poriadku

a ochrana ústavnosti. Inými slovami, účelom tohto ustanovenia je predísť situácii, v ktorej

by všeobecný súd musel viesť konanie podľa ustanovení zákona, ktoré sú podľa jeho názoru

v rozpore s ústavným poriadkom. Takto vyloženému účelu citovaného ustanovenia sa

potom prieči výklad, na základe ktorého by ústavný súd mohol zastaviť konanie o už

neplatnom, ale ešte stále aplikovateľnom zákonnom ustanovení, lebo by sa ním ústavný súd

spreneveril svojej úlohe v ústavnom dialógu a nútil by všeobecný súd viesť konanie,

o ktorého protiústavnosti by bol tento súd presvedčený.

12. Ústavný súd zistil, že , ktorým sa mení a dopĺňa zákon

č. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len „novela zákona o sociálnom poistení“), s účinnosťou od

1. januára 2010 došlo k zmene namietaných zákonných ustanovení, ktoré sú predmetom

návrhu navrhovateľa.

13. Podľa platnej a účinnej úpravy zákona o sociálnom poistení (§ 72 ods. 1) počet

rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku

a) do 20 rokov je menej ako jeden rok,

b) nad 20 rokov do 24 rokov je najmenej jeden rok,

c) nad 24 rokov do 28 rokov je najmenej dva roky,

d) nad 28 rokov do 34 rokov je najmenej päť rokov,

e) nad 34 rokov do 40 rokov je najmenej osem rokov,

f) nad 40 rokov do 45 rokov je najmenej desať rokov,

g) nad 45 rokov je najmenej 10 rokov.

Podľa ustanovenia § 72 ods. 2 zákona o sociálnom poistení účinného od 1. januára

2010 počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa

zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity.

14. Ústavný súd k tomu dodáva, že novela zákona o sociálnom poistení, na základe

ktorej je pre výpočet dávky dôchodkového poistenia (vrátane invalidného dôchodku)

rozhodné celé obdobie pred vznikom nároku na dávku, nielen doba posledných desiatich

rokov, odstránila pochybnosti o ústavnej konformite navrhovateľom namietaných

zákonných ustanovení; inak namietaná lehota 5 rokov prima facie bez ďalšieho ani

nevykazovala znaky protiústavnosti tak, ako sa to opačne domnieval najvyšší súd, pretože

jej posúdenie je posúdením kontextuálnym, ktoré sa dalo vyriešiť ústavnosúladným

výkladom ( ) všetkých podmienok potrebných na vznik nároku na

invalidný dôchodok.

15. Ústavný súd v tejto súvislosti ešte uvádza, že novela zákona o sociálnom poistení

vo svojich intertemporálnych ustanoveniach (§ 293ax) upravila aj otázky vzniku nároku na

invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok u osôb, ktoré nezískali invalidný

dôchodok podľa právnej úpravy zákona o sociálnom poistení účinnej do 31. decembra 2009,

a to tak, že „poistencovi, ktorému nevznikol nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný

invalidný dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2010 z dôvodu nezískania

potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia a ktorý nesplnil podmienky nároku na

starobný dôchodok alebo nebol mu priznaný predčasný starobný dôchodok, S. na jeho

žiadosť znovu posúdi dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a rozhodne o nároku na

invalidný dôchodok a o jeho sume podľa zákona účinného od 1. januára 2010“.

Podľa ustanovenia § 293ax ods. 3 zákona o sociálnom poistení „počet rokov

dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia predo

dňom, od ktorého bol určený vznik invalidity po 31. decembri 2009“.

16. Preto, aj keď navrhovateľ je povinný aplikovať právny predpis, ktorého platnosť

zanikla, a o ktorého ústavnosti mal pochybnosť, citované ustanovenia novely zákona

o sociálnom poistení umožňujú žalobkyni, rovnako aj iným osobám v obdobnej situácii,

účinnú ochranu ňou označených práv opätovným posúdením novej žiadosti na základe

platného a účinného zákona o sociálnom poistení. Pri posudzovaní novej žiadosti už bude

žalovaná posudzovať počet rokov dôchodkového poistenia počas celého obdobia, od kedy

žalobkyňa vstúpila na trh práce.

17. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výroku tohto uznesenia ( ).

18. Podľa ustanovenia sa k rozhodnutiu pripája

odlišné stanovisko sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. februára 2011