Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 8 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (13)PL. ÚS 39/2011
PDF · 164.02 KB
No categories available
PL. ÚS 39/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 2. februára 2011
predbežne prerokoval návrh Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zastúpeného sudkyňou
JUDr. V. N., na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) a čl. 130 ods. 1 písm. d)
Ústavy Slovenskej republiky a § 18 ods. 1 písm. d) v spojení s § 37 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov o súlade ustanovenia § 72 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov s čl. 39 ods. 1 a čl. 55 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a takto
rozhodol:
Návrh Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o d m i e t a ako zjavne
neopodstatnený.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bol
18. novembra 2008 doručený a na výzvu z 27. januára 2009 doplnený návrh Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky (ďalej len „navrhovateľ“) na začatie konania podľa čl. 125
ods. 1 písm. a) a čl. 130 ods. 1 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a § 18 ods. 1 písm. d) v spojení s § 37 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.
38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) o súlade ustanovenia § 72 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) s čl. 39
ods. 1 a čl. 55 ods. 1 ústavy.
2. Z návrhu na začatie konania a predložených príloh vyplýva, že navrhovateľ ho
podáva v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou podľa čl. 144 ods. 2 ústavy a § 18
ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde v právnej veci žalobkyne Z. C. (ďalej len
„žalobkyňa“) o preskúmanie rozhodnutia S., ústredie, B. (ďalej len „žalovaná“) na základe
odvolania žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2 Sd 4/2007 z 2.
októbra 2007.
3. V uvedenom konaní sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovanej,
ktorým podľa § 70 ods. 1 a § 112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení zamietla jej žiadosť
o invalidný dôchodok s odôvodnením, že v posledných desiatich rokoch pred vznikom
invalidity nezískala potrebný počet 5 rokov dôchodkového poistenia podľa § 72 ods. 1
zákona o sociálnom poistení, keď v tomto období získala len 4 roky a 292 dní.
4. Navrhovateľ poukazoval na ustanovenie § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení,
podľa ktorého poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet
rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 zákona o sociálnom poistení a ku dňu vzniku
invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný
predčasný starobný dôchodok. V nadväznosti na citované ustanovenie, podľa § 72 ods. 1
zákona o sociálnom poistení platného a účinného do 31. decembra 2009 počet rokov
dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku
a) do 20 rokov je menej ako jeden rok,
b) nad 20 rokov do 22 rokov je najmenej jeden rok,
c) nad 22 rokov do 24 rokov je najmenej dva roky,
d) nad 24 rokov do 26 rokov je najmenej tri roky,
e) nad 26 rokov do 28 rokov je najmenej štyri roky,
f) nad 28 rokov je najmenej päť rokov.
Podľa ustanovenia § 72 ods. 2 zákona o sociálnom poistení platného a účinného do
31. decembra 2009 počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný
dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity, a ak ide o poistenca vo veku nad 28
rokov, z posledných desiatich rokov pred vznikom invalidity.
5. Navrhovateľ ďalej uviedol, že „úroveň hmotného zabezpečenia musí byť
v intenciách článku 39 ods.1 ústavy primeraná
- tak vo vzťahu k predchádzajúcej úrovni hmotného zabezpečenia, ktorú mal občan
predtým ako sa stal nespôsobilým na prácu (princíp zásluhovosti)
- ako aj vo vzťahu k priemernej úrovni hmotného zabezpečenia občanov (princíp
solidarity)
- a vo vzťahu k ekonomickým možnostiam zabezpečenia určitej úrovne hmotného
zabezpečenia štátom (princíp ekonomickej únosnosti)“.
6. Vo svojom odôvodnení návrhu navrhovateľ zdôrazňoval najmä tú skutočnosť, že
pre vznik nároku na invalidný dôchodok sa občanovi nad 28 rokov neprihliada na celkovú
získanú dobu dôchodkového poistenia, len na dobu poistenia v posledných desiatich rokoch
pred vznikom invalidity. To znamená, že „nárok na invalidné poistenie nevznikne občanovi
napriek tomu, že od prvého vstupu na trh práce bol dlhodobo (podľa veku i viac ako 15-20
rokov) dôchodkovo poistený a len v období posledných rokov pred vznikom invalidity
z dôvodu straty zamestnania a nemožnosti získania nového zamestnania primeraného jeho
vzdelaniu, veku a zdravotnému stavu došlo k zániku jeho dôchodkového poistenia“.
7. Takáto právna úprava podľa názoru navrhovateľa „nezodpovedá princípu
ekvivalentnosti plnení, ktorý znamená, že za odvedené prostriedky do systému sociálneho
(dôchodkového) poistenia má poistenec dostať primeranú protihodnotu. Ponechanie
prostriedkov odvedených do systému sociálneho poistenia bez poskytnutia akejkoľvek
protihodnoty z tohto systému nemožno ospravedlniť ani poukazom na princíp solidarity.“.
Predmetné ustanovenia zákona o sociálnom poistení považuje teda za priečiace sa
označeným ústavným článkom (čl. 39 ods. 1 a čl. 55 ods. 1 ústavy).
8. Navrhovateľ zároveň v širšom kontexte dodáva, že taktiež zákonné vyňatie
evidovaných nezamestnaných z okruhu dôchodkovo poistených osôb nie je v súlade
s ústavnými princípmi garantujúcimi právo na primerané hmotné zabezpečenie pri
nespôsobilosti na prácu (čl. 39 ods. 1 ústavy).
9. Na základe uvedeného navrhovateľ žiadal vydať nález, ktorým by ústavný súd
rozhodol, že ustanovenie § 72 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení nie je v súlade s čl.
39 ods. 1 a čl. 55 ods. 1 ústavy.
10. Ústavný súd v ostatnom období začal judikovať od rozhodnutia sp. zn. PL.
ÚS 1/2010, že v konaní o konkrétnej kontrole noriem, t. j. v konaní o súlade právneho
predpisu s ústavným poriadkom, ktoré bolo začaté na návrh všeobecného súdu, ako
dôsledok riešenia konkrétnej veci (čl. 144 ods. 2 ústavy a § 37 a nasl. zákona o ústavnom
súde), môže byť preskúmavaný aj zákon už neúčinný, resp. neplatný, lebo z neho
v rozhodnej dobe plynuli adresátom práva a povinnosti, ktoré sa neskôr stali predmetom
sporu (konanie pred súdom) a otázku ústavnej konformity zákonného podkladu nemôže
posúdiť všeobecný súd sám.
11. V tejto súvislosti treba totiž pripomenúť účel ustanovenia čl. 144 ods. 2 ústavy,
ktorým je otvorenie priestoru pre ústavný dialóg medzi všeobecnými súdmi a ústavným
súdom a vo všeobecnejšej rovine zaistenie vnútornej bezrozpornosti právneho poriadku
a ochrana ústavnosti. Inými slovami, účelom tohto ustanovenia je predísť situácii, v ktorej
by všeobecný súd musel viesť konanie podľa ustanovení zákona, ktoré sú podľa jeho názoru
v rozpore s ústavným poriadkom. Takto vyloženému účelu citovaného ustanovenia sa
potom prieči výklad, na základe ktorého by ústavný súd mohol zastaviť konanie o už
neplatnom, ale ešte stále aplikovateľnom zákonnom ustanovení, lebo by sa ním ústavný súd
spreneveril svojej úlohe v ústavnom dialógu a nútil by všeobecný súd viesť konanie,
o ktorého protiústavnosti by bol tento súd presvedčený.
12. Ústavný súd zistil, že zákonom č. 449/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon
č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „novela zákona o sociálnom poistení“), s účinnosťou od
1. januára 2010 došlo k zmene namietaných zákonných ustanovení, ktoré sú predmetom
návrhu navrhovateľa.
13. Podľa platnej a účinnej úpravy zákona o sociálnom poistení (§ 72 ods. 1) počet
rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku
a) do 20 rokov je menej ako jeden rok,
b) nad 20 rokov do 24 rokov je najmenej jeden rok,
c) nad 24 rokov do 28 rokov je najmenej dva roky,
d) nad 28 rokov do 34 rokov je najmenej päť rokov,
e) nad 34 rokov do 40 rokov je najmenej osem rokov,
f) nad 40 rokov do 45 rokov je najmenej desať rokov,
g) nad 45 rokov je najmenej 10 rokov.
Podľa ustanovenia § 72 ods. 2 zákona o sociálnom poistení účinného od 1. januára
2010 počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa
zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity.
14. Ústavný súd k tomu dodáva, že novela zákona o sociálnom poistení, na základe
ktorej je pre výpočet dávky dôchodkového poistenia (vrátane invalidného dôchodku)
rozhodné celé obdobie pred vznikom nároku na dávku, nielen doba posledných desiatich
rokov, odstránila pochybnosti o ústavnej konformite navrhovateľom namietaných
zákonných ustanovení; inak namietaná lehota 5 rokov prima facie bez ďalšieho ani
nevykazovala znaky protiústavnosti tak, ako sa to opačne domnieval najvyšší súd, pretože
jej posúdenie je posúdením kontextuálnym, ktoré sa dalo vyriešiť ústavnosúladným
výkladom (čl. 152 ods. 4 ústavy) všetkých podmienok potrebných na vznik nároku na
invalidný dôchodok.
15. Ústavný súd v tejto súvislosti ešte uvádza, že novela zákona o sociálnom poistení
vo svojich intertemporálnych ustanoveniach (§ 293ax) upravila aj otázky vzniku nároku na
invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok u osôb, ktoré nezískali invalidný
dôchodok podľa právnej úpravy zákona o sociálnom poistení účinnej do 31. decembra 2009,
a to tak, že „poistencovi, ktorému nevznikol nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný
invalidný dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2010 z dôvodu nezískania
potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia a ktorý nesplnil podmienky nároku na
starobný dôchodok alebo nebol mu priznaný predčasný starobný dôchodok, S. na jeho
žiadosť znovu posúdi dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a rozhodne o nároku na
invalidný dôchodok a o jeho sume podľa zákona účinného od 1. januára 2010“.
Podľa ustanovenia § 293ax ods. 3 zákona o sociálnom poistení „počet rokov
dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia predo
dňom, od ktorého bol určený vznik invalidity po 31. decembri 2009“.
16. Preto, aj keď navrhovateľ je povinný aplikovať právny predpis, ktorého platnosť
zanikla, a o ktorého ústavnosti mal pochybnosť, citované ustanovenia novely zákona
o sociálnom poistení umožňujú žalobkyni, rovnako aj iným osobám v obdobnej situácii,
účinnú ochranu ňou označených práv opätovným posúdením novej žiadosti na základe
platného a účinného zákona o sociálnom poistení. Pri posudzovaní novej žiadosti už bude
žalovaná posudzovať počet rokov dôchodkového poistenia počas celého obdobia, od kedy
žalobkyňa vstúpila na trh práce.
17. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené
vo výroku tohto uznesenia (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
18. Podľa ustanovenia § 32 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa k rozhodnutiu pripája
odlišné stanovisko sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. februára 2011