Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 394/2010
PDF · 288.83 KB
No categories available
IV. ÚS 394/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. februára 2011 v senáte
zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Ladislava
Orosza v konaní o sťažnosti obchodnej spoločnosti A., s. r. o., P., zastúpenej advokátkou
JUDr. A. D. M., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C
148/2008 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 12 C 20/2000), za účasti Okresného súdu Piešťany,
takto
rozhodol:
1. Základné právo obchodnej spoločnosti A., s. r. o., na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na
prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom
pod sp. zn. 4 C 148/2008 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Piešťany p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
4 C 148/2008 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Obchodnej spoločnosti A., s. r. o., p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume
3 000 € (slovom tritisíc eur), ktoré jej j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť do
dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti A., s. r. o.,
trovy konania v sume 254,88 € (slovom dvestopäťdesiatštyri eur a osemdesiatosem centov)
na účet jej právnej zástupkyne JUDr. A. D. M., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. júla 2010
doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti A., s. r. o., P. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpenej
advokátkou JUDr. A. D. M., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 4 C 148/2008 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 12 C 20/2000) a postupom
Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. PN-12 C 20/2000.
Zo sťažnosti, ako aj zo spisu okresného súdu vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom
konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 4 C 148/2008 o určenie, že právo
zodpovedajúce vecnému bremenu bolo vydržané. Návrh na začatie konania bol okresnému
súdu doručený 27. marca 2000 a bola mu pridelená spisová značka 12 C 20/2000. Okresný
súd 14. apríla 2000 vyzval sťažovateľa na doplnenie návrhu. Sťažovateľ návrh doplnil
2. mája 2000 a súčasne podal vo veci konajúcemu súdu žiadosť o poskytnutie 60-dňovej
lehoty na mimosúdne urovnanie sporu, ktorú podaním z 3. júla 2000 zopakoval. Okresný
súd vyzval sťažovateľa 7. júla 2000 na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na začatie
konania a následne sa 18. septembra 2000 vo veci konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené
z dôvodu potreby obstarať listinné dôkazy z Okresného úradu Piešťany, odboru katastra.
Dňa 29. marca 2001 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby predložil, resp. navrhol
ďalšie dôkazy. Ďalšie pojednávanie vo veci sa konalo 20. júna 2001 za prítomnosti oboch
procesných strán a bolo odročené na neurčito. Prípisom z 26. februára 2002 okresný súd
vyzval sťažovateľa, aby sa vyjadril, či trvá na podanom návrhu na začatie konania.
Dňa 14. apríla 2003 podal sťažovateľ návrh na nariadenie predbežného opatrenia
z dôvodu, že „odporkyne v priebehu roka 2001 vykonali oplotenie svojich pozemkov
zapísaných na LV č. 997. Oplotenie vykonali tak, že prístupovú spevnenú komunikáciu
vedúcu k stavbám, ktoré sú vo vlastníctve navrhovateľa prehradili takým spôsobom, že do
jeho stavieb znemožnili vstup.
Keďže došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu, domáhal sa navrhovateľ
ochrany u starostu obce R... Starosta obce zaslal navrhovateľovi list zo dňa 10. 5. 2001,
v ktorom oznámil, že obecné zastupiteľstvo povolilo oplotenie pozemkov s tým, že prechod
k budovám si vlastníci doriešia sami.“.
Okresný súd prípisom z 15. apríla 2003 vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho
poplatku za návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Na pojednávaní 19. mája 2003
okresný súd prerokoval vec za prítomnosti účastníkov konania, pričom ho odročil z dôvodu
potreby vykonať ohliadku nehnuteľností, ktorú následne uskutočnil 12. júna 2003. „... Súd
skonštatoval, že budovy sú v dezolátnom stave, pozemky sú oplotené, takže prístup k nim nie
je možný.“ Okresný súd uznesením č. k. 12 C 20/2000-170 z 13. júna 2003 zamietol návrh
na nariadenie predbežného opatrenia. Proti uvedenému uzneseniu podal sťažovateľ 2. júla
2003 odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“)
uznesením č. k. 11 Co 169/2003-196 z 30. septembra 2003 tak, že napadnuté uznesenie
okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Podaním z 23. júla 2003 požiadal sťažovateľ o pripustenie zmeny petitu žaloby
keďže zistil, že došlo k zmene parcelných čísel nehnuteľností, ktorých sa spor týka.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa i v tomto období snažil o mimosúdne vyriešenie
sporu, avšak bezúspešne. Podaním z 12. decembra 2003 opätovne žiadal o pripustenie
zmeny petitu žaloby a nadväzne aj o pripustenie zmeny petitu predbežného opatrenia.
Dňa 13. februára 2004 bola vec vedená pod sp. zn. 12 C 20/2000 pridelená novému
zákonnému sudcovi, ktorý 23. marca 2005 účastníkom konania oznámil, že predpokladaný
termín pojednávania vo veci je 3. štvrťrok 2005. Následne Okresný súd Trnava, na ktorý
v rámci reorganizácie výkonu súdnictva predmetná právna vec prešla, uznesením
č. k. PN-12 C 20/2000-218 z 3. októbra 2007 pripustil zmenu petitu žaloby, ako aj
predbežného opatrenia.
Po ďalšej zmene výkonu súdnictva bola vec vrátená okresnému súdu, kde jej bola
pridelená nová sp. zn. 4 C 148/2008. Dňa 13. mája 2009 sa vo veci konalo pojednávanie, na
ktorom „... zákonný sudca skonštatoval, že s odporkyňou v 1. rade pani L. Š. pracoval v
rokoch 1979 – 1984 na Š. vtedajšieho Č., pričom sudca vyhlásil, že vzťahy na tamojšom
pracovisku boli veľmi priateľské, všetci zamestnanci si tam vychádzali ako jedna rodina.
Právna zástupkyňa navrhovateľa vzhľadom na skutočnosť, že na pojednávaní nebol
navrhovateľ prítomný a vzhľadom na vyjadrenie zákonného sudcu a priebeh doterajšieho
konania vzniesla námietku zaujatosti.
Pojednávanie bolo odročené na neurčito, z dôvodu predloženia veci Krajskému súdu
na rozhodnutie o uplatnenej námietke zaujatosti.“.
Zo sťažnosti ďalej vyplýva, že „dňa 05. 06. 2009 doručila právna zástupkyňa
navrhovateľa Okresnému súdu Piešťany list adresovaný predsedníčke súdu, v ktorom
uviedla, že sa informovala dňa 4. 6. 2009 na súde, či bola vec predložená v lehote
stanovenej v § 16 ods. 1 O. s. p. Krajskému súdu na rozhodnutie o uplatnenej námietke
zaujatosti a vzhľadom na to, že zistila, že sa tak nestalo, požiadala o prešetrenie
a vykonanie úkonov v tom smere, aby bola vec v primeranej lehote prejednaná, keďže od
podania návrhu uplynula doba 9 rokov.“.
Dňa 9. júna 2009 okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za
námietku zaujatosti a následne 29. júna 2009 bol spis predložený krajskému súdu
a sťažovateľovi bolo doručené upovedomenie predsedníčky okresného súdu o spôsobe
vybavenia jeho sťažnosti.
Krajský súd uznesením č. k. 11 NcC 6/2009-249 z 1. júla 2009 rozhodol, že zákonný
sudca je vylúčený z prerokúvania veci. Spis bol 3. decembra 2009 pridelený novému
zákonnému sudcovi, ktorý 10. decembra 2009 vyzval sťažovateľa, aby okresnému súdu
oznámil, či trvá na nariadení predbežného opatrenia. Keďže sťažovateľ 28. decembra 2009
oznámil, že na nariadení predbežného opatrenia trvá, okresný súd jeho návrhu uznesením
č. k. 4 C 148/2008-264 zo 17. februára 2010 vyhovel. Uznesenie o nariadení predbežného
opatrenia sa stalo vykonateľným 26. februára 2010 a právoplatnosť nadobudlo 16. marca
2010.
Prípisom zo 6. septembra 2010 okresný súd poučil účastníkov konania o ich
procesných právach a povinnostiach a zároveň vyzval sťažovateľa a príslušnú správu
katastra na predloženie listinných dôkazov. Dňa 21. septembra 2010 sa vo veci uskutočnilo
pojednávanie, ktoré bolo odročené z dôvodu ospravedlnenia sa právneho zástupcu
odporcov. Nový termín pojednávania bol nariadený na 23. november 2010.
V záverečnej časti sťažnosti sťažovateľ uvádza, že „z popísaného skutkového stavu
je zrejmé, že súdne konanie, ktoré začalo dňa 27. 3. 2000 podaním žaloby na Okresný súd
Piešťany nie je do dnešného dňa právoplatne skončené... toto konanie trvá už skoro
10 rokov, čo vytvára stav právnej neistoty na strane navrhovateľa – sťažovateľa... od
vrátenia veci z Krajského súdu Trnava (po zrušení rozhodnutia o zamietnutí predbežného
opatrenia) na Okresný súd v Piešťanoch dňa 12. 11. 2003 do presunu veci na Okresný súd
Trnava k 1. 1. 2005 (vzhľadom na účinnosť zákona č. 371/2004 Z. z. osídlach a obvodoch
súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok),
nebol vo veci vykonaný žiadny úkon, pričom sťažovateľ v zmysle odôvodnenia Krajského
súdu v Trnave upravil petit návrhu vo veci samej ako aj petit návrhu na vydanie
predbežného opatrenia podaním zo dňa 9. 12. 2003 a žiadal, aby súd zmenu pripustil
a rozhodol o vydaní predbežného opatrenia. Podaním zo dňa 28. 1. 2004 opätovne svoju
žiadosť urgoval. Okresný súd Piešťany vo veci nekonal vôbec (viac ako rok), následne
Okresný súd v Trnave oznámil sťažovateľovi, že vo veci bude predpokladaný termín
pojednávania vytýčený na 3. štvrťrok 2005. Pod oznámením je uvedený ako zákonný sudca
Mgr. V. Z. Dňa 3. 10. 2007 bolo vydané uznesenie o pripustení zmeny petitu vyšším súdnym
úradníkom, teda po roku a 10 mesiacoch od presunu veci na Okresný súd v Trnave. V
dôsledku zmeny zákona č. 371/2004 Z. z. (zákonom č. 511/2007 Z. z.), účinnej od 1. 1. 2008,
kedy bol opäť vytvorený Okresný súd Piešťany, sa vec opätovne vrátila Okresnému súdu
Piešťany. Vo veci zákonným sudcom naďalej ostal Mgr. V. Z. Sudca vytýčil vo veci
pojednávanie na deň 13. 5. 2009, teda po roku a 5 mesiacoch, čo bola vec na Okresnom
súde Piešťany (pričom mal vec pridelenú už od 1. 1. 2005 na Okresnom súde v Trnave, t. j.
3,5 roka). Na tomto pojednávaní sudca ešte pred jeho otvorením spoznal v odporkyni v 1.
rade svoju bývalú kolegyňu zo školského strediska Č., kde pracoval v rokoch 1979 až 1984,
pričom skonštatoval, že mali na pracovisku veľmi priateľské vzťahy, boli ako jedna rodina.
Právna zástupkyňa sťažovateľa vzhľadom na skutočnosť, že na pojednávaní nebol
sťažovateľ prítomný a vzhľadom na sudcom uvedené skutočnosti a na okolnosť, že sudca
mal pridelenú vec viac ako 3 roky, vzniesla námietku zaujatosti (čl. XVIII. sťažnosti).
Neodôvodnené prieťahy v konaní vznikali aj pred rozhodnutím Okresného súdu
Piešťany o nariadení predbežného opatrenia, kedy súd vo veci neodôvodnene nekonal. Po
pojednávaní dňa 20. 6. 2001 súd po 8 mesiacoch vyzval sťažovateľa či trvá na návrhu a po
podaní návrhu na vydanie predbežného opatrenia dňa 14. 4. 2003 sťažovateľom vytýčil
pojednávanie na deň 19. 5. 2003, kde nariadil ohliadku miesta a nariadil sťažovateľovi
predložiť geometrický plán. Súd nevyčkal ani do predloženia tohto plánu sťažovateľom
a predbežné opatrenie zamietol.
Konanie Okresného súdu sa preto javí v tejto fáze ako neefektívne, kedy jeho úkony
nemali logickú nadväznosť, pričom došlo aj k zbytočným prieťahom v konaní.
Po vrátení veci Krajským súdom v Trnave na prvý stupeň sú zbytočné prieťahy
v konaní evidentné a nekonanie Okresného súdu Piešťany a Okresného súdu Trnava ničím
neospravedlniteľné. Spočiatku sťažovateľ vedomý si toho, že dochádza k zmene v sídlach
a obvodoch súdov bol k nekonaniu súdov zhovievavý. Avšak po skutočnosti, že ani na
pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo po 6 rokoch od posledného pojednávania sa vo veci
opätovne nerozhodlo má za to, že jeho základné právo zakotvené v čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a základné právo vyplývajúceho z čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru na
ochranu ľudských práv a základných slobôd boli porušené.“.
Na tomto základe sťažovateľ žiada, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto
rozhodol:
„1. Okresný súd Trnava v konaní vedenom pod spis. zn. PN-12 C 20/2000 a Okresný
súd Piešťany v konaní vedenom pod spis. zn. 12 C 20/00, v súčasnosti pod spis. zn.
4 C 148/2008 porušil základné právo spoločnosti A., s. r. o. na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na
prejednanie veci v primeranej lehote zakotvené v čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Okresnému súdu Piešťany v konaní vedenom pod spis. zn. 4 C 148/2008 sa
prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľovi spoločnosti A., s. r. o. sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške
5.000,- Eur, ktoré mu je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od
právoplatnosti toho nálezu.
4. Okresný súd Piešťany je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia spoločnosti
A., s. r. o. vo výške 254,88 Eur na účet jej advokátky JUDr. A. D. M., so sídlom B... do 15
dní od právoplatnosti tohto nálezu.“
Uplatňovanú výšku finančného zadosťučinenia sťažovateľ odôvodňuje tým, že
„v čase, kedy sťažovateľ stavby kúpil, mal podnikateľské plány, ako tieto hospodárske
stavby využiť. Prístup k nim bol zabezpečený spevnenými cestami, po ktorých sa chodilo.
Odporkyne po tom, čo sa dozvedeli o kúpe týchto stavieb sťažovateľom, začali
spochybňovať dlhoročne používané prístupové cesty a svoje pozemky oplotili.
V priestoroch, do ktorých je sťažovateľovi znemožnený prístup, sťažovateľ pred
vybudovaním oplotenia a zamedzenia vstupu odporkyňami uložil viacero predmetov,
tvoriacich jeho vlastníctvo, ktoré sa zrejme v dôsledku nemožnosti opraviť poškodené
strechy mohli značne poškodiť, pričom výšku poškodenia sťažovateľ nemôže posúdiť pre
neumožnenie prístupu.
Okresný súd Piešťany tým, že vo veci nekoná spôsobuje sťažovateľovi ďalšie škody,
nakoľko sa odporkyne netaja tým, že bez súdneho rozhodnutia sťažovateľa k stavbám
nepustia. Sťažovateľ si tak nemôže plniť ani svoju povinnosť stanovenú mu § 415 OZ.
Sťažovateľ v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že súdne konanie bezdôvodne
trvá viac ako 9 rokov, pričom tento postup súdu je neakceptovateľný. Sťažovateľ sa
v dôsledku neukončeného dlhotrvajúceho súdneho konania nachádza v stave právnej
neistoty.“.
Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval a uznesením
č. k. IV. ÚS 394/2010-30 z 20. októbra 2010 ju prijal v časti namietajúcej porušenie jeho
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 148/2008 (pôvodne vedenom
pod sp. zn. 12 C 20/2000) a vo zvyšnej časti (konanie pred Okresným súdom Trnava vedené
pod sp. zn. PN-12 C 20/2000) ju odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti. Po prijatí
sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľa
a predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo
ústne pojednávanie. Predsedníčku okresného súdu zároveň vyzval, aby sa vyjadrila
k sťažnosti. Právna zástupkyňa sťažovateľa a predsedníčka okresného súdu ústavnému súdu
oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.
Vzhľadom na oznámenie právnej zástupkyne sťažovateľa a predsedníčky okresného
súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade
s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania,
pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
Vyjadrenie predsedníčky okresného súdu sp. zn. Spr. 637/2010 z 10. septembra 2010
bolo ústavnému doručené 17. septembra 2010, ktorého súčasťou je aj stanovisko zákonnej
sudkyne. V tomto stanovisku sa uvádza:
„Z obsahu spisu a listinných dôkazov priložených k návrhu mám preukázané, že dňa
27. 3. 2000 bol na OS Piešťany doručený návrh navrhovateľa na určenie práva prechodu.
Sťažovateľom je navrhovateľ. Následne boli v spise robené tieto úkony:
- návrh na OS Piešťany bol doručený dňa 27. 3. 2000 a spis bol označený sp. zn.
12 C 20/2000, bol pridelený sudcovi Mgr. M.,
- výzva OS Piešťany na odstránenie vád podania - 14. 4. 2000, ktorú výzvu
navrhovateľ prevzal 20. 4. 2000 a doplnené podanie zaslal súdu dňa 2. 5. 2000,
- doplneným podaním navrhovateľ požiadal súd o poskytnutie 60 dňovej lehoty za
účelom mimosúdnej dohody,
- spis bol daný sudcom na lehotu 2 mesiace,
- dňa 3. 7. 2000 opätovne navrhovateľ požiadal súd o poskytnutie 2 mesačnej lehoty
za účelom mimosúdnych rokovaní,
- výzva súdu navrhovateľovi na zaplatenie súdneho poplatku, prevzatá
navrhovateľom dňa 12. 7. 2000,
- súdny poplatok bol uhradený dňa 17. 7. 2000 s tým, že požiadal súd o poskytnutie
lehoty na riešenie veci mimosúdne, do 2. 9. 2000,
- pojednávanie dňa 18. 9. 2000, odročené na neurčito z dôvodu zabezpečenie listov
vlastníctva z katastra nehnuteľnosti, kataster nehnuteľnosti požadované listiny doručil súdu
dňa 28. 9. 2000,
- výzva OS zo dňa 29. 3. 2001 na predloženie resp. navrhnutie dôkazov, ktoré
preukazujú skutočnosti tvrdené navrhovateľom, navrhovateľ výzvu prevzal 5. 4. 2001
a 18. 4. 2001doručil súdu listiny, ktoré považoval za potrebné doložiť ako dôkazy,
- na deň 20. 6. 2001bolo vytýčené pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito
z dôvodu oboznámenia sa s výsledkami pojednávania a s dopytom na účastníkov, ak majú
návrhy na doplnenie dokazovania,
- 3. 7. 2001bol spis daný na lehotu 2 mesiace,
- 26. 2. 2002 vyzýva súd navrhovateľa, aby súdu oznámil, či trvá na podanom
návrhu, 18. 3. 2002navrhovateľ oznámil súdu, že trvá na podanom návrhu,
- vytýčené pojednávanie na deň 19. 5. 2003, pojednávanie bolo odročené na
neurčito, lebo sudca oboznámil prítomných účastníkov s priebehom doterajšieho konania a
právny zástupca odporcov žiadal vykonať ohliadku na mieste samom, dátum ohliadky bol
stanovený na 12. 6. 2003,
- 14. 4. 2003 doručil navrhovateľ súdu návrh na vydanie predbežného opatrenia,
- OS Piešťany uznesením č. k. 12 C 20/2000-170 zo dňa 13. 6. 2003 zamietol návrh
na vydanie predbežného opatrenia, proti ktorému sa navrhovateľ odvolal a KS Trnava
uznesením č. k. 11 Co 169/03-196 zrušil rozhodnutie OS Piešťany a vec vrátil na ďalšie
konanie a rozhodnutie,
- 12. 6. 2003 vykonaná ohliadka na mieste samom,
- navrhovateľ doručil súdu 12. 12. 2003 návrh na zmenu petitu,
- 13. 2. 2004 bola vec pridelená na vybavenie Mgr. Z., ktorý 23. 3. 2005 oznámil
účastníkom konania predpokladaný termín pojednávania na 3 štvrťrok 2005,
- 10. 1. 2007 bola daná do spisu úprava na rozhodnutie o návrhu advokáta
navrhovateľa , Okresný súd Trnava uznesením č. k. PN-12C20/2000-218 zo dňa 3. 10. 2007
pripustil zmenu návrhu navrhovateľa,
- 13. 5. 2009 bol vytýčený termín pojednávania, sudca Mgr. Z. na pojednávaní
konštatoval, že sa pomerne blízko pozná s jednou z odporkýň, na čo bola zo strany
navrhovateľa vznesená námietka zaujatosti, pojednávanie bolo odročené s tým, že spis bude
zaslaný KS Trnava aby rozhodol o vznesenej námietke zaujatosti,
- 9. 6. 2009 bola zaslaná výzva navrhovateľovi na zaplatenie súdneho poplatku za
vznesenie námietky zaujatosti,
- KS v Trnave uznesením zo dňa 01. 07. 2009 vylúčil sudcu Mgr. Z. z prejednávania
predmetnej veci,
- 3. 12. 2009 bola vec pridelená náhodným výberom sudkyni JUDr. V. S.,
- 10. 12. 2009 bola daná výzva súdu navrhovateľovi, či trvajú na vydaní predbežného
opatrenia
- 31. 12. 2009 navrhovateľ oznámil súdu, že na podanom návrhu,
- 17. 2. 2010 bolo vydané predbežné opatrenie v súlade s návrhom navrhovateľa,
- 21. 10. 2010 bolo vo veci posledné pojednávanie.“
V záverečnej časti stanoviska zákonnej sudkyne sa uvádza: „Poukazujem na
skutočnosť, k 8. 9.2010 mám v senáte spolu cca 541 vecí, z toho P: 80,C 372, Cb 35, U 24,
Ps 6,... Ďalej, že agendu P (veci starostlivosti súdu o maloletých), t. j. veci, ktoré som zo
zákona z dôvodu ich povahy povinná vybavovať prednostne, musím na termín vytyčovať
prednostne, teraz ich mám v senáte 80. Ďalej na to, že musím priebežne ako zákonný sudca
riešiť i reštančné veci, ktoré mám nie len 3 až 8 ročné, ale i 9, 10 a viacročné.“
Predsedníčka okresného súdu doplnila vyjadrenie zákonnej sudkyne takto:
„Z vyššie uvedeného vyplýva, že v období od podania návrhu dňa 27. 3. 2000 do
31. 12. 2004 bol vo veci príslušný Okresný súd Piešťany, od 1. 1. 2005 do 31. 12. 2007 bol
miestne príslušný Okresný súd Trnava a od 1. 1. 2008 je príslušný Okresný súd Piešťany.
V období od podania návrhu do pridelenia veci druhému zákonnému sudcovi dňa 13. 2.
2004 konal plynule. Od pridelenia veci zákonnému sudcovi Mgr. V. Z. neboli vykonané
žiadne procesné úkony až do 23. 3. 2005, kedy zákonný sudca oznámil účastníkom
predpokladaný termín pojednávania na 3. štvrťrok 2005, ktorý však nedodržal a dňa 3. 10.
2007 vydal vyšší súdny úradník uznesenie, ktorým rozhodol o zmene návrhu. Až dňa 18. 3.
2009 Mgr. Z. nariadil termín pojednávania na 13. 5. 2009, na ktorom bola vznesená
námietka zaujatosti zákonného sudcu, o ktorej rozhodol Krajský súd v Trnave uznesením zo
dňa 1. 7. 2009. Od 3. 12. 2009 je v predmetnej veci zákonnou sudkyňou JUDr. V. S., ktorá
koná priebežne a bez prieťahov.
Obsah spisu okresného súdu vedeného vo veci, ktorý si ústavný súd vyžiadal za
účelom preverenia úkonov vykonaných vo veci, potvrdzuje úkony uvedené v jeho vyjadrení,
a preto ich ústavný súd považuje za preukázané. Vec nie je zatiaľ právoplatne skončená.“
Právna zástupkyňa sa k stanovisku okresného súdu po predchádzajúcej výzve
ústavného súdu nevyjadrila.
II.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...
Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov garantovaného čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské
práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú
odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí aj o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej
ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba
domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa
právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu (obdobne III. ÚS 127/03, IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj
„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety
OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,
aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj
k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru), ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,
IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2), a postup
samotného súdu (3). Ústavný súd obdobne ako ESĽP pritom prihliada aj na predmet sporu
(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľov.
1. Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je rozhodovanie
o žalobe sťažovateľa, ktorou sa domáha určenia, že „právo prechodu, v rozsahu danom
účelom využitia stavieb, sa vydržalo“. Ústavný súd konštatuje, že po právnej stránke nie je
predmetná vec zložitá, pričom zároveň pripúšťa, že zo skutkového hľadiska ju možno
považovať za zložitejšiu vzhľadom na potrebu vykonať časovo náročnejšie dokazovanie.
V tejto súvislosti ale ústavný súd zdôrazňuje, že skutková zložitosť veci nemôže
ospravedlniť neodôvodnenú nečinnosť, resp. neefektívnu činnosť okresného súdu
v namietanom konaní.
2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania ústavný súd hodnotí ako aktívne
a súčinnostné, sťažovateľ reagoval na výzvy okresného súdu, zúčastňoval sa jednotlivých
pojednávaní, označoval dôkazy na preukazovanie svojich tvrdení a počas celej doby
konania bol zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom. V správaní sťažovateľa teda
ústavný súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by mali negatívny vplyv na postup súdu
v namietanom konaní. Na druhej strane ústavný súd vzal na vedomie, že sťažovateľ
v doterajšom priebehu konania predložil viacero procesných návrhov (návrh na zmenu
petitu, návrh na vydanie predbežného opatrenia, námietka zaujatosti, poskytnutie času na
mimosúdne urovnanie sporu), s ktorými sa vo veci konajúci súd musel vysporiadať. Na
podanie týchto procesných návrhov má sťažovateľ síce právo, ale obdobie, v rámci ktorého
sa s nimi musel okresný súd vysporiadať nemôže ísť na jeho ťarchu; túto skutočnosť preto
ústavný súd zohľadnil pri rozhodovaní o výške primeraného finančného zadosťučinenia.
3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, bol postup okresného súdu v namietanom konaní.
Ústavný súd hodnotil postup vo veci konajúceho súdu v troch obdobiach:
a) od podania žaloby (27. marca 2000) do 31. decembra 2004, keď bol vo veci
príslušný konať okresný súd,
b) od 1. januára 2005 do 31. decembra 2007, keď bol v dôsledku reorganizácie
súdnictva vo veci príslušný konať Okresný súd Trnava,
c) od 1. januára 2008, keď bol vo veci príslušný konať opätovne okresný súd.
Pokiaľ ide o prvé z uvedených období, zo spisu vyplýva, že v tomto období sa
vo veci uskutočnili tri pojednávania, pričom až do 13. februára 2004 nedošlo
k dlhodobejším obdobiam neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu. Na druhej strane
ústavný súd hodnotí činnosť okresného súdu v tomto období ako neefektívnu, t. j.
nesmerujúcu k meritórnemu rozhodnutiu vo veci v primeranom čase, čo potvrdzuje aj
skutočnosť, že jednotlivé pojednávania boli odročované na neurčito bez relevantných
dôvodov, napr. pojednávanie konané 20. júna 2001 bolo odročené „... na neurčito z dôvodu
oboznámenia sa s výsledkami pojednávania...“.
Za neefektívny považuje ústavný súd aj postup okresného súdu súvisiaci
s rozhodovaním o návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ktorý sťažovateľ okresnému
súdu doručil 14. apríla 2003. Okresný súd o ňom rozhodol uznesením z 13. júna 2003 tak,
že ho zamietol. Toto uznesenie okresného súdu krajský súd zrušil a vec vrátil okresnému
súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie, pričom v konečnom dôsledku okresný súd rozhodol
o návrhu na vydanie predbežného opatrenia až uznesením zo 17. februára 2010, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 16. marca 2010.
V období od 1. januára 2005 do 31. decembra 2007, keď bol v dôsledku
reorganizácie súdnictva vo veci príslušný konať Okresný súd Trnava, sa v sťažovateľovej
veci bez ústavne akceptovateľného dôvodu v zásade nekonalo. Zákonný sudca síce už
23. marca 2005 oznámil účastníkom konania, že termín pojednávania bude určený na tretí
štvrťrok 2005, v skutočnosti sa ale v uvedenom období žiadne pojednávanie nekonalo, t. j.
ústavný súd hodnotí toto obdobie ako obdobie dlhodobej neodôvodnenej nečinnosti vo veci
konajúceho súdu, teda Okresného súdu Trnava. Na základe § 2 ods. 6 zákona č. 511/2007
Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov
Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení
neskorších predpisov a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, sa od
1. januára 2008 stal vo veci vecne a miestne príslušným súdom opätovne okresný súd.
Ústavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že v zmysle jeho doterajšej judikatúry touto
skutočnosťou prešla na okresný súd aj zodpovednosť za prípadné porušovanie základného
práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ku
ktorému došlo v období, v ktorom bol vo veci príslušný konať Okresný súd Trnava (m. m.
IV. ÚS 164/08, IV. ÚS 217/08), a preto aj nečinnosť Okresného súdu Trnava v tomto
období pripísal na vrub okresnému súdu.
V období od 1. januára 2008 až do 18. marca 2009 (keď nariadil pojednávanie na
13. máj 2009) okresný súd bez relevantného dôvodu opätovne vo veci nekonal. Na
pojednávaní 13. mája 2009 sťažovateľ vzniesol námietku zaujatosti proti zákonnému
sudcovi, o ktorej rozhodol krajský súd uznesením z 1. júla 2009 tak, že zákonného sudcu
vylúčil z prerokúvania sťažovateľovej veci. Po pridelení veci novej zákonnej sudkyni
(3. decembra 2009) okresný súd nariadil vo veci predbežné opatrenie uznesením
zo 17. februára 2010 a 21. septembra 2010 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, na ktorom
ale okresný súd o veci sťažovateľa meritórne nerozhodol.
Ústavný súd na základe svojich zistení konštatoval, že doterajší priebeh namietaného
konania je charakteristický dlhodobými obdobiami neodôvodnenej nečinnosti okresného
súdu, ako aj jeho neefektívnej činnosti. Skutočnosť, že okresný súd vo veci samej zatiaľ
meritórne nerozhodol napriek tomu, že od podania žaloby uplynulo viac ako desať rokov, je
z ústavného hľadiska neakceptovateľná, a preto ústavný súd rozhodol, že postupom
okresného súdu v namietanom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku
tohto nálezu).
Vzhľadom na skutočnosť, že namietané konanie nebolo v čase rozhodovania
ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy
okresnému súdu prikázal, aby v ďalšom období v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 148/2008
konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).
III.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný
ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného
súdu.
Sťažovateľ žiadal aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume
5 000 € z dôvodov uvedených v sťažnosti.
Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je
dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že
k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen
deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva
Pri určení jeho výšky ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných
ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva
so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
Ústavný súd vychádzajúc z doterajšej dĺžky namietaného konania (viac ako desať
rokov), období dlhodobej neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu, ako aj jeho
neefektívnej činnosti dospel záveru, že priznanie finančného zadosťučinenia sťažovateľovi
v sume 3 000 € bude primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (bod 3 výroku tohto
nálezu).
Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj
o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym
zastupovaním advokátkou JUDr. A. D. M. Ústavný súd pri rozhodovaní o úhrade trov
konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej
republiky za prvý polrok 2009, ktorá bola 721,40 €, keďže išlo o úkony právnej služby
vykonané v roku 2010. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu
zastúpenia a spísanie sťažnosti) podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c) a § 16
ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“),
a to za každý úkon po 120,23 €, t. j. spolu v sume 240,46 €, čo spolu s režijným paušálom
dvakrát po 7,21 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 254,88 €.
Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet
právnej zástupkyne sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149
Občianskeho súdneho poriadku).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto
rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. februára 2011