Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
PL. ÚS 43/2011
PDF · 234.98 KB
No categories available
PL. ÚS 43/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 9. februára 2011
predbežne prerokoval sťažnosť L. S., B.; Ing. J. B., B.; M. H., B.; Ing. Š. B., B.; Mgr. O. M.,
B.; B. S., B., a Bc. B. Ď., B., zastúpených advokátkou JUDr. Z. S., B., vo veci namietanej
neústavnosti a nezákonnosti volieb poslancov miestneho zastupiteľstva mestskej časti
Bratislava – Dúbravka konaných 27. novembra 2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť L. S., Ing. J. B., M. H., Ing. Š. B., Mgr. O. M., B. S. a Bc. B. Ď.
o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. decembra
2010 osobne doručená sťažnosť L. S., B. (ďalej len „sťažovateľka v 1. rade“); Ing. J. B., B.
(ďalej len „sťažovateľ v 2. rade“); M. H., B. (ďalej len „sťažovateľ v 3. rade“); Ing. Š. B., B.
(ďalej len „sťažovateľ vo 4. rade“); Mgr. O. M., B. (ďalej len „sťažovateľ v 5. rade“); B. S.,
B. (ďalej len „sťažovateľ v 6. rade“), a Bc. B. Ď., B. (ďalej len „sťažovateľ v 7. rade“; spolu
ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátkou JUDr. Z. S., B., ktorou podľa čl. 129
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s § 59 a nasl. zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) namietali neústavnosť a nezákonnosť volieb
poslancov miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava – Dúbravka (ďalej len
„mestská časť“) konaných 27. novembra 2010.
Napádané voľby sa konali 27. novembra 2010 a sťažnosť bola sťažovateľmi osobne
podaná ústavnému súdu 6. decembra 2010, t. j. v lehote podľa § 60 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Voľby poslancov mestskej časti sa uskutočnili v 4 volebných obvodoch, pričom:
- v rámci volebného obvodu č. 1 boli zriadené volebné okrsky č. 1 – 7,
- v rámci volebného obvodu č. 2 boli zriadené volebné okrsky č. 8 – 15,
- v rámci volebného obvodu č. 3 boli zriadené volebné okrsky č. 16 – 23 a
- v rámci volebného obvodu č. 4 boli zriadené volebné okrsky č. 24 – 31.
Z volebnej dokumentácie na vyžiadanie zaslanej ústavnému súdu bolo zistené, že pre
voľbu poslancov mestskej časti bolo:
- vo volebnom obvode č. 1 odovzdaných celkovo 2 434 platných hlasov,
- vo volebnom obvode č. 2 odovzdaných celkovo 2 529 platných hlasov,
- vo volebnom obvode č. 3 odovzdaných celkovo 1 992 platných hlasov,
- vo volebnom obvode č. 4 odovzdaných celkovo 2 519 platných hlasov.
Zo zápisnice miestnej volebnej komisie o celkovom výsledku volieb konaných
27. novembra 2010, ktorá bola prílohou sťažnosti, vyplýva, že sťažovateľka v 1. rade
kandidovala ako nezávislá kandidátka na poslankyňu mestskej časti vo volebnom obvode
č. 4, pričom získala 477 platných hlasov, čo je viac ako 10 % hlasov z platných hlasov
odovzdaných vo volebnom obvode č. 4 (podľa zápisnice miestnej volebnej komisie
o výsledku volieb vo volebnom obvode č. 4, ktorá nebola prílohou sťažnosti a ktorá bola na
vyžiadanie ústavného súdu doručená miestnym úradom mestskej časti, bolo pre voľbu
poslancov odovzdaných celkovo 2 519 platných hlasov) ustanovených v § 59 ods. 2 zákona
o ústavnom súde na získanie aktívnej legitimácie pre podanie sťažnosti podľa čl. 129 ods. 2
Sťažovateľ v 2. rade kandidoval ako nezávislý kandidát na poslanca mestskej časti
vo volebnom obvode č. 4, pričom získal 570 platných hlasov, čo je viac ako 10 % hlasov
z platných hlasov odovzdaných vo volebnom obvode č. 4 ustanovených v § 59 ods. 2
zákona o ústavnom súde na získanie aktívnej legitimácie pre podanie sťažnosti podľa
Sťažovateľ v 3. rade kandidoval ako nezávislý kandidát na poslanca mestskej časti vo
volebnom obvode č. 4, pričom získal 584 platných hlasov, čo je viac ako 10 % hlasov
z platných hlasov odovzdaných vo volebnom obvode č. 4 ustanovených v § 59 ods. 2
zákona o ústavnom súde na získanie aktívnej legitimácie pre podanie sťažnosti podľa
Sťažovateľ vo 4. rade kandidoval ako kandidát zoskupenia politických strán (SMER
– sociálna demokracia, Strana zelených Slovenska, Občianski kandidáti, SNS a Slobodné
fórum) na poslanca mestskej časti vo volebnom obvode č. 3, pričom získal 565 platných
hlasov, čo je viac ako 10 % hlasov z platných hlasov odovzdaných vo volebnom obvode č. 3
(podľa zápisnice miestnej volebnej komisie o výsledku volieb vo volebnom obvode č. 3,
ktorá nebola prílohou sťažnosti a ktorá bola na vyžiadanie ústavného súdu doručená
miestnym úradom mestskej časti, bolo pre voľbu poslancov odovzdaných celkovo 1 992
platných hlasov) ustanovených v § 59 ods. 2 zákona o ústavnom súde na získanie aktívnej
legitimácie pre podanie sťažnosti podľa čl. 129 ods. 2 ústavy.
Sťažovateľ v 5. rade kandidoval ako kandidát na poslanca mestskej časti vo
volebnom obvode č. 4, pričom získal 563 platných hlasov, čo je viac ako 10 % hlasov
z platných hlasov odovzdaných vo volebnom obvode č. 4 ustanovených v § 59 ods. 2
zákona o ústavnom súde na získanie aktívnej legitimácie pre podanie sťažnosti podľa čl.
129 ods. 2 ústavy.
Sťažovateľ v 6. rade kandidoval ako kandidát zoskupenia politických strán (SMER -
sociálna demokracia, Strana zelených Slovenska, Občianski kandidáti, SNS a Slobodné
fórum) na poslanca mestskej časti vo volebnom obvode č. 2, pričom získal 641 platných
hlasov, čo je viac ako 10 % hlasov z platných hlasov odovzdaných vo volebnom obvode č. 2
(podľa zápisnice miestnej volebnej komisie o výsledku volieb vo volebnom obvode č. 2,
ktorá nebola prílohou sťažnosti a ktorá bola na vyžiadanie ústavného súdu doručená
miestnym úradom mestskej časti, bolo pre voľbu poslancov odovzdaných celkovo 2 529
platných hlasov) ustanovených v § 59 ods. 2 zákona o ústavnom súde na získanie aktívnej
legitimácie pre podanie sťažnosti podľa čl. 129 ods. 2 ústavy.
Sťažovateľ v 7. rade kandidoval ako kandidát zoskupenia politických strán (SMER –
sociálna demokracia, Strana zelených Slovenska, Občianski kandidáti, SNS a Slobodné
fórum) na poslanca mestskej časti vo volebnom obvode č. 4, pričom získal 554 platných
hlasov, čo je viac ako 10 % hlasov z platných hlasov odovzdaných vo volebnom obvode č. 4
ustanovených v § 59 ods. 2 zákona o ústavnom súde na získanie aktívnej legitimácie pre
podanie sťažnosti podľa čl. 129 ods. 2 ústavy.
Sťažovatelia sťažnosťou podanou ústavnému súdu napádajú neústavnosť
a nezákonnosť volieb poslancov mestskej časti, a to z dôvodu nimi tvrdeného
viacnásobného porušenia zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách
do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „volebný zákon“),
k porušeniu ktorého malo podľa sťažovateľov dôjsť tým, že:
1. V porovnaní s v minulosti konanými komunálnymi voľbami bolo pri sčítaní hlasov
pre voľby na poslancov mestskej časti zistených až 921 neplatných hlasovacích lístkov, čo
je podľa sťažovateľov nezvyčajne vysoký počet neplatných hlasovacích lístkov, a preto
v príčinnej súvislosti s uvedeným sťažovatelia vyslovujú podozrenie o manipulácii
s hlasovacími lístkami, ktorej sa mali dopustiť sťažovateľmi bližšie neidentifikovaní
členovia bližšie neurčených volebných komisií. V uvedených súvislostiach sťažovatelia
v sťažnosti uviedli:
„Sťažovatelia majú informácie o tom, že pri sčítavaní hlasov boli niektoré
hlasovacie lístky nemenovaným členom komisie upravované a to tak, že ak nebol vyznačený
výber kandidátov - preferencie, potom tieto boli dopisované, ak neboli vyznačené v určenom
počte preferenčné hlasy, potom boli dopisované alebo ak boli vyznačené v zákonom
povolenom počte, boli následne dopísané ďalšie preferencie, a tým sa stal hlasovací lístok
neplatný.
Sťažovatelia upozorňujú na to, že voľby do miestneho zastupiteľstva v D. nemali v
predchádzajúcich voľbách taký vysoký počet neplatných hlasovacích lístkov. V tejto
súvislosti považujú za právne relevantné preskúmanie dôvodov, z ktorých sa hlasovacie
lístky v takom vysokom počte považovali za neplatné.“
2. Počas sčítavania hlasov pre voľbu poslancov mestskej časti sa v okrskových
volebných miestnostiach č. 21, 23, 26 a č. 29 mali vyskytovať osoby, ktoré na to nemali
povolenie, čím bolo porušené ustanovenie § 36 volebného zákona a podľa sťažovateľov
v konečnom dôsledku toto porušenie volebného zákona ovplyvnilo výsledok napádaných
volieb. V súvislosti s uvedeným sťažovatelia v sťažnosti uviedli:
«Vo volebnom okrsku č. 21 bol pri sčítavaní hlasov pozorovateľ, táto osoba nie je
nikde v zápisnici zaznamenaná.
Vo volebnom okrsku č. 23 bol pri sčítavam hlasov prítomný pán T. F., kandidát za
poslanca pre 3. volebný obvod...
Vo volebnom okrsku č. 26 bol pri sčítavaní hlasov prítomný A. T., syn kandidáta za
starostu MC D., PaedDr. M. T., ktorý okamžite ako sa dozvedel o výsledku hlasovania
telefonoval svojmu otcovi, že „nevyhral“ a krátko na to z miestnosti odišiel.
Vo volebnom okrsku č. 29 bol prítomný počas sčítavania hlasov pán B. D., ktorý k
tejto prítomnosti nemal žiadne povolenie.»
3. Pri sčítavaní hlasov (sťažovatelia bližšie v sťažnosti nekonkretizovali, o sčítavanie
akých hlasovacích lístkov malo ísť, pozn.) vo volebnom okrsku č. 28 nebola podľa
sťažovateľov zabezpečená kontrola správnosti sčítavania hlasov dvoma členmi okrskovej
volebnej komisie, pričom sťažovatelia v sťažnosti uviedli:
„Zápis z hlasovania v okrskovej komisii vo volebnom okrsku č. 28 sa vykonával tak,
že jeden člen otváral obálky, druhý člen komisie diktoval výsledky hlasovania z hlasovacích
lístkov a tretí člen komisie spisoval počty hlasov, pričom nebola zabezpečená dvojosobová
kontrola členov okrskovej komisie. Paradoxne nikto nekontroloval a nebola vykonaná
následná kontrola platných hlasov pre jednotlivých kandidátov.“
4. „... niektorí členovia okrskových volebných komisií“ (uvedené konštatovanie
sťažovatelia bližšie nekonkretizovali, pozn.) podľa sťažovateľov v rozpore s § 30 ods. 13
volebného zákona „poskytovali informácie o priebehu volieb prostredníctvom mobilných
telefónov dávali informáciu voličom, že je nízka účasť vo volebnej miestnosti“.
5. Kandidáti na poslancov v mestskej časti za koalíciu SDKÚ, SAS a Most Híd mali
podľa tvrdenia sťažovateľov vo všetkých štyroch volebných obvodoch pred volebnými
miestnosťami ovplyvňovať „... voličov a členov volebných komisií“, čím malo podľa
sťažovateľov dôjsť k porušeniu volebného moratória podľa § 30 ods. 2 volebného zákona.
V dôsledku uvedeného mala byť podľa sťažovateľov „Na podnet niektorých členov
komisií... dvakrát volaná policajná hliadka z Obv. odd. PZ B., o čom sú spísané záznamy a
je potrebné ich vyžiadať“ (sťažovatelia však v sťažnosti označené konania bližšie
nešpecifikovali, pozn.).
Vzhľadom na uvedené sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:
„Ústavný súd Slovenskej republiky vyhlasuje voľby na poslancov do miestneho
zastupiteľstva Mestskej časti Bratislava – Dúbravka, konaných dňa 27. 11. 2010 za
neplatné.“
Okrem uvedeného sa sťažovatelia domáhali, aby ústavný súd vydal „predbežné
opatrenie“ v znení:
„Ústavný súd Slovenskej republiky ukladá starostovi Mestskej časti Bratislava
Dúbravka, Ing. J. S. až do právoplatného skončenia konania na Ústavnom súde Slovenskej
republiky o tejto sťažnosti nezvolať ustanovujúce zasadnutie novozvolených poslancom
miestneho zastupiteľstva Mestskej časti Bratislava Dúbravka, zvolených vo voľbách
konaných dňa 27. 11. 2010.“
II.
Podľa relevantnej časti čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti
a zákonnosti volieb... do orgánov územnej samosprávy...
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či
dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Volebná sťažnosť musí obsahovať obligatórne náležitosti predpísané v § 20 a § 60
ods. 1 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)
zástupca.
Podľa § 60 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania popri
všeobecných náležitostiach uvedených v § 20 musí obsahovať
a) vyjadrenie sťažovateľa o tom, či napáda voľby na celom území Slovenskej
republiky, alebo len v určitom volebnom obvode; kandidát môže napádať len zvolenie iného
kandidáta vo svojom volebnom obvode,
b) dôvody, pre ktoré voľby napáda, s označením dôkazov,
c) údaje a dôkazy o tom, že je oprávneným navrhovateľom podľa § 59; to neplatí
v prípade navrhovateľov uvedených v § 18 písm. a) až e),
d) návrh na rozhodnutie vo veci podľa § 63 ods. 2.
Keďže sťažnosť sťažovateľov nespĺňala náležitosti sťažnosti spôsobilej iniciovať
konanie podľa čl. 129 ods. 2 ústavy, ústavný súd listom zo 16. decembra 2010 vyzval
právnu zástupkyňu sťažovateľov, aby v lehote 7 dní od doručenia predmetnej výzvy
- zaslala podklady osvedčujúce aktívnu legitimáciu každého jedného zo sťažovateľov
vo vzťahu k počtu platných hlasov odovzdaných v tom volebnom obvode, v ktorom
jednotliví sťažovatelia kandidovali na funkciu poslanca do mestskej časti v zmysle § 59
ods. 1 zákona o ústavnom súde,
- označila (meno, priezvisko a adresu) svedkov, ktorí by potvrdili sťažovateľmi
v sťažnosti namietané skutočnosti, pretože vyjadrenia ako „... nemenovaným členom
komisie..., niektorí členovia okrskových volebných komisií..., na podnet niektorých členov
komisií...“ nemajú žiadnu preukaznú ani výpovednú hodnotu z hľadiska dokazovania
neústavnosti a nezákonnosti napádaných volieb,
- označila (meno, priezvisko a adresu) členov volebných komisií, ktorých
sťažovatelia navrhujú vo veci vypočuť,
- označila spisové značky trestných konaní, ktoré sú podľa tvrdenia sťažovateľov
vedené v súvislosti s voľbami poslancov mestskej časti,
- uviedla príčinnú súvislosť medzi údajnou prítomnosťou iných osôb pri sčítavaní
hlasov v jednotlivých volebných okrskoch a výsledkami volieb poslancov mestskej časti,
- uviedla príčinnú súvislosť medzi údajným telefonickým informovaním voličov
členmi okrskových volebných komisií o volebnej účasti a výsledkami volieb poslancov
mestskej časti,
- konkretizovala, z akého dôvodu sťažovatelia, ktorí boli kandidátmi na poslancov
mestskej časti vo volebných obvodoch č. 2 až č. 4, napádajú neústavnosť a nezákonnosť
predmetných volieb aj vo volebnom obvode č. 1, v ktorom neboli kandidátmi,
- upresnila návrh vzhľadom na to, že v rámci zhrnutia návrhov sťažovateľov na
dokazovanie navrhujú vykonať kontrolu pri sčítavaní hlasov vo volebnom okrsku č. 24 (s. 5
sťažnosti), avšak v odôvodnení sťažnosti (s. 4 sťažnosti) popisujú nezrovnalosti pri
sčítavaní hlasov vo volebnom okrsku č. 28.
Právna zástupkyňa sťažovateľov v ústavným súdom stanovenej lehote vecne
nereagovala, avšak listom z 27. decembra 2010 požiadala, aby jej ústavný súd predĺžil
lehotu pre účely vybavenia predmetnej výzvy, a to do 15. januára 2011.
Ústavný súd listom zo 4. januára 2011 právnej zástupkyni sťažovateľov oznámil, že
nevyhovuje jej žiadosti o predĺženie lehoty, a to z týchto dôvodov:
- žiadosť o predĺženie lehoty bola právnou zástupkyňou sťažovateľov podaná na
poštovú prepravu potom, ako jej už márne uplynula ústavným súdom stanovená 7-dňová
lehota,
- ústavný súd musí sťažnosť podľa čl. 129 ods. 1 ústavy posúdiť a rozhodnúť o nej
v zákonom o ústavnom súde ustanovenej 90-dňovej lehote (§ 63 ods. 6 zákon o ústavnom
súde),
- pre konanie vo volebných veciach sa pre návrh na začatie konania uplatňuje
tzv. advokátsky primus (§ 20 zákona o ústavnom súde), preto návrh musí byť v okamihu
jeho podania ústavnému súdu perfektný (§ 60 zákona o ústavnom súde), najmä v prípadoch,
keď je účastník konania kvalifikovane právne zastúpený, pretože v opačnom prípade by
ústavný súd nemohol rozhodnúť v zákonom ustanovenej lehote,
- napokon ústavný súd podotkol, že označenie svedkov, prípadne iných listinných
dôkazov a príčinných súvislostí skutkových tvrdení na preukázanie sťažovateľmi
v sťažnosti uvádzaných skutočností nijako nesúvisí s činnosťou miestneho úradu a tieto
skutočnosti, keďže boli sťažovateľom známe už pri podaní sťažnosti, pretože na ich základe
sťažnosť podali, bolo potrebné bez potreby výzvy ústavného súdu uviesť už v samotnej
sťažnosti.
Právna zástupkyňa sťažovateľov napriek oznámeniu ústavného súdu o nevyhovení jej
žiadosti o predĺženie lehoty reagovala na výzvu ústavného súdu na odstránenie nedostatkov
sťažnosti podaním doručeným ústavnému súdu 19. januára 2011 (na poštovú prepravu
podané 18. januára 2011) označeným ako „Doplnenie sťažnosti“, v ktorom uviedla:
- v súvislosti s preukázaním aktívnej legitimácie sťažovateľov bola predložená iba
zápisnica miestnej volebnej komisie, ktorá bola aj prílohou pôvodnej sťažnosti, z ktorej bolo
možné zistiť iba počet hlasov odovzdaných jednotlivým sťažovateľom, avšak neboli
predložené zápisnice obvodových volebných komisií z volebných obvodov 1 – 4, takže bez
vyžiadania si týchto zápisníc ústavným súdom by nebolo možné zistiť, či jednotlivým
sťažovateľom svedčí aktívna legitimácia, t. j. či získali 10 % platných hlasov z celkového
počtu platných hlasov odovzdaných pre voľbu poslancov v tom-ktorom konkrétnom
volebnom obvode, ktorý bol volebným obvodom toho-ktorého sťažovateľa,
- v súvislosti so žiadosťou na presné označenie svedkov, ktorých sťažovatelia
navrhujú vo veci vypočuť, sťažovatelia v súvislosti s nimi tvrdenými skutočnosťami
v pôvodnej sťažnosti, ktorej nedostatky mali odstrániť, neoznačili žiadneho svedka.
Sťažovatelia v doplňujúcom podaní označili iba tri svedkyne (z tohto jednu iba menom),
a to ku spôsobu pečatenia volebnej dokumentácie vo volebných okrskoch č. 24, 25 a č. 26.
Túto skutočnosť však v pôvodnej sťažnosti, ktorej nedostatky mali sťažovatelia odstrániť,
nenamietali. Sťažovatelia tiež označili jednu svedkyňu, a to v súvislosti so spôsobom
prepočítavania hlasovacích lístkov vo volebnom okrsku č. 24, aj keď v pôvodnej sťažnosti
namietali spôsob prepočítavania hlasovacích lístkov vo volebnom okrsku č. 28,
- v súvislosti s požiadavkou presne označiť členov okrskových volebných komisií,
ktorých sťažovatelia navrhujú vo veci vypočuť, sťažovatelia iba uviedli, že žiadajú vypočuť
„... všetkých predsedov všetkých okrskových komisií....“, avšak bez ich identifikácie, pričom
ich neoznačenie sťažovatelia odôvodnili tým, že uvedené skutočnosti im neboli Mestským
úradom B. (ďalej len „mestský úrad“) sprístupnené ani na písomnú žiadosť sťažovateľa
v 5. rade. Z príloh doplnenia sťažnosti však vyplýva, že sťažovateľ v 5. rade nežiadal od
mestského úradu oznámenie mien a adries predsedov všetkých okrskových volebných
komisií, ale žiadal o sprístupnenie zápisníc okrskových volebných komisií iba z volebných
okrskov č. 24 – 31, pričom ani z týchto zápisníc by v prípade ich sprístupnenia nebolo
možné zistiť adresu predsedov týchto komisií,
- sťažovatelia neoznačili ani spisové značky trestných konaní, ktoré sa podľa ich
tvrdení mali viesť v súvislosti s napádanými voľbami, pričom ich neoznačenie odôvodnili
iba tým, že na ich telefonickú žiadosť im táto informácia nebola sprístupnená,
- v súvislosti s potrebou preukázania príčinnej súvislosti medzi sťažovateľmi
tvrdeným konaním presne neoznačených členov neurčitých okrskových volebných komisií,
ktorí mali telefonicky informovať sťažovateľmi bližšie neoznačené osoby o voličskej účasti
na jednej strane a výsledkom napádaných volieb komunálnych poslancov na strane druhej,
ako aj príčinnej súvislosti medzi prítomnosťou „iných“ osôb pri sčítavaní hlasov
a výsledkom napádaných volieb sťažovatelia bez uvedenia konkrétnych dôkazov iba
uviedli, že túto príčinnú súvislosť vidia v tom, že „Niektorí členovia okrskových volebných
komisií... dávali prostredníctvom mobilných telefónov informáciu voličom alebo agitátorom
v MČ D., že je nízka účasť vo volebnej miestnosti a po tejto informácii sa aktivisti
obťažovali členov komisie a prichádzajúcich voličov...“, takže z citovaného vyplýva, že
sťažovatelia na preukázanie týchto tvrdení opäť nenavrhli žiadnych svedkov (napr. voličov,
ktorí by mohli ovplyvňovanie dosvedčiť a pod.),
- v súvislosti s otázkou ústavného súdu, z akého dôvodu sťažovatelia napádajú voľby
aj vo volebnom obvode č. 1, v ktorom ani jeden zo sťažovateľov nebol kandidátom,
sťažovatelia oznámili, že sťažnosť týkajúcu sa volieb komunálnych poslancov vo volebnom
obvode č. 1 berú späť,
- a napokon v súvislosti s upozornením na potrebu upresniť, resp. zosúladiť pôvodnú
sťažnosť z dôvodu, že sťažovatelia v nej na jednej strane spochybňujú spočítanie hlasov vo
volebnom okrsku č. 28, avšak v záverečnom sumári sťažnosti nevedno, či iba omylom
sťažovatelia už v súvislosti s prepočítaním hlasov uvádzajú volebný okrsok č. 24,
sťažovatelia bez uvedenia akéhokoľvek zdôvodnenia žiadajú, aby ústavný súd prepočítal
hlasovacie lístky vo všetkých volebných okrskoch č. 1 – 31.
Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh sťažovateľov
predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí bez ich prítomnosti, pričom dospel k záveru,
že v rozsahu, v akom sťažovatelia podali sťažnosť ústavnému súdu, sa táto javí ako zjavne
neopodstatnená, a to z týchto dôvodov:
1. Pokiaľ ide o prvú z námietok sťažovateľov, ktorou spochybňujú ústavnosť
a zákonnosť volieb poslancov mestskej časti spočívajúcu podľa sťažovateľov, v porovnaní
s obdobnými voľbami v minulosti, v nezvykle vysokom počte neplatných hlasovacích
lístkov (921 neplatných hlasovacích lístkov) odovzdaných v napádaných voľbách, ústavný
súd podotýka, že bez akýchkoľvek dôkazov, ktorými by sťažovatelia boli spôsobilí
hodnoverne preukázať svoje podozrenia o manipulovaní s hlasovacími lístkami, nie je
možné bez ďalšieho dospieť k záveru o manipulovaní napádaných volieb, pričom je
neprípustné, aby takýto záver bol konštatovaný výlučne iba na domnienkach,
resp. hypotetických predpokladoch sťažovateľov. Tvrdenia o tom, že sťažovatelia majú
„... informácie o tom, že pri sčítavaní hlasov boli niektoré hlasovacie lístky nemenovaným
členom komisie upravované...“, nemajú z hľadiska dokazovania žiadnu výpovednú ani
preukaznú hodnotu, pretože sťažovatelia jednako nekonkretizovali, o ktorú okrskovú
volebnú komisiu, resp. komisie ide a neoznačili svedkov ani člena alebo členov volebnej
komisie, ktorí sa mali takéhoto konania dopúšťať.
2. V súvislosti s námietkou sťažovateľov, že počas prepočítania hlasovacích lístkov
vo volebných okrskoch č. 21, 23, 26 a č. 29 sa vo volebných miestnostiach mali nachádzať
aj iné osoby, ktoré na to nemali oprávnenie, ústavný súd konštatuje, že v súvislosti
s volebným okrskom č. 21 zo zápisnice o výsledku volieb v tomto volebnom okrsku
vyplýva, že na priebeh volieb v tomto volebnom okrsku dohliadal okrem okrskovej volebnej
komisie aj jeden nezávislý pozorovateľ, takže sa nezakladá na pravde tvrdenie
sťažovateľov, že osoba pozorovateľa v tomto okrsku „... nie je nikde v zápisnici
zaznamenaná“. K námietke sťažovateľmi tvrdenej prítomnosti osôb, ktoré neboli členmi
okrskových volebných komisií aj vo volebných okrskoch č. 23, 26 a č. 29 počas sčítavania
hlasov, ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že rovnako aj v týchto prípadoch zo zápisníc
okrskových volebných komisií v označených volebných okrskoch vyplýva, že na priebeh
volieb v týchto okrskoch taktiež dohliadali aj pozorovatelia, ktorých mená sú v týchto
zápisniciach riadne uvedené.
3. V súvislosti s ďalšou námietkou sťažovateľov, podľa ktorej pri spočítavaní hlasov
v okrskovej volebnej komisii č. 28 „... nebola zabezpečená dvojosobová kontrola členov
okrskovej komisie...“, keďže podľa sťažovateľov sa sčítavanie hlasovacích lístkov
v predmetnom volebnom okrsku uskutočňovalo tak, že „.... jeden člen otváral obálky,
druhý člen komisie diktoval výsledky hlasovania z hlasovacích lístkov a tretí člen komisie
spisoval počty hlasov...“, ústavný súd poznamenáva, že podľa § 15 ods. 2 volebného zákona
musí mať okrsková volebná komisia najmenej 5 členov, takže vzhľadom na uvedený opis
spôsobu prepočítania hlasovacích lístkov, tak ako ho podali sťažovatelia, je zrejmé, že do
tohto spôsobu prepočítavania boli aktívne zaangažovaní traja členovia okrskovej volebnej
komisie (jeden otváral obálky, druhý čítal a tretí spisoval hlasy), takže zákonite minimálne
dvaja členovia okrskovej volenej komisie mohli vykonávať kontrolu tohto prepočítavania,
pričom sťažovatelia nepredložili žiadny dôkaz, že to tak nebolo. Okrem toho ústavný súd
podotýka, že volebný zákon nestanovuje obligatórny spôsob prepočítavania hlasovacích
lístkov volebnou komisiou, ktorého nedodržanie by eventuálne znamenalo porušenie
volebného zákona, volebný zákon iba vo svojom ustanovení § 37 ods. 4 stanovuje, že každý
člen okrskovej volebnej komisie môže nazerať do hlasovacích lístkov a predseda okrskovej
volebnej komisie kontroluje správnosť sčítania hlasov.
4. Sťažovatelia spochybňujú ústavnosť a zákonnosť napádaných volieb aj tvrdením,
že „... niektorí členovia okrskových volebných komisií...“ telefonicky poskytovali voličom
informácie o priebehu volieb, avšak ani v tomto prípade sťažovatelia bližšie neuviedli,
o ktorých členov a ktorých okrskových volebných komisií išlo a na verifikovanie uvedených
skutočností sťažovatelia neoznačili žiadnych svedkov.
5. Napokon dôvodom na podanie sťažnosti bolo pre sťažovateľov aj to, že podľa ich
opätovne žiadnym spôsobom nepreukázaného tvrdenia bližšie neurčení kandidáti na
poslancov bližšie neurčeným spôsobom mali ovplyvňovať opätovne bližšie neurčených
voličov a členov okrskových volebných komisií. Ústavný súd aj v súvislosti s týmto
tvrdením konštatuje, že neústavnosť a nezákonnosť volieb musia sťažovatelia nielen
namietať, ale aj doložiť exaktnými dôkazmi (napr. označením konania Obvodného
oddelenia Policajného zboru B., ktorý mal o údajnom ovplyvňovaní voličov a členov
volebných komisií spísať záznamy a pod.).
Ústavný súd pri zistení neústavnosti alebo nezákonnosti volieb vyhlási voľby za
neplatné alebo zruší výsledok volieb podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde iba vtedy,
ak k porušeniu volebného zákona dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž
politických síl v demokratickej spoločnosti, pričom sa vyžaduje hrubé alebo závažné
porušenie, prípadne opätovné porušenie ustanovení upravujúcich prípravu a priebeh volieb
(napr. PL. ÚS 17/94 a PL. ÚS 18/99, PL. ÚS 32/03, PL. ÚS 85/07). Len domnienka
nesprávnosti výsledku volieb nie je dôvodom na rozhodnutie ústavného súdu, ktorým by
zrušil výsledok volieb (PL. ÚS 39/95, PL. ÚS 32/03, PL. ÚS 85/07). Porušenie volebného
zákona musí dosahovať takú intenzitu, ktorá má v príčinnej súvislosti za následok
nezákonnosť volieb, resp. nezákonnosť ich výsledku (PL. ÚS 14/99, PL. ÚS 32/03,
PL. ÚS 85/07). Základným predpokladom pre zrušenie výsledku volieb je preukázanie
takých porušení volebného zákona, ktoré odôvodňujú záver o inom výsledku volieb
(PL. ÚS 50/99, PL. ÚS 32/03, PL. ÚS 85/07).
Zo sťažovateľmi označeného porušenia ustanovení volebného zákona nemožno bez
ďalšieho vyvodiť neústavnosť a nezákonnosť volieb, pretože sťažovatelia vo svojej
sťažnosti nepredložili žiaden relevantný dôkaz, ktorým by spochybnili nimi namietanú
neústavnosť a nezákonnosť volieb, ktorých výsledkom by bolo vyhlásenie ich neplatnosti.
Vychádzajúc z uvedenej judikatúry ústavného súdu nemožno tvrdeniam predloženým
sťažovateľmi pripísať povahu právne relevantného dôvodu na konanie o prijatí sťažnosti na
ďalšie konanie.
Uvedené závery boli podkladom pre rozhodnutie ústavného súdu, ktorý sťažnosť
sťažovateľov už po jej predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. februára 2011