Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 43/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 9. februára 2011

predbežne prerokoval sťažnosť L. S., B.; Ing. J. B., B.; M. H., B.; Ing. Š. B., B.; Mgr. O. M.,

B.; B. S., B., a Bc. B. Ď., B., zastúpených advokátkou JUDr. Z. S., B., vo veci namietanej

neústavnosti a nezákonnosti volieb poslancov miestneho zastupiteľstva mestskej časti

Bratislava – Dúbravka konaných 27. novembra 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť L. S., Ing. J. B., M. H., Ing. Š. B., Mgr. O. M., B. S. a Bc. B. Ď.

o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. decembra

2010 osobne doručená sťažnosť L. S., B. (ďalej len „sťažovateľka v 1. rade“); Ing. J. B., B.

(ďalej len „sťažovateľ v 2. rade“); M. H., B. (ďalej len „sťažovateľ v 3. rade“); Ing. Š. B., B.

(ďalej len „sťažovateľ vo 4. rade“); Mgr. O. M., B. (ďalej len „sťažovateľ v 5. rade“); B. S.,

B. (ďalej len „sťažovateľ v 6. rade“), a Bc. B. Ď., B. (ďalej len „sťažovateľ v 7. rade“; spolu

ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátkou JUDr. Z. S., B., ktorou podľa čl. 129

ods. 2 (ďalej len „“) v spojení s a nasl. zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) namietali neústavnosť a nezákonnosť volieb

poslancov miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava – Dúbravka (ďalej len

„mestská časť“) konaných 27. novembra 2010.

Napádané voľby sa konali 27. novembra 2010 a sťažnosť bola sťažovateľmi osobne

podaná ústavnému súdu 6. decembra 2010, t. j. v lehote podľa § 60 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Voľby poslancov mestskej časti sa uskutočnili v 4 volebných obvodoch, pričom:

- v rámci volebného obvodu č. 1 boli zriadené volebné okrsky č. 1 – 7,

- v rámci volebného obvodu č. 2 boli zriadené volebné okrsky č. 8 – 15,

- v rámci volebného obvodu č. 3 boli zriadené volebné okrsky č. 16 – 23 a

- v rámci volebného obvodu č. 4 boli zriadené volebné okrsky č. 24 – 31.

Z volebnej dokumentácie na vyžiadanie zaslanej ústavnému súdu bolo zistené, že pre

voľbu poslancov mestskej časti bolo:

- vo volebnom obvode č. 1 odovzdaných celkovo 2 434 platných hlasov,

- vo volebnom obvode č. 2 odovzdaných celkovo 2 529 platných hlasov,

- vo volebnom obvode č. 3 odovzdaných celkovo 1 992 platných hlasov,

- vo volebnom obvode č. 4 odovzdaných celkovo 2 519 platných hlasov.

Zo zápisnice miestnej volebnej komisie o celkovom výsledku volieb konaných

27. novembra 2010, ktorá bola prílohou sťažnosti, vyplýva, že sťažovateľka v 1. rade

kandidovala ako nezávislá kandidátka na poslankyňu mestskej časti vo volebnom obvode

č. 4, pričom získala 477 platných hlasov, čo je viac ako 10 % hlasov z platných hlasov

odovzdaných vo volebnom obvode č. 4 (podľa zápisnice miestnej volebnej komisie

o výsledku volieb vo volebnom obvode č. 4, ktorá nebola prílohou sťažnosti a ktorá bola na

vyžiadanie ústavného súdu doručená miestnym úradom mestskej časti, bolo pre voľbu

poslancov odovzdaných celkovo 2 519 platných hlasov) ustanovených v § 59 ods. 2 zákona

o ústavnom súde na získanie aktívnej legitimácie pre podanie sťažnosti podľa čl. 129 ods. 2

.

Sťažovateľ v 2. rade kandidoval ako nezávislý kandidát na poslanca mestskej časti

vo volebnom obvode č. 4, pričom získal 570 platných hlasov, čo je viac ako 10 % hlasov

z platných hlasov odovzdaných vo volebnom obvode č. 4 ustanovených v § 59 ods. 2

na získanie aktívnej legitimácie pre podanie sťažnosti podľa

.

Sťažovateľ v 3. rade kandidoval ako nezávislý kandidát na poslanca mestskej časti vo

volebnom obvode č. 4, pričom získal 584 platných hlasov, čo je viac ako 10 % hlasov

z platných hlasov odovzdaných vo volebnom obvode č. 4 ustanovených v § 59 ods. 2

na získanie aktívnej legitimácie pre podanie sťažnosti podľa

.

Sťažovateľ vo 4. rade kandidoval ako kandidát zoskupenia politických strán (SMER

– sociálna demokracia, Strana zelených Slovenska, Občianski kandidáti, SNS a Slobodné

fórum) na poslanca mestskej časti vo volebnom obvode č. 3, pričom získal 565 platných

hlasov, čo je viac ako 10 % hlasov z platných hlasov odovzdaných vo volebnom obvode č. 3

(podľa zápisnice miestnej volebnej komisie o výsledku volieb vo volebnom obvode č. 3,

ktorá nebola prílohou sťažnosti a ktorá bola na vyžiadanie ústavného súdu doručená

miestnym úradom mestskej časti, bolo pre voľbu poslancov odovzdaných celkovo 1 992

platných hlasov) ustanovených v na získanie aktívnej

legitimácie pre podanie sťažnosti podľa .

Sťažovateľ v 5. rade kandidoval ako kandidát na poslanca mestskej časti vo

volebnom obvode č. 4, pričom získal 563 platných hlasov, čo je viac ako 10 % hlasov

z platných hlasov odovzdaných vo volebnom obvode č. 4 ustanovených v § 59 ods. 2

na získanie aktívnej legitimácie pre podanie sťažnosti podľa čl.

129 ods. 2 .

Sťažovateľ v 6. rade kandidoval ako kandidát zoskupenia politických strán (SMER -

sociálna demokracia, Strana zelených Slovenska, Občianski kandidáti, SNS a Slobodné

fórum) na poslanca mestskej časti vo volebnom obvode č. 2, pričom získal 641 platných

hlasov, čo je viac ako 10 % hlasov z platných hlasov odovzdaných vo volebnom obvode č. 2

(podľa zápisnice miestnej volebnej komisie o výsledku volieb vo volebnom obvode č. 2,

ktorá nebola prílohou sťažnosti a ktorá bola na vyžiadanie ústavného súdu doručená

miestnym úradom mestskej časti, bolo pre voľbu poslancov odovzdaných celkovo 2 529

platných hlasov) ustanovených v na získanie aktívnej

legitimácie pre podanie sťažnosti podľa .

Sťažovateľ v 7. rade kandidoval ako kandidát zoskupenia politických strán (SMER –

sociálna demokracia, Strana zelených Slovenska, Občianski kandidáti, SNS a Slobodné

fórum) na poslanca mestskej časti vo volebnom obvode č. 4, pričom získal 554 platných

hlasov, čo je viac ako 10 % hlasov z platných hlasov odovzdaných vo volebnom obvode č. 4

ustanovených v na získanie aktívnej legitimácie pre

podanie sťažnosti podľa .

Sťažovatelia sťažnosťou podanou ústavnému súdu napádajú neústavnosť

a nezákonnosť volieb poslancov mestskej časti, a to z dôvodu nimi tvrdeného

viacnásobného porušenia o voľbách

do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „volebný zákon“),

k porušeniu ktorého malo podľa sťažovateľov dôjsť tým, že:

1. V porovnaní s v minulosti konanými komunálnymi voľbami bolo pri sčítaní hlasov

pre voľby na poslancov mestskej časti zistených až 921 neplatných hlasovacích lístkov, čo

je podľa sťažovateľov nezvyčajne vysoký počet neplatných hlasovacích lístkov, a preto

v príčinnej súvislosti s uvedeným sťažovatelia vyslovujú podozrenie o manipulácii

s hlasovacími lístkami, ktorej sa mali dopustiť sťažovateľmi bližšie neidentifikovaní

členovia bližšie neurčených volebných komisií. V uvedených súvislostiach sťažovatelia

v sťažnosti uviedli:

„Sťažovatelia majú informácie o tom, že pri sčítavaní hlasov boli niektoré

hlasovacie lístky nemenovaným členom komisie upravované a to tak, že ak nebol vyznačený

výber kandidátov - preferencie, potom tieto boli dopisované, ak neboli vyznačené v určenom

počte preferenčné hlasy, potom boli dopisované alebo ak boli vyznačené v zákonom

povolenom počte, boli následne dopísané ďalšie preferencie, a tým sa stal hlasovací lístok

neplatný.

Sťažovatelia upozorňujú na to, že voľby do miestneho zastupiteľstva v D. nemali v

predchádzajúcich voľbách taký vysoký počet neplatných hlasovacích lístkov. V tejto

súvislosti považujú za právne relevantné preskúmanie dôvodov, z ktorých sa hlasovacie

lístky v takom vysokom počte považovali za neplatné.“

2. Počas sčítavania hlasov pre voľbu poslancov mestskej časti sa v okrskových

volebných miestnostiach č. 21, 23, 26 a č. 29 mali vyskytovať osoby, ktoré na to nemali

povolenie, čím bolo porušené ustanovenie § 36 volebného zákona a podľa sťažovateľov

v konečnom dôsledku toto porušenie volebného zákona ovplyvnilo výsledok napádaných

volieb. V súvislosti s uvedeným sťažovatelia v sťažnosti uviedli:

«Vo volebnom okrsku č. 21 bol pri sčítavaní hlasov pozorovateľ, táto osoba nie je

nikde v zápisnici zaznamenaná.

Vo volebnom okrsku č. 23 bol pri sčítavam hlasov prítomný pán T. F., kandidát za

poslanca pre 3. volebný obvod...

Vo volebnom okrsku č. 26 bol pri sčítavaní hlasov prítomný A. T., syn kandidáta za

starostu MC D., PaedDr. M. T., ktorý okamžite ako sa dozvedel o výsledku hlasovania

telefonoval svojmu otcovi, že „nevyhral“ a krátko na to z miestnosti odišiel.

Vo volebnom okrsku č. 29 bol prítomný počas sčítavania hlasov pán B. D., ktorý k

tejto prítomnosti nemal žiadne povolenie.»

3. Pri sčítavaní hlasov (sťažovatelia bližšie v sťažnosti nekonkretizovali, o sčítavanie

akých hlasovacích lístkov malo ísť, pozn.) vo volebnom okrsku č. 28 nebola podľa

sťažovateľov zabezpečená kontrola správnosti sčítavania hlasov dvoma členmi okrskovej

volebnej komisie, pričom sťažovatelia v sťažnosti uviedli:

„Zápis z hlasovania v okrskovej komisii vo volebnom okrsku č. 28 sa vykonával tak,

že jeden člen otváral obálky, druhý člen komisie diktoval výsledky hlasovania z hlasovacích

lístkov a tretí člen komisie spisoval počty hlasov, pričom nebola zabezpečená dvojosobová

kontrola členov okrskovej komisie. Paradoxne nikto nekontroloval a nebola vykonaná

následná kontrola platných hlasov pre jednotlivých kandidátov.“

4. „... niektorí členovia okrskových volebných komisií“ (uvedené konštatovanie

sťažovatelia bližšie nekonkretizovali, pozn.) podľa sťažovateľov v rozpore s § 30 ods. 13

volebného zákona „poskytovali informácie o priebehu volieb prostredníctvom mobilných

telefónov dávali informáciu voličom, že je nízka účasť vo volebnej miestnosti“.

5. Kandidáti na poslancov v mestskej časti za koalíciu SDKÚ, SAS a Most Híd mali

podľa tvrdenia sťažovateľov vo všetkých štyroch volebných obvodoch pred volebnými

miestnosťami ovplyvňovať „... voličov a členov volebných komisií“, čím malo podľa

sťažovateľov dôjsť k porušeniu volebného moratória podľa § 30 ods. 2 volebného zákona.

V dôsledku uvedeného mala byť podľa sťažovateľov „Na podnet niektorých členov

komisií... dvakrát volaná policajná hliadka z Obv. odd. PZ B., o čom sú spísané záznamy a

je potrebné ich vyžiadať“ (sťažovatelia však v sťažnosti označené konania bližšie

nešpecifikovali, pozn.).

Vzhľadom na uvedené sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Ústavný súd Slovenskej republiky vyhlasuje voľby na poslancov do miestneho

zastupiteľstva Mestskej časti Bratislava – Dúbravka, konaných dňa 27. 11. 2010 za

neplatné.“

Okrem uvedeného sa sťažovatelia domáhali, aby ústavný súd vydal „predbežné

opatrenie“ v znení:

„Ústavný súd Slovenskej republiky ukladá starostovi Mestskej časti Bratislava

Dúbravka, Ing. J. S. až do právoplatného skončenia konania na Ústavnom súde Slovenskej

republiky o tejto sťažnosti nezvolať ustanovujúce zasadnutie novozvolených poslancom

miestneho zastupiteľstva Mestskej časti Bratislava Dúbravka, zvolených vo voľbách

konaných dňa 27. 11. 2010.“

II.

Podľa relevantnej časti ústavný súd rozhoduje o ústavnosti

a zákonnosti volieb... do orgánov územnej samosprávy...

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či

dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Volebná sťažnosť musí obsahovať obligatórne náležitosti predpísané v § 20 a § 60

ods. 1 .

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

Podľa návrh na začatie konania popri

všeobecných náležitostiach uvedených v § 20 musí obsahovať

a) vyjadrenie sťažovateľa o tom, či napáda voľby na celom území Slovenskej

republiky, alebo len v určitom volebnom obvode; kandidát môže napádať len zvolenie iného

kandidáta vo svojom volebnom obvode,

b) dôvody, pre ktoré voľby napáda, s označením dôkazov,

c) údaje a dôkazy o tom, že je oprávneným navrhovateľom podľa § 59; to neplatí

v prípade navrhovateľov uvedených v § 18 písm. a) až e),

d) návrh na rozhodnutie vo veci podľa § 63 ods. 2.

Keďže sťažnosť sťažovateľov nespĺňala náležitosti sťažnosti spôsobilej iniciovať

konanie podľa , ústavný súd listom zo 16. decembra 2010 vyzval

právnu zástupkyňu sťažovateľov, aby v lehote 7 dní od doručenia predmetnej výzvy

- zaslala podklady osvedčujúce aktívnu legitimáciu každého jedného zo sťažovateľov

vo vzťahu k počtu platných hlasov odovzdaných v tom volebnom obvode, v ktorom

jednotliví sťažovatelia kandidovali na funkciu poslanca do mestskej časti v zmysle § 59

ods. 1 ,

- označila (meno, priezvisko a adresu) svedkov, ktorí by potvrdili sťažovateľmi

v sťažnosti namietané skutočnosti, pretože vyjadrenia ako „... nemenovaným členom

komisie..., niektorí členovia okrskových volebných komisií..., na podnet niektorých členov

komisií...“ nemajú žiadnu preukaznú ani výpovednú hodnotu z hľadiska dokazovania

neústavnosti a nezákonnosti napádaných volieb,

- označila (meno, priezvisko a adresu) členov volebných komisií, ktorých

sťažovatelia navrhujú vo veci vypočuť,

- označila spisové značky trestných konaní, ktoré sú podľa tvrdenia sťažovateľov

vedené v súvislosti s voľbami poslancov mestskej časti,

- uviedla príčinnú súvislosť medzi údajnou prítomnosťou iných osôb pri sčítavaní

hlasov v jednotlivých volebných okrskoch a výsledkami volieb poslancov mestskej časti,

- uviedla príčinnú súvislosť medzi údajným telefonickým informovaním voličov

členmi okrskových volebných komisií o volebnej účasti a výsledkami volieb poslancov

mestskej časti,

- konkretizovala, z akého dôvodu sťažovatelia, ktorí boli kandidátmi na poslancov

mestskej časti vo volebných obvodoch č. 2 až č. 4, napádajú neústavnosť a nezákonnosť

predmetných volieb aj vo volebnom obvode č. 1, v ktorom neboli kandidátmi,

- upresnila návrh vzhľadom na to, že v rámci zhrnutia návrhov sťažovateľov na

dokazovanie navrhujú vykonať kontrolu pri sčítavaní hlasov vo volebnom okrsku č. 24 (s. 5

sťažnosti), avšak v odôvodnení sťažnosti (s. 4 sťažnosti) popisujú nezrovnalosti pri

sčítavaní hlasov vo volebnom okrsku č. 28.

Právna zástupkyňa sťažovateľov v ústavným súdom stanovenej lehote vecne

nereagovala, avšak listom z 27. decembra 2010 požiadala, aby jej ústavný súd predĺžil

lehotu pre účely vybavenia predmetnej výzvy, a to do 15. januára 2011.

Ústavný súd listom zo 4. januára 2011 právnej zástupkyni sťažovateľov oznámil, že

nevyhovuje jej žiadosti o predĺženie lehoty, a to z týchto dôvodov:

- žiadosť o predĺženie lehoty bola právnou zástupkyňou sťažovateľov podaná na

poštovú prepravu potom, ako jej už márne uplynula ústavným súdom stanovená 7-dňová

lehota,

- ústavný súd musí sťažnosť podľa posúdiť a rozhodnúť o nej

v ustanovenej 90-dňovej lehote ( zákon o ústavnom

súde),

- pre konanie vo volebných veciach sa pre návrh na začatie konania uplatňuje

tzv. advokátsky primus ( ), preto návrh musí byť v okamihu

jeho podania ústavnému súdu perfektný ( ), najmä v prípadoch,

keď je účastník konania kvalifikovane právne zastúpený, pretože v opačnom prípade by

ústavný súd nemohol rozhodnúť v zákonom ustanovenej lehote,

- napokon ústavný súd podotkol, že označenie svedkov, prípadne iných listinných

dôkazov a príčinných súvislostí skutkových tvrdení na preukázanie sťažovateľmi

v sťažnosti uvádzaných skutočností nijako nesúvisí s činnosťou miestneho úradu a tieto

skutočnosti, keďže boli sťažovateľom známe už pri podaní sťažnosti, pretože na ich základe

sťažnosť podali, bolo potrebné bez potreby výzvy ústavného súdu uviesť už v samotnej

sťažnosti.

Právna zástupkyňa sťažovateľov napriek oznámeniu ústavného súdu o nevyhovení jej

žiadosti o predĺženie lehoty reagovala na výzvu ústavného súdu na odstránenie nedostatkov

sťažnosti podaním doručeným ústavnému súdu 19. januára 2011 (na poštovú prepravu

podané 18. januára 2011) označeným ako „Doplnenie sťažnosti“, v ktorom uviedla:

- v súvislosti s preukázaním aktívnej legitimácie sťažovateľov bola predložená iba

zápisnica miestnej volebnej komisie, ktorá bola aj prílohou pôvodnej sťažnosti, z ktorej bolo

možné zistiť iba počet hlasov odovzdaných jednotlivým sťažovateľom, avšak neboli

predložené zápisnice obvodových volebných komisií z volebných obvodov 1 – 4, takže bez

vyžiadania si týchto zápisníc ústavným súdom by nebolo možné zistiť, či jednotlivým

sťažovateľom svedčí aktívna legitimácia, t. j. či získali 10 % platných hlasov z celkového

počtu platných hlasov odovzdaných pre voľbu poslancov v tom-ktorom konkrétnom

volebnom obvode, ktorý bol volebným obvodom toho-ktorého sťažovateľa,

- v súvislosti so žiadosťou na presné označenie svedkov, ktorých sťažovatelia

navrhujú vo veci vypočuť, sťažovatelia v súvislosti s nimi tvrdenými skutočnosťami

v pôvodnej sťažnosti, ktorej nedostatky mali odstrániť, neoznačili žiadneho svedka.

Sťažovatelia v doplňujúcom podaní označili iba tri svedkyne (z tohto jednu iba menom),

a to ku spôsobu pečatenia volebnej dokumentácie vo volebných okrskoch č. 24, 25 a č. 26.

Túto skutočnosť však v pôvodnej sťažnosti, ktorej nedostatky mali sťažovatelia odstrániť,

nenamietali. Sťažovatelia tiež označili jednu svedkyňu, a to v súvislosti so spôsobom

prepočítavania hlasovacích lístkov vo volebnom okrsku č. 24, aj keď v pôvodnej sťažnosti

namietali spôsob prepočítavania hlasovacích lístkov vo volebnom okrsku č. 28,

- v súvislosti s požiadavkou presne označiť členov okrskových volebných komisií,

ktorých sťažovatelia navrhujú vo veci vypočuť, sťažovatelia iba uviedli, že žiadajú vypočuť

„... všetkých predsedov všetkých okrskových komisií....“, avšak bez ich identifikácie, pričom

ich neoznačenie sťažovatelia odôvodnili tým, že uvedené skutočnosti im neboli Mestským

úradom B. (ďalej len „mestský úrad“) sprístupnené ani na písomnú žiadosť sťažovateľa

v 5. rade. Z príloh doplnenia sťažnosti však vyplýva, že sťažovateľ v 5. rade nežiadal od

mestského úradu oznámenie mien a adries predsedov všetkých okrskových volebných

komisií, ale žiadal o sprístupnenie zápisníc okrskových volebných komisií iba z volebných

okrskov č. 24 – 31, pričom ani z týchto zápisníc by v prípade ich sprístupnenia nebolo

možné zistiť adresu predsedov týchto komisií,

- sťažovatelia neoznačili ani spisové značky trestných konaní, ktoré sa podľa ich

tvrdení mali viesť v súvislosti s napádanými voľbami, pričom ich neoznačenie odôvodnili

iba tým, že na ich telefonickú žiadosť im táto informácia nebola sprístupnená,

- v súvislosti s potrebou preukázania príčinnej súvislosti medzi sťažovateľmi

tvrdeným konaním presne neoznačených členov neurčitých okrskových volebných komisií,

ktorí mali telefonicky informovať sťažovateľmi bližšie neoznačené osoby o voličskej účasti

na jednej strane a výsledkom napádaných volieb komunálnych poslancov na strane druhej,

ako aj príčinnej súvislosti medzi prítomnosťou „iných“ osôb pri sčítavaní hlasov

a výsledkom napádaných volieb sťažovatelia bez uvedenia konkrétnych dôkazov iba

uviedli, že túto príčinnú súvislosť vidia v tom, že „Niektorí členovia okrskových volebných

komisií... dávali prostredníctvom mobilných telefónov informáciu voličom alebo agitátorom

v MČ D., že je nízka účasť vo volebnej miestnosti a po tejto informácii sa aktivisti

obťažovali členov komisie a prichádzajúcich voličov...“, takže z citovaného vyplýva, že

sťažovatelia na preukázanie týchto tvrdení opäť nenavrhli žiadnych svedkov (napr. voličov,

ktorí by mohli ovplyvňovanie dosvedčiť a pod.),

- v súvislosti s otázkou ústavného súdu, z akého dôvodu sťažovatelia napádajú voľby

aj vo volebnom obvode č. 1, v ktorom ani jeden zo sťažovateľov nebol kandidátom,

sťažovatelia oznámili, že sťažnosť týkajúcu sa volieb komunálnych poslancov vo volebnom

obvode č. 1 berú späť,

- a napokon v súvislosti s upozornením na potrebu upresniť, resp. zosúladiť pôvodnú

sťažnosť z dôvodu, že sťažovatelia v nej na jednej strane spochybňujú spočítanie hlasov vo

volebnom okrsku č. 28, avšak v záverečnom sumári sťažnosti nevedno, či iba omylom

sťažovatelia už v súvislosti s prepočítaním hlasov uvádzajú volebný okrsok č. 24,

sťažovatelia bez uvedenia akéhokoľvek zdôvodnenia žiadajú, aby ústavný súd prepočítal

hlasovacie lístky vo všetkých volebných okrskoch č. 1 – 31.

Podľa ústavný súd návrh sťažovateľov

predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí bez ich prítomnosti, pričom dospel k záveru,

že v rozsahu, v akom sťažovatelia podali sťažnosť ústavnému súdu, sa táto javí ako zjavne

neopodstatnená, a to z týchto dôvodov:

1. Pokiaľ ide o prvú z námietok sťažovateľov, ktorou spochybňujú ústavnosť

a zákonnosť volieb poslancov mestskej časti spočívajúcu podľa sťažovateľov, v porovnaní

s obdobnými voľbami v minulosti, v nezvykle vysokom počte neplatných hlasovacích

lístkov (921 neplatných hlasovacích lístkov) odovzdaných v napádaných voľbách, ústavný

súd podotýka, že bez akýchkoľvek dôkazov, ktorými by sťažovatelia boli spôsobilí

hodnoverne preukázať svoje podozrenia o manipulovaní s hlasovacími lístkami, nie je

možné bez ďalšieho dospieť k záveru o manipulovaní napádaných volieb, pričom je

neprípustné, aby takýto záver bol konštatovaný výlučne iba na domnienkach,

resp. hypotetických predpokladoch sťažovateľov. Tvrdenia o tom, že sťažovatelia majú

„... informácie o tom, že pri sčítavaní hlasov boli niektoré hlasovacie lístky nemenovaným

členom komisie upravované...“, nemajú z hľadiska dokazovania žiadnu výpovednú ani

preukaznú hodnotu, pretože sťažovatelia jednako nekonkretizovali, o ktorú okrskovú

volebnú komisiu, resp. komisie ide a neoznačili svedkov ani člena alebo členov volebnej

komisie, ktorí sa mali takéhoto konania dopúšťať.

2. V súvislosti s námietkou sťažovateľov, že počas prepočítania hlasovacích lístkov

vo volebných okrskoch č. 21, 23, 26 a č. 29 sa vo volebných miestnostiach mali nachádzať

aj iné osoby, ktoré na to nemali oprávnenie, ústavný súd konštatuje, že v súvislosti

s volebným okrskom č. 21 zo zápisnice o výsledku volieb v tomto volebnom okrsku

vyplýva, že na priebeh volieb v tomto volebnom okrsku dohliadal okrem okrskovej volebnej

komisie aj jeden nezávislý pozorovateľ, takže sa nezakladá na pravde tvrdenie

sťažovateľov, že osoba pozorovateľa v tomto okrsku „... nie je nikde v zápisnici

zaznamenaná“. K námietke sťažovateľmi tvrdenej prítomnosti osôb, ktoré neboli členmi

okrskových volebných komisií aj vo volebných okrskoch č. 23, 26 a č. 29 počas sčítavania

hlasov, ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že rovnako aj v týchto prípadoch zo zápisníc

okrskových volebných komisií v označených volebných okrskoch vyplýva, že na priebeh

volieb v týchto okrskoch taktiež dohliadali aj pozorovatelia, ktorých mená sú v týchto

zápisniciach riadne uvedené.

3. V súvislosti s ďalšou námietkou sťažovateľov, podľa ktorej pri spočítavaní hlasov

v okrskovej volebnej komisii č. 28 „... nebola zabezpečená dvojosobová kontrola členov

okrskovej komisie...“, keďže podľa sťažovateľov sa sčítavanie hlasovacích lístkov

v predmetnom volebnom okrsku uskutočňovalo tak, že „.... jeden člen otváral obálky,

druhý člen komisie diktoval výsledky hlasovania z hlasovacích lístkov a tretí člen komisie

spisoval počty hlasov...“, ústavný súd poznamenáva, že podľa § 15 ods. 2 volebného zákona

musí mať okrsková volebná komisia najmenej 5 členov, takže vzhľadom na uvedený opis

spôsobu prepočítania hlasovacích lístkov, tak ako ho podali sťažovatelia, je zrejmé, že do

tohto spôsobu prepočítavania boli aktívne zaangažovaní traja členovia okrskovej volebnej

komisie (jeden otváral obálky, druhý čítal a tretí spisoval hlasy), takže zákonite minimálne

dvaja členovia okrskovej volenej komisie mohli vykonávať kontrolu tohto prepočítavania,

pričom sťažovatelia nepredložili žiadny dôkaz, že to tak nebolo. Okrem toho ústavný súd

podotýka, že volebný zákon nestanovuje obligatórny spôsob prepočítavania hlasovacích

lístkov volebnou komisiou, ktorého nedodržanie by eventuálne znamenalo porušenie

volebného zákona, volebný zákon iba vo svojom ustanovení § 37 ods. 4 stanovuje, že každý

člen okrskovej volebnej komisie môže nazerať do hlasovacích lístkov a predseda okrskovej

volebnej komisie kontroluje správnosť sčítania hlasov.

4. Sťažovatelia spochybňujú ústavnosť a zákonnosť napádaných volieb aj tvrdením,

že „... niektorí členovia okrskových volebných komisií...“ telefonicky poskytovali voličom

informácie o priebehu volieb, avšak ani v tomto prípade sťažovatelia bližšie neuviedli,

o ktorých členov a ktorých okrskových volebných komisií išlo a na verifikovanie uvedených

skutočností sťažovatelia neoznačili žiadnych svedkov.

5. Napokon dôvodom na podanie sťažnosti bolo pre sťažovateľov aj to, že podľa ich

opätovne žiadnym spôsobom nepreukázaného tvrdenia bližšie neurčení kandidáti na

poslancov bližšie neurčeným spôsobom mali ovplyvňovať opätovne bližšie neurčených

voličov a členov okrskových volebných komisií. Ústavný súd aj v súvislosti s týmto

tvrdením konštatuje, že neústavnosť a nezákonnosť volieb musia sťažovatelia nielen

namietať, ale aj doložiť exaktnými dôkazmi (napr. označením konania Obvodného

oddelenia Policajného zboru B., ktorý mal o údajnom ovplyvňovaní voličov a členov

volebných komisií spísať záznamy a pod.).

Ústavný súd pri zistení neústavnosti alebo nezákonnosti volieb vyhlási voľby za

neplatné alebo zruší výsledok volieb podľa iba vtedy,

ak k porušeniu volebného zákona dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž

politických síl v demokratickej spoločnosti, pričom sa vyžaduje hrubé alebo závažné

porušenie, prípadne opätovné porušenie ustanovení upravujúcich prípravu a priebeh volieb

(napr. a , , ). Len domnienka

nesprávnosti výsledku volieb nie je dôvodom na rozhodnutie ústavného súdu, ktorým by

zrušil výsledok volieb (, , ). Porušenie volebného

zákona musí dosahovať takú intenzitu, ktorá má v príčinnej súvislosti za následok

nezákonnosť volieb, resp. nezákonnosť ich výsledku (, ,

). Základným predpokladom pre zrušenie výsledku volieb je preukázanie

takých porušení volebného zákona, ktoré odôvodňujú záver o inom výsledku volieb

(, , ).

Zo sťažovateľmi označeného porušenia ustanovení volebného zákona nemožno bez

ďalšieho vyvodiť neústavnosť a nezákonnosť volieb, pretože sťažovatelia vo svojej

sťažnosti nepredložili žiaden relevantný dôkaz, ktorým by spochybnili nimi namietanú

neústavnosť a nezákonnosť volieb, ktorých výsledkom by bolo vyhlásenie ich neplatnosti.

Vychádzajúc z uvedenej judikatúry ústavného súdu nemožno tvrdeniam predloženým

sťažovateľmi pripísať povahu právne relevantného dôvodu na konanie o prijatí sťažnosti na

ďalšie konanie.

Uvedené závery boli podkladom pre rozhodnutie ústavného súdu, ktorý sťažnosť

sťažovateľov už po jej predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25

ods. 2 ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. februára 2011