Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 44/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. februára 2011

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. J. F., súdneho exekútora, L. M., zastúpeného

advokátom JUDr. R. S., D. K., vo veci namietaného porušenia základného práva podľa

a práva podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš

č. k. -106 z 24. septembra 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. J. F. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. októbra

2010 doručená sťažnosť JUDr. J. F., súdneho exekútora, L. M. (ďalej len „sťažovateľ“),

zastúpeného advokátom JUDr. R. S., D. K., vo veci namietaného porušenia základného

práva podľa (ďalej len „“) a práva podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš (ďalej len „okresný súd“)

č. k. -106 z 24. septembra 2010.

2. Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že sťažovateľ je

účastníkom exekučného konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. .

Sťažovateľ je v označenom exekučnom konaní v procesnom postavení povinného.

3. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: „Okresný súd Liptovský Mikuláš vydal dňa 10. 6.

2008 poverenie pod č. 5505*013639 súdnemu exekútorovi JUDr. J. K. so sídlom

exekútorského úradu v P. B., a to v exekučnej veci oprávneného JUDr. I. P., správcu

konkurznej podstaty úpadcu S. l. , a. s., K., proti povinnému JUDr. J. F. – súdny exekútor

so sídlom L. M., o vydanie hnuteľných vecí a zaplatenie trov konania a trov exekučného

konania. Exekučné konanie je v súčasnosti vedené u JUDr. J. K. pod sp. zn.: EX 385/08.

Dňa 19. 2. 2009 boli súdnym exekútorom Okresnému súdu Liptovský Mikuláš

postúpené na rozhodnutie námietky sťažovateľa proti exekúcii. V námietkach proti exekúcii

sťažovateľ uviedol, že v upovedomení o začatí exekúcie je ako povinný označený ako

exekútorský úrad, ktorý nie je nositeľom právnej subjektivity, veci ktoré majú byť

v exekučnom konaní in natura vydané nie sú dostatočne označené. Exekučný titul je z tohto

dôvodu podľa názoru sťažovateľa nevykonateľný, vadný a nezákonný.

Dňa 24. 9. 2010 vydal Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesenie č. 8 Er/241/2008-

106, ktorým námietky sťažovateľ proti exekúcii zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým,

že exekučným titulom je právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie. Sťažovateľom

tvrdená nezákonnosť a vady exekučného titulu boli už predmetom dovolacieho konania.

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ani Generálna prokuratúra Slovenskej

republiky mimoriadne dovolanie na základe podnetu sťažovateľa nepodali. Ústavný súd

sťažnosť sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu odmietol. Podľa názoru súdu

subjektívny pocit sťažovateľa nezakladá vadnosť alebo nezákonnosť súdneho rozhodnutia.“

Sťažovateľ v súvislosti s napadnutým uznesením okresného súdu

č. k. -106 uviedol, že „Ak exekučný súd vydá poverenie na vykonanie

rozhodnutia, ktoré je nevykonateľné, odkazuje na plnenie, ktoré je nevymáhateľné

a nenapraví svoje rozhodnutia v konaní o podaných námietkach, je takýto postup

a rozhodnutie v rozpore so zákonom.“.

4. Sťažovateľ ďalej v sťažnosti uviedol: „Máme za to, že Okresný súd Liptovský

Mikuláš uznesením sp. zn.: -106 zo dňa 4. 09. 2010 (správne 24. septembra

2010; pozn.) a postupom, ktorý predchádzal tomuto rozhodnutiu porušil čl. 46, ods. 1

SR a , ods. 1 Európskeho dohovoru, t. j. právo sťažovateľa na spravodlivý,

nezávislý a nestranný súdny proces, keďže sa neriadil vyššie uvedenými ustanoveniami

Exekučného poriadku a námietkam sťažovateľa proti exekúcii nevyhovel. Uvedené

rozhodnutie je podľa nášho názoru arbitrárne a svojvoľné a nemá podklad v zákone.

Exekučný poriadok stanovuje exekučnému súdu povinnosť skúmať súladnosť exekučného

titulu so zákonom, ako aj jeho vykonateľnosť a to tak z formálnej ako aj materiálnej

stránky.“

5. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa JUDr. J. F. domáhať sa zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa č. 6, ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a , ods. 1 SR uznesením

Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. -106 zo dňa 24. 09. 2010 porušené

bolo.

2. Sťažovateľovi JUDr. J. F. sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 5.000,- €,

ktoré (slovom päťtisíc eur), ktoré je mu Okresný súd Liptovský Mikuláš povinný vyplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Liptovský Mikuláš je povinný uhradiť sťažovateľovi JUDr. J. F. trovy

konania… do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

6. Podaním z 2. novembra 2010 doručeným ústavnému súdu 8. novembra 2010

sťažovateľ zmenil petit sťažnosti a žiadal doplniť navrhovaný výrok o rozhodnutie, že

„Ústavný súd SR uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn.: -106

zo dňa 24. 09. 2010 zrušuje a vec vracia Okresnému súdu Liptovský Mikuláš na ďalšie

konanie.“

II.

1. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

2. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

3. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

4. Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

5. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

6. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

III.

1. Sťažovateľ tvrdí, že okresný súd uznesením č. k. -106

z 24. septembra 2010 a postupom, ktorý predchádzal tomuto rozhodnutiu porušil

ustanovenie a dohovoru, keďže sa podľa jeho názoru neriadil

ustanoveniami o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), keď námietkam

sťažovateľa proti exekúcii nevyhovel. Napadnuté uznesenie považuje sťažovateľ

za arbitrárne, svojvoľné a za také, ktoré nemá oporu v zákone.

2. Ústavný súd už vo vzťahu k a dohovoru uviedol,

že formuláciou uvedenou v ústavodarca v základnom právnom predpise

Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym

režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (). Z uvedeného dôvodu preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť.

3. Z už citovaného vyplýva, že úlohou

ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej

neopodstatnenosti sťažnosti hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci

nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným

právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej

moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán

porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť

reálne nepripúšťajú (podobne , ).

4. Ústavný súd, tak ako to už vyslovil vo viacerých svojich nálezoch, nie je opravnou

inštanciou všeobecných súdov (napr. ), a preto nemôže preskúmavať

rozhodnutia všeobecných súdov, pokiaľ tieto súdy vo svojej činnosti postupujú v súlade

s právami na súdnu a inú právnu ochranu zakotvenými v siedmom oddiele druhej hlavy

( až ). Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu súčasťou

práva na spravodlivý súdny proces nie je to, aby účastník konania bol v akomkoľvek konaní

pred všeobecným súdom úspešný vrátane odvolacieho konania či konania o dovolaní.

Z toho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym

názorom účastníka konania ().

5. Vo vzťahu k uvedeným námietkam sťažovateľa ústavný súd pripomína, že

preskúmanie rozhodnutia všeobecného súdu v konaní pred ústavným súdom má

opodstatnenie len v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo rozhodnutím

(opatrením alebo iným zásahom) došlo k porušeniu základného práva alebo základnej

slobody. Skutkový stav a právne závery všeobecného súdu sú predmetom kontroly zo strany

ústavného súdu vtedy, ak by prijaté právne závery boli so zreteľom na skutkový stav zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne a z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné

a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (podobne

aj ). Ústavnoprávnou požiadavkou je tiež to, aby všeobecnými súdmi vydané

rozhodnutia boli riadne, zrozumiteľne a logicky odôvodnené.

6. Ústavný súd po preskúmaní sťažnosti a listinných dôkazov zistil, že okresný súd

namietaným uznesením č. k. -106 rozhodol o námietkach sťažovateľa proti

exekúcii, pričom v označenom exekučnom konaní bol exekučným titulom právoplatný

rozsudok okresného súdu sp. zn. z 21. marca 2006 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo 6. septembra 2007 a uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 7. apríla 2009.

7. Ústavný súd uvádza, že exekučný titul, teda uznesenie okresného súdu

sp. zn. z 21. marca 2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline

sp. zn. zo 6. septembra 2007 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. zo 7. apríla 2009 boli už predmetom preskúmania zo stany

ústavného súdu, a to v uznesení sp. zn. zo 17. septembra 2009,

pričom ústavný súd sťažnosť odmietol v časti pre oneskorené podanie a v časti

pre zjavnú neopodstatnenosť.

8. Predmetom posúdenia zo strany ústavného súdu v tomto konaní je

v súlade s navrhovaným petitom výlučne dodržanie ústavných garancií upravených v čl. 46

ods. 1 a dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu

č. k. -106 z 24. septembra 2010, ktorým rozhodol o námietkach povinného

(sťažovateľa) proti exekúcii.

9. Z uznesenia okresného súdu sp. zn. z 24. septembra 2010 vyplýva,

že okresný súd sa podrobne zaoberal námietkami sťažovateľa proti exekúcii. Okresný súd

vyjadril svoj právny názor k jednotlivým námietkam a súčasne poukázal na skutočnosť, že

exekučný titul, uznesenie okresného súdu sp. zn. z 21. marca 2006, bol už

predmetom preskúmavania aj zo strany dovolacieho súdu (uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. zo 7. apríla 2009 bolo dovolanie sťažovateľa

odmietnuté), ako aj ústavného súdu (sp. zn. ).

10. Pokiaľ ide o namietané porušenie práv sťažovateľa rozhodovaním okresného

súdu o námietke proti exekúcii týkajúcej sa nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie,

okresný súd konštatoval, že súdny exekútor „skutočne pri vydávaní upovedomenia o začatí

exekúcie z 20. 01. 2009 pochybil, keď povinného označil ako Exekútorský úrad JUDr. J. F.,

súdny exekútor, štátny občan SR, L. M.…“. S ohľadom na ustanovenia § 2 ods. 1 v spojení

s § 6 ods. 1 a § 15 ods. 1 Exekučného poriadku okresný súd vychádzal zo skutočnosti, že

nositeľom právnej subjektivity je exekútor ako štátom určená a splnomocnená osoba na

vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí, a nie exekútorský úrad.

Okresný súd uviedol, že „je zrejmé, že exekútorský úrad skutočne nie je nositeľom právnej

subjektivity, ktorú má súdny exekútor. Už v exekučnom titule bol povinný označený nie len

svojim menom, priezviskom a akademickým titulom, ale aj jeho bližšiu identifikáciu (keďže

nebol žalovaný ako fyzická osoba, ktorá by bola označená adresou bydliska) súdy použili

označenie sídla, v ktorom exekútor vykonáva svoju exekučnú činnosť, teda jeho

exekútorského úradu“ a ďalej konštatoval, že „Takéto označenie povinného podľa názoru

súdu nevzbudzuje pochybnosti o tom, že povinným je fyzická osoba – súdny exekútor

JUDr. J. F.…“.

Okresný súd s odvolaním sa na relevantné ustanovenia Exekučného poriadku

upravujúce právne postavenie exekútora a exekučného úradu a označenia povinnej osoby

v upovedomení o začatí exekúcie konštatoval, že je nepochybné, že povinnou osobou je

fyzická osoba, teda sťažovateľ ako exekútor. Podľa názoru ústavného súdu postupu

okresného súdu pri výklade a aplikácii dotknutých ustanovení exekučného poriadku nie je

čo vytknúť. Napadnuté uznesenie okresného súdu obsahuje jasné a zrozumiteľné dôvody,

ktoré ho viedli k vydaniu uznesenia, ktorým námietke sťažovateľa proti exekúcii týkajúcej

sa jeho pasívnej legitimácie nevyhovel. Prijaté právne závery so zreteľom na skutkový stav

nemožno považovať za zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne a z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné.

11. Pokiaľ ide o namietané porušenie práv sťažovateľa rozhodovaním okresného

súdu o námietke proti exekúcii týkajúcej sa označenia hnuteľných vecí uvedených

v exekučnom titule, z uznesenia okresného súdu sp. zn. z 24. septembra

2010 vyplýva, že okresný súd preskúmal exekučný titul aj z tohto hľadiska a poukázal na

skutočnosť, že preskúmanie exekučného titulu, ktorým je právoplatné rozhodnutie súdu,

bolo aj v tomto ohľade už predmetom odvolacieho a dovolacieho konania, a tiež uviedol, že

sťažovateľ v pozícii súdneho exekútora sám vyhotovoval zoznam hnuteľných vecí a tieto

označoval tak, ako sú uvedené v exekučnom titule.

Okresný súd sa aj v tejto časti podrobne zaoberal sťažovateľom podanou námietkou

proti exekúcii. Po preskúmaní uznesenia okresného súdu ústavný súd konštatuje, že aj

pokiaľ ide námietku sťažovateľa týkajúcu sa označenia hnuteľných vecí v uznesení

okresného súdu sp. zn. z 24. septembra 2010, odôvodnenie napadnutého

uznesenia nevykazuje znaky svojvoľnosti či arbitrárnosti. Okresný súd sa s námietkou

sťažovateľa aj v tejto časti vysporiadal, uviedol skutkové okolnosti veci a vyjadril

odôvodnené závery týkajúce sa ich právneho posúdenia.

12. Ústavný súd preto konštatuje, že okresný súd zaujal stanovisko k jednotlivým

námietkam sťažovateľa proti exekúcii, odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu nie je

svojvoľné ani arbitrárne, obsahuje jasné a zrozumiteľné dôvody, ktoré ho viedli k vydaniu

uznesenia, ktorým nevyhovel námietkam sťažovateľa proti exekúcii. Ústavný súd dospel

k záveru, že materiálne právo sťažovateľa podľa v spojení s právom

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozhodnutím okresného súdu č. k. -106

z 24. septembra 2010 nemohlo byť porušené.

13. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa po predbežnom prerokovaní odmietol

podľa z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

14. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok o ďalších nárokoch sťažovateľa

ústavný súd nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. februára 2011