Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
81b/371658.61c16d.pdf
PDF · 110.79 KB
No categories available
5Cdo/51/2008
Najvyšší súd 5 Cdo 51/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa JUDr. I. P., správcu
konkurznej podstaty úpadcu S. L., a.s., K., P. B., zastúpeného Mgr. R. F., advokátom v P.,
proti odporcovi JUDr. J. F., Exekútorský úrad so sídlom v L., zastúpenému Mgr. V. C.,
advokátom v B., o vydanie vecí, vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp.zn.
11 C 14/2002, o dovolaní odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo 6. septembra
2007, sp.zn. 5 Co 262/2006, takto
rozhodol:
Dovolanie odporcu o d m i e t a .
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov dovolacieho konania v sume
64,18 eur, na účet jeho právneho zástupcu JUDr. R. F., advokáta v P., do troch dní.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom z 21. marca 2006, č.k. 11 C 14/2002-242
uložil odporcovi povinnosť vydať navrhovateľovi hnuteľné veci, ktoré boli spísané odporcom
v rámci exekučného konania č. Ex X., X., X./X., vedeného jeho exekútorským úradom proti
navrhovateľovi ako povinnému v exekúcii a následne navrhovateľovi odporcom odňaté.
Odporcu zaviazal nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 59 154,– Sk, do troch dní
od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu navrhovateľa Mgr. R. F..
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že veci odňaté v rámci exekúcie sa vždy
nachádzali v dispozícii odporcu či už ako exekútora alebo zložiteľa vecí do úschovy
u oprávneného a preto mal povinnosť na výzvu správcu konkurznej podstaty, navrhovateľa,
mu ich vydať. Pokiaľ tak nekonal, porušil svoju povinnosť vyplývajúcu z ustanovení § 14
a § 18 Zákona o konkurze a vyrovnaní a z ustanovenia § 121 Exekučného poriadku.
Krajský súd v Žiline na odvolanie odporcu rozsudkom zo 6. septembra 2007, sp.zn.
5 Co 262/2006 rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu ako vecne správny v zmysle
§ 219 O.s.p. potvrdil. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy odvolacieho
konania v sume 5 221,90,– Sk, do troch dní na účet advokáta Mgr. R. F.. V celom rozsahu sa
stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie odporca, ktorý navrhol
rozsudok odvolacieho súdu ako aj rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnil ustanovením § 241
ods. 2 písm. c/ O.s.p. a § 237 písm. b/, f/ O.s.p. Namietal, že prvostupňový súd napriek
ospravedlneniu neúčasti na pojednávaní z dôvodu práceneschopnosti a žiadosti o odročenie
pojednávania, toto neodročil a vo veci samej rozhodol, čím mu odňal možnosť konať
pred súdom. Mal za to, že navrhovateľ nemal spôsobilosť byť účastníkom konania a nebol
aktívne legitimovaný od počiatku konania. Súčasne namietal nedostatok pasívnej legitimácie
v konaní. V dôvodoch dovolania rozoberal skutkový a právny stav veci, tak ako ho uvádzal
v konaní pred súdmi.
Navrhovateľ navrhol dovolanie odporcu zamietnuť a zaviazať ho k náhrade trov
dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236
a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel
k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok
nie je prípustný.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238
O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok,
potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku
vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného
významu (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného
v § 238 ods. 1 a 3 O.s.p., pretože nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku
ktorého odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie proti nemu prípustné. Dovolanie nie je
prípustné ani podľa ustanovenia § 238 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, že dovolací súd vo veci
doposiaľ nerozhodoval.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 O.s.p., ale sa
zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo
uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných
procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok
právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa
nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti
účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne
obsadeným súdom). Existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto
zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil.
So zreteľom na odporcom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd
Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že konanie trpí
vadami uvedenými v § 237 písm. b/, f/ O.s.p.
Odporca v dovolaní tvrdil, že navrhovateľ nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
a súčasne nebol aktívne legitimovaný od počiatku konania. Namietal tiež nedostatok svojej
pasívnej legitimácie v konaní.
Podľa § 237 písm. b/ O.s.p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania.
Podmienkou, aby niekto mohol byť účastníkom občianskeho súdneho konania je, že
musí byť na to spôsobilý. Spôsobilosťou byť účastníkom konania sa rozumie spôsobilosť
subjektov mať procesné práva a povinnosti, ktoré procesné právo priznáva účastníkom
konania. Ide teda o procesnú subjektivitu. Túto spôsobilosť upravuje Občiansky súdny
poriadok v ustanovení § 19 tak, že ju má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak
len ten, komu ju zákon priznáva. Citované ustanovenie sa odvoláva na hmotné právo, t.j.
Podľa § 7 Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti
vzniká narodením a smrťou táto spôsobilosť zanikne. V zmysle jeho ustanovenia § 18
spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.
Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ mal v priebehu súdneho konania a aj
v súčasnosti v dovolacom konaní má spôsobilosť byť účastníkom konania. Túto spôsobilosť
byť účastníkom konania a prípadnú následnú vadu konania v zmysle § 237 písm. b/ O.s.p. je
podľa ustálenej súdnej praxe potrebné odlišovať od tzv. vecnej legitimácie účastníka (aktívnej
alebo pasívnej), ktorá je z hľadiska prípustnosti dovolania irelevantná (viď R 34/1993). Preto
tvrdenia odporcu uvádzané v dovolaní, ktoré sa týkajú vecnej legitimácie, sú pre prípustnosť
dovolania právne bezvýznamné.
Dovolateľ v dovolaní ďalej namietal vadu podľa § 237 písm. f/ O.s.p.
Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,
ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov.
Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie možnosti
konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,
3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že
zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom
nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť
taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom
chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie
svojich práv a oprávnených záujmov.
O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd
v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré
mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, že
prvostupňový ako aj odvolací súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupoval v súlade
s právnymi predpismi a odporcovi neznemožnil uplatniť procesné práva priznané mu
právnym poriadkom na zabezpečenie jeho práv a oprávnených záujmov.
Z obsahu dovolania odporcu je zrejmé, že prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/
O.s.p. vyvodzuje z toho, že prvostupňový súd napriek ospravedlneniu neúčasti na pojednávaní
z dôvodu práceneschopnosti a žiadosti o odročenie pojednávania toto neodročil a vo veci
samej rozhodol.
Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa
riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu
o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom
na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa bez prítomnosti odporcu vec prejednal
a rozhodol na pojednávaní dňa 21. marca 2006 (č.l. 229 spisu). Odporca osobne podaným
písomným podaním dňa 14. marca 2006 (č.l. 228 spisu) ospravedlnil svoju neúčasť
na vytýčenom pojednávaní z dôvodu práceneschopnosti a požiadal o odročenie pojednávania.
K tomuto ospravedlneniu však nepripojil lekárske potvrdenie o svojej práceneschopnosti.
Preto ak za takejto skutkovej situácie prvostupňový súd vo veci s poukazom na ustanovenie
§ 101 ods. 2 O.s.p. vec meritórne prejednal bez prítomnosti odporcu, neodňal mu možnosť
konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Súd môže posudzovať žiadosť účastníka o odročenie pojednávania len z hľadiska
dôležitých dôvodov, existenciu ktorých môže preveriť zo skutočností, ktoré sú mu známe
v čase rozhodovania o tejto žiadosti účastníka. Dôvodnosť žiadosti o odročenie pojednávania
posudzuje súd preto predovšetkým z hľadiska preukázania skutočnosti, z ktorej účastník
vyvodzuje existenciu dôležitého dôvodu v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. Pokiaľ uvedená
skutočnosť nie je v čase rozhodovania súdu o tejto žiadosti účastníka hodnoverne preukázaná,
zostáva jeho žiadosť iba v rovine nepodložených tvrdení. Žiadosť o odročenie pojednávania je
podložená dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania vo všeobecnosti vtedy, ak
účastník tvrdí také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom k svojej povahe spôsobilé jeho neúčasť
na pojednávaní ospravedlniť, t.j. také, ktoré mu neumožňujú sa na pojednávaní zúčastniť
a súčasne sú vážne, dôležité a ospravedlniteľné z hľadiska objektívneho tak aj subjektívneho
(či mohla byť prekážka predvídaná, prípadne odvrátená).
V prejednávanej veci odporca síce požiadal o odročenie pojednávania, avšak dôležitý
dôvod pre takýto postup nepreukázal. Nepredložil totiž lekárske potvrdenie o svojej
práceneschopnosti. Pokiaľ teda súd v konaní pokračoval aj po obdržaní žiadosti odporcu
o odročenie pojednávania a vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti, neporušil
ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. a neodňal mu možnosť pred súdom konať.
Skutočnosť, že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom
posúdení veci, môže byť len odôvodnením dovolania v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.
v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne
posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť
dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje
zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd ich
z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkaná skutočnosť by mala za následok
vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle
§ 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny
predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil
(ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne
prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).
Vzhľadom na uvedené možno preto zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania
nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p., a iné vady konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli
dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporcu
v súlade s § 218 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., ako dovolanie smerujúce
proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom,
riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom
odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní úspešnému navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti odporcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Úspešný účastník v dovolacom konaní podal
návrh na uloženie povinnosti nahradiť mu trovy tohto konania v sume 128,36 eur za dva
úkony právnej služby (§ 151 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243c O.s.p.). Dovolací súd mu priznal
náhradu za jeden úkon právnej služby, ktorý bol poskytnutý navrhovateľovi vypracovaním
vyjadrenia k dovolaniu odporcu z 14. apríla 2008 (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb). Sadzba tarifnej
odmeny podľa § 11 ods. 1 tejto vyhlášky je v danej veci v sume 48,63 eur, suma 19% DPH
prestavuje 9,24 eur a režijný paušál 6,31 eur, čo spolu predstavuje sumu 64,18 eur, ktorú
zaviazal zaplatiť odporcu navrhovateľovi, k rukám jeho právneho zástupcu do troch dní.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 7. apríla 2009
JUDr. Vladimír Magura, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková