Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/51/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa JUDr. I. P., správcu

konkurznej podstaty úpadcu S. L., a.s., K., P. B., zastúpeného Mgr. R. F., advokátom v P.,

proti odporcovi JUDr. J. F., Exekútorský úrad so sídlom v L., zastúpenému Mgr. V. C.,

advokátom v B., o vydanie vecí, vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp.zn.

, o dovolaní odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo 6. septembra

2007, sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie odporcu o d m i e t a .

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov dovolacieho konania v sume

64,18 eur, na účet jeho právneho zástupcu JUDr. R. F., advokáta v P., do troch dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom z 21. marca 2006, č.k. -242

uložil odporcovi povinnosť vydať navrhovateľovi hnuteľné veci, ktoré boli spísané odporcom

v rámci exekučného konania č. Ex X., X., X./X., vedeného jeho exekútorským úradom proti

navrhovateľovi ako povinnému v exekúcii a následne navrhovateľovi odporcom odňaté.

Odporcu zaviazal nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 59 154,– Sk, do troch dní

od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu navrhovateľa Mgr. R. F..

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že veci odňaté v rámci exekúcie sa vždy

nachádzali v dispozícii odporcu či už ako exekútora alebo zložiteľa vecí do úschovy

u oprávneného a preto mal povinnosť na výzvu správcu konkurznej podstaty, navrhovateľa,

mu ich vydať. Pokiaľ tak nekonal, porušil svoju povinnosť vyplývajúcu z ustanovení § 14

a § 18 Zákona o konkurze a vyrovnaní a z ustanovenia § 121 Exekučného poriadku.

Krajský súd v Žiline na odvolanie odporcu rozsudkom zo 6. septembra 2007, sp.zn.

rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu ako vecne správny v zmysle

potvrdil. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy odvolacieho

konania v sume 5 221,90,– Sk, do troch dní na účet advokáta Mgr. R. F.. V celom rozsahu sa

stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie odporca, ktorý navrhol

rozsudok odvolacieho súdu ako aj rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť

prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnil ustanovením § 241

ods. 2 písm. c/ a , Namietal, že prvostupňový súd napriek

ospravedlneniu neúčasti na pojednávaní z dôvodu práceneschopnosti a žiadosti o odročenie

pojednávania, toto neodročil a vo veci samej rozhodol, čím mu odňal možnosť konať

pred súdom. Mal za to, že navrhovateľ nemal spôsobilosť byť účastníkom konania a nebol

aktívne legitimovaný od počiatku konania. Súčasne namietal nedostatok pasívnej legitimácie

v konaní. V dôvodoch dovolania rozoberal skutkový a právny stav veci, tak ako ho uvádzal

v konaní pred súdmi.

Navrhovateľ navrhol dovolanie odporcu zamietnuť a zaviazať ho k náhrade trov

dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok

nie je prípustný.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku

vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného

významu ( ).

V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného

v a , pretože nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku

ktorého odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie proti nemu prípustné. Dovolanie nie je

prípustné ani podľa ustanovenia z dôvodu, že dovolací súd vo veci

doposiaľ nerozhodoval.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti

účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne

obsadeným súdom). Existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto

zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil.

So zreteľom na odporcom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že konanie trpí

vadami uvedenými v ,

Odporca v dovolaní tvrdil, že navrhovateľ nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

a súčasne nebol aktívne legitimovaný od počiatku konania. Namietal tiež nedostatok svojej

pasívnej legitimácie v konaní.

Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania.

Podmienkou, aby niekto mohol byť účastníkom občianskeho súdneho konania je, že

musí byť na to spôsobilý. Spôsobilosťou byť účastníkom konania sa rozumie spôsobilosť

subjektov mať procesné práva a povinnosti, ktoré procesné právo priznáva účastníkom

konania. Ide teda o procesnú subjektivitu. Túto spôsobilosť upravuje Občiansky súdny

poriadok v ustanovení § 19 tak, že ju má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak

len ten, komu ju zákon priznáva. Citované ustanovenie sa odvoláva na hmotné právo, t.j.

.

Podľa spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti

vzniká narodením a smrťou táto spôsobilosť zanikne. V zmysle jeho ustanovenia § 18

spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.

Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ mal v priebehu súdneho konania a aj

v súčasnosti v dovolacom konaní má spôsobilosť byť účastníkom konania. Túto spôsobilosť

byť účastníkom konania a prípadnú následnú vadu konania v zmysle je

podľa ustálenej súdnej praxe potrebné odlišovať od tzv. vecnej legitimácie účastníka (aktívnej

alebo pasívnej), ktorá je z hľadiska prípustnosti dovolania irelevantná (viď R 34/1993). Preto

tvrdenia odporcu uvádzané v dovolaní, ktoré sa týkajú vecnej legitimácie, sú pre prípustnosť

dovolania právne bezvýznamné.

Dovolateľ v dovolaní ďalej namietal vadu podľa

Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie možnosti

konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že

zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, že

prvostupňový ako aj odvolací súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupoval v súlade

s právnymi predpismi a odporcovi neznemožnil uplatniť procesné práva priznané mu

právnym poriadkom na zabezpečenie jeho práv a oprávnených záujmov.

Z obsahu dovolania odporcu je zrejmé, že prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/

vyvodzuje z toho, že prvostupňový súd napriek ospravedlneniu neúčasti na pojednávaní

z dôvodu práceneschopnosti a žiadosti o odročenie pojednávania toto neodročil a vo veci

samej rozhodol.

Podľa súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa

riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu

o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom

na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa bez prítomnosti odporcu vec prejednal

a rozhodol na pojednávaní dňa 21. marca 2006 (č.l. 229 spisu). Odporca osobne podaným

písomným podaním dňa 14. marca 2006 (č.l. 228 spisu) ospravedlnil svoju neúčasť

na vytýčenom pojednávaní z dôvodu práceneschopnosti a požiadal o odročenie pojednávania.

K tomuto ospravedlneniu však nepripojil lekárske potvrdenie o svojej práceneschopnosti.

Preto ak za takejto skutkovej situácie prvostupňový súd vo veci s poukazom na ustanovenie

vec meritórne prejednal bez prítomnosti odporcu, neodňal mu možnosť

konať pred súdom v zmysle

Súd môže posudzovať žiadosť účastníka o odročenie pojednávania len z hľadiska

dôležitých dôvodov, existenciu ktorých môže preveriť zo skutočností, ktoré sú mu známe

v čase rozhodovania o tejto žiadosti účastníka. Dôvodnosť žiadosti o odročenie pojednávania

posudzuje súd preto predovšetkým z hľadiska preukázania skutočnosti, z ktorej účastník

vyvodzuje existenciu dôležitého dôvodu v zmysle Pokiaľ uvedená

skutočnosť nie je v čase rozhodovania súdu o tejto žiadosti účastníka hodnoverne preukázaná,

zostáva jeho žiadosť iba v rovine nepodložených tvrdení. Žiadosť o odročenie pojednávania je

podložená dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania vo všeobecnosti vtedy, ak

účastník tvrdí také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom k svojej povahe spôsobilé jeho neúčasť

na pojednávaní ospravedlniť, t.j. také, ktoré mu neumožňujú sa na pojednávaní zúčastniť

a súčasne sú vážne, dôležité a ospravedlniteľné z hľadiska objektívneho tak aj subjektívneho

(či mohla byť prekážka predvídaná, prípadne odvrátená).

V prejednávanej veci odporca síce požiadal o odročenie pojednávania, avšak dôležitý

dôvod pre takýto postup nepreukázal. Nepredložil totiž lekárske potvrdenie o svojej

práceneschopnosti. Pokiaľ teda súd v konaní pokračoval aj po obdržaní žiadosti odporcu

o odročenie pojednávania a vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti, neporušil

ustanovenie a neodňal mu možnosť pred súdom konať.

Skutočnosť, že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom

posúdení veci, môže byť len odôvodnením dovolania v zmysle

v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd ich

z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkaná skutočnosť by mala za následok

vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle

V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny

predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil

(ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne

prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Vzhľadom na uvedené možno preto zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť z ustanovenia , a iné vady konania v zmysle neboli

dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporcu

v súlade s v spojení s , ako dovolanie smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom,

riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnému navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti odporcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení

s a ). Úspešný účastník v dovolacom konaní podal

návrh na uloženie povinnosti nahradiť mu trovy tohto konania v sume 128,36 eur za dva

úkony právnej služby ( v spojení s ). Dovolací súd mu priznal

náhradu za jeden úkon právnej služby, ktorý bol poskytnutý navrhovateľovi vypracovaním

vyjadrenia k dovolaniu odporcu z 14. apríla 2008 (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004

Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb). Sadzba tarifnej

odmeny podľa § 11 ods. 1 tejto vyhlášky je v danej veci v sume 48,63 eur, suma 19% DPH

prestavuje 9,24 eur a režijný paušál 6,31 eur, čo spolu predstavuje sumu 64,18 eur, ktorú

zaviazal zaplatiť odporcu navrhovateľovi, k rukám jeho právneho zástupcu do troch dní.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 7. apríla 2009

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková