Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 55/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. februára 2011

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. arch. J. D., L., zastúpeného advokátkou JUDr. R. E., L.,

vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného

v uznesením Okresnej prokuratúry L. č. k.

-104 z 18. novembra 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. arch. J. D. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. decembra

2010 doručená sťažnosť Ing. arch. J. D. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného

porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Okresnej prokuratúry L. (ďalej len „okresná

prokuratúra“) č. k. -104 z 18. novembra 2010.

V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľ uviedol, že je spolu s E. M. trestne stíhaný

z obzvlášť závažného zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 a ods. 4 písm. a) Trestného

zákona a z obzvlášť závažného zločinu sprenevery spáchaného formou účastníctva podľa

, a . Ďalej uviedol:

«... bolo uznesením Krajského riaditeľstva PZ, úrad justičnej a kriminálnej polície B.

zo dňa 14.04.2010 pod sp.zn. ČVS:KRP-4/OEK-BB-2010 začaté trestné stíhanie a bolo nám

vznesené obvinenie zo spáchania vyššie uvedeného zločinu a to na tom skutkovom základe,

že E. M. ako konateľka spoločnosti G., s.r.o. ... L. ... v úmysle prisvojiť si cudziu vec, ktorá

jej bola zverená a to dielo špecifikované v čl. 2 Zmluvy o dielo č. 59/2007/GM zo dňa

03.03.2008... podpísala ako konateľka spoločnosti G. s.r.o. dňa 16.07.2008 v H. vyhlásenie

o prevzatí záväzku na nový vklad, na základe ktorého vložila do spoločnosti S. s.r.o. so

sídlom L. ..., nepeňažný vklad a to dielo, strojno - technologické zariadenie linky na výrobu

celokeramických montovaných domov Z/02 L., ktorého hodnota bola stanovená znaleckým

posudkom č. 7/2008 zo dňa 15.07.2008 vo výške... 448.117,90 Eur, čím sa stala spoločnosť

G. s.r.o. spoločníkom spoločnosti S. s.r.o. a táto zase vlastníkom uvedeného diela a to

i napriek tomu, že v zmysle ustanovenia čl. 7 Zmluvy o dielo č. 59/2007/GM vlastnícke

právo malo prejsť na spoločnosť G., s.r.o. až po zaplatení celej zmluvne dohodnutej odmeny

za zhotovenie diela, čo sa však nezrealizovalo, pričom celé toto konanie som mal zosnovať

a riadiť ja, vystupujúci ako poradca spoločnosti G., s.r.o. , pričom ja som aj objednal

zhotovenie diela, dojednal zmluvné podmienky Zmluvy o dielo č. 59/2007/GM zo dňa

03.03.2008 a dodatku tejto zmluvy, navrhol a zabezpečil navýšenie základného imania

spoločnosti S. s.r.o. nepeňažným vkladom. E. M. som mal nariadiť podpísanie vyššie

uvedených zmlúv a Vyhlásenia o prevzatí záväzku na nový vklad zo dňa 16.07.2008, pričom

týmto konaním mala E. M. spôsobiť škodu zhotoviteľovi diela, spoločnosti C. s.r.o., vo výške

219.912,87 Eur...

Následne bola uvedená trestná vec uznesením KR PZ SR, úrad justičnej a

kriminálnej polície, B., zo dňa 26.05.2010, ČVS: KRP-4/OEK-BB-2010, spojená s ďalšími

trestnými vecami obvinených - Ing. arch. J. D., E. M., S. A., Ing. O. G., Ing. M. L. a Ing. P.

H., ktoré sú vedené pod spoločným konaním Krajského riaditeľstva PZ, Úradu justičnej a

kriminálnej polície PZ, B. pod ČVS:KRP-4/OEK-BB-2010...

Proti vyššie uvedenému uzneseniu o vznesení obvinenia z obzvlášť závažného zločinu

sprenevery spáchaného formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, § 213

ods.1, ods. 4 písm. a) , som podal v zákonom stanovenej lehote sťažnosť,

v ktorej som podrobne uviedol a rozpísal všetky dôvody, pre ktoré som považoval

napadnuté uznesenie KR PZ SR B. za nezákonné a nesprávne. V uvedenej sťažnosti som

namietal právnu kvalifikáciu skutku a tvrdil som, že tento nie je možné považovať za

spreneveru, pretože na naplnenie skutkovej podstaty takéhoto trestného činu sa vyžaduje,

aby si páchateľ prisvojil vec, ktorá mu bola zverená a v danom konkrétnom prípade sa

o takýto prípad nejedná. Namietal som, že predmetnú technológiu si nik takýmto spôsobom

neprivlastnil a nik s ňou ani nenakladal takým spôsobom, aby spoločnosti C. s.r.o. mohla

byť spôsobená škoda v takej výške ako sa to uvádza v napadnutom uznesení. ....

O uvedenej sťažnosti rozhodla prokurátorka Okresnej prokuratúry L. uznesením

sp. zn. -50 zo dňa 26.07.2010 a to tak, že túto zamietla. Uznesenie o zamietnutí

sťažnosti obsahuje jeden a pol strany, pričom samotné zdôvodnenie jej zamietnutia je

zhrnuté v štyroch krátkych odsekoch, kde v prvom prokurátorka skonštatovala obsah

napadnutého uznesenia, v druhom odseku uviedla dátumy doručenia a podania sťažnosti,

vo štvrtom odseku formálne skonštatovala, že v súčasnom štádiu konania nie sú žiadne

pochybnosti o dôvodnosti trestného stíhania a len v treťom odseku sa veľmi stručne

vysporiadala s dôvodmi sťažnosti jednou vetou a to, citujem: „... Tvrdenia obvineného Ing.

arch. J. D. uvádzané v predmetnej sťažnosti považujem za účelové...“ Bez akéhokoľvek

bližšieho zdôvodnenia prečo ich považuje za účelové, ako dospela k takémuto záveru a či si

dôvody uvádzané v sťažnosti vôbec prešetrila, zamietla s takýmto zdôvodnením

prokurátorka Okresnej prokuratúry L. moju sťažnosť. Vzhľadom k obsahu uvedeného

uznesenia Okresnej prokuratúry L. som ja podal žiadosť o preskúmanie postupu

prokurátora dňa 16.09.2010 a doplnil som ju následne ešte podaním zo dňa 29.10.2010,

ktorými podaniami som ja namietal, že rozhodnutie prokuratúry L. je svojvoľné,

nepodložené, a nepreskúmateľné, lebo prokurátorka sa ním nevysporiadala na základe

racionálneho zákonného základu ani s jedným z dôvodov uvádzaných v mojej sťažnosti, čím

hrubo porušila nielen ustanovenie , ale aj moje ústavné právo na

súdnu a inú právnu ochranu, garantované .

Moje podanie zo dňa 16.09.2010 bolo posúdené ako návrh na zrušenie rozhodnutia

v prípravnom konaní podľa a nasl. , o ktorom je príslušný rozhodnúť

generálny prokurátor.

Uznesením Generálnej prokuratúry SR -5 zo dňa 22.10.2010 bolo

rozhodnuté, že uznesením prokurátorky Okresnej prokuratúry L. zo dňa 26. 07. 2010 sp. zn.

- 50 a uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry L. zo dňa 20.08.2010

sp. zn. - 25 bol porušený zákon v ustanoveniach v môj

neprospech, ako aj v neprospech E. M. a preto sa tieto uznesenia zrušujú. Okresnému

prokurátorovi Okresnej prokuratúry L. bolo prikázané aby o veci znovu konal a rozhodol.

Po doručení tohto uznesenia Generálnej prokuratúry SR som ja ešte písomným

podaním zo dňa 05.11.2010 znovu doplnil svoju sťažnosť o ďalšie dôkazy a skutočnosti

a v bode 11) doplnenej sťažnosti som ja podrobne opísal rozhodné skutočnosti, ktoré sú pre

danú posudzovanú vec dôležité z hľadiska skúmania zavinenia a úmyslu! … V ďalších

bodoch písomného podania zo dňa 05.11.2010 som tiež poukázal na možnú zaujatosť

a osobnú prepojenosť osôb z okolia Ing. M. P. a JUDr. D. P. s pracovníkmi Okresnej

prokuratúry L.

Po zrušení napadnutých uznesení Okresnej prokuratúry L. Generálnou prokuratúrou

SR a vrátení veci na ďalšie konanie a rozhodnutie, rozhodla opäť prokurátorka Okresnej

prokuratúry L. uznesením sp.zn. -104 zo dňa 18.11.2010 o mojej sťažnosti

a písomných podaniach, ktorými som ju následne doplnil tak, že túto zamietla ako

nedôvodnú. V odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že všetky moje tvrdenia považuje za

účelové, nakoľko i napriek tomu. že štatutárnym orgánom spoločnosti G., s.r.o. bola de iure

E. M., ale riadiacim článkom spoločnosti som bol ja. Tiež uviedla, že vo svojich písomných

podaniach sa odvolávam na úkony zástupcov spoločnosti G. s.r.o., ktoré nastali až potom,

ako som sa mal dopustiť protiprávneho konania, leda po dátume 16.07.2008, a že dané

peňažné plnenie za dodané dielo zo strany spoločnosti G., s.r.o. voči dodávateľovi C., s.r.o.

bolo dvomi spôsobmi, a to z časti hotovostne a z časti zápočtom, ktorý je sporný a dátumovo

vystavený až po termíne 16.07.2008.

Toto rozhodnutie prokurátorky Okresnej prokuratúry L. opätovne považujem za

svojvoľné, nepodložené, a nepreskúmateľné, lebo prokurátorka sa ním znovu

nevysporiadala na základe racionálneho zákonného základu takmer ani s jedným z dôvodov

uvádzaných v mojej sťažnosti a následných jej písomných doplneniach, nereagovala na

moje sťažnostné dôvody a poriadne sa nimi nezaoberala. Mám za to, že týmto konaním

opätovne porušila nielen ustanovenie , ale aj moje ústavné právo

na súdnu a inú právnu ochranu, garantované .

Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa cit. článku je aj právo

účastníka trestného konania na také odôvodnenie úradného rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne definuje odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetnom ochrany (porov. , , ap.). Som toho

názoru, že uznesenie prokurátorky Okresnej prokuratúry malo obsahovať v odôvodnení

dostatočné a relevantné dôvody, na základe ktorých bolo vynesené a ktoré by vyčerpávajúco

reagovali na moje sťažnostné dôvody. Pokiaľ prokurátor v odôvodnení svojho uznesenia

vôbec nereagoval na podstatnú časť mojich námietok a neuviedol z akých dôvodov

považoval moju argumentáciu za skutkovo i právne nepodstatnú, postupoval svojvoľne

a arbitrárne, čím porušil moje základné právo na inú právnu ochranu a spravodlivý proces.

Prokurátorka na všetky moje námietky reagovala v podstatne jednotným konštatovaním, že

ich považuje za účelové pritom z jedinej vety, ktorou sa skutkovo dotkla aspoň jedného

z mojich sťažnostných dôvodov je celkom zrejmé, že nepochopila súvislosti mnou

uvádzaných skutočností a ani ich nemala v záujme poriadne preskúmať. …

Z uvedeného vyplýva, že prokurátorka, pokiaľ aj reagovala aspoň na jeden môj

sťažnostný dôvod, vybavila ho nekompetentne, a posúdila ho právne nesprávne. Opätovne

mám za to, že moja sťažnosť nebola vybavená zákonným spôsobom, prokurátorka ani

zďaleka nepreskúmala všetky mnou uvádzané sťažnostné dôvody, tieto správne

nevyhodnotila a posudzovala ich jednostranne v môj neprospech. Mám za to, že takýmto

postupom prokurátorky došlo k porušeniu mojich základných, garantovaných

práv...»

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo Ing. arch. J. D. na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 uznesením Okresnej prokuratúry v L. sp.zn.

104 zo dňa 18.11.2010 porušené bolo.

2. Uznesenie Okresnej prokuratúry v L. sp. zn. -104 zo dňa 18.11.2010

zrušuje a vec jej vracia na ďalšie konanie.

3. Okresná prokuratúra v L. je povinná uhradiť Ing. arch. J. D. trovy právneho

zastúpenia v sume 254,88 Eur... na účet jeho právneho zástupcu JUDr. R. E. ...“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa prvej a druhej vety ak ústavný súd vyhovie sťažnosti,

svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom

boli porušené práva a slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd

môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh prerokuje predbežne na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Podľa ak sa

návrh neodložil alebo odmietol, prijme sa na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzil

vo výroku.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že uznesením okresnej prokuratúry

č. k. -104 z 18. novembra 2010 došlo k porušeniu jeho základného práva

zaručeného v .

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

V konaní o sťažnosti podľa vyplýva, že ústavnému súdu

prislúcha právomoc zaoberať sa porušením základného práva alebo slobody za predpokladu,

že právna úprava takému právu neposkytuje účinnú ochranu (mutatis mutandis ).

Zo skutkového stavu vyplýva, že uznesením Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) č. k. -5 z 22. októbra 2010 bolo

rozhodnuté, že uznesením okresnej prokuratúry č. k -50 z 26. júla 2010

a uznesením č. k. -25 z 20. augusta 2010 bol porušený zákon v neprospech

sťažovateľa. Generálna prokuratúra postupovala podľa ustanovení § 363 nasl. Trestného

poriadku. Následne okresná prokuratúra rozhodla uznesením č. k. -104

z 18. novembra 2010.

v ustanovení výslovne ustanovuje, že návrh

na zrušenie právoplatného rozhodnutia prokuratúry môže podať aj obvinený vo svoj

prospech.

V konkrétnostiach daného prípadu – namietaného porušenia základného práva na inú

právnu ochranu – považuje ústavný súd návrh na zrušenie označeného rozhodnutia okresnej

prokuratúry za právny prostriedok, ktorý sťažovateľovi zákon na ochranu jeho základných

práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorého je oprávnený.

Použitie tohto právneho prostriedku je v zmysle

jedným z atribútov jeho prípustnosti podľa , a teda podmienkou

konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa domáhal svojich práv bez toho, aby

využil možnosti dané mu , preto ústavný súd odmietol jeho sťažnosť

ako neprípustnú podľa .

Ústavný súd si je vedomý toho, že v predmetnej veci III. senát ústavného súdu už

zaujal iné stanovisko vo veci sp. zn. , avšak išlo o ojedinelé rozhodnutie, ktoré

ešte nie je možné považovať za judikát, a preto v okolnostiach danej veci jeho použitie

nepripadá do úvahy.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. februára 2011