Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 461/2010
PDF · 282.58 KB
No categories available
IV. ÚS 461/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. februára 2011
v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho, sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu
Ladislava Orosza v konaní o sťažnosti P., K., zastúpeného advokátom Mgr. Ing. P. H., K.,
ktorou namieta porušenia svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 955/1999, za
účasti Okresného súdu Košice I, takto
rozhodol:
1. Základné právo P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 955/1999 p o r u š e n é
b o l o .
2. Okresnému súdu Košice I p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.
13 C 955/1999 konať bez zbytočných prieťahov.
3. P. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom tritisíc eur),
ktoré mu j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť P. trovy konania v sume 254,88 €
(slovom dvestopäťdesiatštyri eur a osemdesiatosem centov) na účet jeho právneho zástupcu
Mgr. Ing. P. H., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. septembra
2010 doručená sťažnosť P. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom Mgr. Ing. P.
H., K., ktorou namieta porušenia svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 955/1999.
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že žalobou podanou okresnému súdu ešte v roku 1999 sa
sťažovateľ domáhal od obchodnej spoločnosti F., s. r. o. (ďalej len „odporca“), zaplatenia
sumy 70 967 Sk s príslušenstvom. Vec je okresným súdom vedená pod sp. zn. 13 C
955/1999.
Podľa názoru sťažovateľa „vec nie je nijako zvlášť právne ani fakticky zložitá.
Naopak právne je vec mimoriadne jednoduchá“. Tiež sa domnieva, že „jeho vlastné
správanie nezavinilo žiadne prieťahy, ktoré by sa mu alebo jeho strane mohli pripočítať na
ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným
prieťahom...“.
Sťažovateľ namieta, že hoci od začatia konania uplynulo viac ako 11 rokov, dodnes
vo veci nebolo právoplatne rozhodnuté. Podľa názoru sťažovateľa došlo postupom
okresného súdu v namietanom konaní k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 48 ods.
2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Sťažovateľ v tejto súvislosti žiada, aby ústavný súd vyslovil porušenie jeho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 955/1999, prikázal
okresnému súdu, aby v označenom konaní konal bez zbytočných prieťahov, priznal mu
finančné zadosťučinenie v sume 4 015 € a úhradu trov konania v sume 254,88 €.
Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. IV. ÚS 461/2010-20
z 20. decembra 2010 ju prijal na ďalšie konanie.
Na výzvu ústavného súdu účastníci konania oznámili, že súhlasia s prerokovaním
veci bez ústneho pojednávania. Ústavný súd preto využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a upustil od ústneho pojednávania, keďže
dospel k záveru, že vzhľadom na charakter veci, kde je rozhodujúci prehľad spisu, nemožno
od ústneho pojednávania očakávať ďalšie objasnenie veci.
Predseda okresného súdu sa k sťažnosti sťažovateľa vyjadril ešte pred jej
predbežným prerokovaním v prípise sp. zn. Spr 2436/05 zo 4. novembra 2010 doručenom
ústavnému súdu 10. novembra 2010, v ktorom okrem iného uviedol:
„Sťažovateľ podal tunajšom súde dňa 16. 9. 1999 žalobný návrh proti odporcovi F. ,
spoločnosť s ručením obmedzeným K. (t. č. F., s. r. o. v likvidácii), ktorým sa domáhal, aby
súd určil, že nájomný vzťah medzi účastníkmi konania trvá, a aby súd uložil odporcovi
zaplatiť mu sumu 70.967,- Sk (2.355,67 EUR) titulom neuhradenia nájomného za užívanie
nebytových priestorov v kat. úz. Ť. Súčasne požadoval náhradu trov konania.
Súd dňa 23. 9. 1999 vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu
na začatie konania.
Po zaplatení súdneho poplatku navrhovateľom dňa 4. 10. 1999, súd v rámci prípravy
pojednávania dňa 5. 11. 1999 odoslal odporcovi kópiu žalobného návrhu na vyjadrenie.
Vyjadrenie odporcu k návrhu bolo súdu doručené dňa 6. 12. 1999.
Súd dňa 17. 12. 1999 písomne vyzval odporcu na predloženie ďalšej fotokópie
znaleckého posudku, ktorý tvoril prílohu jeho vyjadrenia k žalobnému návrhu. Vyžiadanú
fotokópiu znaleckého posudku odporca doručil súdu dňa 22. 12. 1999.
Dňa 24. 1. 2000 súd odoslal navrhovateľovi vyjadrenie odporcu k žalobnému návrhu
a kópiu znaleckého posudku, ktorý tvoril prílohu vyjadrenia, aby k nim navrhovateľ
vyjadril. Vyjadrenie navrhovateľa bolo súdu doručené dňa 14. 2. 2000.
Sudkyňa dňa 19. 3. 2001 nariadila pojednávanie vo veci na deň 12. 6. 2001.
Sudkyňa dňa 30. 5. 2001 zmenila termín pojednávania z pôvodného termínu 12. 6.
2001 na nový termín 11. 9. 2001, nakoľko predvolanie na pojednávanie na deň 12. 6. 2001
sa nepodarilo doručiť odporcovi.
Prvé pojednávanie bolo bez prejednania veci dňa 11. 9. 2001 odročené pre
neprítomnosť odporcu, ktorý svoju neúčasť na danom pojednávaní písomne ospravedlnil
a zároveň požiadal o jeho odročenie.
Druhé pojednávanie bolo dňa 31. 10. 2001 bez prejednania veci odročené z dôvodu,
že štatutárni zástupcovia navrhovateľa sa nevedeli vyjadriť, či trvajú na oboch žalobných
petitoch, keďže žalobný návrh podávali predchádzajúci štatutárni zástupcovia
navrhovateľa. Štatutárni zástupcovia navrhovateľa navyše nedisponovali dôkazmi, ktoré by
preukazovali nadobudnutie vlastníctva žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam. Súd odročil
pojednávanie na neurčito s tým, že navrhovateľovi uložil povinnosť v lehote 15 dní upresniť
žalobný petit v časti určenia existencie nájomného vzťahu, ako aj v časti úrokov
z omeškania, a predložiť listiny preukazujúce vlastnícke právo navrhovateľa k predmetným
nehnuteľnostiam, a to rozhodnutie o reštitúcii predmetných nehnuteľností a list vlastníctva.
Navrhovateľ dňa 15. 11. 2001 doručil súdu Stanovy p. a výpis z listu vlastníctva
týkajúci sa predmetných nehnuteľností.
Sudkyňa dňa 26. 3. 2002 nariadila pojednávanie vo veci na deň 22. 5. 2002.
Tretie pojednávanie bolo bez prejednania veci dňa 22. 5. 2002 odročené pre
neprítomnosť vybavujúcej sudkyne.
Na štvrtom pojednávaní dňa 27. 6. 2002 navrhovateľ upresnil žalobný návrh. Po
prejednaní veci súd odročil pojednávanie na deň 16. 10. 2002 za účelom predvolania
svedkov.
Na piatom pojednávaní dňa 16. 10. 2002 došlo k prejednaniu veci a k vypočutiu
svedkov. Súd pojednávanie odročil na neurčito s tým, že navrhovateľovi uložil povinnosť
predložiť súdu v lehote 1 mesiaca potvrdenie o nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia
Pozemkového úradu v K. č. k. 2/98-Kr z 11. 9. 1998 a znalecký posudok vypracovaný
znalcom Ing. J. K., ktorý posudok slúžil ako doklad pri dohode o uznaní dlhu. Navrhovateľ
dňa 15. 11. 2002 doručil súdu požadované rozhodnutie pozemkového úradu opatrené
doložkou právoplatnosti.
Sudkyňa dňa 31. 7. 2003 nariadila pojednávanie vo veci na deň 19. 11. 2003, termín
ktorého zmenila dňa 9. 10. 2003 z pôvodného termínu 19. 11. 2003 na nový termín 12. 1.
2004, z dôvodu účasti vybavujúcej sudkyne na školení sudcov Košického kraja.
Na šiestom pojednávaní dňa 12. 1. 2004 súd pripustil zmenu žalobného návrhu
navrhnutú navrhovateľom na pojednávaní, a po prednesoch účastníkov konania súd
pojednávanie odročil na neurčito s tým, že opätovne uložil navrhovateľovi povinnosť
predložiť súdu znalecký posudok č. 117/1997, ktorý bol súčasťou dohody o uznaní dlhu
uzavretej medzi navrhovateľom a J. SD K. Odporcovi uložil povinnosť oznámiť súdu v tej
istej lehote mená a adresy svedkov, ktorých navrhuje vypočuť.
Súd dňa 3. 2. 2004 opätovne vyzval navrhovateľa na predloženie znaleckého
posudku, na predloženie ktorého bol vyzvaný už na pojednávaní dňa 16. 10. 2002 aj na
pojednávaní dňa 12. 1. 2004. Požadovaný znalecký posudok navrhovateľ doručil súdu dňa
9. 2. 2004.
Sudkyňa dňa 20. 2. 2004 nariadila pojednávanie vo veci na deň 10. 5. 2004.
Siedme pojednávanie sa uskutočnilo dňa 10. 5. 2004. Keďže odporca trval na
započítaní sumy 437.886, - Sk, ktorú vynaložil na rekonštrukciu predmetných nehnuteľností,
súd odročil pojednávanie na neurčito za účelom nariadenia znaleckého dokazovania
znalcom z odboru Stavebníctvo, z odvetvia Oceňovanie stavebných prác.
Sudkyňa dňa 28. 7. 2004 dala vyššej súdnej úradníčke pokyn na vyhotovenie
uznesenia o nariadení znaleckého dokazovania znalcom z odboru Stavebníctvo, z odvetvia
Oceňovanie stavebných prác.
Súd uznesením č. k. 13 C 955/99-154 z 28. 7. 2004, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 13. 8. 2004, nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru Stavebníctvo, z odvetvia
Oceňovanie stavebných prác. Na podanie znaleckého posudku ustanovil znalca Ing. J. H.
Súd dňa 31. 8. 2004 odoslal spis súdnemu znalcovi za účelom podania znaleckého
posudku.
Dňa 11. 10. 2004 súd písomne vyzval znalca na urýchlené predloženie znaleckého
posudku, ktorý bol povinný podať do 40 dní od doručenia súdneho spisu.
Súdny znalec písomným podaním z 15. 10. 2004 požiadal súd o predĺženie lehoty na
podanie znaleckého posudku na lehotu 90 dní z dôvodu, že spis prevzal až 8. 9. 2004,
odporca mu nedoručil podklady nevyhnutné pre podanie zadaného znaleckého posudku
napriek tomu, že na predloženie dokladov ho znalec vyzval už dňa 15. 9. 2004. Súd dňa
19. 10. 2004 žiadosti znalca na predĺženie lehoty na podanie znaleckého posudku vyhovel.
Znalec doručil súdu znalecký posudok spolu s vyúčtovaním znalečného dňa 16. 11.
2004. V ten istý deň súd písomne vyzval znalca na predloženie nového vyúčtovania
znalečného, nakoľko ním predložené vyúčtovanie bolo vypracované podľa právneho
predpisu, ktorý nebolo možné v danom prípade aplikovať.
Nové vyúčtovanie znalečného znalec doručil súdu dňa 23. 11. 2004.
Súd dňa 24. 11. 2004 písomne vyzval znalca na odstránenie nezrovnalostí (v poradí
druhého) vyúčtovania znalečného, nakoľko príslušná právna úprava neupravovala
paušálnu odmenu za prevzatie a prvotné oboznámenie so spisom, a počet hodín uvedený v
prvom vyúčtovaní sa odlišoval od počtu hodín uvedeného v druhom vyúčtovaní.
Súdny znalec predložil súdu dňa 2. 12. 2004 tretie vyúčtovanie znalečného.
V ten istý deň súd vydal uznesenie č. k. 13 C 955/99-237, ktorým súd rozhodol
o znalečnom za znalecký posudok podaný znalcom Ing. H. Uznesenie súd doručil
účastníkom konania a znalcovi, účastníkom zaslal aj znalecký posudok.
Po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia č. k. 13 C 955/99-237 (pozn. nadobudlo
právoplatnosť dňa 28. 12. 2004) vyššia súdna úradníčka dala dňa 12. 1. 2005 pokyn na
doručenie právoplatného uznesenia o znalečnom učtárni tunajšieho súdu za účelom
vyplatenia znalečného znalcovi z finančných prostriedkov štátu.
Súd dňa 13. 1. 2005 zaslal znalcovi vyjadrenie navrhovateľa k posudku, aby sa
k nemu vyjadril v lehote 10 dní.
Sudkyňa dňa 17. 3. 2005 nariadila pojednávanie vo veci na deň 6. 6. 2005.
Tento termín pojednávania bol dňa 24. 5. 2005 zrušený a pojednávanie bolo
odročené na neurčito z dôvodu dlhodobej pracovnej neschopnosti vybavujúcej sudkyne.
Sudkyňa dňa 27. 10. 2005 nariadila pojednávanie vo veci na deň 25. 1. 2006.
Ôsme pojednávanie vo veci sa uskutočnilo dňa 25. 1. 2006 a bolo odročené na 19. 4.
2006 za účelom predvolania svedkov.
Deviate pojednávanie vo veci sa uskutočnilo dňa 19. 4. 2006. Po prejednaní veci
bolo odročené na deň 14. 6. 2006 za účelom predvolania svedkyne, ktorá ospravedlnila
svoju neprítomnosť na pojednávaní dňa 19. 4. 2006.
Desiate pojednávanie bolo dňa 14. 6. 2006 odročené na neurčito bez prejednania
veci z dôvodu neprítomnosti predvolanej svedkyne s tým, že bude vyzvaná, aby súdu
oznámila, kedy v mesiacoch júl a september 2006 môže byť vypočutá mimo pojednávania.
Predvolanie na dané pojednávanie si svedkyňa neprevzala na pošte v odbernej lehote.
Súd dňa 15. 6. 2006 písomne vyzval svedkyňu A. B., aby mu v lehote 5 dní písomne
oznámila, kedy v mesiacoch júl a september 2006 môže byť vypočutá mimo pojednávania
ako svedkyňa.
Súdu sa dňa 11. 7. 2006 vrátila zásielka, obsah ktorej tvorila výzva z 15. 6. 2006
adresovaná svedkyni, s oznámením pošty, že adresát si neprevzal zásielku v odbernej lehote.
Sudkyňa dala dňa 18. 7. 2006 pokyn na vypracovanie výzvy pre právneho zástupcu
navrhovateľa, aby v lehote 10 dní oznámil súdu, kedy môže byť vypočutá ním navrhovaná
svedkyňa, ktorá si opakovane nepreberá zásielky súdu.
Súd dňa 31. 7. 2006 odoslal právnemu zástupcovi navrhovateľa písomnú výzvu
v zmysle pokynu sudkyne z 18. 7. 2006.
Sudkyňa dňa 10. 8. 2006 nariadila výsluch svedkyne A. B. na deň 6. 10. 2006.
Svedkyňa sa dňa 6. 10. 2006 na výsluch neustanovila, napriek tomu, že bola naňho
riadne a včas predvolaná. Právny zástupca navrhovateľa oznámil súdu, že večer pred
výsluchom sa telefonicky spojil so štatutárnymi zástupcami navrhovateľa, ktorí mu
oznámili, že predvolaná svedkyňa je chorá a že sa na výsluch nedostaví. O tejto skutočnosti
súd spísal úradný záznam.
Súd dňa 9. 10. 2006 písomne vyzval svedkyňu A. B., aby mu v lehote 7 dní oznámila,
prečo sa nezúčastnila výsluchu, na ktorý bola predvolaná, a ak bola práce neschopná, nech
o tom predloží potvrdenie. Svedkyňu zároveň vyzval, aby súdu oznámila, či bude v tomto
konaní vypovedať na súde alebo či zotrváva na svojom písomnom stanovisku z 26. 4. 2006,
v ktorom súdu oznámila, že prevádzku pohostinstva preberala nie od M. G., ale od
urbariátu. Na túto výzvu svedkyňa reagovala listom doručeným súdu dňa 15. 11. 2006.
Sudkyňa dňa 23. 11. 2006 nariadila pojednávanie vo veci na deň 31. 1. 2007.
Jedenáste pojednávanie vo veci sa uskutočnilo dňa 31. 1. 2007. Po vypočutí
sporových strán súd pojednávanie odročil na deň 26. 3. 2007, pričom právnemu zástupcovi
navrhovateľa uložil povinnosť zaslať súdu v lehote 15 dní preberací a odovzdávací
protokol, ktorým navrhovateľ odovzdal prevádzku pohostinstva v Ť. do nájmu A. B., ako aj
zaslať nájomnú zmluvu uzavretú medzi navrhovateľom a A. B.
Sudkyňa dala dňa 7. 2. 2007 pokyn na zaslanie vyjadrenia právneho zástupcu
navrhovateľa z 31. 1. 2007 právnemu zástupcovi odporcu. Dala pokyn na predvolanie
svedkyne A. B. na pojednávanie na deň 26. 3. 2007 ako aj pokyn na vypracovanie výzvy
adresovanej A. B., aby súdu v lehote 15 dní oznámila, kedy a v akom stave prebrala od
navrhovateľa prevádzku pohostinstva, či táto bola v užívaniaschopnom stave, či bola
poškodená, v akom rozsahu, a či musela vynaložiť nejaké finančné prostriedky na opravu
pohostinstva, a doložila o tom súdu príslušné účtovné doklady.
Súd dňa 19. 2. 2007 odoslal písomnú výzvu svedkyni v zmysle pokynu sudkyne zo
7. 2. 2007.
Súdu sa dňa 14. 3. 2007 vrátila zásielka, obsah ktorej tvorili výzva z 19. 2. 2007
adresovaná svedkyni a predvolanie na pojednávanie na deň 26. 3. 2007, s oznámením
pošty, že adresát si neprevzal zásielku v odbernej lehote.
Dvanáste pojednávanie vo veci sa uskutočnilo dňa 26. 3. 2007. Po vypočutí
sporových strán súd pojednávanie odročil na deň 30. 3. 2007 za účelom vyhlásenia
rozhodnutia.
Trináste pojednávanie sa uskutočnilo dňa 30. 3. 2007, na ktorom súd vyhlásil
rozsudok.
Vybavujúca sudkyňa dňa 27. 4. 2007 požiadala predsedu súdu o predĺženie lehoty na
písomné vyhotovenie súdneho rozhodnutia z dôvodu jej pracovnej neschopnosti. Predseda
súdu tejto žiadosti sudkyne vyhovel, a lehotu na vyhotovenie súdneho rozhodnutia jej
predĺžil do 30. 5. 2007.
Písomné vyhotovenie rozsudku č. k. 13 C/955/1999-306 z 30. 3. 2007 súd odoslal
právnym zástupcom účastníkov konania dňa 30. 5. 2007.
Súd dňa 6. 6. 2007 odoslal právnym zástupcom účastníkov konania dopĺňací
rozsudok č. k. 13 C/955/1999-316 z 30. 5. 2007.
Navrhovateľ podal dňa 18. 6. 2007 odvolanie proti rozsudku tunajšieho súdu
č. k. 13 C/955/1999-306 aj proti dopĺňaciemu rozsudku č. k. 13 C/955/1999-316.
Spis bol dňa 21. 6. 2007 doručený Krajskému súdu v Košiciach spolu s predkladacou
správou za účelom rozhodnutia o odvolaní navrhovateľa.
Okresný súd Košice I dňa 20. 8. 2007 doručil odvolaciemu súdu vyjadrenie odporcu
k odvolaniu navrhovateľa, nakoľko súdny spis sa nachádzal na odvolacom súde.
Odvolací súd rozhodol o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku súdu prvého stupňa
z 30. 3. 2007 v spojení s dopĺňacím rozsudkom z 30. 5. 2007, uznesením
č. k. 1 Co/225/2007-346 z 12. 2. 2009, ktorým uznesením odvolací súd zrušil rozsudok súdu
prvého stupňa z 30. 3. 2007 v spojení s dopĺňacím rozsudkom z 30. 5. 2007 v zamietavom
výroku a vo výroku o trovách konania, a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.
Súdny spis bol z odvolacieho súdu vrátený tunajšiemu súdu dňa 25. 3. 2009.
Sudkyňa dala dňa 30. 3. 2009 pokyn na doručenie uznesenia Krajského súdu
č. k. 1 Co/225/2007-346 z 12. 2. 2009 právnym zástupcom účastníkov konania. Uznesenie
odvolacieho súdu bolo súdom odoslané dňa 8. 4. 2009.
Sudkyňa dňa 11. 6. 2009 nariadila pojednávanie vo veci na deň 28. 10. 2009.
Štrnáste pojednávanie vo veci sa uskutočnilo dňa 28. 10. 2009. Po vypočutí
sporových strán súd pojednávanie odročil na neurčito s tým, že právnemu zástupcovi
odporcu uložil povinnosť v lehote 30 dní oznámiť súdu mená a adresy svedkov tak, ako to
vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, s tým, že po doručení požadovaných
mien a adries svedkov bude nariadené nové pojednávanie, na ktoré budú predvolaní aj
svedkovia navrhnutí navrhovateľom.
Sudkyňa dňa 4. 12. 2009 nariadila pojednávanie vo veci na deň 24. 2. 2010.
Pätnáste pojednávanie vo veci sa uskutočnilo dňa 24. 2. 2010, ktoré však súd odročil
na neurčito za účelom pripojenia registrového spisu tunajšieho súdu vložky č. 6305/V,
z ktorej mal súd zistiť, či odporca vstúpil do likvidácie, na základe akej skutočnosti, kto bol
vymenovaný za likvidátora, a s tým, že súd bude zisťovať právoplatnosť uznesenia
tunajšieho súdu sp. zn. 29 Cbr/55/2006.
Sudkyňa dala dňa 5. 3. 2010 pokyn na pripojenie spisu obchodného registra
tunajšieho súdu vložky č. 6305/V, v ktorej je zapísaná spoločnosť F., s. r. o., príp. ak to nie
je možné, pripojiť fotokópiu uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. 29 Cbr/55/2006.
Spis tunajšieho súdu sp. zn. Sro 6305/V bol k spisu tunajšieho súdu sp. zn.
13 C/955/1999 pripojený dňa 12. 3. 2010.
Sudkyňa dňa 19. 3. 2010 spísala úradný záznam o skutočnostiach zistených
z pripojeného spisu sp. zn. Sro 6305/V.
Sudkyňa dala dňa 19. 3. 2010 pokyn na vylúčenie pripojeného registrového spisu
sp. zn. Sro 6305/V a na pripojenie spisu tunajšieho súdu sp. zn. 29 Cbr/55/2006.
Pripojený spis sp. zn. Sro 6305/V bol vylúčený dňa 23. 3. 2010.
Spis tunajšieho súdu sp. zn. 29 Cbr/55/2006 bol k spisu tunajšieho súdu sp. zn.
13 C/955/1999 pripojený dňa 24. 3. 2010.
Sudkyňa dala dňa 8. 4. 2010 pokyn na vyhotovenie výzvy adresovanej právnemu
zástupcovi odporcu, aby oznámil súdu, či bude odporcu naďalej zastupovať, keďže odporca
vstúpil do likvidácie. Ak odporcu bude zastupovať, nech predloží súdu plnomocenstvo
udelené mu likvidátorom. V ten istý deň dala sudkyňa pokyn aj na vylúčenie pripojeného
spisu sp. zn. 29 Cbr/55/2006 s tým, že kópia uznesenia č. k. 29 Cbr/55/2006-66 mala byť
zažurnalizovaná do spisu tunajšieho súdu sp. zn. 13 C/955/1999.
Súd dňa 22. 4. 2010 odoslal právnemu zástupcovi odporcu písomnú výzvu v zmysle
pokynu sudkyne z 8. 4. 2010, zároveň bola vyhotovená fotokópia uznesenia
č. k. 29 Cbr/55/2006-66, ktorá bola do spisu tunajšieho súdu sp. zn. 13 C/955/1999
zažurnalizovaná, a v ten istý deň bol vylúčený pripojený spis tunajšieho súdu sp. zn.
Sudkyňa dňa 26. 5. 2010 nariadila pojednávanie vo veci na deň 13. 10. 2010.
Šestnáste pojednávanie, ktoré sa malo uskutočniť dňa 13. 10. 2010, bolo odročené na
deň 13. 12. 2010 z dôvodu pracovnej neschopnosti vybavujúcej sudkyne.
Po právnej stránke vec nie je náročná. Je však náročná po stránke skutkovej,
nakoľko na objektívne zistenie skutkového stavu bolo potrebné nariadenie znaleckého
dokazovania, ako aj vypočutie svedkov. Svedkyňa navrhnutá navrhovateľom sa opakovane
neustanovovala na predvolanie na súd alebo si nepreberala súdne zásielky. K predĺženiu
konania prispel aj samotný navrhovateľ, ktorý v priebehu konania upravil žalobný návrh,
neskôr požiadal o pripustenie zmeny žalobného návrhu, na pojednávaní dňa 31. 10. 2001 sa
štatutárni zástupcovia navrhovateľa nevedeli vyjadriť, či trvajú na podanom žalobnom
návrhu. Navrhovateľ nepredložil spolu so žalobným návrhom všetky listinné dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení, ale naopak, predkladal ich súdu postupne v priebehu celého
konania, aj to až na základe viacerých výziev súdu. K predĺženiu konania čiastočne prispela
aj pracovná neschopnosť sudkyne.“
V prípise z 10. januára 2011 sp. zn. Spr 2436/05 (ústavnému súdu doručenom
13. januára 2011) predseda okresného súdu svoje predchádzajúce vyjadrenie k sťažnosti
takto doplnil:
„Sedemnáste pojednávanie vo veci sa uskutočnilo dňa 13. 12. 2010. Po vypočutí
svedka a sporových strán súd pojednávanie odročil na deň 16. 2. 2011 za účelom
predvolania a vypočutia ďalších troch svedkov.“
Právny zástupca sťažovateľa v reakcii na vyjadrenie predsedu okresného súdu zo
4. novembra 2010 a z 10. januára 2011 uviedol, že „predseda OS KE I už v pôvodnom
vyjadrení sťažovateľovi zo dňa 25. 11. 2005 (!) potvrdil, že sťažnosť kvalifikuje ako
dôvodnú. Píše sa rok 2011. (!)
V posledných dvoch vyjadreniach predseda OS KE I precízne vymenováva a popisuje
všetky relevantné termíny tak, ako sa udiali a ako sú zaznamenané v súdnom spise. Tieto
údaje sťažovateľ potvrdzuje.
Podľa názoru sťažovateľa súd má dostatok právnych prostriedkov ktoré mu dávajú
jednotlivé ustanovenia OSP a v zmysle ktorých ich mohol využiť na to, aby v lehote 11
rokov dokázal vypočuť jedného svedka, (resp. svedkyňu ), ktorého (ktorej) výpoveď
považuje za potrebnú. Aj keby to mal byť krajný prostriedok teda predvedenia svedka
(svedkyne) políciou.
Pokiaľ zo strany navrhovateľa došlo k zmene žalobného návrhu v roku 2001, ktorá
zmena bola súdom riadne pripustená, tam došlo k prieťahom inokedy a to už keď od 14. 02.
2000 sa nariadilo pojednávanie až na deň 12. 06. 2001 teda po skoro jeden a pol roku. Od
roku 2001 do dnes 2011 je 10 rokov. Takže úprava žalobného návrhu zo strany
navrhovateľa v roku 2001 nehrala pri prieťahoch žiadnu rolu.
Pokiaľ súd považoval za potrebné dať si predložiť nejaké doklady alebo vyjadrenia,
a vyžiadal si ich od navrhovateľa, navrhovateľ ich promptne vždy súdu doručil. Takže
navrhovateľ sa nedomnieva, že by sám prispel k predĺženiu konania. Ani z porovnania
termínov uvedených vo vyjadrení predsedu OS KE I nič také, že by prieťahy čiastočne
zapríčiňoval navrhovateľ ani nevyplýva.“.
II.
Ústavný súd podľa čl. 127 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo
právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľ zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1
dohovoru, podľa ktorého každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne
a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.
Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1
dohovoru, pokiaľ ide o právo na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote. Z uvedeného
dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02,
Pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) ústavný súd vychádza zo
svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba
domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa
právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie (IV. ÚS 195/02).
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa
ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec
bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa
zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná
povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže
odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje,
predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové
pojednávanie.
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma vždy
s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto
troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu. Ústavný súd
(obdobne ako ESĽP) pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom
konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 74/02,
III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.
1. Predmetom posudzovaného konania je rozhodovanie o návrhu na určenie, že
nájomný vzťah medzi účastníkmi konania po zmene vlastníckych pomerov (reštitúcii) trvá,
a o návrhu na zaplatenie 70 967 Sk z dôvodu dlžného nájomného za nájom nebytových
priestorov. Podľa názoru ústavného súdu posudzovaná vec tvorí súčasť bežnej rozhodovacej
agendy prvostupňových súdov a nemožno ju označiť ako právne zložitú. Pri posudzovaní
skutkovej zložitosti predmetného konania ústavný súd zohľadnil argumentáciu okresného
súdu, že na objektívne zistenie skutkového stavu bolo potrebné nariadenie znaleckého
dokazovania, ako aj vypočutie svedkov, ďalej tiež ustáliť predmet sporu aj v súvislosti
s viacerými zmenami návrhu zo strany sťažovateľa, a preto konanie hodnotí ako skutkovo
zložité.
2. Pri posudzovaní správania sťažovateľa ako účastníka konania ústavný súd nezistil
žiadne relevantné skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že sťažovateľ svojím
správaním prispel k doterajšej (viac ako jedenásťročnej) dĺžke namietaného konania.
Využívanie procesných oprávnení sťažovateľom (zmena žalobného návrhu, odvolanie proti
rozsudku z 30. marca 2007) nemá podľa názoru ústavného súdu zásadný vplyv na priebeh
namietaného konania.
3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
v predmetnej veci k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup samotného okresného súdu
v namietanom konaní.
Na základe prehľadu úkonov okresného súdu ústavný súd konštatoval, že takmer celý
priebeh doterajšieho konania [okrem doby rozhodovania krajského súdu o podanom
odvolaní proti rozsudku z 30. marca 2007 (od 21. júna 2007 do 25. marca 2009, t. j.
21 mesiacov)] je poznačený jednak obdobiami dlhodobejšej neodôvodnenej nečinnosti
okresného súdu, a to konkrétne najmä obdobie od 14. februára 2000 do 19. marca 2001
(13 mesiacov), a obdobie od 16. októbra 2002 do 12. januára 2004 (15 mesiacov), ako aj
neefektívnosťou a nesústredenosťou jeho postupu, čo malo zásadný vplyv na doterajšiu
neprimeranú dĺžku konania.
V poradí prvý rozsudok okresného súdu z 30. marca 2007 krajský súd uznesením
sp. zn. 1 Co 225/2007 z 12. februára 2009 zrušil ako nepreskúmateľný a vec vrátil
okresnému súdu na ďalšie konanie. Krajský súd v odôvodnení označeného uznesenia
okresnému súdu vytkol, že nezameral dokazovanie na skutočnosti významné pre
rozhodnutie vo veci, nezistil skutkový stav a následne nesprávne vo veci rozhodol. Uložil
mu vykonať ďalšie dokazovanie a o veci opätovne rozhodnúť.
V posudzovanej veci síce okresný súd nariadil spolu 17 pojednávaní (na 12. jún
2001, 11. september 2001, 31. október 2001, 22. máj 2002, 27. jún 2002, 16. október 2002,
12. január 2004, 10. máj 2004, 25. január 2006, 19. apríl 2006, 14. jún 2006, 31. január
2007, 26. marec 2007, 30. marec 2007, 28. október 2009, 24. február 2010, 13. december
2010), avšak viac než polovica z týchto pojednávaní bola odročená bez prerokovania veci,
pričom aj napriek vyhotovenému znaleckému posudku (zo 16. novembra 2004) vec nie je
stále právoplatne skončená.
Na základe uvedeného ústavný súd vyhodnotil postup okresného súdu v namietanom
konaní ako neefektívny a nesústredený v trvaní viac ako 9 rokov (do toho záveru nezahrnul
obdobie, keď spisový materiál bol z dôvodu podaného opravného prostriedku mimo
dispozičnej sféry okresného súdu), zohľadňujúc pritom svoju doterajšiu judikatúru, podľa
ktorej zbytočné prieťahy v súdnom konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou
nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, resp. nesústredenou
činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty
(II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).
Ústavný súd hodnotiac doterajší priebeh konania v súlade s predchádzajúcou
judikatúrou zdôraznil, že z ústavnoprávneho hľadiska je neprijateľné, aby právna neistota
sťažovateľa v napadnutom konaní nebola odstránená ani po viac ako jedenástich rokoch od
jeho začatia (napr. m. m. IV. ÚS 160/03, IV. ÚS 260/04).
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 955/1999 došlo k zbytočným
prieťahom, a tým k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako
aj jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).
III.
Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným
rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,
opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo
veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej
práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.
Keďže namietané konanie nebolo ku dňu vydania tohto nálezu ešte právoplatne
skončené, ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v ňom v ďalšom období konal bez
zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).
Sťažovateľ žiadal aj o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 4 015 €
z dôvodov uvedených v sťažnosti. Uplatňovanú sumu zadosťučinenia sťažovateľ
odôvodňuje už jedenásť rokov trvajúcim stavom právnej neistoty „čo do existencie (alebo
neexistencie) svojho práva na zaplatenie nájomného za užívanie vlastných priestorov
žalovaným F., s. r. o., K. ešte za roky 1998 a 1990“.
Pri určovaní sumy finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad
spravodlivosti, z ktorých vychádza ESĽP, keď priznáva spravodlivé finančné
zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru, so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.
13 C 955/1999 a berúc do úvahy predmet namietaného konania (po zastavení konania
v časti o určenie trvania nájomného vzťahu medzi účastníkmi je predmetom konania
peňažný nárok na zaplatenie nájomného), správanie sťažovateľa ako účastníka konania
a dôvody, z ktorých došlo k zbytočným prieťahom v konaní, ako aj skutočnosť, že konanie
vo veci nebolo do rozhodnutia ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd
dospel k záveru, že priznanie finančného zadosťučinenia v sume 3 000 € bude primerané
konkrétnym okolnostiam prípadu (bod 3 výroku tohto nálezu).
Ústavný súd rozhodol napokon podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj
o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym
zastupovaním advokátom Mgr. Ing. P. H. v konaní pred ústavným súdom. Ústavný súd pri
rozhodovaní o úhrade trov konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca
hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2009, ktorá predstavovala sumu 721,40
€, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2010. Úhradu priznal za dva úkony
právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti) podľa § 1 ods. 3, § 11
ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to za každý úkon
po 120,23 €, čo spolu s režijným paušálom dvakrát po 7,21 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky)
predstavuje celkovú sumu 254,88 €. Za podanie z 25. januára 2011 ústavný súd vzhľadom
na jeho obsah úhradu nepriznal.
Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu
sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
V zmysle čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo
výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
nálezu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. februára 2011