Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 89/2011
PDF · 137.99 KB
No categories available
III. ÚS 89/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. marca 2011 predbežne
prerokoval sťažnosť M. A., B., zastúpeného advokátom JUDr. J. V., Advokátska kancelária,
B., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozsudkom
Okresného súdu Banská Bystrica z 10. decembra 2008 v konaní vedenom pod sp. zn.
61 Cb 206/2006 a postupom a rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 12. júna
2009 v konaní vedenom pod sp. zn. 43 Cob 81/09 a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. A. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. novembra
2010 doručená sťažnosť M. A. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a rozsudkom
Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) z 10. decembra 2008 v konaní
vedenom pod sp. zn. 61 Cb 206/2006 a postupom a rozsudkom Krajského súdu v Banskej
Bystrici (ďalej len „krajský súd“) z 12. júna 2009 v konaní vedenom pod sp. zn.
Sťažovateľ v odôvodnení svojej sťažnosti poukazuje na nesprávny postup okresného
súdu, ktorý žalobcovi voči sťažovateľovi priznal nárok vo výške 213 434,20 Sk s prísl.
pričom „táto suma mala predstavovať primeranú cenu za plnenie, ktoré poskytol žalobca
žalovanému“, a to za vykonanie stavebných prác „na akcii Výstavba garáží pre M. A.“.
Sťažovateľ namieta, že hoci bola medzi ním a žalobcom zmluvne dojednaná cena diela,
okresný súd „nevysvetliteľne vychádzal pri určení nároku žalobcu z ceny primeranej.
Objednávateľ je pritom povinný zaplatiť primeranú cenu v zmysle ustanovenia § 634 ods. 1
OZ len v prípade, ak nie je výška ceny dohodnutá zmluvou alebo ustanovená osobitnými
predpismi. Nakoľko medzi účastníkmi bola cena dohodnutá, nie je možné pri stanovení
nároku žalobcu vychádzať z ceny primeranej. ... Napriek vyššie uvedenému súd vychádzal
z ceny 843 870,50 Sk s DPH určenej znalkyňou.“.
Sťažovateľ tiež namieta kvalitu súdnoznaleckého posudku, na základe ktorého ustálil
okresný súd výšku nároku žalobcu, pričom posudku vyčíta okrem iného skutočnosť, že
„súdna znalkyňa sa odvoláva na nemožnosť posúdiť stav krovu pre odstup času 3 roky ...
neakceptuje dohodnuté ceny medzi účastníkmi sporu uvedené na faktúre navrhovateľa aj
na rozpočte dodanom odporcom, priznáva práce urobené odporcom navrhovateľovi, ...“.
Všeobecným súdom sťažovateľ vyčíta, že uvedený znalecký posudok „brali ako
plnohodnotný a riadili sa ním“.
Sťažovateľ okresnému súdu vyčíta aj nevykonanie ním navrhovaného dôkazu
výsluchu svedka a spochybňuje tiež rozhodnutie o trovách konania.
Proti rozsudku okresného súdu č. k. 61 Cb 206/2006-3637 z 10. decembra 2008
podal sťažovateľ včas odvolanie, o ktorom krajský súd rozsudkom sp. zn. 43 Cob 81/09
z 12. júna 2009 rozhodol tak, že rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti
potvrdil.
Sťažovateľ uviedol, že 20. júla 2010 podal na Generálnej prokuratúre Slovenskej
republiky podnet na podanie mimoriadneho dovolania, ktorý však poverený prokurátor
Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici (ďalej len „krajská prokuratúra“) odložil „z dôvodu
uplynutia jednoročnej lehoty na podanie mimoriadneho dovolania“, o čom bol sťažovateľ
vyrozumený listom doručeným jeho právnemu zástupcovi 27. septembra 2010.
Podľa názoru sťažovateľa okresný súd, ako aj krajský súd „neposudzovali porušenie
zákona § 633 ods. 1 OZ navrhovateľom, ale ospravedlňovali protizákonné konanie žalobcu,
čím hrubo porušili právo žalovaného“.
V závere sťažovateľ uvádza, že postupom „oboch súdov bol porušený zákon a došlo
k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, čím boli porušené práva žalovaného
na spravodlivé súdne konanie a na súdnu ochranu“, a navrhuje, aby ústavný súd napadnuté
rozhodnutia „preskúmal a v prípade, že zistí porušenie zákona zrušil rozhodnutia súdov
a prikázal, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil, obnovil stav pred porušením
základného práva alebo slobody podľa § 56 písm. d) Zákona o ústavnom súde“.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb
a právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom len
vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez
prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané
zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu zaručeného
čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.
1. Z obsahu sťažnosti a listinných dôkazov k nej pripojených ústavný súd zistil, že
okresný súd vo veci sťažovateľa meritórne rozhodol rozsudkom č. k. 61 Cb 206/2006-3637
z 10. decembra 2008.
Sťažovateľ podal proti rozsudku okresného súdu odvolanie, o ktorom rozhodol
krajský súd rozsudkom sp. zn. 43 Cob 81/09 z 12. júna 2009.
Pokiaľ sťažovateľ napáda rozsudok okresného súdu ako súdu prvého stupňa, ústavný
súd poukazuje na princíp subsidiarity ustanovený v čl. 127 ods. 1 ústavy (premietaný aj
do § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde), z ktorého vyplýva, že právomoc ústavného súdu je
daná iba vtedy, ak o ochrane základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd
preto konštatuje, že nemá právomoc preskúmať napadnutý rozsudok okresného súdu, keďže
ho už preskúmal na základe odvolania sťažovateľa krajský súd, ktorý bol oprávnený
a zároveň povinný poskytnúť sťažovateľovi ochranu jeho právam.
Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť v časti smerujúcej proti rozsudku
okresného súdu odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie (m. m.
III. ÚS 135/04, IV. ÚS 405/04, III. US 133/05, IV. ÚS 155/2010).
2. Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde možno sťažnosť podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu (do základných práv alebo slobôd sťažovateľa). Táto lehota sa pri opatrení alebo
inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu
dozvedieť.
Sťažnosť v zmysle čl. 127 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený
právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02,
III. ÚS 55/02, III. ÚS 62/02, III. ÚS 254/04). Jednou zo zákonných podmienok na jej
prijatie na ďalšie konanie je jej podanie v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu do základných práv
alebo slobôd sťažovateľa.
Z predloženého rozsudku krajského súdu je zrejmé, že nadobudol právoplatnosť
27. júla 2009. Sťažovateľ sa na ústavný súd obrátil až sťažnosťou z 19. novembra 2010,
ktorá bola ústavnému súdu doručená 25. novembra 2010, teda zjavne po uplynutí zákonom
ustanovenej lehoty dvoch mesiacov (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde). Vzhľadom
na túto skutočnosť ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol v rámci jej predbežného
prerokovania podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako oneskorene podanú.
Ústavný súd nad rámec uvedeného uvádza, že pokiaľ sťažovateľ odvádzal lehotu
na podanie sťažnosti ústavnému súdu od momentu oznámenia krajskej prokuratúry
o výsledku vybavenia (odloženia) podnetu na podanie mimoriadneho dovolania
(doručeného 27. septembra 2010), v zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu podanie
mimoriadneho dovolania je výhradným právom generálneho prokurátora Slovenskej
republiky, a teda nie je pre účastníka súdneho konania právne nárokovateľným opravným
prostriedkom, a teda ani účinným a istým prostriedkom, ktorým by sa sťažovateľ mohol
domáhať ochrany svojich práv pred podaním sťažnosti ústavnému súdu. Z uvedeného
dôvodu nemožno dvojmesačnú lehotu na podanie sťažnosti ústavnému súdu počítať
od doručenia oznámenia o vybavení podnetu sťažovateľa na podanie mimoriadneho
dovolania (napr. II. ÚS 23/2010).
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa už ústavný súd ďalšími nárokmi
sťažovateľa nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. marca 2011