Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 89/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. marca 2011 predbežne

prerokoval sťažnosť M. A., B., zastúpeného advokátom JUDr. J. V., Advokátska kancelária,

B., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46

ods. 1 a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozsudkom

Okresného súdu Banská Bystrica z 10. decembra 2008 v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom a rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 12. júna

2009 v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. A. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. novembra

2010 doručená sťažnosť M. A. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na súdnu ochranu zaručeného

(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a rozsudkom

Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) z 10. decembra 2008 v konaní

vedenom pod sp. zn. a postupom a rozsudkom Krajského súdu v Banskej

Bystrici (ďalej len „krajský súd“) z 12. júna 2009 v konaní vedenom pod sp. zn.

.

Sťažovateľ v odôvodnení svojej sťažnosti poukazuje na nesprávny postup okresného

súdu, ktorý žalobcovi voči sťažovateľovi priznal nárok vo výške 213 434,20 Sk s prísl.

pričom „táto suma mala predstavovať primeranú cenu za plnenie, ktoré poskytol žalobca

žalovanému“, a to za vykonanie stavebných prác „na akcii Výstavba garáží pre M. A.“.

Sťažovateľ namieta, že hoci bola medzi ním a žalobcom zmluvne dojednaná cena diela,

okresný súd „nevysvetliteľne vychádzal pri určení nároku žalobcu z ceny primeranej.

Objednávateľ je pritom povinný zaplatiť primeranú cenu v zmysle ustanovenia § 634 ods. 1

len v prípade, ak nie je výška ceny dohodnutá zmluvou alebo ustanovená osobitnými

predpismi. Nakoľko medzi účastníkmi bola cena dohodnutá, nie je možné pri stanovení

nároku žalobcu vychádzať z ceny primeranej. ... Napriek vyššie uvedenému súd vychádzal

z ceny 843 870,50 Sk s DPH určenej znalkyňou.“.

Sťažovateľ tiež namieta kvalitu súdnoznaleckého posudku, na základe ktorého ustálil

okresný súd výšku nároku žalobcu, pričom posudku vyčíta okrem iného skutočnosť, že

„súdna znalkyňa sa odvoláva na nemožnosť posúdiť stav krovu pre odstup času 3 roky ...

neakceptuje dohodnuté ceny medzi účastníkmi sporu uvedené na faktúre navrhovateľa aj

na rozpočte dodanom odporcom, priznáva práce urobené odporcom navrhovateľovi, ...“.

Všeobecným súdom sťažovateľ vyčíta, že uvedený znalecký posudok „brali ako

plnohodnotný a riadili sa ním“.

Sťažovateľ okresnému súdu vyčíta aj nevykonanie ním navrhovaného dôkazu

výsluchu svedka a spochybňuje tiež rozhodnutie o trovách konania.

Proti rozsudku okresného súdu č. k. -3637 z 10. decembra 2008

podal sťažovateľ včas odvolanie, o ktorom krajský súd rozsudkom sp. zn.

z 12. júna 2009 rozhodol tak, že rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti

potvrdil.

Sťažovateľ uviedol, že 20. júla 2010 podal na Generálnej prokuratúre Slovenskej

republiky podnet na podanie mimoriadneho dovolania, ktorý však poverený prokurátor

Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici (ďalej len „krajská prokuratúra“) odložil „z dôvodu

uplynutia jednoročnej lehoty na podanie mimoriadneho dovolania“, o čom bol sťažovateľ

vyrozumený listom doručeným jeho právnemu zástupcovi 27. septembra 2010.

Podľa názoru sťažovateľa okresný súd, ako aj krajský súd „neposudzovali porušenie

zákona navrhovateľom, ale ospravedlňovali protizákonné konanie žalobcu,

čím hrubo porušili právo žalovaného“.

V závere sťažovateľ uvádza, že postupom „oboch súdov bol porušený zákon a došlo

k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, čím boli porušené práva žalovaného

na spravodlivé súdne konanie a na súdnu ochranu“, a navrhuje, aby ústavný súd napadnuté

rozhodnutia „preskúmal a v prípade, že zistí porušenie zákona zrušil rozhodnutia súdov

a prikázal, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil, obnovil stav pred porušením

základného práva alebo slobody podľa “.

II.

Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb

a právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom len

vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu zaručeného

a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného dohovoru.

1. Z obsahu sťažnosti a listinných dôkazov k nej pripojených ústavný súd zistil, že

okresný súd vo veci sťažovateľa meritórne rozhodol rozsudkom č. k. -3637

z 10. decembra 2008.

Sťažovateľ podal proti rozsudku okresného súdu odvolanie, o ktorom rozhodol

krajský súd rozsudkom sp. zn. z 12. júna 2009.

Pokiaľ sťažovateľ napáda rozsudok okresného súdu ako súdu prvého stupňa, ústavný

súd poukazuje na princíp subsidiarity ustanovený v (premietaný aj

do ), z ktorého vyplýva, že právomoc ústavného súdu je

daná iba vtedy, ak o ochrane základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd

preto konštatuje, že nemá právomoc preskúmať napadnutý rozsudok okresného súdu, keďže

ho už preskúmal na základe odvolania sťažovateľa krajský súd, ktorý bol oprávnený

a zároveň povinný poskytnúť sťažovateľovi ochranu jeho právam.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť v časti smerujúcej proti rozsudku

okresného súdu odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie (m. m.

, , , ).

2. Podľa možno sťažnosť podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu (do základných práv alebo slobôd sťažovateľa). Táto lehota sa pri opatrení alebo

inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu

dozvedieť.

Sťažnosť v zmysle nemožno považovať za časovo neobmedzený

právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. , ,

, , ). Jednou zo zákonných podmienok na jej

prijatie na ďalšie konanie je jej podanie v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu do základných práv

alebo slobôd sťažovateľa.

Z predloženého rozsudku krajského súdu je zrejmé, že nadobudol právoplatnosť

27. júla 2009. Sťažovateľ sa na ústavný súd obrátil až sťažnosťou z 19. novembra 2010,

ktorá bola ústavnému súdu doručená 25. novembra 2010, teda zjavne po uplynutí zákonom

ustanovenej lehoty dvoch mesiacov ( ). Vzhľadom

na túto skutočnosť ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol v rámci jej predbežného

prerokovania podľa ako oneskorene podanú.

Ústavný súd nad rámec uvedeného uvádza, že pokiaľ sťažovateľ odvádzal lehotu

na podanie sťažnosti ústavnému súdu od momentu oznámenia krajskej prokuratúry

o výsledku vybavenia (odloženia) podnetu na podanie mimoriadneho dovolania

(doručeného 27. septembra 2010), v zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu podanie

mimoriadneho dovolania je výhradným právom generálneho prokurátora Slovenskej

republiky, a teda nie je pre účastníka súdneho konania právne nárokovateľným opravným

prostriedkom, a teda ani účinným a istým prostriedkom, ktorým by sa sťažovateľ mohol

domáhať ochrany svojich práv pred podaním sťažnosti ústavnému súdu. Z uvedeného

dôvodu nemožno dvojmesačnú lehotu na podanie sťažnosti ústavnému súdu počítať

od doručenia oznámenia o vybavení podnetu sťažovateľa na podanie mimoriadneho

dovolania (napr. ).

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa už ústavný súd ďalšími nárokmi

sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. marca 2011