Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 24/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-55

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. marca 2011 v pléne

zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jána Auxta, Petra Brňáka,

Ľubomíra Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Juraja Horvátha, Sergeja Kohuta, Jána Lubyho,

Milana Ľalíka, Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej a Rudolfa Tkáčika prerokoval

sťažnosť T. C. a 36 oprávnených voličov volebného obvodu Bajtava, zastúpených

advokátkou JUDr. Z. B., D., pre neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Bajtava

konaných 27. novembra 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť T. C. a 36 oprávnených voličov volebného obvodu Bajtava z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 9. decembra

2010 doručené podanie T. C. a 36 oprávnených voličov volebného obvodu Bajtava (ďalej

len „sťažovatelia“), ktorým namietali neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce

Bajtava konaných 27. novembra 2010.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia sú voličmi volebného obvodu Bajtava,

korí boli oprávnení voliť vo voľbách do samosprávy obce konaných 27. novembra 2010.

Keďže z volebnej dokumentácie vyplýva, že vo volebnom obvode bolo oprávnených voliť

celkovo 333 voličov, 37 voličov, ktorí podali sťažnosť, predstavuje viac ako 10 %

z oprávnených voličov, čím bola splnená podmienka uvedená v § 59 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na získanie aktívnej legitimácie na podanie

volebnej sťažnosti.

V odôvodnení svojej sťažnosti sťažovatelia uviedli:

„Na základe rozhodnutia miestnej volebnej komisie zo dňa 28. novembra 2010 v obci

Bajtava komunálne voľby v tomto volebnom obvode nevyhral žiadny z kandidátov na post

starostu obce z dôvodu rovnosti počtu hlasov odovzdaných pre kandidátov.

Spomínané rozhodnutie však nie je výsledkom dodržania dôsledného zákonného

postupu. V priebehu otvárania obálok člen MVK zbadal, že v jednej obálke nie je hlasovací

lístok pre voľbu starostu, je v ňom iba hlasovací lístok pre obecné zastupiteľstvo. Po tom, čo

pre členov MVK výsledok volieb pre starostov bol známy, s výsledkom platných hlasov 147

pre kandidáta na starostu č 1 a s výsledkom platných hlasov 146 pre kandidáta č 2, členka

MVK manželka kandidáta na post starostu obce s poradovým číslom 2 J. S. H. S. náhle a

bez povolenia MVK opustila volebnú miestnosť. O pár minúť sa vrátila s požiadavkou, aby

voličské hlasy odovzdané pre poslancov obecného zastupiteľstva boli zrátané. MVK tejto

požiadavke vyhovela.

Pri sčítavaní hlasov odovzdaných na poslancov obecného zastupiteľstva

zapisovateľka našla medzi nimi jeden hlasovací lístok pre voľbu starostu obce zrazu

objavený po návrate manželky kandidáta 2 na ktorom bol zakrúžkovaný kandidát s

poradovým číslom 2 J. S. K tomuto hlasovaciemu lístku nepatrila žiadna obálka a preto

tento hlasovací lístok a hlas bol neplatný podľa zákona. Počet odovzdaných obálok bol 294,

v jednej obálke chýbal hlasovací lístok pre starostov a ostalo celkom 293 obálok v ktorých

boli hlasovacie lístky pre starostov. Dodatočne objavený hlasovací lístok pre starostov

nemohol patriť do obálky v ktorom chýbal hlasovací lístok a preto tento hlasovací lístok bez

obálky bol neplatný. Tento hlasovací lístok nemohol pochádzať z urny.

Napriek tomu, že tento hlasovací lístok bol bez obálky, bol započítaný ako platný a

takto neoprávnene dostal plus jeden hlas kandidát 2 a tak vyrovnal nezákonne výsledok

voľby pre starostov na rovnaký počet hlasov 147. Skutočný a zákonu zodpovedajúci volebný

výsledok je ten v ktorom nie je započítaný po návrate členky MVK do volebnej miestnosti

objavený hlasovací lístok bez obálky.“

Sťažovatelia k sťažnosti okrem iného pripojili stanovisko 3 členov miestnej volebnej

komisie (ďalej len „volebná komisia“), a to Š. B., V. H. a R. B. zo 4. decembra 2010,

v ktorom opísali priebeh sčítavania hlasov. Po výzve ústavného súdu okrem doplnenia

dôvodov sťažnosti podaniami doručenými ústavnému súdu 17. decembra 2010, 3. januára

2011 a 14. januára 2011 sťažovatelia predložili aj čestné vyhlásenia označených 3 členov

volebnej komisie k priebehu hlasovania a plnú moc udelenú právnej zástupkyni na ich

zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.

V doplnení dôvodov sťažnosti doručenom ústavnému súdu 17. decembra 2010

sťažovateľ T. C. k už skôr opísaným skutočnostiam uviedol, že 3 členovia volebnej komisie,

ktorých čestné vyhlásenia boli pripojené k sťažnosti, síce zápisnicu miestnej volebnej

komisie o výsledkoch volieb (ďalej len „zápisnica volebnej komisie“) podpísali, neskoršie si

však uvedomili svoj nesprávny postup pri posudzovaní hlasovacieho lístka pre voľby

starostu obce nájdeného medzi hlasovacími lístkami odovzdanými vo voľbách poslancov

obecného zastupiteľstva. Z uvedeného dôvodu títo 3 členovia miestnej volebnej komisie

(ktorí predstavujú väčšinu volebnej komisie) vydali 4. decembra 2010 stanovisko, ktoré

považujú za prílohu k zápisnici volebnej komisie. V ďalších podaniach doplňujúcich

sťažnosť sťažovatelia iba zrekapitulovali už skôr opísané skutkové okolnosti prípadu.

Na základe opísaného skutkového stavu sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd

po vykonaní dokazovania rozhodol podľa tak,

že rozhodnutie miestnej volebnej komisie zruší a za zvoleného vyhlási kandidáta na starostu

s poradovým číslom 1 J. B.

Ústavný súd uznesením č. k. -24 z 19. januára 2011 prijal predmetnú

sťažnosť na ďalšie konanie a súčasne odložil vykonateľnosť rozhodnutia predsedu Národnej

rady Slovenskej republiky (ďalej len „rozhodnutie predsedu národnej rady“) č. 463/2010

Z. z. v časti týkajúcej sa vyhlásenia nových volieb na starostu obce Bajtava, a to do

právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej.

II.

Skutkové zistenia ústavného súdu

Ústavný súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s volebnou dokumentáciou

predloženou ústavnému súdu obcou Bajtava 27. decembra 2010 a výsluchom členov

volebnej komisie a zapisovateľky volebnej komisie 17. februára 2011 na Okresnom súde

Nové Zámky na účely preukázania rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa sčítavania

hlasov volebnou komisiou.

Ústavný súd primerane aplikujúc (ďalej len

„OSP“) hodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom

starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli

účastníci.

Obsahom predloženej volebnej dokumentácie bol originál zápisnice volebnej komisie

z 27. novembra 2010, odovzdané platné hlasovacie lístky pre voľby poslancov obecného

zastupiteľstva v počte 285 ks (spojené papierovou páskou), odovzdané neplatné hlasovacie

lístky pre voľby poslancov obecného zastupiteľstva (uložené v samostatnej obálke),

odovzdané hlasovacie lístky pre voľby starostu obce v počte 294 ks (spojené papierovou

páskou), zoznamy voličov v dvoch vyhotoveniach, ako aj ostatná volebná dokumentácia

obsahujúca najmä kandidátne listiny na funkciu starostu obce a poslancov obecného

zastupiteľstva vrátane zápisníc z rokovaní volebnej komisie konaných predo dňom konania

volieb. Predložená volebná dokumentácia však neobsahovala použité a nepoužité volebné

obálky ani nepoužité hlasovacie lístky pre voľby starostu obce a poslancov obecného

zastupiteľstva. Ďalej bolo zistené, že volebná dokumentácia nebola pri jej predložení

ústavnému súdu celistvo zapečatená a uložená tak, aby nebolo možné dodatočne

manipulovať s jej jednotlivými časťami.

Zo zápisnice volebnej komisie vyplýva, že celkovo bolo vo voľbách do obecného

zastupiteľstva a voľbách starostu obce voličom vydaných 295 a odovzdaných 294 obálok.

Vo voľbách starostu obce bolo vyhodnotených 294 odovzdaných hlasovacích lístkov ako

platných, pričom v prospech každého z kandidátov bolo odovzdaných zhodne po 147

platných hlasov. Ústavný súd z predloženej volebnej dokumentácie osobitne preskúmal

(opakovaným sčítaním hlasov) odovzdané hlasovacie lístky pre voľby starostu obce v počte

294 ks, pričom jeho zistenia sa zhodovali s výsledkami uvedenými v zápisnici volebnej

komisie, teda že obidvaja kandidáti na starostu získali po 147 platných hlasov.

Sťažovatelia tvrdili, že pri sčítavaní hlasov volebná komisia pochybila, keď neplatný

hlasovací lístok, ktorý nebol odovzdaný pri voľbách v obálke, zarátali ako platný, hoci tak

urobiť nemali, čo malo priamy dosah na výsledky volieb.

Traja členovia volebnej komisie (Š. B., V. H. a R. B.) ešte pred realizáciou výsluchu

zaslali ústavnému súdu čestné vyhlásenia s ich osvedčenými podpismi, v ktorých sa nimi

uvádzané skutkové okolnosti priebehu sčítavania výsledkov volieb do orgánov samosprávy

obcí v zásade zhodovali, pričom ich obsah korešponduje aj so skutočnosťami neskôr

zistenými ich výsluchmi ústavným súdom. V konkrétnostiach uvádzali, že pri sčítavaní

hlasov R. B. oznámil ostatným členom komisie, že v jednej odovzdanej obálke sa nachádza

len hlasovací lístok pre voľby poslancov obecného zastupiteľstva, avšak chýba hlasovací

lístok pre voľby starostu obce. Uvedení traja členovia volebnej komisie súčasne potvrdili, že

R. B. ukazoval ostatným členom volebnej komisie obálku, v ktorej mal byť len hlasovací

lístok pre voľby poslancov obecného zastupiteľstva. Aj ďalší dvaja členovia volebnej

komisie (B. H.a H. S., ktorá je súčasne manželkou jedného z kandidátov na starostu)

potvrdili, že R. B. pri spočítavaní hlasovacích lístkov oznámil, že mu chýba 1 hlasovací

lístok pre voľby starostu obce, súčasne však B. H. zhodne so zapisovateľkou volebnej

komisie T. A. tvrdili, že R. B. túto skutočnosť oznámil ostatným členom volebnej komisie v

tej podobe, že „má 40 obálok a len 39 hlasovacích lístkov pre voľby starostu“, avšak B. H.,

H. S. ani T. A. nepotvrdili, že im R. B. bola ukázaná obálka len s jedným hlasovacím

lístkom.

K spôsobu sčítavania hlasov B. H., ktorá bola predsedníčkou volebnej komisie,

uviedla, že každý člen volebnej komisie vzal istý počet obálok, ktoré následne otváral a

rozdeľoval hlasovacie lístky v nich založené. Všetci členovia komisie súčasne potvrdili, že

na sčítavaní hlasovacích lístkov sa podieľala zapisovateľka volebnej komisie aktívnou

účasťou, pričom práve zapisovateľka volebnej komisie pri zisťovaní výsledkov volieb mala

nájsť medzi hlasovacími lístkami pre voľby poslancov obecného zastupiteľstva hlasovací

lístok pre voľby starostu obce. Rovnako všetci členovia komisie uviedli, že členka volebnej

komisie H. S. sa po sčítaní odovzdaných hlasovacích lístkov pre voľby starostu obce na

krátku chvíľu vzdialila z miestnosti, kde boli zisťované výsledky volieb, k čomu H. S.

uviedla, že išla oznámiť svojmu manželovi, kandidátovi č. 2, výsledok sčítania hlasov.

Pokiaľ ide o postup pri archivácii volebnej dokumentácie, Š. B., V. H., R. B. a H. S.

vypovedali, že sa na archivácii nepodieľali, po sčítaní výsledkov volieb ju nechali vo

volebnej miestnosti nezapečatenú, pričom túto dokumentáciu až na druhý deň archivovala

predsedníčka volebnej komisie (B. H.) spolu so zapisovateľkou volebnej komisie (T. A.),

ktoré súčasne uviedli, že ju po doručení výzvy ústavného súdu odpečatili a jej vybrané časti

zaslali ústavného súdu.

III.

Právne východiská a závery ústavného súdu

Podľa (ďalej len „“) ústavný súd je

nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb

prezidenta Slovenskej republiky, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb do

orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.

Podľa prvej vety občania majú právo zúčastňovať sa na správe

verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.

Podľa o voľbách do

samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „volebný zákon“) po ukončení

hlasovania dá predseda okrskovej volebnej komisie zapečatiť nepoužité hlasovacie lístky

a obálky a potom dá otvoriť volebnú schránku. Ak okrsková volebná komisia použila na

výslovnú žiadosť jednotlivých voličov aj prenosnú volebnú schránku, komisia obsah

schránok po ich otvorení zmieša.

Podľa § 37 ods. 2 volebného zákona okrsková volebná komisia vyberie obálky

s hlasovacími lístkami z volebnej schránky, spočíta obálky a porovná počet obálok

so záznamami v zozname voličov. Neúradné obálky komisia vylúči.

Podľa § 37 ods. 3 volebného zákona po vybratí hlasovacích lístkov z obálok

okrsková volebná komisia rozdelí hlasovacie lístky pre voľby do obecného (mestského)

zastupiteľstva a osobitne pre voľby starostu obce (primátora). Potom zistí počet platných

hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov. Výsledky zapíše do zápisnice o hlasovaní.

Podľa § 37 ods. 4 volebného zákona každý člen okrskovej volebnej komisie môže

nazerať do hlasovacích lístkov. Predseda okrskovej volebnej komisie kontroluje správnosť

sčítania hlasov.

Podľa § 38 ods. 2 volebného zákona ak sú v obálke dva alebo viac hlasovacích

lístkov, okrsková volebná komisia vylúči hlasovacie lístky s neoznačenými kandidátmi. Ak

sú v obálke dva alebo viac hlasovacích lístkov pre voľby poslancov, na ktorých sú kandidáti

označení zhodne a správne, okrsková volebná komisia počíta za platný len jeden

z hlasovacích lístkov; v opačnom prípade sú všetky hlasovacie lístky neplatné. Obdobne sa

postupuje pri posudzovaní hlasovacích lístkov pre voľby starostu obce (primátora).

Podľa § 40 ods. 2 volebného zákona okrsková volebná komisia zapečatí hlasovacie

lístky, obálky a zoznamy voličov a odovzdá ich spolu s ostatnými volebnými spismi obci do

úschovy.

Podľa § 61 ods. 1 písm. a) volebného zákona ministerstvo vnútra Slovenskej

republiky upraví podrobnosti o úlohách obcí a miestnych orgánov štátnej správy pri

úschove hlasovacích lístkov a iných volebných spisov.

Podľa ústavný súd môže sťažnosť

zamietnuť.

Podstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je aj ochrana práv zaručených

, t. j. aktívneho a pasívneho volebného práva. Všeobecné volebné právo, ktoré

je v tomto článku zaručené, znamená právo všetkých občanov v danom štáte, ktorí dosiahli

istú vekovú hranicu, jednak svojím hlasom spolurozhodovať pri tvorbe zastupiteľských

orgánov (aktívne volebné právo) a jednak uchádzať sa o zvolenie za člena niektorého

zo zastupiteľských orgánov (pasívne volebné právo). Rovnosť volebného práva znamená

zaručenie toho, aby každý z voličov i kandidátov mal rovnaké postavenie.

Podstatou zákonnosti volieb do orgánov samosprávy obcí je zase uskutočnenie volieb

v súlade so všetkými právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú volieb do orgánov

samosprávy obcí (mutatis mutandis ). Zistená nezákonnosť volieb do orgánov

samosprávy obcí musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv, ktoré je

v konečnom dôsledku porušením ústavného volebného práva a jeho princípov (mutatis

mutandis ).

Ústavný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil, že voľby sú

prostriedkom pravidelného obnovovania verejnej moci občanmi. Hrubé, závažné alebo

viacnásobné porušenie práv občanov priznaných zákonom alebo zakladá právomoc

ústavného súdu zrušiť napadnutý výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné, pretože

namietané porušenie práv mohlo ovplyvniť priebeh a výsledok volieb. Pojem „priebeh

volieb“ nezahŕňa iba hlasovanie voličov, ale aj všetky iné úkony subjektov zúčastnených

na voľbách, ktoré sú v príčinnej súvislosti s voľbami ().

Volebná komisia je orgánom verejnej moci, ktorý túto vykonáva vo verejnom

záujme. Inak povedané, volebná komisia je inštitúciou verejnej moci a činnosť, ktorú

vykonáva, je činnosťou vykonávanou vo verejnom záujme. Príprava a zabezpečenie volieb

je vo verejnom záujme, a preto vytvorenie orgánu verejnej moci, akým je volebná komisia,

zaraďuje tento orgán medzi orgány verejnej moci. Rozhodnutia volebnej komisie podliehajú

v zmysle súdnemu dohľadu, ak sa ho oprávnené osoby dožadujú.

S ohľadom na tieto zásady a kritériá ústavný súd preto posudzoval, či tvrdenia

sťažovateľov uvedené v sťažnosti sú opodstatnené a či sú spôsobilé priamo ovplyvniť

výsledok volieb. Keďže podstata námietok sťažovateľov spočívala v napadnutom postupe

volebnej komisie pri sčítaní hlasov, ústavný súd vychádzal pri posudzovaní konkrétnych

okolností prípadu predovšetkým z výsluchov všetkých osôb prítomných pri sčítavaní

hlasov, t. j. členov volebnej komisie a zapisovateľky volebnej komisie.

Z vykonaného dokazovania ústavnému súdu predovšetkým vyplynul záver,

že sčítania hlasov vo volebnej komisii sa aktívne zúčastnila aj zapisovateľka volebnej

komisie, ktorá je zamestnankyňou obce Bajtava. Voči všetkým zamestnancom obce má

starosta postavenie štatutárneho orgánu v pracovnoprávnych vzťahoch (§ 13 ods. 5 zákona

Slovenskej národnej rady č. o obecnom zriadení v znení neskorších

predpisov), čo môže ovplyvniť nepredpojatosť zamestnancov obce pri takom dôležitom

úkone, ako je zisťovanie vôle voličov. Podľa názoru ústavného súdu takýto postup odporuje

§ 37 zákona o voľbách, ktorý proces zisťovania vôle voličov zveruje výlučne do právomoci

členov volebných komisií. Zapisovateľ volebnej komisie je technickým pracovníkom, nie

však členom volebnej komisie, ktorý by sa mohol zúčastniť sčítania hlasov ().

Skutočnosť, že sa zapisovateľka aktívne zúčastňovala sčítavania odovzdaných platných

hlasov, spochybňuje regulárnosť zisťovania výsledkov volieb.

Podľa názoru ústavného súdu sa ani predsedníčka volebnej komisie dôsledne

nespravovala ustanovením § 37 ods. 4 volebného zákona, keď dostatočne pozorne

nesledovala priebeh sčítania hlasov a najmä vyberania hlasovacích lístkov z obálok

jednotlivými členmi, ktorí pri tejto činnosti postupovali samostatne a bez dostatočnej

vzájomnej kontroly. Pre uvedené pochybenie sa predsedníčka volebnej komisie nedokázala

vyjadriť ku skutočnosti, či v odovzdanej obálke, ktorú mal otvoriť člen komisie R. B., bol

len hlasovací lístok pre voľby poslancov obecného zastupiteľstva, ale len uviedla, že po

sčítaní časti hlasovacích lístkov, ktoré vykonal R. B., tento vyhlásil, že má 40 obálok a len

39 hlasovacích lístkov na voľby starostu obce. Navyše ani jeden člen volebnej komisie

nepodal vysvetlenie o tom, či pred sčítaním hlasov boli zapečatené nepoužité hlasovacie

lístky, ani kde boli v tom čase uložené, aby bola vylúčená manipulácia s nimi počas

sčítavania hlasov, prípadne dodatočné zaradenie nepoužitého hlasovacieho lístka medzi

sčítavané hlasovacie lístky. Rovnako nebolo zistené, že by členovia volebnej komisie našli

vo volebnej schránke hlasovací lístok nevložený do obálky, čo by odôvodňovalo považovať

takýto hlasovací lístok za neplatný.

Aj napriek svedeckým výpovediam všetkých členov volebnej komisie

a zapisovateľky volebnej komisie nebolo zistené, z akého dôvodu bol medzi hlasovacími

lístkami pre voľby poslancov obecného zastupiteľstva zaradený hlasovací lístok pre voľby

starostu obce, a či v danom prípade nedošlo pri vyberaní hlasovacích lístkov z obálok

k pochybeniu člena volebnej komisie, ktorý volebné lístky z obálky chybne rozdelil.

V tomto ohľade pre rozhodnutie súdu nepostačuje iba tvrdenie, že nesprávne zaradený

hlasovací lístok nemohol pochádzať z volebnej schránky, a teda nemal byť započítaný

kandidátovi, ktorý bol na ňom označený. Postup členov volebnej komisie, ktorí vykonávali

sčítavanie hlasov každý samostatne a bez vzájomnej kontroly, pri zohľadnení skutočnosti,

že do procesu zisťovania výsledkov volieb zasahovala aj zapisovateľka volebnej komisie,

vedie napriek závažným pochybnostiam o zákonnosti volieb súčasne aj k nedostatku

dôkazov odôvodňujúcich rozhodnúť v intenciách návrhu sťažovateľov podľa § 63 ods. 1

písm. c) , t. j. zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť

za zvoleného toho, ktorý bol riadne zvolený. Napokon aj kontrolou a novým sčítaním

hlasovacích lístkov pre voľby starostu obce po predložení volebnej dokumentácie ústavným

súdom bol zistený ten istý výsledok volieb, ktorý je uvedený v zápisnici volebnej komisie,

a teda dôvodný je záver, že neboli preukázané relevantné skutočnosti, ktoré by

odôvodňovali vyhlásenie iných výsledkov volieb.

Volebná komisia navyše postupovala v rozpore s § 40 ods. 2 volebného zákona, keď

spoločne nezapečatila hlasovacie lístky, obálky a zoznamy voličov, ale ponechala na

predsedníčke volebnej komisie a zapisovateľke volebnej komisie, aby v ich neprítomnosti

vykonali zapečatenie volebnej dokumentácie a jej odovzdanie do úschovy obci. Súčasne

ústavný súd konštatuje, že sa volebná komisia pri archivácii nespravovala ani pokynom na

úschovu hlasovacích lístkov a iných volebných spisov z volieb do orgánov samosprávy obcí

v roku 2010 vydaného Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky z 12. júna 2010 č. 220-

2010/018343 na základe ustanovenia § 61 ods. 1 písm. a) volebného zákona. Aj keď

porušenie povinností volebnou komisiou vyplývajúcich z uvedeného pokynu nemožno

kvalifikovať ako porušenie zákonnosti (takýto pokyn je potrebné považovať za inštrukciu

Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, a nie všeobecne záväzný právny predpis),

nedodržanie povinnosti o úschove a usporiadaní jednotlivých častí volebnej dokumentácie

vrátane povinnosti odovzdať volebné spisy obci a o odovzdaní vyhotoviť písomný protokol,

ako aj jej svojvoľné odpečatenie starostom obce Bajtava (čo vyplýva zo sprievodného listu

o zaslaní volebnej dokumentácie z 21. decembra 2010) a zaslanie len jej vybraných častí

ústavnému súdu, napriek jeho výzve zo 16. decembra 2010 na predloženie kompletnej

volebnej dokumentácie, nevylučuje možnosť manipulácie s volebnou dokumentáciou

po podpísaní zápisnice o výsledku volieb volebnou komisiou.

Pokiaľ ide o správanie členky volebnej komisie H. S., ktorá po sčítaní hlasovacích

lístkov pre voľby starostu obce odišla čiastkové výsledky oznámiť starostovi obce, ktorý bol

jej manželom, ústavný súd konštatuje, že tým uvedená členka volebnej komisie porušila

svoje povinnosti podľa § 30 ods. 13 volebného zákona. V okolnostiach prípadu však toto

porušenie volebného zákona nebolo bez ďalšieho spôsobilé ovplyvniť výsledky volieb

zistené volebnou komisiou (obdobne ). Inými slovami, ústavný súd

považuje opísané správanie H. S. síce za protizákonné, avšak bez reálneho vplyvu na

hlasovanie voličov alebo zistené výsledky volieb, a táto okolnosť sama osebe ešte

neodôvodňuje zrušenie rozhodnutia volebnej komisie a vyhlásenie kandidáta č. 1 J. B. za

zvoleného.

Ústavný súd pri meritórnom rozhodnutí vychádzajúc z návrhu sťažovateľov, ktorým

je podľa viazaný, dospel k záveru, že návrhu na

zrušenie rozhodnutia volebnej komisie a vyhlásenie kandidáta č. 1 J. B. za zvoleného nie je

možné vyhovieť, pretože ani po vykonanom dokazovaní nebolo dostatočne a bez

pochybností preukázané, že hlasovací lístok pre voľby starostu obce objavený pri sčítavaní

hlasovacích lístkov pre poslancov Obecného zastupiteľstva obce Bajtava je možné

považovať za neplatný. Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť podľa § 63 ods. 1

písm. d) zamietol.

Ústavný súd pri rozhodovaní súčasne prihliadol na skutočnosť, že vo voľbách do

orgánov obecnej samosprávy nebol zvolený pre rovnosť získaných hlasov do funkcie

starostu ani jeden kandidát, čo je dôvodom na vyhlásenie nových volieb podľa § 48 ods. 1

písm. c) volebného zákona. V demokratickom ústavnom systéme je legitimita moci

založená na slobodnom rozhodovaní voličov v riadnej (zákonnej) volebnej procedúre,

prostredníctvom ktorej nadobúdajú volené orgány verejnej moci (volené ústavné orgány,

ako aj volené orgány územnej samosprávy) priamy mandát a ďalšie nimi kreované orgány

verejnej moci nepriamy mandát na jej výkon od jej pôvodného nositeľa–občana, ako to

vyplýva z (m. m. ). S prihliadnutím na zistené porušenia

zákonnosti a ústavnosti volieb uskutočnených 27. novembra 2010, ako aj na verejný záujem

spočívajúci v tom, aby výsledok volieb odrážal skutočnú vôľu voličov, a teda bol zachovaný

základný predpoklad fungovania demokratického štátu (mutatis mutandis ), je

vykonanie nových volieb optimálnym riešením, ako v súlade s demokratickými princípmi

legitímne zabezpečiť obsadenie funkcie starostu obce Bajtava.

Ústavný súd na základe uvedených skutočností preto sťažnosť zamietol podľa § 63

ods. 1 písm. d) tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto

uznesenia.

Dočasné opatrenie ústavného súdu vydané uznesením č. k. -24

z 19. januára 2011, ktorým bola odložená vykonateľnosť rozhodnutia predsedu národnej

rady uverejneného v Zbierke zákonov Slovenskej republiky za rok 2010 pod č. 463 v časti

týkajúcej sa vyhlásenia nových volieb na starostu obce Bajtava v okrese Nové Zámky,

v zmysle a analogickej aplikácie

zaniká právoplatnosťou tohto uznesenia o zamietnutí sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. marca 2011