Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
PL. ÚS 24/2011
PDF · 210.14 KB
No categories available
PL. ÚS 24/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. marca 2011 v pléne
zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jána Auxta, Petra Brňáka,
Ľubomíra Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Juraja Horvátha, Sergeja Kohuta, Jána Lubyho,
Milana Ľalíka, Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej a Rudolfa Tkáčika prerokoval
sťažnosť T. C. a 36 oprávnených voličov volebného obvodu Bajtava, zastúpených
advokátkou JUDr. Z. B., D., pre neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Bajtava
konaných 27. novembra 2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť T. C. a 36 oprávnených voličov volebného obvodu Bajtava z a m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 9. decembra
2010 doručené podanie T. C. a 36 oprávnených voličov volebného obvodu Bajtava (ďalej
len „sťažovatelia“), ktorým namietali neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce
Bajtava konaných 27. novembra 2010.
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia sú voličmi volebného obvodu Bajtava,
korí boli oprávnení voliť vo voľbách do samosprávy obce konaných 27. novembra 2010.
Keďže z volebnej dokumentácie vyplýva, že vo volebnom obvode bolo oprávnených voliť
celkovo 333 voličov, 37 voličov, ktorí podali sťažnosť, predstavuje viac ako 10 %
z oprávnených voličov, čím bola splnená podmienka uvedená v § 59 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na získanie aktívnej legitimácie na podanie
volebnej sťažnosti.
V odôvodnení svojej sťažnosti sťažovatelia uviedli:
„Na základe rozhodnutia miestnej volebnej komisie zo dňa 28. novembra 2010 v obci
Bajtava komunálne voľby v tomto volebnom obvode nevyhral žiadny z kandidátov na post
starostu obce z dôvodu rovnosti počtu hlasov odovzdaných pre kandidátov.
Spomínané rozhodnutie však nie je výsledkom dodržania dôsledného zákonného
postupu. V priebehu otvárania obálok člen MVK zbadal, že v jednej obálke nie je hlasovací
lístok pre voľbu starostu, je v ňom iba hlasovací lístok pre obecné zastupiteľstvo. Po tom, čo
pre členov MVK výsledok volieb pre starostov bol známy, s výsledkom platných hlasov 147
pre kandidáta na starostu č 1 a s výsledkom platných hlasov 146 pre kandidáta č 2, členka
MVK manželka kandidáta na post starostu obce s poradovým číslom 2 J. S. H. S. náhle a
bez povolenia MVK opustila volebnú miestnosť. O pár minúť sa vrátila s požiadavkou, aby
voličské hlasy odovzdané pre poslancov obecného zastupiteľstva boli zrátané. MVK tejto
požiadavke vyhovela.
Pri sčítavaní hlasov odovzdaných na poslancov obecného zastupiteľstva
zapisovateľka našla medzi nimi jeden hlasovací lístok pre voľbu starostu obce zrazu
objavený po návrate manželky kandidáta 2 na ktorom bol zakrúžkovaný kandidát s
poradovým číslom 2 J. S. K tomuto hlasovaciemu lístku nepatrila žiadna obálka a preto
tento hlasovací lístok a hlas bol neplatný podľa zákona. Počet odovzdaných obálok bol 294,
v jednej obálke chýbal hlasovací lístok pre starostov a ostalo celkom 293 obálok v ktorých
boli hlasovacie lístky pre starostov. Dodatočne objavený hlasovací lístok pre starostov
nemohol patriť do obálky v ktorom chýbal hlasovací lístok a preto tento hlasovací lístok bez
obálky bol neplatný. Tento hlasovací lístok nemohol pochádzať z urny.
Napriek tomu, že tento hlasovací lístok bol bez obálky, bol započítaný ako platný a
takto neoprávnene dostal plus jeden hlas kandidát 2 a tak vyrovnal nezákonne výsledok
voľby pre starostov na rovnaký počet hlasov 147. Skutočný a zákonu zodpovedajúci volebný
výsledok je ten v ktorom nie je započítaný po návrate členky MVK do volebnej miestnosti
objavený hlasovací lístok bez obálky.“
Sťažovatelia k sťažnosti okrem iného pripojili stanovisko 3 členov miestnej volebnej
komisie (ďalej len „volebná komisia“), a to Š. B., V. H. a R. B. zo 4. decembra 2010,
v ktorom opísali priebeh sčítavania hlasov. Po výzve ústavného súdu okrem doplnenia
dôvodov sťažnosti podaniami doručenými ústavnému súdu 17. decembra 2010, 3. januára
2011 a 14. januára 2011 sťažovatelia predložili aj čestné vyhlásenia označených 3 členov
volebnej komisie k priebehu hlasovania a plnú moc udelenú právnej zástupkyni na ich
zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.
V doplnení dôvodov sťažnosti doručenom ústavnému súdu 17. decembra 2010
sťažovateľ T. C. k už skôr opísaným skutočnostiam uviedol, že 3 členovia volebnej komisie,
ktorých čestné vyhlásenia boli pripojené k sťažnosti, síce zápisnicu miestnej volebnej
komisie o výsledkoch volieb (ďalej len „zápisnica volebnej komisie“) podpísali, neskoršie si
však uvedomili svoj nesprávny postup pri posudzovaní hlasovacieho lístka pre voľby
starostu obce nájdeného medzi hlasovacími lístkami odovzdanými vo voľbách poslancov
obecného zastupiteľstva. Z uvedeného dôvodu títo 3 členovia miestnej volebnej komisie
(ktorí predstavujú väčšinu volebnej komisie) vydali 4. decembra 2010 stanovisko, ktoré
považujú za prílohu k zápisnici volebnej komisie. V ďalších podaniach doplňujúcich
sťažnosť sťažovatelia iba zrekapitulovali už skôr opísané skutkové okolnosti prípadu.
Na základe opísaného skutkového stavu sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd
po vykonaní dokazovania rozhodol podľa § 63 ods. 1 písm. c) zákona o ústavnom súde tak,
že rozhodnutie miestnej volebnej komisie zruší a za zvoleného vyhlási kandidáta na starostu
s poradovým číslom 1 J. B.
Ústavný súd uznesením č. k. PL. ÚS 24/2011-24 z 19. januára 2011 prijal predmetnú
sťažnosť na ďalšie konanie a súčasne odložil vykonateľnosť rozhodnutia predsedu Národnej
rady Slovenskej republiky (ďalej len „rozhodnutie predsedu národnej rady“) č. 463/2010
Z. z. v časti týkajúcej sa vyhlásenia nových volieb na starostu obce Bajtava, a to do
právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej.
II.
Skutkové zistenia ústavného súdu
Ústavný súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s volebnou dokumentáciou
predloženou ústavnému súdu obcou Bajtava 27. decembra 2010 a výsluchom členov
volebnej komisie a zapisovateľky volebnej komisie 17. februára 2011 na Okresnom súde
Nové Zámky na účely preukázania rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa sčítavania
hlasov volebnou komisiou.
Ústavný súd primerane aplikujúc § 132 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“) hodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom
starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli
účastníci.
Obsahom predloženej volebnej dokumentácie bol originál zápisnice volebnej komisie
z 27. novembra 2010, odovzdané platné hlasovacie lístky pre voľby poslancov obecného
zastupiteľstva v počte 285 ks (spojené papierovou páskou), odovzdané neplatné hlasovacie
lístky pre voľby poslancov obecného zastupiteľstva (uložené v samostatnej obálke),
odovzdané hlasovacie lístky pre voľby starostu obce v počte 294 ks (spojené papierovou
páskou), zoznamy voličov v dvoch vyhotoveniach, ako aj ostatná volebná dokumentácia
obsahujúca najmä kandidátne listiny na funkciu starostu obce a poslancov obecného
zastupiteľstva vrátane zápisníc z rokovaní volebnej komisie konaných predo dňom konania
volieb. Predložená volebná dokumentácia však neobsahovala použité a nepoužité volebné
obálky ani nepoužité hlasovacie lístky pre voľby starostu obce a poslancov obecného
zastupiteľstva. Ďalej bolo zistené, že volebná dokumentácia nebola pri jej predložení
ústavnému súdu celistvo zapečatená a uložená tak, aby nebolo možné dodatočne
manipulovať s jej jednotlivými časťami.
Zo zápisnice volebnej komisie vyplýva, že celkovo bolo vo voľbách do obecného
zastupiteľstva a voľbách starostu obce voličom vydaných 295 a odovzdaných 294 obálok.
Vo voľbách starostu obce bolo vyhodnotených 294 odovzdaných hlasovacích lístkov ako
platných, pričom v prospech každého z kandidátov bolo odovzdaných zhodne po 147
platných hlasov. Ústavný súd z predloženej volebnej dokumentácie osobitne preskúmal
(opakovaným sčítaním hlasov) odovzdané hlasovacie lístky pre voľby starostu obce v počte
294 ks, pričom jeho zistenia sa zhodovali s výsledkami uvedenými v zápisnici volebnej
komisie, teda že obidvaja kandidáti na starostu získali po 147 platných hlasov.
Sťažovatelia tvrdili, že pri sčítavaní hlasov volebná komisia pochybila, keď neplatný
hlasovací lístok, ktorý nebol odovzdaný pri voľbách v obálke, zarátali ako platný, hoci tak
urobiť nemali, čo malo priamy dosah na výsledky volieb.
Traja členovia volebnej komisie (Š. B., V. H. a R. B.) ešte pred realizáciou výsluchu
zaslali ústavnému súdu čestné vyhlásenia s ich osvedčenými podpismi, v ktorých sa nimi
uvádzané skutkové okolnosti priebehu sčítavania výsledkov volieb do orgánov samosprávy
obcí v zásade zhodovali, pričom ich obsah korešponduje aj so skutočnosťami neskôr
zistenými ich výsluchmi ústavným súdom. V konkrétnostiach uvádzali, že pri sčítavaní
hlasov R. B. oznámil ostatným členom komisie, že v jednej odovzdanej obálke sa nachádza
len hlasovací lístok pre voľby poslancov obecného zastupiteľstva, avšak chýba hlasovací
lístok pre voľby starostu obce. Uvedení traja členovia volebnej komisie súčasne potvrdili, že
R. B. ukazoval ostatným členom volebnej komisie obálku, v ktorej mal byť len hlasovací
lístok pre voľby poslancov obecného zastupiteľstva. Aj ďalší dvaja členovia volebnej
komisie (B. H.a H. S., ktorá je súčasne manželkou jedného z kandidátov na starostu)
potvrdili, že R. B. pri spočítavaní hlasovacích lístkov oznámil, že mu chýba 1 hlasovací
lístok pre voľby starostu obce, súčasne však B. H. zhodne so zapisovateľkou volebnej
komisie T. A. tvrdili, že R. B. túto skutočnosť oznámil ostatným členom volebnej komisie v
tej podobe, že „má 40 obálok a len 39 hlasovacích lístkov pre voľby starostu“, avšak B. H.,
H. S. ani T. A. nepotvrdili, že im R. B. bola ukázaná obálka len s jedným hlasovacím
lístkom.
K spôsobu sčítavania hlasov B. H., ktorá bola predsedníčkou volebnej komisie,
uviedla, že každý člen volebnej komisie vzal istý počet obálok, ktoré následne otváral a
rozdeľoval hlasovacie lístky v nich založené. Všetci členovia komisie súčasne potvrdili, že
na sčítavaní hlasovacích lístkov sa podieľala zapisovateľka volebnej komisie aktívnou
účasťou, pričom práve zapisovateľka volebnej komisie pri zisťovaní výsledkov volieb mala
nájsť medzi hlasovacími lístkami pre voľby poslancov obecného zastupiteľstva hlasovací
lístok pre voľby starostu obce. Rovnako všetci členovia komisie uviedli, že členka volebnej
komisie H. S. sa po sčítaní odovzdaných hlasovacích lístkov pre voľby starostu obce na
krátku chvíľu vzdialila z miestnosti, kde boli zisťované výsledky volieb, k čomu H. S.
uviedla, že išla oznámiť svojmu manželovi, kandidátovi č. 2, výsledok sčítania hlasov.
Pokiaľ ide o postup pri archivácii volebnej dokumentácie, Š. B., V. H., R. B. a H. S.
vypovedali, že sa na archivácii nepodieľali, po sčítaní výsledkov volieb ju nechali vo
volebnej miestnosti nezapečatenú, pričom túto dokumentáciu až na druhý deň archivovala
predsedníčka volebnej komisie (B. H.) spolu so zapisovateľkou volebnej komisie (T. A.),
ktoré súčasne uviedli, že ju po doručení výzvy ústavného súdu odpečatili a jej vybrané časti
zaslali ústavného súdu.
III.
Právne východiská a závery ústavného súdu
Podľa čl. 124 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd je
nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb
prezidenta Slovenskej republiky, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb do
orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.
Podľa čl. 30 ods. 1 prvej vety ústavy občania majú právo zúčastňovať sa na správe
verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.
Podľa § 37 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do
samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „volebný zákon“) po ukončení
hlasovania dá predseda okrskovej volebnej komisie zapečatiť nepoužité hlasovacie lístky
a obálky a potom dá otvoriť volebnú schránku. Ak okrsková volebná komisia použila na
výslovnú žiadosť jednotlivých voličov aj prenosnú volebnú schránku, komisia obsah
schránok po ich otvorení zmieša.
Podľa § 37 ods. 2 volebného zákona okrsková volebná komisia vyberie obálky
s hlasovacími lístkami z volebnej schránky, spočíta obálky a porovná počet obálok
so záznamami v zozname voličov. Neúradné obálky komisia vylúči.
Podľa § 37 ods. 3 volebného zákona po vybratí hlasovacích lístkov z obálok
okrsková volebná komisia rozdelí hlasovacie lístky pre voľby do obecného (mestského)
zastupiteľstva a osobitne pre voľby starostu obce (primátora). Potom zistí počet platných
hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov. Výsledky zapíše do zápisnice o hlasovaní.
Podľa § 37 ods. 4 volebného zákona každý člen okrskovej volebnej komisie môže
nazerať do hlasovacích lístkov. Predseda okrskovej volebnej komisie kontroluje správnosť
sčítania hlasov.
Podľa § 38 ods. 2 volebného zákona ak sú v obálke dva alebo viac hlasovacích
lístkov, okrsková volebná komisia vylúči hlasovacie lístky s neoznačenými kandidátmi. Ak
sú v obálke dva alebo viac hlasovacích lístkov pre voľby poslancov, na ktorých sú kandidáti
označení zhodne a správne, okrsková volebná komisia počíta za platný len jeden
z hlasovacích lístkov; v opačnom prípade sú všetky hlasovacie lístky neplatné. Obdobne sa
postupuje pri posudzovaní hlasovacích lístkov pre voľby starostu obce (primátora).
Podľa § 40 ods. 2 volebného zákona okrsková volebná komisia zapečatí hlasovacie
lístky, obálky a zoznamy voličov a odovzdá ich spolu s ostatnými volebnými spismi obci do
úschovy.
Podľa § 61 ods. 1 písm. a) volebného zákona ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky upraví podrobnosti o úlohách obcí a miestnych orgánov štátnej správy pri
úschove hlasovacích lístkov a iných volebných spisov.
Podľa § 63 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde ústavný súd môže sťažnosť
zamietnuť.
Podstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je aj ochrana práv zaručených
čl. 30 ústavy, t. j. aktívneho a pasívneho volebného práva. Všeobecné volebné právo, ktoré
je v tomto článku zaručené, znamená právo všetkých občanov v danom štáte, ktorí dosiahli
istú vekovú hranicu, jednak svojím hlasom spolurozhodovať pri tvorbe zastupiteľských
orgánov (aktívne volebné právo) a jednak uchádzať sa o zvolenie za člena niektorého
zo zastupiteľských orgánov (pasívne volebné právo). Rovnosť volebného práva znamená
zaručenie toho, aby každý z voličov i kandidátov mal rovnaké postavenie.
Podstatou zákonnosti volieb do orgánov samosprávy obcí je zase uskutočnenie volieb
v súlade so všetkými právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú volieb do orgánov
samosprávy obcí (mutatis mutandis PL. ÚS 34/99). Zistená nezákonnosť volieb do orgánov
samosprávy obcí musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv, ktoré je
v konečnom dôsledku porušením ústavného volebného práva a jeho princípov (mutatis
mutandis PL. ÚS 21/94).
Ústavný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil, že voľby sú
prostriedkom pravidelného obnovovania verejnej moci občanmi. Hrubé, závažné alebo
viacnásobné porušenie práv občanov priznaných zákonom alebo ústavou zakladá právomoc
ústavného súdu zrušiť napadnutý výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné, pretože
namietané porušenie práv mohlo ovplyvniť priebeh a výsledok volieb. Pojem „priebeh
volieb“ nezahŕňa iba hlasovanie voličov, ale aj všetky iné úkony subjektov zúčastnených
na voľbách, ktoré sú v príčinnej súvislosti s voľbami (PL. ÚS 18/99).
Volebná komisia je orgánom verejnej moci, ktorý túto vykonáva vo verejnom
záujme. Inak povedané, volebná komisia je inštitúciou verejnej moci a činnosť, ktorú
vykonáva, je činnosťou vykonávanou vo verejnom záujme. Príprava a zabezpečenie volieb
je vo verejnom záujme, a preto vytvorenie orgánu verejnej moci, akým je volebná komisia,
zaraďuje tento orgán medzi orgány verejnej moci. Rozhodnutia volebnej komisie podliehajú
v zmysle čl. 129 ods. 2 ústavy súdnemu dohľadu, ak sa ho oprávnené osoby dožadujú.
S ohľadom na tieto zásady a kritériá ústavný súd preto posudzoval, či tvrdenia
sťažovateľov uvedené v sťažnosti sú opodstatnené a či sú spôsobilé priamo ovplyvniť
výsledok volieb. Keďže podstata námietok sťažovateľov spočívala v napadnutom postupe
volebnej komisie pri sčítaní hlasov, ústavný súd vychádzal pri posudzovaní konkrétnych
okolností prípadu predovšetkým z výsluchov všetkých osôb prítomných pri sčítavaní
hlasov, t. j. členov volebnej komisie a zapisovateľky volebnej komisie.
Z vykonaného dokazovania ústavnému súdu predovšetkým vyplynul záver,
že sčítania hlasov vo volebnej komisii sa aktívne zúčastnila aj zapisovateľka volebnej
komisie, ktorá je zamestnankyňou obce Bajtava. Voči všetkým zamestnancom obce má
starosta postavenie štatutárneho orgánu v pracovnoprávnych vzťahoch (§ 13 ods. 5 zákona
Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších
predpisov), čo môže ovplyvniť nepredpojatosť zamestnancov obce pri takom dôležitom
úkone, ako je zisťovanie vôle voličov. Podľa názoru ústavného súdu takýto postup odporuje
§ 37 zákona o voľbách, ktorý proces zisťovania vôle voličov zveruje výlučne do právomoci
členov volebných komisií. Zapisovateľ volebnej komisie je technickým pracovníkom, nie
však členom volebnej komisie, ktorý by sa mohol zúčastniť sčítania hlasov (PL. ÚS 1/07).
Skutočnosť, že sa zapisovateľka aktívne zúčastňovala sčítavania odovzdaných platných
hlasov, spochybňuje regulárnosť zisťovania výsledkov volieb.
Podľa názoru ústavného súdu sa ani predsedníčka volebnej komisie dôsledne
nespravovala ustanovením § 37 ods. 4 volebného zákona, keď dostatočne pozorne
nesledovala priebeh sčítania hlasov a najmä vyberania hlasovacích lístkov z obálok
jednotlivými členmi, ktorí pri tejto činnosti postupovali samostatne a bez dostatočnej
vzájomnej kontroly. Pre uvedené pochybenie sa predsedníčka volebnej komisie nedokázala
vyjadriť ku skutočnosti, či v odovzdanej obálke, ktorú mal otvoriť člen komisie R. B., bol
len hlasovací lístok pre voľby poslancov obecného zastupiteľstva, ale len uviedla, že po
sčítaní časti hlasovacích lístkov, ktoré vykonal R. B., tento vyhlásil, že má 40 obálok a len
39 hlasovacích lístkov na voľby starostu obce. Navyše ani jeden člen volebnej komisie
nepodal vysvetlenie o tom, či pred sčítaním hlasov boli zapečatené nepoužité hlasovacie
lístky, ani kde boli v tom čase uložené, aby bola vylúčená manipulácia s nimi počas
sčítavania hlasov, prípadne dodatočné zaradenie nepoužitého hlasovacieho lístka medzi
sčítavané hlasovacie lístky. Rovnako nebolo zistené, že by členovia volebnej komisie našli
vo volebnej schránke hlasovací lístok nevložený do obálky, čo by odôvodňovalo považovať
takýto hlasovací lístok za neplatný.
Aj napriek svedeckým výpovediam všetkých členov volebnej komisie
a zapisovateľky volebnej komisie nebolo zistené, z akého dôvodu bol medzi hlasovacími
lístkami pre voľby poslancov obecného zastupiteľstva zaradený hlasovací lístok pre voľby
starostu obce, a či v danom prípade nedošlo pri vyberaní hlasovacích lístkov z obálok
k pochybeniu člena volebnej komisie, ktorý volebné lístky z obálky chybne rozdelil.
V tomto ohľade pre rozhodnutie súdu nepostačuje iba tvrdenie, že nesprávne zaradený
hlasovací lístok nemohol pochádzať z volebnej schránky, a teda nemal byť započítaný
kandidátovi, ktorý bol na ňom označený. Postup členov volebnej komisie, ktorí vykonávali
sčítavanie hlasov každý samostatne a bez vzájomnej kontroly, pri zohľadnení skutočnosti,
že do procesu zisťovania výsledkov volieb zasahovala aj zapisovateľka volebnej komisie,
vedie napriek závažným pochybnostiam o zákonnosti volieb súčasne aj k nedostatku
dôkazov odôvodňujúcich rozhodnúť v intenciách návrhu sťažovateľov podľa § 63 ods. 1
písm. c) zákona o ústavnom súde, t. j. zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť
za zvoleného toho, ktorý bol riadne zvolený. Napokon aj kontrolou a novým sčítaním
hlasovacích lístkov pre voľby starostu obce po predložení volebnej dokumentácie ústavným
súdom bol zistený ten istý výsledok volieb, ktorý je uvedený v zápisnici volebnej komisie,
a teda dôvodný je záver, že neboli preukázané relevantné skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali vyhlásenie iných výsledkov volieb.
Volebná komisia navyše postupovala v rozpore s § 40 ods. 2 volebného zákona, keď
spoločne nezapečatila hlasovacie lístky, obálky a zoznamy voličov, ale ponechala na
predsedníčke volebnej komisie a zapisovateľke volebnej komisie, aby v ich neprítomnosti
vykonali zapečatenie volebnej dokumentácie a jej odovzdanie do úschovy obci. Súčasne
ústavný súd konštatuje, že sa volebná komisia pri archivácii nespravovala ani pokynom na
úschovu hlasovacích lístkov a iných volebných spisov z volieb do orgánov samosprávy obcí
v roku 2010 vydaného Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky z 12. júna 2010 č. 220-
2010/018343 na základe ustanovenia § 61 ods. 1 písm. a) volebného zákona. Aj keď
porušenie povinností volebnou komisiou vyplývajúcich z uvedeného pokynu nemožno
kvalifikovať ako porušenie zákonnosti (takýto pokyn je potrebné považovať za inštrukciu
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, a nie všeobecne záväzný právny predpis),
nedodržanie povinnosti o úschove a usporiadaní jednotlivých častí volebnej dokumentácie
vrátane povinnosti odovzdať volebné spisy obci a o odovzdaní vyhotoviť písomný protokol,
ako aj jej svojvoľné odpečatenie starostom obce Bajtava (čo vyplýva zo sprievodného listu
o zaslaní volebnej dokumentácie z 21. decembra 2010) a zaslanie len jej vybraných častí
ústavnému súdu, napriek jeho výzve zo 16. decembra 2010 na predloženie kompletnej
volebnej dokumentácie, nevylučuje možnosť manipulácie s volebnou dokumentáciou
po podpísaní zápisnice o výsledku volieb volebnou komisiou.
Pokiaľ ide o správanie členky volebnej komisie H. S., ktorá po sčítaní hlasovacích
lístkov pre voľby starostu obce odišla čiastkové výsledky oznámiť starostovi obce, ktorý bol
jej manželom, ústavný súd konštatuje, že tým uvedená členka volebnej komisie porušila
svoje povinnosti podľa § 30 ods. 13 volebného zákona. V okolnostiach prípadu však toto
porušenie volebného zákona nebolo bez ďalšieho spôsobilé ovplyvniť výsledky volieb
zistené volebnou komisiou (obdobne PL. ÚS 40/2011). Inými slovami, ústavný súd
považuje opísané správanie H. S. síce za protizákonné, avšak bez reálneho vplyvu na
hlasovanie voličov alebo zistené výsledky volieb, a táto okolnosť sama osebe ešte
neodôvodňuje zrušenie rozhodnutia volebnej komisie a vyhlásenie kandidáta č. 1 J. B. za
zvoleného.
Ústavný súd pri meritórnom rozhodnutí vychádzajúc z návrhu sťažovateľov, ktorým
je podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný, dospel k záveru, že návrhu na
zrušenie rozhodnutia volebnej komisie a vyhlásenie kandidáta č. 1 J. B. za zvoleného nie je
možné vyhovieť, pretože ani po vykonanom dokazovaní nebolo dostatočne a bez
pochybností preukázané, že hlasovací lístok pre voľby starostu obce objavený pri sčítavaní
hlasovacích lístkov pre poslancov Obecného zastupiteľstva obce Bajtava je možné
považovať za neplatný. Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť podľa § 63 ods. 1
písm. d) zákona o ústavnom súde zamietol.
Ústavný súd pri rozhodovaní súčasne prihliadol na skutočnosť, že vo voľbách do
orgánov obecnej samosprávy nebol zvolený pre rovnosť získaných hlasov do funkcie
starostu ani jeden kandidát, čo je dôvodom na vyhlásenie nových volieb podľa § 48 ods. 1
písm. c) volebného zákona. V demokratickom ústavnom systéme je legitimita moci
založená na slobodnom rozhodovaní voličov v riadnej (zákonnej) volebnej procedúre,
prostredníctvom ktorej nadobúdajú volené orgány verejnej moci (volené ústavné orgány,
ako aj volené orgány územnej samosprávy) priamy mandát a ďalšie nimi kreované orgány
verejnej moci nepriamy mandát na jej výkon od jej pôvodného nositeľa–občana, ako to
vyplýva z čl. 2 ods. 1 ústavy (m. m. PL. ÚS 32/07). S prihliadnutím na zistené porušenia
zákonnosti a ústavnosti volieb uskutočnených 27. novembra 2010, ako aj na verejný záujem
spočívajúci v tom, aby výsledok volieb odrážal skutočnú vôľu voličov, a teda bol zachovaný
základný predpoklad fungovania demokratického štátu (mutatis mutandis PL. ÚS 17/09), je
vykonanie nových volieb optimálnym riešením, ako v súlade s demokratickými princípmi
legitímne zabezpečiť obsadenie funkcie starostu obce Bajtava.
Ústavný súd na základe uvedených skutočností preto sťažnosť zamietol podľa § 63
ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.
Dočasné opatrenie ústavného súdu vydané uznesením č. k. PL. ÚS 24/2011-24
z 19. januára 2011, ktorým bola odložená vykonateľnosť rozhodnutia predsedu národnej
rady uverejneného v Zbierke zákonov Slovenskej republiky za rok 2010 pod č. 463 v časti
týkajúcej sa vyhlásenia nových volieb na starostu obce Bajtava v okrese Nové Zámky,
v zmysle § 31a zákona o ústavnom súde a analogickej aplikácie § 77 ods. 1 písm. b) OSP
zaniká právoplatnosťou tohto uznesenia o zamietnutí sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. marca 2011