Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 108/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. marca 2011

predbežne prerokoval sťažnosť J. M., K., B. B., K., P. M., K., a K. M., K., zastúpených

advokátkou JUDr. A. Z., Advokátska kancelária, K., vo veci namietaného porušenia ich

základných práv zaručených , a a 2

Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Obvodného pozemkového úradu v P.

v konaní vedenom pod sp. zn. OPÚ 2009/606-19-MB a postupom Krajského súdu v Prešove

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. M., B. B., P. M. a K. M. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. decembra

2010 doručená sťažnosť J. M., B. B., P. M. a K. M. (ďalej len „sťažovatelia“) vo veci

namietaného porušenia ich základného práva podľa a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu

v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a porušenia

základných práv podľa , a a 2 , práva podľa

ods. 1 dohovoru a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Obvodného

pozemkového úradu v P. (ďalej len „pozemkový úrad“) v konaní vedenom pod sp. zn. OPÚ

2009/606-19-MB.

2. Sťažovatelia vo svojej sťažnosti okrem iného uviedli:

„Ako oprávnené osoby... sme si uplatnili reštitučný nárok na vydanie nehnuteľností

v k. ú. P., ktoré tvorili kaštieľ s francúzskym parkom a priľahlými pozemkami.

Pozemkový úrad v P. rozhodnutím pod č. j. 721/92 zo dňa 15. 9. 1992 schválil

dohodu medzi nami a povinnou osobou - Obcou P., rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť

dňom 9. 10. 1992, na základe tohto rozhodnutia správneho orgánu bolo naše vlastníctvo

zapísané na LV č. 1117.“

V roku 1998 podala žalobu Obec P. (ďalej len „obec“) na Okresnom súde P.,

„v ktorej sa domáhala určenia vlastníckeho práva k parcele č. KN C 914 na tom skutkovom

a právnom základe, že táto parcela nebola uvedená v dohode o vydaní nehnuteľnosti, čo

bola pravda, avšak správny orgán - Pozemkový úrad v P. ju do svojho rozhodnutia

zahrnul...

Okresný súd v Prešove rozsudkom pod č. j. zo dňa 19. 5. 1999 v spojení

s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove pod č. j. zo dňa 29. 3. 2000 určil, že

vlastníkom parcely KN C 914 je obec P.

Na základe uvedeného sme preto podali návrh zo dňa 14. mája 2002 podľa ust. § 9

ods.4 zák. č. 229/ 91 Zb. na konanie pred Okresným úradom v S., odbor pozemkový,

poľnohospodárskeho a lesného hospodárstva, ktorým sme žiadali, aby konajúci správny

orgán samostatným rozhodnutím riešil spornú parcelu, nakoľko reštitučný nárok sme podali

a vzhľadom na rozhodnutie súdu ku dňu podania o tomto našom nároku nebolo rozhodnuté.

Konajúci úrad na náš správny návrh reagoval až po roku korešpondencie podaním

pod. sp. zn. -15 zo dňa 11.11. 2003, ktorým úrad konštatuje, že nemá dôvod

na rozhodovanie podľa zákona č. 229/ 1991 Zb. ...

Na naše podanie zo dňa 19.11. 2003 konajúci úrad nereagoval.

Dňa 3.9. 2004 srne vyzvali Obvodný pozemkový úrad P. na vydanie rozhodnutia

v predmetnej veci s upozornením, že v prípade nečinnosti správneho orgánu podáme

ústavnú sťažnosť.

Obvodný pozemkový úrad v P. až na niekoľkonásobné urgencie našej právnej

zástupkyni pristúpil k riešeniu nášho nároku a rozhodnutím pod č. j. OPÚ-2004/1079-2

zo dňa 22. 10. 2004 zamietol návrh na vydanie veci s priznaním náhradného pozemku .

Podaním zo dňa 23.11.2004 sme opravným prostriedkom proti neprávoplatnému

rozhodnutiu správneho orgánu navrhli Krajskému súdu v Prešove, aby predmetné

rozhodnutie zrušil, vec vrátil na nové konanie s vyslovením záväzného právneho názoru na

vydanie veci.

Krajský súd v Prešove rozsudkom pod sp. zn. -29 zo dňa 14.10.2005, ktorý

nadobudol právoplatnosť dňa 11.11.2005, zrušil rozhodnutie porušovateľa v 2. rade zo dňa

22.10. 2004, č. OPÚ-10 ... a vrátil vec na ďalšie konanie s tým, že predmetná parcela sa

nám má vydať...

Listom zo dňa 2.5.2006 sme podali sťažnosť na nečinnosť porušovateľa v 2. rade

podľa zákona číslo o sťažnostiach a to z dôvodu zbytočných prieťahov.

Konajúci úrad listom zo dňa 30.5.2006 - oznámenie o vybavení sťažnosti našu sťažnosť

uznal za opodstatnenú v časti týkajúcej sa lehoty na vydanie rozhodnutia a v časti

zbytočných prieťahov za neopodstatnenú.

Konajúci úrad nám listom zo dňa 26.7.2006 oznámil, že požiadal nadriadený orgán

o primerané predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia...

Porušovateľ pod 2. rozhodol opäť až dňa 31. 10. 2006 rozhodnutím pod č. j. OPU-

2006/498-38/Mr tak, že spĺňame podmienky zákona, ale sporná parcela nám opäť nebola

vydaná.

Dňa 28.11.2006 sme podali opravný prostriedok proti tomuto rozhodnutiu správneho

orgánu na Krajský súd v Prešove.

Krajský súd v Prešove vydal rozsudok pod sp. zn. -40 zo dňa 5.2.2008,

ktorým rozhodnutie sťažovateľa v 2. rade zrušil a vyslovil, že parcela nám má byť vydaná.

Obec sa opäť odvolala podaním zo dňa 14.3.2008 na Najvyšší súd SR.

NS SR rozhodnutím pod č. j. zo dňa 14. 5. 2009 potvrdil rozsudok

Krajského súdu v Prešove sp.zn. -40 zo dňa 5.2.2008 a akcentoval na správny

právny záver Krajského súdu v Prešove o tom, že nám má byť vydaná sporná parcela.

Listom zo dňa 9.10.2009 sme opätovne podali sťažnosť na Obvodný pozemkový úrad

v P. na prieťahy v konaní, nakoľko rozsudkom KS v Prešove nadobudol právoplatnosť dňom

9. 7. 2009 .

Túto sťažnosť zamietli listom zo dňa 14.10.2009 ako neopodstatnenú.

Listom 21.10.2009 Obvodný pozemkový úrad P. žiadal o predĺženie lehoty Krajský

úrad v P., ktorý mu však nevyhovel s poukazom na to, že vo veci už rozhodoval súd,

právnym názorom ktorého je porušovateľ viazaný .

Dňa 20.11.2009 vydal porušovateľ v 2. rade rozhodnutie pod č. j. OPÚ - 2009/606 -

19 -MB , ktorým nášmu reštitučnému nároku vyhovel .

Voči tomuto rozhodnutiu sa odvolala P. podaním zo dňa 11.12.2009. Podaním zo

dňa 27.1.2010 sme dali stanovisko k odvolaniu.

Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 2.7.2010 pod sp. zn. potvrdil

rozhodnutie zo dňa 20.11.2009 pod č. OPU 2009/606 -19-MB.

Tento rozsudok nám bol doručený dňa 9.8.2010, ku dňu podania sťažnosti nieje

právoplatné, nakoľko obec P. podala odvolanie, ktoré nám doposiaľ nebolo Krajským

súdom v Prešove zaslané na vyjadrenie.“.

Sťažovatelia porušenie svojho práva na pokojné užívanie majetku postupom

pozemkového úradu odôvodňujú tým, že „až do právoplatného rozhodnutia Okresného

súdu v Prešove, t. j. do 29. 3. 2000 sme sa správali ako vlastníci parcely č. KN C 914 a ako

vlastníci sa cítime doteraz , nakoľko z rozhodnutí súdov je nepochybné, že uvedená parcela

sa nám má vydať. Sťažovateľ v 2. rade však prieťahmi v konaní, ako aj rozhodovaním

v rozpore s právnym názorom konajúcich súdov nám bez racionálneho zdôvodnenia

znemožňuje pokojné užívanie majetku a tým porušuje naše právo vlastniť majetok a právo

na jeho pokojné užívanie, hoci sme mali legitímne očakávanie na zhodnotenie tohto majetku

a nádej, že budeme môcť realizovať svoje zámery so spoločným majetkom.“.

Na základe uvedeného sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že:

„1. Základné právo sťažovateľov v 1. až 4. rade na súdnu ochranu zaručené v čl. 46

ods. 1 a 48 ods. 2 , ako aj právo zaručené v

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu

v Prešove porušené bolo.

2. Krajskému súdu v Prešove sa prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľom v 1. až 4. rade priznáva finančné zadosťučinenie každému

po 1250 €, ktoré im je Krajský súd v Prešove povinný zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti

tohto nálezu.

4. Krajský súd v Prešove je povinný uhradiť sťažovateľom trovy právneho zastúpenia

v sume 1 435,60 € na účet právneho zástupcu sťažovateľov do 15 dní odo dňa

právoplatnosti tohto nálezu.

5. Základné právo sťažovateľov v 1. až 4. rade na súdnu ochranu zaručené v čl. 46

ods. 1 a a 2 , ako aj právo zaručené v

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Obvodného

pozemkového úradu v P. porušené bolo.

6. Sťažovateľom v 1. až 4 rade priznáva finančné zadosťučinenie každému po 2500 €,

ktoré im je Obvodný pozemkový úrad v P. povinný zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti

tohto nálezu na účet právneho zástupcu sťažovateľov do 15 dní odo dňa právoplatnosti

tohto nálezu.

7. Obvodný pozemkový úrad v P. je povinný uhradiť sťažovateľom trovy právneho

zastúpenia v sume 2 497,37 € na účet právneho zástupcu sťažovateľov do 15 dní odo dňa

právoplatnosti tohto nálezu.

8. Základné právo sťažovateľov v 1. až 3. rade na pokojné užívanie majetku zaručené

v , ako aj právo zaručené v Dodatkového

protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Obvodného pozemkového úradu v P. porušené bolo.

9. Sťažovateľom v 1. až 4 rade priznáva finančné zadosťučinenie každému po 1250 €,

ktoré im je Obvodný pozemkový úrad v P. povinný zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti

tohto nálezu na účet právneho zástupcu sťažovateľov do 15 dní odo dňa právoplatnosti

tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až vrátane okolností, ktoré

by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,

uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že je podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom

súde viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje

osobitne na návrh výroku rozhodnutia (petit sťažnosti). Ústavný súd môže teda rozhodnúť

len o tom, čoho sa sťažovatelia domáhajú v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu

subjektu, ktorý označili za porušovateľa svojich práv ( ). V okolnostiach

danej veci to znamená, že pokiaľ sťažovatelia v texte sťažnosti poukazujú na niekoľko

konaní porušovateľov – krajský súd a pozemkový úrad, avšak v petite sťažnosti neoznačili,

v ktorých konaniach porušovateľov malo dôjsť k porušeniu ich označených práv, ústavný

súd vychádzajúc z celého obsahu sťažnosti ustálil predmet tohto konania tak, ako to je

uvedené v záhlaví tohto rozhodnutia. Ústavný súd berúc do úvahy skutočnosť

kvalifikovaného zastúpenia sťažovateľov advokátkou, ako aj výrok tohto rozhodnutia

nevyzýval sťažovateľov na odstránenie nedostatkov sťažnosti.

1. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a

a 2 , práva podľa dohovoru a, pokiaľ ide o sťažovateľov

J. M., B. B. a P. M., aj práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu postupom pozemkového

úradu v konaní vedenom pod sp. zn. OPÚ 2009/606- 19-MB.

Z princípu subsidiarity zakotveného v pre ústavný súd vyplýva,

že môže rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb namietajúcich

porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, len ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Pokiaľ ide o namietané porušenie základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a

, práva podľa dohovoru a práva podľa dodatkového

protokolu, sťažovatelia mali možnosť podľa o úprave

vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších

predpisov podať proti rozhodnutiu pozemkového úradu sp. zn. OPÚ 2009/606-19-MB

z 20. novembra 2009 opravný prostriedok a namietať v ňom aj postup tohto orgánu

v konaní, pričom o ochrane ich práv mal potom právomoc rozhodovať krajský súd.

Pokiaľ ide o namietané porušenie základného práva podľa a

práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom pozemkového úradu v označenom konaní,

ústavný súd tu poukazuje na ustanovenie Občiansky

súdny poriadok v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sa sťažovatelia ako účastníci

správneho konania pred pozemkovým úradom mohli domáhať na všeobecnom súde, aby

tento vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. V prípade

sťažovateľov teda existoval iný (všeobecný) súd oprávnený poskytnúť ochranu aj ich

základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov i právu na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote.

Existencia právomoci všeobecného súdu v obidvoch uvedených prípadoch vylučuje

právomoc ústavného súdu poskytovať ochranu označených práv sťažovateľov, preto bolo

potrebné predloženú sťažnosť v tejto časti odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.

2. K porušeniu práva podľa , a práva podľa

ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

2.1 Sťažovatelia do petitu svojej sťažnosti zahrnuli aj návrh na vyslovenie porušenia

ich základného práva na súdnu ochranu podľa a práva podľa

dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , pričom

z obsahu sťažnosti nie je zrejmé, v čom vidia porušenie týchto práv (sťažovatelia tieto

námietky vôbec neodôvodnili a konkrétne právo zo škály zaručených práv čl. 6 ods. 1

dohovoru nešpecifikovali). Z obsahu sťažnosti vyplýva, že krajský súd v čase podania

sťažnosti (2. december 2010) už rozhodol v danej veci rozsudkom z 2. júla 2010 (potvrdil

rozhodnutie pozemkového úradu sp. zn. OPU 2009/606-19-MB z 20. novembra 2009,

ktorým pozemkový úrad vyhovel reštitučnému návrhu sťažovateľov), ktorý bol

sťažovateľom doručený 9. augusta 2010. Voči tomuto rozhodnutiu krajského súdu mali

sťažovatelia právo podať odvolanie a v ňom mohli uplatniť všetky námietky proti postupu

tohto súdu v konaní, ktoré mu predchádzalo. Ústavný súd zistil, že sťažovatelia sa odvolali

iba voči rozhodnutiu o trovách konania a obec sa odvolala vo veci samej. O odvolaniach

rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) rozsudkom

zo 7. decembra 2010 tak, že rozsudok krajského súdu sp. zn. z 2. júla 2010

potvrdil vo veci samej a v časti výroku o trovách konania napadnutý rozsudok zrušil a vec

vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu

vo veci samej nadobudol právoplatnosť 14. januára 2011. Následne krajský súd

v predmetnej veci rozhodol o trovách konania uznesením z 20. januára 2011, ktoré

nadobudlo právoplatnosť 16. februára 2011.

Pokiaľ sťažovatelia v tejto situácii napádali postup krajského súdu ako súdu prvého

stupňa, ústavný súd aj tu poukazuje na už uvedený princíp subsidiarity a konštatuje, že

nemá právomoc preskúmať postup krajského súdu, pretože jeho právomoci predchádza

právomoc najvyššieho súdu, ktorý bol oprávnený a zároveň povinný poskytnúť

sťažovateľom ochranu ich právam. K tomu ústavný súd už iba podotýka, že krajský súd

v napadnutom konaní svojím rozhodnutím potvrdil rozhodnutie pozemkového úradu,

ktorým v merite veci v plnom rozsahu vyhovel uplatnenému reštitučnému nároku

sťažovateľov.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť aj v tejto časti odmietol pre nedostatok

právomoci na jej prerokovanie (m. m. , , ).

2.2 Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a

nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo

záväzkoch. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6

ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného

dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, ,

).

Sťažovatelia v sťažnosti namietali, že postupom krajského súdu v napadnutom

konaní sp. zn. došlo aj k porušeniu ich základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že

pozemkový úrad odstúpil krajskému súdu opravný prostriedok obce pre účely rozhodnutia

o ňom 28. januára 2010 (sp. zn. ). Krajský súd o opravnom prostriedku obce

rozhodol v napadnutom konaní rozsudkom z 2. júla 2010. Z dôvodu podaného odvolania

proti uvedenému rozsudku krajský súd zaslal súdny spis spolu s odvolaním na rozhodnutie

najvyššiemu súdu 18. septembra 2010.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu

možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a

základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(napr. , , ).

O zjavnej neopodstatnenosti možno hovoriť aj vtedy, ak v konaní pred orgánom

verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento

orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto

možnosť reálne nepripúšťajú (, , , ,

).

Ústavný súd konštatuje, že od začiatku konania (od 28. januára 2010) na krajskom

súde až do rozhodnutia vo veci rozsudkom sp. zn. z 2. júla 2010 neuplynul ani

polrok. Už tento samotný fakt nasvedčuje tomu, že krajský súd postupoval v tomto konaní

plynulo a rozhodol v primeranej dobe, preto už na prvý pohľad nemohlo dôjsť postupom

krajského súdu v napadnutom konaní k zbytočným prieťahom. Pre posúdenie veci už

nebolo preto podstatné zaoberať sa ďalšími súvisiacimi otázkami, napr. tým, že krajský súd

po odoslaní veci už v čase podania sťažnosti ústavnému súdu ani nebol oprávnený robiť

akékoľvek úkony v tomto konaní.

Z uvedených dôvodov ústavný súd odmietol sťažnosť v tejto časti ako zjavne

neopodstatnenú.

Nad rámec tohto odôvodnenia ústavný súd pripomína, že účelom povinného

právneho zastúpenia sťažovateľa advokátom v konaní pred ústavným súdom je aj to, aby už

vo fáze prípravy podania bola dôsledne zabezpečená ochrana jeho práv primeranou

kvalifikovanosťou takéhoto podania. Advokát je povinný poskytovať právne služby

s náležitou odbornou starostlivosťou. V prípade posudzovanej sťažnosti nekonkretizovanie

konaní (spisových značiek) porušovateľov v petite, úplná absencia dôvodov namietaného

porušenia základných práv podľa a a namietanie porušenia

práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bez toho, aby bolo v sťažnosti špecifikované, o ktoré

právo týmto článkom zaručené ide, je dôvodom, aby ústavný súd odmietol sťažnosť podľa

pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol ako celok, bolo bez právneho významu

zaoberať sa ďalšími požiadavkami a návrhmi, ktoré v nej sťažovatelia nastolili.

Na základe uvedeného rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. marec 2011