Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 455/2010
PDF · 191.16 KB
No categories available
III. ÚS 455/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. marca 2011 v senáte
zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Jána Auxta a Rudolfa Tkáčika vo veci
sťažnosti spoločnosti F., a. s., B., zastúpenej JUDr. M. Š., B., pre namietané porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní
vedenom pod sp. zn. 1 UL 4/2007 takto
rozhodol:
1. Základné právo spoločnosti F., a. s., na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny
základných práv a slobôd a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 1 UL 4/2007 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod
sp. zn. 1 UL 4/2007 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Spoločnosti F., a. s., primerané finančné zadosťučinenie n e p r i z n á v a .
4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho zastúpenia
spoločnosti F., a. s., v sume 303,31 € (slovom tristotri eur a tridsaťjeden centov) na účet
spoločnosti A., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 25 ods. 3
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) uznesením sp. zn. III. ÚS 455/2010 zo
7. decembra 2010 prijal na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti F., a. s., B. (ďalej len
„sťažovateľka“), pre namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na
prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 UL 4/2007.
Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci listom sp. zn. Spr 3790/2010
z 5. novembra 2010 vyjadrila predsedníčka okresného súdu, v ktorom okrem iného uviedla:
„Zo spisového materiálu sp. zn. 1UL 4/2007 som zistila, že dňa 04. 09. 2009 bol
tunajšiemu súdu doručený návrh na umorenie listinných akcií na meno v právnej veci
navrhovateľa: F., a. s., proti odporcovi: S. R., a. s. Dňa 19. 03. 2008 súd vyzval
navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku. Dňa 07. 04. 2008 oznámenie o zaplatení
súdneho poplatku v kolkoch. Dňa 15. 04. 2008 súd vyzval odporcu, aby sa vyjadril k
podanému návrhu na začatie konania. Dňa 23. 04. 2008 zástupca odporcu nahliadol do
predmetného spisu a žiadal o vyhotovenie fotokópií akcií na meno, nakoľko navrhovateľ k
návrhu na začatie konania priložil iba jedno vyhotovenie príloh. Dňa 08. 01. 2009
navrhovateľ doručil súdu návrh na zmenu žalobného petitu. Dňa 26. 01. 2009 súd
uznesením, č. k. 1UL 4/2007-168 v súlade s ust. § 185m ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku vyzval toho, kto má listinu, aby sa prihlásil a podľa možnosti predložil alebo
podal námietky. Dňa 09. 03. 2009 doručené podanie odporcu – námietky. Dňa 13. 01. 2010
právny zástupca navrhovateľa doručil vyjadrenie k námietkam odporcu. Dňa 03. 02. 2010
navrhovateľ doručil súdu ďalší návrh na umorenie listinných akcií na meno. Dňa 05. 03.
2010 doručené podanie právneho zástupcu navrhovateľa. Dňa 08. 04. 2010 doručené
podanie právneho zástupcu navrhovateľa. Dňa 14. 04. 2010 výzva adresovaná obchodnej
spoločnosti K. spol. s r. o., ktorú odporca označil ako vlastníka listinných akcií na meno,
ktoré sa podľa navrhovateľa majú vyhlásiť za umorené. Dňa 14. 04. 2010 výzva adresovaná
Okresnému súdu Bratislava V, nakoľko súd zistil, že je vedené konanie pod sp. zn. 23Cb
137/2007 o určenie vlastníctva listinných akcií, ktoré navrhovateľ žiadal vyhlásiť za
umorené a navrhovateľom v predmetnom spore je obchodná spoločnosť F., a. s. Dňa 19.
05. 2010 bolo súdu doručené stanovisko obchodnej spoločnosti K. spol. s r. o. Dňa 23. 06.
2010 výzva súdu adresovaná Okresnému súdu Žilina. Dňa 12. 10. 2010 doručené podanie
právneho zástupcu navrhovateľa. Dňa 25. 10. 2010 súd uznesením č. k. 1UL 4/2007-317
návrh na umorenie zamietol. Dňa 20. 10. 2010 doručené oznámenie Okresného súdu
Bratislava V. Dňa 05. 11. 2010 úradný záznam a pokyn na vrátenie zapožičaného spisového
materiálu.
Na základe uvedeného bolo zistené, že súd v predmetnej veci priebežne konal.“
Rovnaké skutočnosti, čo sa týka procesných úkonov, zistil z obsahu spisu okresného
súdu aj ústavný súd s tým, že 12. novembra 2010 sťažovateľka podala proti uzneseniu
okresného súdu č. k. 1 UL 4/2007-317 z 25. októbra 2010 odvolanie, o ktorom dosiaľ
nebolo rozhodnuté.
Právny zástupca sťažovateľky v podaní z 11. februára 2011 a predsedníčka
okresného súdu v podaní z 11. februára 2011 uviedli, že netrvajú na verejnom ústnom
pojednávaní.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.
Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná verejne,
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (resp. podľa čl. 38 ods. 2 listiny) vychádza zo svojej
ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba
domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu.“ (napr. IV. ÚS 221/04, III. ÚS 103/07, III. ÚS 139/07).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“),
ktorý súdom prikazuje postupovať v konaní v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ako aj z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len
čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo
najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým
aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, v súlade so svojou doterajšou
judikatúrou (III. ÚS 111/02, III. ÚS 75/07, III. ÚS 118/07) ústavný súd zohľadňuje
tri základné kritériá, ktorými sú: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),
správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Ústavný súd
(obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu
(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.
1. Predmetom konania pred okresným súdom je rozhodovanie o návrhu sťažovateľky
na umorenie listiny (listinných akcií na meno), ktoré podľa názoru ústavného súdu nemožno
považovať za právne a fakticky zložité.
2. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní ústavného súdu
o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k namietanému
porušeniu označených práv.
V okolnostiach daného prípadu ústavný súd hodnotí správanie sťažovateľky ako
účelové, a to z tohto dôvodu, že na jednej strane podala okresnému súdu návrh na umorenie
listiny a na druhej strane (č. l. 212 súdneho spisu) podala Okresnému súdu Bratislava V
žalobu „o určenie vlastníctva k listinným akciám na meno emitenta S. R., a. s.“, to znamená,
že súbežne vedie dve konania, v ktorých uvádza navzájom si odporujúce tvrdenia (strata,
resp. zničenie predmetných akcií c. existencia akcií a spor o ich vlastníctvo), čo popiera
zmysel vedenia týchto konaní. Z týchto zistení vychádzal aj okresný súd, ktorý uznesením č.
k. 1 UL 4/2007-317 z 25. októbra 2010 návrh sťažovateľky zamietol.
Takýto postup účastníka konania je v rozpore s cieľom Občianskeho súdneho
poriadku vyplývajúcim z § 1, a teda že postupom súdu a účastníkov v občianskom súdnom
konaní má byť zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov,
ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam
iných osôb.
Uvedené skutočnosti zohľadnil ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní primeraného
finančného zadosťučinenia.
3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu označených práv sťažovateľky, bol postup samotného okresného súdu.
Ústavný súd zistil, že v posudzovanom konaní bol okresný súd nečinný v období
od 4. septembra 2007 (doručenie návrhu) do 19. marca 2008 (výzva na zaplatenie súdneho
poplatku za podaný návrh), t. j. 6 mesiacov, a od 15. apríla 2008 (výzva spoločnosti S. R., a.
s.), do 26. januára 2009 (uznesenie okresného súdu č. k. 1 UL 4/2007-168, ktorým vyzval
toho, „kto má predmetné akcie, aby sa v lehote 1 roka od vydania uznesenia prihlásil na
tunajšom súde a podľa možnosti akcie predložil, alebo podal námietky proti návrhu na
umorenie“), t. j. 9 mesiacov, čo spolu predstavuje prieťahy v trvaní 1 roka a 3 mesiacov. Od
vydania uvedeného uznesenia okresný súd konal plynulo, pričom vychádzajúc z námietok
spoločnosti S. R., a. s., z 9. marca 2009, z vyjadrenia spoločnosti K., spol. s r. o., B., zo 17.
mája 2010, ako aj zo zistenia, že na Okresnom súde Bratislava V sa vedie konanie o určenie
vlastníctva k listinným akciám na meno, uznesením č. k. 1 UL 4/2007-317 z 25. októbra
2010 návrh sťažovateľky zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podala sťažovateľka
12. novembra 2010 odvolanie, o ktorom dosiaľ nebolo rozhodnuté.
Ústavný súd pri svojom rozhodovaní vzal do úvahy aj špecifický spôsob konania,
ktorý predstavuje konanie o umorenie listín podľa § 185i a nasl. OSP (ďalej len „OSP“),
ako aj skutočnosť, že okresný súd po prvotných prieťahoch začal konať vo veci spôsobom,
ktorý predpokladá procesná úprava konania pred súdom a smeroval k rozhodnutiu vo veci.
Na základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že v konaní
vedenom okresným súdom pod sp. zn. 1 UL 4/2007 došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj
k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).
Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,
opatrením alebo iným zásahom, príp. nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo
iný zásah, príp. prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Ústavný súd preto
v súlade so svojím rozhodnutím o porušení označených práv sťažovateľky v zmysle § 56
ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde prikázal okresnému súdu (ktorého rozhodnutie
z dôvodu odvolania sťažovateľky dosiaľ nenadobudlo právoplatnosť) konať bez zbytočných
prieťahov, a to pokiaľ bude v zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu povinný v budúcnosti
vykonať ďalšie úkony vo veci, prípadne hoci len pri doručovaní rozhodnutia odvolacieho
súdu účastníkom konania (bod 2 výroku nálezu).
III.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie (podobne § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).
Sťažovateľka žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 4 000 €,
ktoré zdôvodnila významom predmetu konania pre jej existenciu. Základ nemajetkovej
ujmy vidí v právnej neistote, do ktorej bola uvedená.
Ústavný súd vyslovil porušenie označených práv sťažovateľky, a tým v okolnostiach
daného prípadu považuje nápravu za dovŕšenú, preto v tejto časti sťažnosti sťažovateľky
nevyhovel. Počas konania na ústavnom súde došlo zo strany okresného súdu k vydaniu
rozhodnutia, a tým aj k odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľky (bod 3 výroku
nálezu).
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej
vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.
Právny zástupca sťažovateľky si v doplnení sťažnosti z 11. februára 2011 uplatnil
trovy konania v sume 305,85 €.
Ústavný súd vychádzajúc z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov priznal sťažovateľke náhradu trov konania v sume
303,31 € z dôvodu trov právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby (príprava
a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti – vykonané v roku 2010) v hodnote po
120,23 € a dva režijné paušály v hodnote po 7,21 € plus 19 % DPH, ktoré zaviazal uhradiť
okresný súd (bod 4 výroku nálezu).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. marca 2011