Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 25/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-61

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. marca 2011 v pléne

zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jána Auxta, Petra Brňáka,

Ľubomíra Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Juraja Horvátha, Sergeja Kohúta, Jána Lubyho,

Milana Ľalíka, Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa

Tkáčika o sťažnosti Mgr. A. H., R., zastúpenej JUDr. J. S., PhD., K., ktorou namietala

neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Richnava konaných 27. novembra 2010, za

účasti V. P., zvoleného starostu obce Richnava, takto

rozhodol:

Sťažnosť Mgr. A. H. z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. decembra

2010 doručená sťažnosť Mgr. A. H., R (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala

neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Richnava konaných 27. novembra 2010.

Uznesením pléna ústavného súdu sp. zn. z 25. januára 2011 bola

sťažnosť prijatá na ďalšie konanie.

Sťažovateľka uviedla, že:

„... v čase konania volieb do orgánov samosprávy obce boli viacerí obyvatelia obce

svedkami toho, že pred volebnou miestnosťou v obci sa zhromaždil veľký počet obyvateľov

obce najmä rómskeho pôvodu. Títo obyvatelia obce taktiež pozorovali opakovaný pohyb

troch automobilov bielej Škody fabia, a žltej a červenej Škody favorit po obci.

Ako vyplýva zo svedeckých výpovedí obyvateľov obce uvedené automobily privážali

pred volebnú miestnosť voličov obce, a to najmä obyvateľov rómskej osady R. Vodičmi

týchto automobilov boli: v bielej Škode fabia J. G., v žltej Škode favorit V. P. (syn

úspešného kandidáta) a v červenej Škode favorit L. T. Tieto osoby pred volebnou

miestnosťou dovezeným voličom dávali pokyny, ktorého kandidáta majú voliť i to akým

spôsobom, ako zhodne uvádzajú viacerí svedkovia v čestných vyhláseniach.

Obyvateľ Ľ. K., trvale bytom R., bol svedkom toho, ako vyššie uvedené osoby (p. G.,

p. P. a p. T.) odovzdávali privezeným voličom lístky s vopred zakrúžkovaným kandidátom na

starostu obce (č. 6 - úspešný uchádzač). Tento obyvateľ v nedeľu dňa 28. 11. 2010 našiel

pred volebnou miestnosťou 23 ks takto označených volebných lístkov.

Obdobne pozoroval vyššie popísané skutočnosti i obyvateľ obce M. S., trvale bytom

R., ktorý taktiež našiel označené lístky (zoznam kandidátov na starostu, ktorý bol zverejnený

v obci) pred volebnou miestnosťou v deň volieb 27. 11. 2010. Na týchto lístkoch bol

označený - zakrúžkovaný kandidát č. 6 teda úspešný kandidát. Pán S. stál pri bránke svojho

domu oproti volebnej miestnosti, odkiaľ videl, že biela Škoda fabia priviezla rómskych

voličov 8x, žltá Škoda favorit rovnako 8x a červená Škoda favorit 7x.

Z uvedeného je zrejmé, že k voľbám bolo privezených minimálne 92 voličov.

Podotýkame, že zvážanie voličov v takýchto počtoch presahuje už hranice občianskej

výpomoci a indikuje zámer týchto osôb ovplyvniť výsledky volieb. Navyše z predložených

čestných vyhlásení je zrejmé, že viaceré osoby boli svedkami toho, ako títo vodiči poúčajú

privezené osoby o tom, akým spôsobom majú voliť a rozdávajú im lístky so zakrúžkovaným

kandidátom na starostu obce (č. 6 – V. P.). Predmetné lístky boli zoznamami kandidátov na

starostu v obci Richnava, kde im úspešný kandidát vyznačil, akým spôsobom majú označiť

hlasovacie lístky (slúžili ako predloha). Vodiči automobilov o spôsobe akým majú hlasovať

poučili každého voliča, ktorého priviezli k volebnej miestnosti a odovzdali mu aj predlohu -

rozmnožený zoznam kandidátov so zakrúžkovaným č. 6.“

Sťažovateľka pripojila ako dôkaz čestné vyhlásenia Ľ. K., J. K., M. S., S. S., P. K.,

M. O., B. K., P. M. a A. L.

Sťažovateľka ďalej uviedla, že:

„... má vedomosť o tom, že boli vyrábané fotokópie volebných lístkov v jednom

z obchodov nachádzajúcich sa v obci. Majiteľ uvedeného obchodu, ktorý bol prítomný pri

vyrábaní kópií volebných lístkov uvedené skutočnosti sťažovateľke potvrdil, avšak odmietol

poskytnúť svoju svedeckú výpoveď formou čestného vyhlásenia z dôvodu opodstatnených

obáv o svoj majetok, život a zdravie.

Už dňa 22. 11. 2010 podala predsedníčka miestnej volebnej komisie obce Richnava

Obvodnému oddeleniu PZ v K. Žiadosť o súčinnosť vo veci zabráneniu trestnému činu

marenia prípravy a priebehu volieb, v ktorej uviedla, že zo strany obyvateľov obce dostala

podnet, že sa pripravuje marenie prípravy a priebehu volieb. Predsedníčka volebnej

komisie v tejto žiadosti uviedla, že má podozrenie, že zo strany niektorých kandidátov na

starostu a poslancov obecného zastupiteľstva sa pripravuje organizované ovplyvňovanie

voličov. Niektorý z voličov by mal byť za úplatu požiadaný, aby v priestore pre úpravu

hlasovacích lístkov tieto nevyplnil a nevložil ich do obálky, a do urny vhodil len prázdnu

obálku. Do volebnej schránky by následne vložil prázdnu obálku, a hlasovacie lístky

odovzdá pred volebnou miestnosťou určenej osobe/osobám. Tieto osoby by následne

vyplnili a odovzdali hlasovacie lístky ďalšiemu voličovi, ktorého by požiadali, aby vložil do

obálky tieto vopred upravené hlasovacie lístky a nevyplnené hlasovacie lístky by opäť

vyniesol von z hlasovacej miestnosti. Predsedníčka volebnej komisie obce Richnava

vyslovila podozrenie, že toto konania má mať organizovaný charakter. Z uvedeného dôvodu

požiadala OO PZ o zabezpečenie permanentného monitorovania volieb v obci Richnava od

začatia o 07.00 hod. do 20:00 hod.

V deň konania volieb dňa 27. 11. 2010 o 08:23 bolo OO PZ v K. telefonicky

predsedníčkou volebnej komisie v obci Richnava opätovne požiadané o súčinnosť z dôvodu

porušovania zákona zo strany obyvateľov rómskej osady. Následne požiadala o súčinnosť z

rovnakého dôvodu i sťažovateľka ako starostka obce (telefonicky rozhovor z 09:09 hod.)...

Okrem zvážania voličov do volebných miestností úspešný kandidát vo štvrtok 25. 11.

2010 a v piatok 26. 11. 2010 navštevoval domácnosti rómskych občanov a sľuboval im

finančnú odmenu za to, ak ho budú volič. Osoby, ktoré mu prisľúbili hlas si zaznamenal do

zošita. Členom rodiny P. vyplatil už v tieto dni finančnú odmenu vo výške 15 €. Členom

rodiny K. vyplatil podľa zoznamu v zošite finančnú odmenu 10 € až v nedeľu 28. 11. 2010.

V súvislostí s dokazovaním vyššie uvedených skutočností sťažovateľka poukazuje na

skutočnosť, že v tomto štádiu konania nemohla Ústavnému súdu navrhnúť všetky svedecké

výpovede, ktoré ona sama má k dispozícii s ohľadom na skutočnosť, že obyvatelia, ktorí by

mohli relevantné skutočnosti dosvedčiť odmietli ich uviesť formou čestného vyhlásenia

z dôvodu obáv o svoj majetok, zdravie alebo život. Obyvatelia rómskej osady sa obávajú

o svoje životy ako aj o životy svojich rodín, keďže im sú známe krvavé bitky medzi rodinami

v Obci Ž. počas predchádzajúcich volieb. Títo obyvatelia sú presvedčení, že v prípade, ak

by o uvedených skutočnostiach vypovedali, hrozila by im rovnaká ujma na zdraví, prípadne

aj na živote.

Z vyššie uvedených skutočností nepochybne vyplýva, že zo strany obyvateľov obce J.

G., V. P. a L. T. došlo k ovplyvňovaniu konania voličov obce v prospech úspešného

kandidáta V. P.

Sťažovateľka má na základe vyššie uvedených skutočností za to, že v priebehu

konania volieb došlo k tak závažnému a opakovanému porušeniu SR, ako aj zákona

č. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších právnych

predpisov, ktoré v značnej miere ovplyvnilo výsledky hlasovania voličov. Sťažovateľka má

za to, že hlasovanie voličov nebolo slobodné, ale ovplyvnené konaním vyššie uvedených

osôb...“

Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd rozhodol, že:

„Ústavný súd Slovenskej republiky vyhlasuje voľby starostu obce Richnava

uskutočnené dňa 27. 11. 2010 za neplatné.“

Ústavný súd listom z 9. februára 2011 vyzval zvoleného starostu V. P., aby sa

vyjadril k sťažnosti.

Listom z 18. februára 2011 zvolený starosta uviedol, že:

„Ja odmietam všetky tam uvedené obvinenia napísané na moju adresu osobne, tie sú

sťažovateľkou účelne vymyslené. Ako svedkov uvádza buď bývalých poslancov alebo tých,

ktorí boli počas jej funkčného obdobia ňou zvýhodňovaní.

Jediné pravdivé sú výsledky volieb.

Z nich vyplýva najmä to, že sa nerómovia tak, ako vždy v minulosti teraz nedohodli

na jednom kandidátovi a okrem mňa dali spolu 229 hlasov ďalším štyrom kandidátom. Ona

vie, prečo toľko voličov jej nedalo hlas a ďalší radšej nevolili nikoho.

To, že toľko rómov bolo teraz voliť je to len ich oprávnený protest proti dlhoročnej

diskriminácii, ktorú stručne ďalej uvediem. Áno, oslovili ma, či by som nekandidoval za

starostu a ja som s tým súhlasil. Ale po doterajších skúsenostiach sa mi asi ani nesnívalo, že

dostanem toľko hlasov, lebo ma volili aj nerómovia.

To, čo tvrdí sťažovateľka šetrila polícia. Jej výsledky pripájam. Dôkazom toho je

vedomé klamstvo...

Pokiaľ ide o zvážanie voličov, my bývame od dediny 3-5 km a tí niektorí, ktorí chceli

voliť a zo zdravotných dôvodov alebo pre starobu nemohli pešo tam dôjsť tak jedno či dve

autá ich zobrali dole do obce. Ale, že to bolo 7 - 8 krát je klamstvo. Pravda je taká, že

ďalších 50 - 100 rómov chcelo a nemohlo voliť len preto, lebo bývalá starostka ako

sťažovateľka neumožnila im voliť. Neposlala tam členov volebnej komisie s urnou ani ináč

nezabezpečila ich prevoz za účelom voľby do volebnej miestnosti. Týmto porušila hrubo § 2

Zák. o voľbách do samosprávy obcí. Pritom podľa mohol a mal

tam byť utvorený aj samostatný okrsok.

Hlasovanie nebolo umožnené ďalším oprávneným voličom a tým bol porušený cit.

zákon v § 31 odst. 6 a ďalšie.

Okrem iných skutkov bývalá starostka mala snahu nám znemožniť aj základné práva

účasti na voľbách tak, že zo všetkých domov všade dala pozbierať dávno predtým pridelené

súpisné čísla. Nikomu svoje konanie neodôvodnila dodnes a tento stav mojim spoluobčanom

vážnym spôsobom komplikuje celý čas život. Na uplatnenie práv všade podľa občianskych

preukazov okrem obce žiadajú aj súpisné číslo a my ho nemáme...

Za jej pôsobenia nemala snahu nás ani vypočuť a nieto riešiť naše základné životné

otázky, napr. dodávky pitnej vody, hygieny, komunikácie, dopravu detí do školy a podobne.

Záverom chcem povedať, čestne a spravodlivo bol som zvolený a ja svojich voličov

ani ostatných občanov za pomoci iných odborníkov nechcem sklamať.

Sťažovateľka mala by sa poučiť z chýb, ktorých sa dopustila v neprospech obce či

občanov a sebakriticky si ich priznať, nepoburovať skupinu jej sympatizantov, ale

zjednocovať všetkých občanov obce.“

Zvolený starosta predložil na dôkaz svojich tvrdení list riaditeľa Obvodného

oddelenia Policajného zboru K.z 3. decembra 2010 sp. zn. ORPZ-SN-0PP5/2010, podľa

ktorého toto oddelenie nevedie žiadne konanie vo veci priestupku alebo prečinu, ktoré by

mali priamy súvis s konaním volieb. „Hliadka OO PZ vykonávajúca dennú službu

v obvode, do ktorého spadá aj Vaša obec bola v čase okolo 8.30 h vyslaná do obce

Richnava na preverenie podozrenia z neoprávnenej manipulácie s volebnými lístkami.

Previerkou na mieste sa toto podozrenie nepotvrdilo a nebol zistený žiadny výskyt

volebných lístkov mimo volebnej miestnosti medzi osobami zhromaždenými na mieste. Iné

skutočnosti zistené neboli.“

Súčasťou vyjadrenia starostu je aj upozornenie Okresnej prokuratúry S. (ďalej len

„okresná prokuratúra“) č. k. Pd 2039/06-8 z 1. marca 2007 vo veci porušenia „ustanovení

o katastri nehnuteľnosti a zápise vlastníckych a iných práv k

nehnuteľnostiam, o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov

a vyhl. č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti v označovaní ulíc a iných

verejných priestranstiev a o číslovaní stavieb.“, v ktorom prokurátor okresnej prokuratúry

reagoval na podnet starostu obce K. týkajúci sa prideľovania súpisných čísel

nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. obce K. obcou Richnava.

Ústavný súd zistil zo zápisnice obvodnej volebnej komisie Richnava, že volieb

starostu konaných 27. novembra 2010 sa zúčastnilo 1023 voličov, ktorým boli vydané

obálky, počet platných hlasovacích lístkov bol na voľbu starostu 966.

Voľby starostu obce sa zúčastnilo 6 kandidátov, pričom víťaz pod č. 6 V. P. dostal

374 hlasov a sťažovateľka ako kandidátka č. 4 dostala 363 hlasov voličov. Rozdiel hlasov v

prospech zvoleného starostu je 11 hlasov voličov.

II.

Podľa (ďalej len „“) ústavný súd je

nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb

prezidenta Slovenskej republiky, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb do

orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.

Podľa prvej vety občania majú právo zúčastňovať sa na správe

verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.

Podľa volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa

tajným hlasovaním. Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon.

Podľa občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným

a iným verejným funkciám.

Podľa o voľbách do

orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „volebný zákon“ alebo

„zákon o voľbách“) volič hlasuje tak, že po opustení priestoru určeného na úpravu

hlasovacích lístkov vloží obálku do volebnej schránky. Voličovi, ktorý sa neodobral do

tohto priestoru, komisia hlasovanie neumožní.

Podľa § 31 ods. 6 poslednej vety zákona o voľbách volič hlasuje tak, aby sa dodržala

tajnosť hlasovania.

Podľa § 33 zákona voľbách za poriadok vo volebnej miestnosti a v jej

bezprostrednom okolí zodpovedá predseda okrskovej volebnej komisie. Jeho pokyny na

zachovanie poriadku vo volebnej miestnosti a dôstojný priebeh hlasovania sú záväzné pre

všetkých prítomných.

Podľa

Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení

jeho sudcov v znení neskorších priepisov (ďalej len „“) ústavný súd

môže vyhlásiť voľby za neplatné...

Predmetom konania je sťažnosť sťažovateľky na neústavnosť a nezákonnosť volieb

starostu obce Richnava podľa .

Účelom takéhoto konania je preskúmanie volebného aktu, ako aj jeho výsledkov

z hľadiska dodržiavania ústavnosti a zákonnosti, a to aj z pohľadu vznesenej námietky.

Ústavný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach uviedol, že ak dôjde v priebehu

volieb k zásahu do ústavných práv, je nepochybné, že je daná právomoc ústavného súdu ako

súdneho orgánu ochrany ústavnosti ().

Podstatou zákonnosti volieb do orgánov samosprávy obcí je uskutočňovanie volieb

v súlade so všetkými právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú volieb do orgánov

samosprávy obcí (). Zistená nezákonnosť volieb do orgánov samosprávy obcí

musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv, ktoré je v konečnom

dôsledku porušením ústavného volebného práva a jeho princípov ().

Ústavný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôvodnil, že voľby sú

prostriedkom pravidelného obnovovania verejnej moci občanmi.

Hrubé, závažné alebo viacnásobné porušenie práv občanov priznaných zákonom

alebo zakladá právomoc ústavného súdu zrušiť napadnutý výsledok volieb alebo

vyhlásiť voľby za neplatné, pretože namietané porušenia práv mohli ovplyvniť priebeh

a výsledok volieb. Pojem „priebeh volieb“ nezahŕňa iba hlasovanie voličov, ale aj všetky

iné úkony subjektov zúčastnených na voľbách, ktoré sú v príčinnej súvislosti s voľbami

().

Volebná komisia je orgánom verejnej moci, ktorý túto vykonáva vo verejnom

záujme. Inak povedané, volebná komisia je inštitúciou verejnej moci a činnosť, ktorú

vykonáva, je činnosťou vykonávanou vo verejnom záujme. Príprava a zabezpečenie volieb

je vo verejnom záujme, a preto vytvorenie orgánu verejnej moci, akým je volebná komisia,

zaraďuje tento orgán medzi orgány verejnej moci. Rozhodnutia volebnej komisie podliehajú

v zmysle súdnemu dohľadu, ak sa ho oprávnené osoby dožadujú.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu okrsková volebná komisia vo voľbách

do obecnej samosprávy plní aj úlohy garanta ústavnosti a zákonnosti samotného volebného

aktu a prvotného sčítania hlasov. Tomuto zodpovedá jej kreovanie, zákonom ustanovené

postupy a zisťovanie volebných výsledkov, ktoré sú prejavom vôle voličov ().

K činnosti miestnej volebnej komisie a k námietke porušovania a marenia volieb

Sťažovateľka uviedla, že predsedníčka volebnej komisie už 22. novembra 2010

požiadala Obvodné oddelenie Policajného zboru v K. „o súčinnosti vo veci zabránenia

trestného činu marenia prípravy a priebehu volieb“, podľa jej informácií „niektorý

z voličov by mal byť za úplatu požiadaný, aby v priestore pre úpravu hlasovacích lístkov

tieto nevyplnil a nevložil ich do obálky, a do urny vhodil len prázdnu obálku“.

Ústavný súd vypočul predsedníčku volebnej komisie M. Č., ktorá uviedla, že bola na

svoju funkciu pripravená školením a v minulosti už bola vo viacerých volebných komisiách.

K priebehu volieb nemala žiadne pripomienky a zápisnicu volebnej komisie podpísala bez

pripomienok. Hlavný problém v činnosti volebnej komisie bol v počte čakajúcich voličov, čo

riešili aj pridaním dvoch miest na prípravu volebných lístkov v čase obeda. Tým sa zvýšil

počet týchto miest na päť a zrýchlil sa priebeh prípravy volebných lístkov. Uviedla, že

žiadala políciu o súčinnosť, pretože sa dozvedela, že sa má porušovať zákon. Pri sčítaní

a v činnosti komisie nezistila žiadne pochybenie, preto zápisnicu miestnej volebnej komisie,

ktorá bola zároveň aj okrskovou volebnou komisiou, podpísala bez pripomienok.

Podobne sa vo svojich výpovediach vyjadrili aj členovia tejto volebnej komisie V. B.,

P. M. a P. K., ktorí opísali činnosť volebnej komisie 27. novembra 2010. Členovia volebnej

komisie uviedli, že nemali pripomienky k činnosti volebnej komisie, a preto zápisnicu

podpísali bez pripomienok. Nezistili žiadne problémy v činnosti komisie, ktorej boli členmi,

ani pri zisťovaní vôle voličov pri sčítaní volebných lístkov.

Pokiaľ išlo o prítomnosť policajnej hliadky v okolí volebnej miestnosti, jednotliví

členovia zaregistrovali ich prítomnosť dva až štyrikrát. Mali informáciu, že predsedníčka

volebnej komisie žiadala asistenciu polície na celý volebný deň z dôvodu, že malo dôjsť

k narušeniu volieb.

K tvrdeniam sťažovateľky sa vyjadril aj zvolený starosta, keď uviedol, že podľa jeho

názoru bol zvolený čestne a spravodlivo. Vo svojom vyjadrení k výpovediam členov volebnej

komisie uviedol, že do časti obce zvanej „osada“ nebola pripustená volebná schránka

(prenosná urna) napriek tomu, že o to tamojší občania žiadali, o čom predložil aj lekárske

potvrdenia M. T. z 28. apríla 2010 a 7. mája 2010, z ktorých vyplýva, že ide

o onkologického pacienta opätovne hospitalizovaného.

Predsedníčka volebnej komisie ani členovia tejto komisie nevedeli uviesť, prečo

nebola prenosná urna v časti obce zvanej „osada.“ Uviedli, že prenosná urna v obci bola

použitá podľa požiadania, ale neuviedli, kto zakázal použiť prenosnú urnu v rómskej osade.

Zvolený starosta predložil ústavnému súdu správu Okresného riaditeľstva

Policajného zboru v S., obvodného oddelenia Policajného zboru v K. z 3. decembra 2010

sp. zn. ORPZ-SN-OPP5/2010, podľa ktorej táto súčasť Policajného zboru nevedie žiadne

konanie, ktoré by malo priamy súvis s konaním volieb.

Ústavný súd listom z 13. decembra 2010 vyžiadal vyjadrenie Obvodného oddelenia

Policajného zboru v K. o bezpečnostnej situácii v obci Richnava 27. novembra 2010 počas

volieb do orgánov samosprávy obce.

Listom sp. zn. ORPZ-SN-OPP5-267/2010 z 5. januára 2011 riaditeľ obvodného

oddelenia uviedol, že Obvodné oddelenie Policajného zboru v K. nevedie žiadne konanie vo

veci priestupku alebo prečinu, ktoré by malo súvis s konaním volieb do samosprávy obcí.

„Voľby prebehli z hľadiska narušenia verejného poriadku alebo nápadu trestných činov

a priestupkov bez nápadu udalostí.

Pred samotnými voľbami bol policajný zbor SR upozornený na možnosť

manipulovania s hlasovacími lístkami v obci Richnava, kde tento list bol prerokovaný na

štábe R OR PZ S., a následne bola do danej obce určená pevná hliadka, ktorá dozerala na

nerušený priebeh volieb v zmysle inštruktáže.

Dňa 27. 11. 2010 v čase o 08:30 hod. prijala stála služba OO PZ K. informáciu, že

v obci Richnava, priamo v rómskej osade dochádza k manipulácii s volebnými lístkami.

Ihneď bola na mieste vyslaná hliadka, ktorá vykonávala hliadkovú službu v tejto obci, kde

vykonala previerky u niekoľkých osôb v rómskej osade obce Richnava avšak hliadka

nezistila žiadny výskyt volebných lístkov mimo volebnej miestnosti medzi osobami

zhromaždenými v rómskej osade obce Richnava.

Iné skutočnosti nahlásené a ani zistené neboli.“

K námietke privážania osôb z osady do volebnej miestnosti a poučovania voličov,

koho majú voliť

Sťažovateľka uviedla, že podľa svedeckých výpovedí obyvateľov obce boli pred

volebnú miestnosť privážaní voliči rómskej osady R. Vodičmi týchto automobilov boli

v bielej Škode Fabia J. G., v žltej Škode Favorit V. P. (syn zvoleného starostu) a v červenej

Škode Favorit L. T. Pred volebnou miestnosťou dovezení voliči mali byť inštruovaní o tom,

koho majú voliť za starostu obce, a to kandidáta č. 6.

Podľa svedkov malo byť privezených minimálne 92 voličov z osady. Jeden zo svedkov

(Ľ. K.) mal v nedeľu 28. novembra 2010 nájsť pred volebnou miestnosťou 23 označených

volebných lístkov.

Vodiči automobilov o spôsobe, akým majú hlasovať, poučili každého voliča, ktorého

priviezli k volebnej miestnosti a odovzdali mu aj predlohu – rozmnožený zoznam kandidátov

so zakrúžkovaným č. 6.

Zvolený starosta k týmto tvrdeniam uviedol „pokiaľ ide o zvážanie voličov, my

bývame od dediny 3 – 5 km, a tí niektorí, ktorí chceli voliť a zo zdravotných dôvodov alebo

pre starobu nemohli pešo tam dôjsť, tak jedno či dve autá ich zobrali dole do obce. Ale, že

to bolo 7 – 8-krát, je klamstvo. Pravda je taká, že ďalších 50 – 100 Rómov chcelo

a nemohlo voliť len preto, lebo bývalá starostka ako sťažovateľka neumožnila im voliť.

Neposlala tam členov volebnej komisie s urnou ani im nezabezpečila ich prevoz za účelom

voľby do volebnej miestnosti...“.

Ďalej uviedol, že „okrem iných skutkov bývalá starostka mala snahu nám znemožniť

aj základné právo účasti na voľbách tak, že zo všetkých domov všade dala pozbierať dávno

predtým pridelené súpisné čísla. Nikomu svoje konanie neodôvodnila dodnes a tento stav

spoluobčanom vážnym spôsobom komplikuje celý čas život. Na uplatnenie práv všade podľa

občianskych preukazov okrem obce žiadajú aj súpisné číslo a my ho nemáme.“

V prílohe svojho vyjadrenia predložil opis upozornenia okresnej prokuratúry sp. zn.

Pd 2039/06 z 1. marca 2007, ktoré sa dotýka odstránenia porušenia zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o katastri nehnuteľností a zápise vlastníckych

a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov a zákona

Slovenskej národnej rady č. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov

a vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. , ktorou sa ustanovujú

podrobnosti v označovaní ulíc a iných verejných priestranstiev a o číslovaní stavieb.

Z upozornenia vyplýva, že okresná prokuratúra upozornila starostku obce (sťažovateľku) na

porušenie citovaných predpisov v súvislosti s prideľovaním súpisných čísel

nehnuteľnostiam v katastrálnom území K. obcou Richnava.

Z uvedeného upozornenia okresnej prokuratúry nevyplýva, že sa dotýka prideľovania

súpisných čísiel v rómskej osade, ako to uvádzal zvolený starosta.

Ako svedkovia boli vypočutí L. T., J. G. a syn zvoleného starostu V. P., ktorí zhodne

uviedli, že dovážali svojich príbuzných z rómskej osady do volebnej miestnosti. Ako dôvod

uviedli značnú vzdialenosť od osady – 3 až 5 km, nemožnosť inej prepravy a tiež zdravotný

stav svojich príbuzných, ktorým nebola poskytnutá prenosná urna do rómskej osady. Všetci

traja vypočutí svedkovia však odmietli, že by dávali inštrukcie privezeným voličom, koho

majú voliť.

Svedkovia Ľ. K., P. K., M. O., A. L. a M. S. zhodne popísali priebeh volebného aktu

tak, že v čase od 8.15 do 16.30 h sa pri volebnej miestnosti zdržovalo množstvo Rómov

z osady, ktorých privážali tri autá, a preto nebolo možné plynule vykonať volebný akt.

Videli, že Rómovia medzi sebou hovoria, mali aj nejaké poznámky na papieri, ale ich obsah

nepoznali.

K námietke ovplyvňovania volieb

Sťažovateľka uviedla, že najmä v rómskej osade malo dochádzať ku kupovaniu

hlasov. Podobne vypovedala aj predsedníčka volebnej komisie M. Č. Pre toto podozrenie

volali hliadku Policajného zboru. Nevedeli však uviesť, kto koho mal podplácať; uviedli, že

svedkovia sa boja vypovedať.

Riaditeľ Obvodného oddelenia Policajného zboru v K. vo svojej správe uviedol, že

opakované hliadky v rómskej osade ani v okolí volebnej miestnosti nezistili činnosť

smerujúcu k mareniu volebného aktu.

Ústavný súd vypočul predsedníčku volebnej komisie M. Č. a členov tejto komisie V.

B., P. M. a P. K.

Svedkovia zhodne popísali priebeh volieb, najmä problémy, ktoré nastali

s príchodom voličov z rómskej osady. Každý druhý z týchto voličov žiadal o asistenciu pri

úprave voličských lístkov z dôvodu, že nevie písať a čítať. Tieto skutočnosti overiť

nevedeli, a preto asistenciu povoľovali v každom prípade.

Keďže sa úprava volebných lístkov predlžovala, okolo obeda vydali opatrenie tým,

že k existujúcim trom miestam na úpravu volebných lístkov pridali ďalšie dve miesta, aby

urýchlili priebeh volieb. Iné rušivé situácie nenastali. Uviedli, že hliadka Policajného zboru

vykonávala kontrolu pri volebnej miestnosti minimálne dva až štyrikrát. Keďže neboli

žiadne problémy so sčítaním hlasovacích lístkov, všetci členovia volebnej komisie podpísali

zápisnicu bez pripomienok.

Svedok Ľ. K., ktorý pracuje ako kurič v materskej škôlke v susedstve volebnej

miestnosti, mal nájsť pri plote v blízkosti volebnej miestnosti 23 prefotených volebných

lístkov so zakrúžkovaným č. 6, ktoré mal zvolený starosta. Tieto lístky odovzdal na

obecnom úrade starostke. O pôvode lístkov a ich distribúcii uviedol, že viacerí občania

o tom vedia, ale nikto nechce vypovedať z dôvodu strachu. Týchto lístkov malo byť

prefotených 800 kusov.

Tvrdenie svedka o náleze lístkov pri volebnej miestnosti nebolo hodnoverne

potvrdené ďalšími osobami, a to napriek tomu, že počas celého dňa sa tam nachádzalo

množstvo voličov. Žiadne lístky ani iné materiály nezistili ani hliadky vyslané z Obvodného

oddelenia Policajného zboru v K., ktoré 27. novembra 2010 monitorovali priebeh volebného

aktu.

Závery

Ústavný súd zabezpečil listinné dôkazy a vypočul svedkov k námietkam vzneseným

sťažovateľkou.

Z predložených dôkazov, ako aj zo svedeckých výpovedí neboli zistené také

skutočnosti, ktoré by vo svojom súhrne znamenali, že došlo k závažnému a hrubému

porušeniu zákona upravujúceho priebeh volieb do orgánov samosprávy obce Richnava.

Ústavný súd zdôrazňuje, že len hrubé, závažné alebo opätovné porušenie zákona

upravujúceho prípravu a priebeh volieb môže byť príčinou na uplatnenie právomoci

ústavného súdu podľa , pričom zistené nezákonné

konanie musí mať priamy vplyv na dosiahnutý výsledok napadnutých volieb (,

a iné).

V tejto súvislosti ústavný súd dodáva, že funkcia ústavného súdu v rámci prieskumu

ústavnosti a zákonnosti volieb nemôže byť vykladaná tak extenzívne, že by v konečnom

dôsledku jeho činnosť mala nahradzovať, prípadne doplňovať činnosť na to povolaných

volebných či iných orgánov, a to dokonca v tom smere, že iba na základe špekulatívne

formulovaných námietok bude ústavný súd podrobne rekonštruovať celý volebný proces

().

Dôkazy navrhnuté sťažovateľkou jednotlivo ani v ich súhrne nepreukázali také

porušenie priebehu volieb, že by ústavný súd musel uplatniť svoju právomoc podľa § 63

ods. 1 .

Na tomto skutkovom a právnom základe ústavný súd podľa § 63 ods. 1 písm. d)

sťažnosť sťažovateľky zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. marca 2011