Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 454/2010
PDF · 204.6 KB
No categories available
II. ÚS 454/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. marca 2011 v senáte
zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Juraja Horvátha a Lajosa Mészárosa
prerokoval prijatú sťažnosť spoločnosti D., a. s., právne zastúpenej advokátom
JUDr. J. B., R., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 31 Cb 97/09 a takto
rozhodol:
1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 31 Cb 97/09 p o r u š i l
základné právo spoločnosti D., a. s., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov,
zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 31 Cb 97/09
p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
3. Spoločnosti D., a. s., p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume
1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť
jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Spoločnosti D., a. s., p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume
382,32 € (slovom tristoosemdesiatdva eur a tridsaťdva centov), ktoré j e Okresný súd
Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť na účet advokáta JUDr. J. B., R., do jedného mesiaca
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
II. ÚS 454/2010-8 z 27. októbra 2010 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti D., a. s. (ďalej len
„sťažovateľka“), právne zastúpenej advokátom JUDr. J. B., R., ktorou namietala porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I
(ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 31 Cb 97/09 (ďalej aj
„napadnuté konanie“).
Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že: „... Sťažovateľ dňa 14. 4. 2009 podal na Okresný
súd Bratislava I (porušiteľ) návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie 41.981,55 €.
Porušiteľ zostal v konaní nečinný.
Nakoľko sťažovateľovi nebola doručená ani po pol roku výzva na zaplatenie súdneho
poplatku, dňa 11. 11. 2009 nahliadol do spisu v informačnej kancelárii súdu. Nahliadnutím
do spisu sťažovateľ zistil nedostatky v návrhu. ...
Napriek absencii výzvy súdu na doplnenie alebo opravu návrhu, sťažovateľ po
nahliadnutí do spisu, tento nedostatok podaním zo dňa 18. 11. 2009 (doručenému osobne
porušiteľovi dňa 19. 11. 2009) odstránil a zároveň urgoval porušiteľa k zaslaniu výzvy na
zaplatenie súdneho poplatku a následnému nariadeniu pojednávania.
Urgencia sťažovateľa zostala bez odozvy zo strany porušiteľa.
Dňa 12. 4. 2009 sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62 a nasl.
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, tým sťažovateľ splnil podmienku ustanovenú v § 53 ods. 1 zákona
Slovenskej národnej rady č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.
Sťažnosť, rovnako ako urgencia zostala bez odozvy.
Sťažovateľ sa súdnym návrhom domáhal vydania platobného rozkazu, t. j.
rozhodnutia v skrátenom konaní!!!!
Postupom súdu, ani po roku a štyroch mesiacoch, sťažovateľovi nebolo umožnené
ani len uhradiť súdny poplatok ako predpoklad vydania rozhodnutia.
Vzniklým prieťahom v konaní je sťažovateľ vystavený riziku, že na strane žalovaného
v konaní sp. zn. 31 Cb 97/2009 môže, zvlášť v dnešnej globálnej ekonomickej situácii, dôjsť
k vytvoreniu takej situácie, že súdne konanie o zaplatenie dlhu bude zmarené, resp.
bezpredmetné. Tento rozmer vzniklej situácie je jedným z dôvodov pre ktoré sa sťažovateľ
domáha zjednania nápravy ústavnou sťažnosťou.
Ako z uvedeného vyplýva, porušiteľ bol v konaní absolútne nečinný, čím porušil
základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené
v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. ...
Nečinnosťou porušiteľ porušil sťažovateľovo právo garantované čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky.
Vzhľadom na predmet sporu (výšku žalovanej istiny) žiadame súd, aby sťažovateľovi
priznal finančné zadosťučinenie vo výške 20.000 € (slovom dvadsaťtisíc euro) a to z týchto
dôvodov:
- porušiteľ svojou nečinnosťou vážne ohrozil vymožiteľnosť sťažovateľovho práva
- porušiteľ svojou nečinnosťou ohrozil finančnú situáciu sťažovateľa, nakoľko
žalovaná suma nie je zanedbateľná
- sťažovateľ musel vynaložiť nemalé náklady na právnu pomoc pri vymáhaní svojho
práva, ktoré by inak nevynaložil, keby porušiteľ postupoval podľa platného právneho
poriadku
V súlade s ustanoveniami § 56 ods. 1 písmena a), ods. 4 a ods. 5 zákona 38/1993 Z.
z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, konaní pred ním a postavení jeho
sudcov, v znení neskorších zmien a na základe vyššie uvedených skutočností, preto žiadame
Ústavný súd aby rozhodol nasledovne:
Základné právo sťažovateľa, upravené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky bolo
postupom Okresného súdu Bratislava I. porušené.
Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Bratislava 1, aby v konaní č. 31 Cb 97/2009
bezodkladne konal a nariadil pojednávanie.
Ústavný súd priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 20.000 €
(slovom dvadsaťtisíc euro), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť na účet
sťažovateľa... do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Porušiteľ je povinný sťažovateľovi zaplatiť náhradu trov právneho zastúpenia...“
2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci
konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr 3832/2010
z 26. novembra 2010 a právny zástupca sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu
okresného súdu z 20. decembra 2010.
2.1 Predsedníčka okresného súdu v úvode svojho vyjadrenia uviedla, že „netrvám na
ústnom prejednaní doručenej ústavnej sťažnosti“, ďalej podala chronologický prehľad
úkonov vykonaných okresným súdom v napadnutom konaní a dodala:
„... Predmetné konanie je poznačené prieťahmi, čo možno považovať v danej veci za
objektívny prieťah. Mám za to, že predmetné konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi
avšak objektívneho charakteru.
V prípade, že Ústavný súd SR dospeje k tomu, že bolo porušené právo sťažovateľa na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, aby bolo vzaté do úvahy, že zákonná sudkyňa
subjektívnym konaním nezavinila vznik prieťahov v konaní. S poukazom na uvedené
objektívne dôvody, za ktorých došlo k prieťahu v konaní, prosím Ústavný súd Slovenskej
republiky, aby uvedené skutočnosti pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia
vzal do úvahy a nepriznal mu finančné zadosťučinenie v plnej výške...“
2.2 Právny zástupca sťažovateľky v reakcii na uvedené vyjadrenie predsedníčky
okresného súdu uviedol:
„... Konštatujem, že z obsahu písomného stanoviska Okresného súdu Bratislava I. a
uvedenej chronológie procesných úkonov súdu je nečinnosť OS Bratislava I. úplne zrejmá a
nebol uvedený jediný konkrétny dôvod, pre ktorý by bolo možné prieťahy v konaní, ktoré
uznáva aj OS Bratislava I. označiť za prieťahy objektívneho charakteru.
Naopak, vyjadrenie súdu chápem ako uznanie že v predmetnom konaní k prieťahom
skutočne došlo.
Máme preto za to, že tento stav nemožno vyvrátiť ani pri ústnom prejednaní sťažnosti
a preto na konaní ústneho pojednávania k sťažnosti netrváme.
Trváme však na tom, že ústavné právo sťažovateľa bolo porušené a žiadame priznať
požadované finančné zadosťučinenie v plnej výške.“
3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (napr.
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania
a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil takýto relevantný
priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 31 Cb 97/09:
Dňa 16. apríla 2009 bol okresnému súdu doručený návrh na začatie konania
a zároveň žiadosť o rozhodnutie platobným rozkazom v právnej veci sťažovateľky proti
odporcovi: A., spol. s r. o., o zaplatenie 41 981,55 €. Vec bola pôvodne zaevidovaná pod
sp. zn. 35 Rob 62/09.
Dňa 7. mája 2009 bola predmetná vec prevedená do oddelenia Cb a zapísaná pod
sp. zn. 31 Cb 97/09 (ako dôvod boli uvedené iné nedostatky – nedostatočné listinné dôkazy,
napr. nepodpísané dodacie listy odporcom, pozn.).
Dňa 19. novembra 2009 právny zástupca sťažovateľky doručil okresnému súdu
urgenciu konať vo veci a zároveň doplnil listinné dôkazné prostriedky.
Dňa 25. novembra 2010 okresný súd uznesením č. k. 31 Cb 97/09-173 vyzval
odporcu, aby sa vyjadril k podanému návrhu na začatie konania, a zároveň vyzval
sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 31 Cb 97/09 dochádza k porušovaniu základného práva
sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,
alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,
správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou
Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)
v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02,
II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka
posudzovaného konania nebola závislá od zložitosti veci. Napokon ani predsedníčka
okresného súdu vo svojom vyjadrení nepoukázala na skutkovú alebo právnu zložitosť
predmetnej veci.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky ako účastníka
konania v preskúmavanej veci, resp. jej zástupcov, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť,
ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých
dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci
a konštatuje, že okresný súd bol v danej veci bez akýchkoľvek zákonných alebo iných
dôvodov dlhodobo nečinný, konkrétne od 7. mája 2009 do 25. novembra 2010.
Na okresnom súde teda v danej veci neboli vykonané počas 1 roka a 6 mesiacov žiadne
úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka počas súdneho
konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy
(pozri napr. I. ÚS 41/02). Uvedené obdobie nečinnosti okresného súdu bez akýchkoľvek
zákonných dôvodov treba považovať za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú
z ústavnoprávneho aspektu netolerovateľné. K uvedenej nečinnosti, a teda k prieťahom
pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku
postupu okresného súdu. Obranu predsedníčky okresného súdu, že v danom prípade
„zákonná sudkyňa subjektívnym konaním nezavinila vznik prieťahov v konaní“, nebolo
možné akceptovať. V tejto súvislosti ústavný súd opakovane zdôraznil, že pri posudzovaní
toho, či bolo porušené právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou)
alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto pri posudzovaní
odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na nekonkretizované skutočnosti označované
ako objektívne vo vyjadrení predsedníčky súdu. V tejto súvislosti ústavný súd už uviedol, že
ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali
príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda vykonanie spravodlivosti bez
zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa
nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové
nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho
konania a mieru ochrany ich práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním na
objektívne možnosti príslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03).
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva
sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.
4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany
sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci
bez zbytočných prieťahov.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľka požadovala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume
20 000 €, ktoré odôvodnila najmä tým, že „porušiteľ svojou nečinnosťou vážne ohrozil
vymožiteľnosť sťažovateľovho práva“.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal
za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona
o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti
zisteného porušenia práv sťažovateľky považuje za primerané vo výške 1 500 €.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 3.
6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľka si uplatnila trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za
tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie sťažnosti 18. augusta
2010 a podanie písomného stanoviska k vyjadreniu okresného súdu z 20. decembra 2010).
Za tri úkony vykonané v roku 2010 patrí odmena v sume trikrát po 120,23 € a režijný paušál
trikrát po 7,21 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho zastúpenia
sťažovateľky predstavujú celkovo sumu 382,32 €.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľky
rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.
7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. marca 2011