Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 454/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. marca 2011 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Juraja Horvátha a Lajosa Mészárosa

prerokoval prijatú sťažnosť spoločnosti D., a. s., právne zastúpenej advokátom

JUDr. J. B., R., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo spoločnosti D., a. s., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov,

zaručené v .

2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Spoločnosti D., a. s., p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume

1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť

jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Spoločnosti D., a. s., p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume

382,32 € (slovom tristoosemdesiatdva eur a tridsaťdva centov), ktoré j e Okresný súd

Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť na účet advokáta JUDr. J. B., R., do jedného mesiaca

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-8 z 27. októbra 2010 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti D., a. s. (ďalej len

„sťažovateľka“), právne zastúpenej advokátom JUDr. J. B., R., ktorou namietala porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Bratislava I

(ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj

„napadnuté konanie“).

Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že: „... Sťažovateľ dňa 14. 4. 2009 podal na Okresný

súd Bratislava I (porušiteľ) návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie 41.981,55 €.

Porušiteľ zostal v konaní nečinný.

Nakoľko sťažovateľovi nebola doručená ani po pol roku výzva na zaplatenie súdneho

poplatku, dňa 11. 11. 2009 nahliadol do spisu v informačnej kancelárii súdu. Nahliadnutím

do spisu sťažovateľ zistil nedostatky v návrhu. ...

Napriek absencii výzvy súdu na doplnenie alebo opravu návrhu, sťažovateľ po

nahliadnutí do spisu, tento nedostatok podaním zo dňa 18. 11. 2009 (doručenému osobne

porušiteľovi dňa 19. 11. 2009) odstránil a zároveň urgoval porušiteľa k zaslaniu výzvy na

zaplatenie súdneho poplatku a následnému nariadeniu pojednávania.

Urgencia sťažovateľa zostala bez odozvy zo strany porušiteľa.

Dňa 12. 4. 2009 sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62 a nasl.

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov, tým sťažovateľ splnil podmienku ustanovenú v § 53 ods. 1 zákona

Slovenskej národnej rady č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.

Sťažnosť, rovnako ako urgencia zostala bez odozvy.

Sťažovateľ sa súdnym návrhom domáhal vydania platobného rozkazu, t. j.

rozhodnutia v skrátenom konaní!!!!

Postupom súdu, ani po roku a štyroch mesiacoch, sťažovateľovi nebolo umožnené

ani len uhradiť súdny poplatok ako predpoklad vydania rozhodnutia.

Vzniklým prieťahom v konaní je sťažovateľ vystavený riziku, že na strane žalovaného

v konaní sp. zn. môže, zvlášť v dnešnej globálnej ekonomickej situácii, dôjsť

k vytvoreniu takej situácie, že súdne konanie o zaplatenie dlhu bude zmarené, resp.

bezpredmetné. Tento rozmer vzniklej situácie je jedným z dôvodov pre ktoré sa sťažovateľ

domáha zjednania nápravy ústavnou sťažnosťou.

Ako z uvedeného vyplýva, porušiteľ bol v konaní absolútne nečinný, čím porušil

základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené

v . ...

Nečinnosťou porušiteľ porušil sťažovateľovo právo garantované

Slovenskej republiky.

Vzhľadom na predmet sporu (výšku žalovanej istiny) žiadame súd, aby sťažovateľovi

priznal finančné zadosťučinenie vo výške 20.000 € (slovom dvadsaťtisíc euro) a to z týchto

dôvodov:

- porušiteľ svojou nečinnosťou vážne ohrozil vymožiteľnosť sťažovateľovho práva

- porušiteľ svojou nečinnosťou ohrozil finančnú situáciu sťažovateľa, nakoľko

žalovaná suma nie je zanedbateľná

- sťažovateľ musel vynaložiť nemalé náklady na právnu pomoc pri vymáhaní svojho

práva, ktoré by inak nevynaložil, keby porušiteľ postupoval podľa platného právneho

poriadku

V súlade s ustanoveniami § 56 ods. 1 písmena a), ods. 4 a ods. 5 zákona 38/1993 Z.

z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, konaní pred ním a postavení jeho

sudcov, v znení neskorších zmien a na základe vyššie uvedených skutočností, preto žiadame

Ústavný súd aby rozhodol nasledovne:

Základné právo sťažovateľa, upravené bolo

postupom Okresného súdu Bratislava I. porušené.

Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Bratislava 1, aby v konaní č.

bezodkladne konal a nariadil pojednávanie.

Ústavný súd priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 20.000 €

(slovom dvadsaťtisíc euro), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť na účet

sťažovateľa... do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Porušiteľ je povinný sťažovateľovi zaplatiť náhradu trov právneho zastúpenia...“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr 3832/2010

z 26. novembra 2010 a právny zástupca sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu

okresného súdu z 20. decembra 2010.

2.1 Predsedníčka okresného súdu v úvode svojho vyjadrenia uviedla, že „netrvám na

ústnom prejednaní doručenej ústavnej sťažnosti“, ďalej podala chronologický prehľad

úkonov vykonaných okresným súdom v napadnutom konaní a dodala:

„... Predmetné konanie je poznačené prieťahmi, čo možno považovať v danej veci za

objektívny prieťah. Mám za to, že predmetné konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi

avšak objektívneho charakteru.

V prípade, že Ústavný súd SR dospeje k tomu, že bolo porušené právo sťažovateľa na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, aby bolo vzaté do úvahy, že zákonná sudkyňa

subjektívnym konaním nezavinila vznik prieťahov v konaní. S poukazom na uvedené

objektívne dôvody, za ktorých došlo k prieťahu v konaní, prosím Ústavný súd Slovenskej

republiky, aby uvedené skutočnosti pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia

vzal do úvahy a nepriznal mu finančné zadosťučinenie v plnej výške...“

2.2 Právny zástupca sťažovateľky v reakcii na uvedené vyjadrenie predsedníčky

okresného súdu uviedol:

„... Konštatujem, že z obsahu písomného stanoviska Okresného súdu Bratislava I. a

uvedenej chronológie procesných úkonov súdu je nečinnosť OS Bratislava I. úplne zrejmá a

nebol uvedený jediný konkrétny dôvod, pre ktorý by bolo možné prieťahy v konaní, ktoré

uznáva aj OS Bratislava I. označiť za prieťahy objektívneho charakteru.

Naopak, vyjadrenie súdu chápem ako uznanie že v predmetnom konaní k prieťahom

skutočne došlo.

Máme preto za to, že tento stav nemožno vyvrátiť ani pri ústnom prejednaní sťažnosti

a preto na konaní ústneho pojednávania k sťažnosti netrváme.

Trváme však na tom, že ústavné právo sťažovateľa bolo porušené a žiadame priznať

požadované finančné zadosťučinenie v plnej výške.“

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v (napr.

).

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil takýto relevantný

priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. :

Dňa 16. apríla 2009 bol okresnému súdu doručený návrh na začatie konania

a zároveň žiadosť o rozhodnutie platobným rozkazom v právnej veci sťažovateľky proti

odporcovi: A., spol. s r. o., o zaplatenie 41 981,55 €. Vec bola pôvodne zaevidovaná pod

sp. zn. .

Dňa 7. mája 2009 bola predmetná vec prevedená do oddelenia Cb a zapísaná pod

sp. zn. (ako dôvod boli uvedené iné nedostatky – nedostatočné listinné dôkazy,

napr. nepodpísané dodacie listy odporcom, pozn.).

Dňa 19. novembra 2009 právny zástupca sťažovateľky doručil okresnému súdu

urgenciu konať vo veci a zároveň doplnil listinné dôkazné prostriedky.

Dňa 25. novembra 2010 okresný súd uznesením č. k. -173 vyzval

odporcu, aby sa vyjadril k podanému návrhu na začatie konania, a zároveň vyzval

sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. dochádza k porušovaniu základného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou

Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. , ,

). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka

posudzovaného konania nebola závislá od zložitosti veci. Napokon ani predsedníčka

okresného súdu vo svojom vyjadrení nepoukázala na skutkovú alebo právnu zložitosť

predmetnej veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky ako účastníka

konania v preskúmavanej veci, resp. jej zástupcov, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť,

ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých

dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci

a konštatuje, že okresný súd bol v danej veci bez akýchkoľvek zákonných alebo iných

dôvodov dlhodobo nečinný, konkrétne od 7. mája 2009 do 25. novembra 2010.

Na okresnom súde teda v danej veci neboli vykonané počas 1 roka a 6 mesiacov žiadne

úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka počas súdneho

konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku

(pozri napr. ). Uvedené obdobie nečinnosti okresného súdu bez akýchkoľvek

zákonných dôvodov treba považovať za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú

z ústavnoprávneho aspektu netolerovateľné. K uvedenej nečinnosti, a teda k prieťahom

pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku

postupu okresného súdu. Obranu predsedníčky okresného súdu, že v danom prípade

„zákonná sudkyňa subjektívnym konaním nezavinila vznik prieťahov v konaní“, nebolo

možné akceptovať. V tejto súvislosti ústavný súd opakovane zdôraznil, že pri posudzovaní

toho, či bolo porušené právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou)

alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto pri posudzovaní

odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na nekonkretizované skutočnosti označované

ako objektívne vo vyjadrení predsedníčky súdu. V tejto súvislosti ústavný súd už uviedol, že

v zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali

príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda vykonanie spravodlivosti bez

zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa

nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové

nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho

konania a mieru ochrany ich práva zaručeného v oslabiť poukázaním na

objektívne možnosti príslušných súdov (pozri napr. ).

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu

podľa a konať vo veci

bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka požadovala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume

20 000 €, ktoré odôvodnila najmä tým, že „porušiteľ svojou nečinnosťou vážne ohrozil

vymožiteľnosť sťažovateľovho práva“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal

za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona

o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti

zisteného porušenia práv sťažovateľky považuje za primerané vo výške 1 500 €.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľka si uplatnila trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za

tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie sťažnosti 18. augusta

2010 a podanie písomného stanoviska k vyjadreniu okresného súdu z 20. decembra 2010).

Za tri úkony vykonané v roku 2010 patrí odmena v sume trikrát po 120,23 € a režijný paušál

trikrát po 7,21 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho zastúpenia

sťažovateľky predstavujú celkovo sumu 382,32 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľky

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. marca 2011