Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 112/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. marca 2011

predbežne prerokoval sťažnosť J. F., t. č. vo výkone väzby, vo veci namietaného porušenia

jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod

sp. zn. a jeho uznesením z 22. decembra 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. F. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. februára

2011 doručená sťažnosť J. F., ktorou namieta porušenie svojho práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 22. decembra 2010 (ďalej len

„napadnuté uznesenie“).

Zo sťažnosti, ako aj z pripojeného napadnutého uznesenia okresného súdu vyplýva,

že okresný súd ním rozhodol podľa tak, že zmenil dôvody

väzby sťažovateľa a rozšíril ich aj o dôvod uvedený v § 71 ods. 2 písm. e) Trestného

poriadku. Proti napadnutému uzneseniu sťažovateľ podal na hlavnom pojednávaní konanom

22. decembra 2010 sťažnosť, ktorú následne aj písomne zdôvodnil a zaslal ju Krajskému

súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“). Krajský súd uznesením sp. zn.

zo 4. januára 2011 rozhodol o sťažovateľom podanej sťažnosti proti uzneseniu

prvostupňového súdu tak, že ju podľa zamietol.

Sťažovateľ ďalej uviedol, že „dňa 27. 12. teda na 3. deň po vyzdvihnutí mojim advokátom

z pošty podal alebo chcel podať môj advokát JUDr. R. H. sťažnosť proti uzneseniu

-708 sťažnosť v zákonnej lehote avšak trestný spis sa už nachádzal na Kraj. súde

v Prešove pretože sudca pravdepodobne tlačil termín skončenia lehoty väzby pri prečine

kde je maximálna dĺžka lehoty 1 rok“.

Sťažovateľ v nadväznosti na uvedené vyslovil názor, že „Krajský súd sa nemohol

vysporiadať s rozhodnutiami pre ďalšie trvanie väzby, nakoľko ako sťažnostný senát podľa

mal preskúmať všetky výroky a konania, ktoré mali predchádzať

konaniu.“.

Na základe uvedeného sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby nálezom rozhodol,

že „bol porušený čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

právo na spravodlivé súdne konanie (právo na obhajobu) postupom Okr. súdu v Bardejove

sp. zn. zo dňa 22. 12. 2010 a aby nariadil porušovateľovi práva moje okamžité

prepustenie z väzby na slobodu, pretože už nie je možné obnoviť stav pred porušením

základného práva alebo slobody!“.

II.

Podľa (ďalej len „“) ústavný súd

rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(v tomto prípade sťažnosti) podľa až vrátane okolností,

ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Pri prerokovaní sťažnosti ústavný súd vychádzal z princípu subsidiarity zakotveného

v . Toto ustanovenie limituje hranice právomoci ústavného súdu

a všeobecných súdov rozhodujúcich v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach, a to

tým spôsobom, že ochrany základného práva a slobody sa na ústavnom súde možno

domáhať v prípade, ak takúto ochranu nemôžu poskytnúť všeobecné súdy.

Vo vzťahu k napadnutému uzneseniu okresného súdu, ktorým boli zmenené dôvody

väzby sťažovateľa, a to tak, že došlo k ich rozšíreniu aj o dôvod uvedený v § 71 ods. 2

písm. e) , sťažovateľ využil zákonnú možnosť a ihneď po jeho vyhlásení

a poučení o opravnom prostriedku podal proti nemu priamo do zápisnice o hlavnom

pojednávaní sťažnosť ( ). O jeho sťažnosti rozhodol krajský

uznesením č. k. -724 tak, že ju zamietol.

Bolo teda v právomoci krajského súdu ako sťažnostného súdu poskytnúť ochranu

označenému právu sťažovateľa. Právomoc krajského súdu poskytnúť sťažovateľovi ochranu

pred zásahom do jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

v danej veci preto vylučuje právomoc ústavného súdu na meritórne prerokovanie sťažnosti

podľa smerujúcej proti postupu okresného súdu a napadnutému

uzneseniu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť smerujúcu proti napadnutému uzneseniu

okresného súdu a postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, odmietol pri jej predbežnom

prerokovaní podľa pre nedostatok právomoci

na jej prerokovanie (obdobne napr. , , ,

, ).

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

V danom prípade sťažovateľ namietal porušenie svojho práva rozhodnutím

okresného súdu sp. zn. z 22. decembra 2010 a tiež postupom predchádzajúcim

jeho vydaniu.

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na to, že rešpektuje prax Európskeho súdu

pre ľudské práva, podľa ktorej osobnú slobodu chráni v zásade čl. 5 dohovoru (napr.

rozsudok De Wilde et al v. Belgicko z 18. júna 1971, AČ. 12, § 65, § 67, § 71, § 72, § 73,

, , atď.), respektíve , pretože predstavujú prísnejšiu a špeciálnu

úpravu dodržania zásad spravodlivého procesu u osoby pozbavenej osobnej slobody, než

aký má na mysli dohovoru. Ustanovenia dohovoru a zahŕňajú

hmotné a tiež procesné atribúty práva na osobnú slobodu vrátane práva na spravodlivé

súdne konanie, a preto na konanie a rozhodovanie súdu o väzbe sú aplikovateľné tieto

špeciálne ustanovenia o osobnej slobode, a nie všeobecné ustanovenie čl. 6 ods. 1 dohovoru

o práve na spravodlivé súdne konanie [resp. garantujúce základné právo

na súdnu ochranu (obdobne napr. , )].

Uvedené skutočnosti boli podkladom na záver ústavného súdu o tom, že sťažnosť

bolo potrebné odmietnuť aj pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Na základe uvedeného ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia, a preto bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami

sťažovateľa uvedenými v sťažnosti vrátane jeho žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu

v konaní pred ústavným súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. marca 2011