Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 110/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. marca 2011

predbežne prerokoval sťažnosť P. M..., G., zastúpeného advokátom Mgr. R. K., Ž., ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Galanta

v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť P. M... o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. decembra

2010 doručená sťažnosť P. M... (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Galanta (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté

konanie“).

Sťažovateľ uviedol, že 20. mája 2009 podal okresnému súdu návrh na vydanie

platobného rozkazu proti odporkyni z dôvodu nezaplatenej kúpnej ceny za dodaný tovar.

Sťažovateľ opísal ďalší priebeh konania takto:

„Okresný súd Galanta na základe Návrhu sťažovateľa na vydanie platobného

rozkazu zo dňa 19. 05. 2009 vydal dňa 15. 06. 2009 platobný rozkaz, č. k. ,

ktorým uložil odporkyni zaplatiť sťažovateľovi istinu vo výške 256.338,87,- Eur

s príslušenstvom a trovy konania.

Odporkyňa podala v zákonnej lehote proti platobnému rozkazu odpor zo dňa

03. 07. 2009, v ktorom neuznáva a odmieta dôvod ako aj výšku navrhovateľom uplatnenej

pohľadávky.

Dňa 09. 08. 2010 bolo z Okresného súdu Galanta právnemu zástupcovi sťažovateľa

doručený Návrh odporkyne na prerušenie konania vedeného pod sp. zn.

a konania sp. zn. až do skončenia konania vedeného pod sp. zn.

tohto času spolu s výzvou na vyjadrenie sa k návrhu

odporkyne.

Odporkyňa vo svojom návrhu na prerušenie konania zo dňa 30. 10. 2009 poukázala

na to, že na Okresnom súde Galanta prebieha konanie vedené pod sp. zn. tohto

času , v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie

súdu.

Dňa 13. 08. 2010 podal právny zástupca sťažovateľa na Okresný súd Galanta

sťažnosť na prieťahy v konaní zo dňa 10. 08. 2010 z dôvodu, že hoci sťažovateľ podal návrh

na začatie konania dňa 20. 05. 2009 od tohto dňa nebolo vo veci rozhodnuté a súd ani

nevytýčil termín pojednávania, čím bolo porušené právo účastníka na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov, upravené v .

Právnemu zástupcovi sťažovateľa bolo dňa 17. 09. 2010 z Okresného súdu Galanta

doručené Vybavenie sťažnosti zo dňa 09. 09. 2010, v ktorej podpredsedníčka Okresného

súdu Galanta označila predmetnú sťažnosť na prieťahy v konaní za čiastočne dôvodnú.

Výzvou zo dňa 13. 12. 2009 bola odporkyňa vyzvaná na opakované predloženie tlačiva

na účely jej oslobodenia od súdnych poplatkov, pričom tlačivo mala súdu zaslať

do 10 dní od doručenia výzvy. Odporkyňa súdu požadované tlačivo nezaslala.

Dňa 14. 10. 2010 bolo právnemu zástupcovi sťažovateľa doručené Uznesenie

Okresného súdu Galanta zo dňa 22. 09. 2010, ktorým zamietol Návrh odporkyne

na prerušenie konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp. zn.

do právoplatného skončenia veci sp. zn. z dôvodu, že nie je dôvod

na prerušenie konania, nakoľko v tomto prípade neprebieha iné konanie, v ktorom by sa

riešila otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu.“

Na základe uvedených skutočností sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd rozhodol,

že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené jeho základné právo

podľa , a súčasne navrhol, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu

„v konaní vedenom pod sp. zn. konať v súlade s ustanoveniami

“, a tiež, aby mu priznal finančné zadosťučinenie

v sume 3 000 € a úhradu trov konania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť,

ktorá je zjavne neopodstatnená.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ).

Ústavný súd zo sťažnosti, z jej príloh a informácie poskytnutej okresným súdom

zistil, že po podaní návrhu sťažovateľa na vydanie platobného rozkazu (20. máj 2009)

okresný súd 15. júna 2009 vydal platobný rozkaz sp. zn. , proti ktorému

odporkyňa 3. júla 2009 podala odpor a následne podaním z 30. októbra 2009 navrhla, aby

okresný súd konanie prerušil „až do skončenia konania vedeného pod sp. zn. “.

V nasledujúcom období okresný súd vykonával iba jednoduché procesné úkony (výzva

sťažovateľovi na vyjadrenie k návrhu na prerušenie konania, výzva a následne aj

opakovaná výzva odporkyni na predloženie potvrdeného tlačiva na oslobodenie od súdnych

poplatkov) až do 22. septembra 2010, keď uznesením zamietol návrh odporkyne

na prerušenie konania. Po podaní odvolania proti uzneseniu okresného súdu z 22.

septembra 2010 a predložení súdneho spisu na rozhodnutie Krajský súd v Trnave (ďalej len

„krajský súd“) uznesením sp. zn. z 30. novembra 2010 odvolanie

odmietol, pričom súdny spis bol spolu s uznesením krajského súdu vrátený okresnému súdu

7. januára 2011 a zákonná sudkyňa následne 16. marca 2011 nariadila termín

pojednávania vo veci na 19. apríl 2011.

Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach (napr. ,

, ) vyslovil, že zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta

v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak

dlho, aby sa dalo uvažovať o zbytočných prieťahoch.

Z tohto právneho názoru vychádzal ústavný súd aj pri predbežnom prerokovaní

predmetnej sťažnosti, keďže konanie na okresnom súde prebieha od 20. mája 2009

a sťažnosť pre namietané porušenie základného práva podľa bola

ústavnému súdu doručená 8. decembra 2010. Ústavný súd je toho názoru, že aj keď postup

okresného súdu v danej veci nebol optimálny (nízkou efektivitou je zjavne poznačené

obdobie od 30. októbra 2009 do 14. októbra 2010, počas ktorého okresný súd bez

významnejšieho posunu v merite veci vykonával iba jednoduché procesné úkony) a spôsobil

určité predĺženie konania, na druhej strane ho však nemožno jednoznačne kvalifikovať ako

taký, ktorý by musel viesť k záveru o porušení základného práva sťažovateľa podľa čl. 48

ods. 2 . Najmä s prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania nemožno v jeho súčasnom

štádiu konštatovať, že prieťahy v postupe okresného súdu dosahujú intenzitu zbytočných

prieťahov, ktoré už nemožno odstrániť, a do úvahy by prichádzala náprava len v konaní

podľa pred ústavným súdom.

Zo sťažnosti a z jej príloh ďalej vyplýva, že na sťažnosť sťažovateľa na prieťahy

v konaní z 10. augusta 2010 podpredsedníčka okresného súdu v podaní z 9. septembra 2010

označenom ako „Vyhovenie sťažnosti“ okrem iného sťažovateľovi oznámila, že „vykonala

so sudcom, ktorému bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie pohovor, uvedené

nedostatky vzal na vedomie a v ďalšom vec prejedná a rozhodne bez prieťahov

pripísateľných v konaní štátu“. Po uplatnení tejto sťažnosti na prieťahy v konaní a prijatí

príslušných opatrení tak, ako už bolo uvedené, okresný súd realizoval procesné úkony

vo veci, pričom v čase podania sťažnosti ústavnému súdu (8. decembra 2010) sa spis

nachádzal na krajskom súde.

Vychádzajúc z obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd v nadväznosti na uvedené

konštatuje, že využitie právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mal sťažovateľ právo

podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov, sa v okolnostiach posudzovanej veci prejavilo ako

účinný prostriedok nápravy, ktorý mal sťažovateľ k dispozícii a úspešne ho aj využil ešte

pred podaním sťažnosti ústavnému súdu. Po upozornení podpredsedníčky okresného súdu

na prieťahy možno z ďalšieho postupu okresného súdu vyvodiť, že podpredsedníčka

okresného súdu na jeho upozornenie adekvátne reagovala a prijala v primeranej lehote

potrebné opatrenia proti nečinnosti v predmetnom konaní. V súčasnosti je vo veci

nariadený termín pojednávania na 19. apríl 2011. Stav namietaného konania v čase

predbežného prerokovania sťažnosti umožňuje vysloviť názor, že opatrenia prijaté

podpredsedníčkou okresného súdu po podaní sťažnosti prispeli aj k odstráneniu

nežiaduceho stavu zapríčineného dovtedajšou nečinnosťou, resp neefektívnou činnosťou

okresného súdu, čo podľa názoru ústavného súdu v okolnostiach prípadu znamená, že

sťažnosť nie je aj z toho dôvodu opodstatnená.

Ústavný súd preto podľa po predbežnom

prerokovaní sťažnosti rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby

po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci

za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalo k zbytočným

prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. marca 2011