Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 110/2011
PDF · 179.25 KB
No categories available
IV. ÚS 110/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. marca 2011
predbežne prerokoval sťažnosť P. M..., G., zastúpeného advokátom Mgr. R. K., Ž., ktorou
namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Galanta
v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Cb 169/2009, a takto
rozhodol:
Sťažnosť P. M... o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. decembra
2010 doručená sťažnosť P. M... (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Galanta (ďalej
len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Cb 169/2009 (ďalej len „napadnuté
konanie“).
Sťažovateľ uviedol, že 20. mája 2009 podal okresnému súdu návrh na vydanie
platobného rozkazu proti odporkyni z dôvodu nezaplatenej kúpnej ceny za dodaný tovar.
Sťažovateľ opísal ďalší priebeh konania takto:
„Okresný súd Galanta na základe Návrhu sťažovateľa na vydanie platobného
rozkazu zo dňa 19. 05. 2009 vydal dňa 15. 06. 2009 platobný rozkaz, č. k. 21 Rob/695/2009,
ktorým uložil odporkyni zaplatiť sťažovateľovi istinu vo výške 256.338,87,- Eur
s príslušenstvom a trovy konania.
Odporkyňa podala v zákonnej lehote proti platobnému rozkazu odpor zo dňa
03. 07. 2009, v ktorom neuznáva a odmieta dôvod ako aj výšku navrhovateľom uplatnenej
pohľadávky.
Dňa 09. 08. 2010 bolo z Okresného súdu Galanta právnemu zástupcovi sťažovateľa
doručený Návrh odporkyne na prerušenie konania vedeného pod sp. zn. 12 Cb/169/2009
a konania sp. zn. 24 Cb/158/2009 až do skončenia konania vedeného pod sp. zn.
8 C/90/2009 tohto času 12 Cb/109/2009 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k návrhu
odporkyne.
Odporkyňa vo svojom návrhu na prerušenie konania zo dňa 30. 10. 2009 poukázala
na to, že na Okresnom súde Galanta prebieha konanie vedené pod sp. zn. 8 C/90/2009 tohto
času 12 Cb/109/2009, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie
súdu.
Dňa 13. 08. 2010 podal právny zástupca sťažovateľa na Okresný súd Galanta
sťažnosť na prieťahy v konaní zo dňa 10. 08. 2010 z dôvodu, že hoci sťažovateľ podal návrh
na začatie konania dňa 20. 05. 2009 od tohto dňa nebolo vo veci rozhodnuté a súd ani
nevytýčil termín pojednávania, čím bolo porušené právo účastníka na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov, upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Právnemu zástupcovi sťažovateľa bolo dňa 17. 09. 2010 z Okresného súdu Galanta
doručené Vybavenie sťažnosti zo dňa 09. 09. 2010, v ktorej podpredsedníčka Okresného
súdu Galanta označila predmetnú sťažnosť na prieťahy v konaní za čiastočne dôvodnú.
Výzvou zo dňa 13. 12. 2009 bola odporkyňa vyzvaná na opakované predloženie tlačiva
na účely jej oslobodenia od súdnych poplatkov, pričom tlačivo mala súdu zaslať
do 10 dní od doručenia výzvy. Odporkyňa súdu požadované tlačivo nezaslala.
Dňa 14. 10. 2010 bolo právnemu zástupcovi sťažovateľa doručené Uznesenie
Okresného súdu Galanta zo dňa 22. 09. 2010, ktorým zamietol Návrh odporkyne
na prerušenie konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 12 Cb/169/2009
do právoplatného skončenia veci sp. zn. 8 C 90/2009 z dôvodu, že nie je dôvod
na prerušenie konania, nakoľko v tomto prípade neprebieha iné konanie, v ktorom by sa
riešila otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu.“
Na základe uvedených skutočností sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd rozhodol,
že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené jeho základné právo
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a súčasne navrhol, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu
„v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Cb/169/2009 konať v súlade s ustanoveniami
Občianskeho súdneho poriadku“, a tiež, aby mu priznal finančné zadosťučinenie
v sume 3 000 € a úhradu trov konania.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom
predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť,
ktorá je zjavne neopodstatnená.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť
preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil
žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by
mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).
Ústavný súd zo sťažnosti, z jej príloh a informácie poskytnutej okresným súdom
zistil, že po podaní návrhu sťažovateľa na vydanie platobného rozkazu (20. máj 2009)
okresný súd 15. júna 2009 vydal platobný rozkaz sp. zn. 21 Rob/695/2009, proti ktorému
odporkyňa 3. júla 2009 podala odpor a následne podaním z 30. októbra 2009 navrhla, aby
okresný súd konanie prerušil „až do skončenia konania vedeného pod sp. zn. 8 C 90/2009“.
V nasledujúcom období okresný súd vykonával iba jednoduché procesné úkony (výzva
sťažovateľovi na vyjadrenie k návrhu na prerušenie konania, výzva a následne aj
opakovaná výzva odporkyni na predloženie potvrdeného tlačiva na oslobodenie od súdnych
poplatkov) až do 22. septembra 2010, keď uznesením zamietol návrh odporkyne
na prerušenie konania. Po podaní odvolania proti uzneseniu okresného súdu z 22.
septembra 2010 a predložení súdneho spisu na rozhodnutie Krajský súd v Trnave (ďalej len
„krajský súd“) uznesením sp. zn. 21 Cob 456/2010 z 30. novembra 2010 odvolanie
odmietol, pričom súdny spis bol spolu s uznesením krajského súdu vrátený okresnému súdu
7. januára 2011 a zákonná sudkyňa následne 16. marca 2011 nariadila termín
pojednávania vo veci na 19. apríl 2011.
Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach (napr. IV. ÚS 343/04,
III. ÚS 59/05, IV. ÚS 311/09) vyslovil, že zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta
v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak
dlho, aby sa dalo uvažovať o zbytočných prieťahoch.
Z tohto právneho názoru vychádzal ústavný súd aj pri predbežnom prerokovaní
predmetnej sťažnosti, keďže konanie na okresnom súde prebieha od 20. mája 2009
a sťažnosť pre namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy bola
ústavnému súdu doručená 8. decembra 2010. Ústavný súd je toho názoru, že aj keď postup
okresného súdu v danej veci nebol optimálny (nízkou efektivitou je zjavne poznačené
obdobie od 30. októbra 2009 do 14. októbra 2010, počas ktorého okresný súd bez
významnejšieho posunu v merite veci vykonával iba jednoduché procesné úkony) a spôsobil
určité predĺženie konania, na druhej strane ho však nemožno jednoznačne kvalifikovať ako
taký, ktorý by musel viesť k záveru o porušení základného práva sťažovateľa podľa čl. 48
ods. 2 ústavy. Najmä s prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania nemožno v jeho súčasnom
štádiu konštatovať, že prieťahy v postupe okresného súdu dosahujú intenzitu zbytočných
prieťahov, ktoré už nemožno odstrániť, a do úvahy by prichádzala náprava len v konaní
podľa čl. 127 ods. 1 ústavy pred ústavným súdom.
Zo sťažnosti a z jej príloh ďalej vyplýva, že na sťažnosť sťažovateľa na prieťahy
v konaní z 10. augusta 2010 podpredsedníčka okresného súdu v podaní z 9. septembra 2010
označenom ako „Vyhovenie sťažnosti“ okrem iného sťažovateľovi oznámila, že „vykonala
so sudcom, ktorému bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie pohovor, uvedené
nedostatky vzal na vedomie a v ďalšom vec prejedná a rozhodne bez prieťahov
pripísateľných v konaní štátu“. Po uplatnení tejto sťažnosti na prieťahy v konaní a prijatí
príslušných opatrení tak, ako už bolo uvedené, okresný súd realizoval procesné úkony
vo veci, pričom v čase podania sťažnosti ústavnému súdu (8. decembra 2010) sa spis
nachádzal na krajskom súde.
Vychádzajúc z obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd v nadväznosti na uvedené
konštatuje, že využitie právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mal sťažovateľ právo
podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, sa v okolnostiach posudzovanej veci prejavilo ako
účinný prostriedok nápravy, ktorý mal sťažovateľ k dispozícii a úspešne ho aj využil ešte
pred podaním sťažnosti ústavnému súdu. Po upozornení podpredsedníčky okresného súdu
na prieťahy možno z ďalšieho postupu okresného súdu vyvodiť, že podpredsedníčka
okresného súdu na jeho upozornenie adekvátne reagovala a prijala v primeranej lehote
potrebné opatrenia proti nečinnosti v predmetnom konaní. V súčasnosti je vo veci
nariadený termín pojednávania na 19. apríl 2011. Stav namietaného konania v čase
predbežného prerokovania sťažnosti umožňuje vysloviť názor, že opatrenia prijaté
podpredsedníčkou okresného súdu po podaní sťažnosti prispeli aj k odstráneniu
nežiaduceho stavu zapríčineného dovtedajšou nečinnosťou, resp neefektívnou činnosťou
okresného súdu, čo podľa názoru ústavného súdu v okolnostiach prípadu znamená, že
sťažnosť nie je aj z toho dôvodu opodstatnená.
Ústavný súd preto podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde po predbežnom
prerokovaní sťažnosti rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby
po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci
za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalo k zbytočným
prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. marca 2011