Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 101/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. marca 2011

predbežne prerokoval sťažnosť A. S., Írsko, zastúpeného advokátom JUDr. D. M., S.,

vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2

a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn.

z 8. decembra 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. S. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. marca 2011

doručená sťažnosť A. S., Írsko (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. D.

M., S., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. z 8. decembra 2010.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Svidník

(ďalej len „okresný súd“) č. k. -133 z 28. februára 2008 bol sťažovateľ určený

za otca maloletého S. B., a bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého v období od 1.

apríla 2005 sumami určenými vo výroku označeného rozsudku. Zároveň bol sťažovateľ

zaviazaný zaplatiť na účet okresného súdu sumu 500 Sk.

Ešte pred vydaním označeného rozsudku okresný súd uznesením

č. k. -112 z 25. januára 2008 ustanovil sťažovateľovi za opatrovníčku

JUDr. N. P., vyššiu súdnu úradníčku (ďalej len „opatrovníčka“). Opatrovníčka sa proti

rozsudku okresného súdu z 28. februára 2008 neodvolala, a preto tento nadobudol

právoplatnosť 22. apríla 2008.

Sťažovateľ podal proti označenému rozsudku okresného súdu 8. marca 2010

odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd namietaným uznesením tak, že ho odmietol

z dôvodu, že bolo podané oneskorene; namietané uznesenie krajského súdu bolo právnemu

zástupcovi sťažovateľa doručené 19. januára 2011.

Sťažovateľ tvrdí, že v konaní pred okresným súdom neboli splnené podmienky na

ustanovenie opatrovníčky v zmysle (ďalej len

„OSP“), keďže okresný súd nevynaložil dostatočné a zákonom predpokladané úsilie na

zistenie pobytu sťažovateľa a nedostatočne prešetril okolnosti pobytu sťažovateľa. Okolnosť

neznámeho pobytu účastníka konania sa musí vždy hodnoverne preukázať a táto povinnosť

zaťažuje súd, ktorý musí vyčerpať všetky možnosti na zistenie, či je pobyt účastníka

skutočne neznámy. Sťažovateľ sa domnieva, že v jeho prípade okresný súd takto

nepostupoval. Navyše sťažovateľ zastáva názor, že okresný súd, ak sa už rozhodol

postupovať v zmysle , mal mu za opatrovníka ustanoviť niekoho z jeho

rodiny, prípadne obec.

Sťažovateľ v nadväznosti na uvedené tvrdí, že „Tým, že súd ako opatrovníka

ustanovil svoju zamestnankyňu, znemožnil žalovanému účasť v konaní a možnosť domôcť sa

svojich práv.“.

Podľa názoru sťažovateľa krajský súd tým, že za dátum doručenia rozsudku

okresného súdu považoval jeho doručenie opatrovníčke, a nie až jeho doručenie

sťažovateľovi v roku 2010, v dôsledku čoho odmietol odvolanie podané sťažovateľom ako

oneskorene podané, zasiahol neprípustným spôsobom do jeho základných práv.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Právo sťažovateľa na spravodlivý proces zaručené v SR

a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a jeho právo na

možnosť konať pred súdom zaručené v SR uznesením Krajského súdu

v Prešove sp. zn. zo dňa 8. decembra 2010 porušené bolo.

2. Uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 8. decembra

2010 zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 314,18 EUR,

ktorú je Krajský súd v Prešove povinný vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu JUDr. D.

M., advokáta, do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd rozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podstata námietok sťažovateľa spočíva v tom, že nesprávnym postupom okresného

súdu, ktorý mu v konaní bez splnenia zákonných podmienok ustanovil opatrovníčku, bola

sťažovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom. Rovnakého pochybenia sa dopustil aj

krajský súd, ktorý akceptoval ustanovenie opatrovníčky sťažovateľovi okresným súdom,

keďže považoval odvolanie podané sťažovateľom za oneskorene podané, pričom vychádzal

z dátumu doručenia predmetného rozsudku okresného súdu z 28. februára 2008

opatrovníčke, a nie sťažovateľovi, čím aj krajský súd odňal sťažovateľovi možnosť konať

pred súdom.

Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom.

Podľa dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených zákonom

o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov okrem rozsudku o obmedzení alebo

pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní

rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí

rodičovstva alebo o osvojení.

Ústavný súd na okresnom súde zistil, že sťažovateľ nepodal proti uzneseniu

krajského súdu sp. zn. z 8. decembra 2010 dovolanie.

V ustanovení sú taxatívne vypočítané procesné vady konania takého

stupňa závažnosti, pre ktorý je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (rozsudku aj

uzneseniu) odvolacieho súdu; pokiaľ sa v konaní vyskytne niektorá z týchto procesných

vád, je dovolanie prípustné aj proti rozhodnutiu, proti ktorému inak tento opravný

prostriedok nie je prípustný. Prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia je tak založená

na princípe univerzality, čo znamená, že dovolaním možno napadnúť každé rozhodnutie

odvolacieho súdu bez ohľadu na povahu, resp. predmet konania. Navyše, záver

o prípustnosti dovolania v danom prípade podporuje aj text , keďže išlo

o konanie, v ktorom sa rozhodovalo o určení rodičovstva (otcovstva).

Z uvedeného zjavne vyplýva, že ak sťažovateľ zastával názor, že postupom krajského

súdu v spojení s postupom okresného súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, mal

možnosť napadnúť namietané uznesenie krajského súdu v zákonnej lehote (§ 240 ods. 1

) dovolaním podľa z dôvodu, že v konaní došlo k vade uvedenej v

písm. f) . Ak sťažovateľ proti namietanému uzneseniu krajského súdu dovolanie

nepodal, nevyčerpal opravné prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv

a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený.

Meritórne preskúmanie sťažnosti sťažovateľa ústavným súdom v situácii, keď

sťažovateľ nevyužil právny prostriedok ochrany svojich základných práv, ktorý mu zákon

účinne poskytuje, t. j. nepodal dovolanie, hoci ho podať mohol a mal, by bolo porušením

princípu subsidiarity ako sťažnostného atribútu vzťahu medzi ústavným súdom a sústavou

všeobecných súdov, na ktorom je založené rozhodovanie o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1

.

Vzhľadom na tieto skutočnosti a závery ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

odmietol sťažnosť sťažovateľa z dôvodu neprípustnosti (§ 25 ods. 2 v spojení § 53 ods. 1

).

Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. marca 2011