Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 403/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-47

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. marca 2011 v senáte

zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Jána Auxta a Rudolfa Tkáčika

prerokoval sťažnosť E. J., B., zastúpenej advokátom JUDr. N. T., K., vo veci namietaného

porušenia jej základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bánovce nad Bebravou v konaní vedenom pod sp. zn.

(pôvodne vedenom pod sp. zn. a na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn.

BN – ) v súvislosti s ich úkonmi pre dovolacie konanie a takto

rozhodol:

1. Základné právo E. J. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bánovce nad Bebravou v konaní vedenom pod sp. zn.

v súvislosti s jeho úkonmi pre dovolacie konanie p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bánovce nad Bebravou v konaní vedenom pod sp. zn.

v súvislosti s jeho úkonmi pre dovolacie konanie p r i k a z u j e konať bez zbytočných

prieťahov.

3. E. J. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 € (slovom päťsto eur), ktoré jej

j e Okresný súd Bánovce nad Bebravou p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky u k l a d á uhradiť E. J. trovy konania

v sume 303,30 € (slovom tristotri eur a tridsať centov) na účet jej právneho zástupcu

advokáta JUDr. N. T., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Okresný súd Bánovce nad Bebravou j e p o v i n n ý uhradiť štátu trovy konania

v sume 303,30 € (slovom tristotri eur a tridsať centov) na účet Kancelárie Ústavného súdu

Slovenskej republiky č. 7000060515/8180 vedený v Štátnej pokladnici do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 18. januára

2011 č. k. -34 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť E. J. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) a svojho práva podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. v súvislosti s jeho úkonmi pre dovolacie konanie.

Predseda okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti

podaním sp. zn. z 13. októbra 2010, z ktorého okrem iného vyplýva podrobná

chronológia úkonov vykonaných okresným súdom v exekučnom konaní vedenom proti

sťažovateľke ako povinnej, ako aj podaním z 8. marca 2011 sp. zn. , z ktorého

vyplýva, že okresný súd vo veci koná a v predmetnom konaní nie je ešte rozhodnuté

o návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, a to z dôvodu, že súd koná o ďalších

procesných návrhoch podaných sťažovateľkou.

V podaniach okresný súd tiež uviedol, že „Sťažovateľka na výzvu súdu, potom ako

exekútor navrhol exekúciu zastaviť pre nemajetnosť, aby uviedla či trvá na podanom

dovolaní a návrhu na oslobodení od súdnych poplatkov a neustanovení bezplatného

právneho zástupcu z radov advokátov pre dovolacie konanie oznámila súdu, že na svojich

podaniach trvá. Sťažovateľka podala dňa 12. 09. 2005 dovolanie, o ktorom k dnešnému dňu

nie je rozhodnuté, a to z dôvodu, že po vrátení spisu dovolacím súdom dňa 01. 06. 2009

v konaní bolo potrebné rozhodnúť o odvolaní sťažovateľky proti rozhodnutiu o

neoslobodení od súdnych poplatkov a neustanovení bezplatného právneho zástupcu z radov

advokátov pre dovolacie konanie...

Dňa 26. 06. 2009 bola vec predložená odvolaciemu súdu. Odvolací súd na základe

podaného odvolania sťažovateľkou rozhodol o zrušení prvostupňového rozhodnutia o

neoslobodení od súdnych poplatkov a neustanovení bezplatného právneho zástupcu z radov

advokátov pre dovolacie konanie a vec okresnému súdu vrátil na ďalšie konanie (spis

doručený okresnému súdu dňa 09. 02. 2010).

Okresný súd Bánovce nad Bebravou bezodkladne po doplnení dokazovania dňa

08. 03. 2010 o návrhu sťažovateľky opätovne rozhodol a sťažovateľke priznal čiastočné

oslobodenie pre dovolacie konanie vo výške v 1/2 (jednej polovici) a ustanovil pre

dovolacie konanie zástupcu z radov advokátov v osobe Mgr. R. Š., advokáta so sídlom

kancelárie v B. Proti tomuto rozhodnutiu sťažovateľka opäť podala odvolanie, a vec bola

bezodkladne dňa 15. 04. 2010 a po jeho vrátení odvolacím súdom opätovne dňa 11. 05.

2010 predložená odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní. Po rozhodnutí odvolacieho

súdu (rozhodnutie okresného súdu bolo potvrdené) bola vec vrátená okresnému súdu dňa

07. 09. 2010. Následne okresný súd ustanoveného zástupcu uznesením zo dňa 01. 10. 2010

vyzval na doplnenie a opravu dovolania v zmysle pokynu dovolacieho súdu (uznesenie

ustanovený advokát prevzal dňa 04. 10. 2010), ktorému lehota na doplnenie a opravu v

súčasnosti ešte neuplynula.“.

Okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti tiež uviedol, že „vo veci koná. Potom

ako súd ustanoveného zástupcu sťažovateľky uznesením zo dňa 01. 10. 2010 vyzval na

doplnenie a opravu dovolania v zmysle pokynu dovolacieho súdu, súd vec 18. 11. 2010

predložil Najvyššiemu súdu SR na rozhodnutie, kde sa vec nachádza i v súčasnosti.

Mám za to, že v konaní nedošlo k subjektívnym prieťahom zo strany tunajšieho súdu,

z dôvodov uvedených vo vyjadrení zo dňa 13. 10. 2011 a navrhujem, aby ústavný súd

rozhodol, že právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní

porušené nebolo a nepriznal sťažovateľke ňou žiadané finančné odškodnenie a náhradu

trov konania.“.

Právny zástupca sťažovateľky sa k stanovisku okresného súdu vyjadril podaním

doručeným ústavnému súdu 21. marca 2011, v ktorom zotrval na svojom predchádzajúcom

vyjadrení.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka v sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie jeho záležitosti podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v exekučnom konaní v súvislosti

s úkonmi (nečinnosťou okresného súdu) pre uskutočnenie dovolacieho konania.

Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností, z písomných vyjadrení

účastníkov konania a zo spisu okresného súdu sp. zn. ústavný súd zistil

takýto relevantný priebeh a stav predmetného konania:

Pred okresným súdom prebieha exekučné konanie od augusta 2002 na základe

návrhu oprávnenej S. B... proti povinnej (sťažovateľke) o vymoženie sumy 14 979 Sk

s prísl. Sťažovateľka podala proti exekúcii námietky, o ktorých okresný súd rozhodol tak, že

jej námietky právoplatne zamietol uznesením z 13. júna 2003. Následne okresný súd

zamietol aj návrh sťažovateľky na zastavenie exekúcie uznesením z 26. augusta 2003.

Okresný súd Trenčín neskôr uznesením sp. zn. z 29. marca 2005

rozhodol tak, že sťažovateľke nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov a nevyhovel jej

žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov a ďalej uznesením zo 4. apríla

2005 zamietol návrh sťažovateľky na nariadenie predbežného opatrenia. Tieto uznesenia

boli potvrdené uznesením Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) z 10. júna

2005.

Dňa 12. septembra 2005 sťažovateľka doručila okresnému súdu dovolanie proti

uzneseniu krajského súdu z 10. júna 2005 a 24. apríla 2007 podala aj návrh na ustanovenie

advokáta pre dovolacie konanie a žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa 18. januára 2008 súdny exekútor doručil Okresnému súdu Trenčín návrh na

zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti a 15. apríla 2008 okresný súd vyzval

sťažovateľku, či trvá na podanom dovolaní a návrhu na oslobodenie súdnych poplatkov

a ustanovenie zástupcu z radov advokátov pre dovolacie konanie.

Okresný súd uznesením z 9. januára 2009 nepriznal sťažovateľke oslobodenie od

súdnych poplatkov pre dovolacie konanie a návrh na ustanovenie právneho zástupcu pre

dovolacie konanie zamietol. Dňa 11. marca 2009 okresný súd vyzval sťažovateľku na

doplnenie dovolania a 28. apríla 2009 bol spis predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“), z ktorého bol predčasne vrátený späť 1. júna 2009.

Uznesením krajského súdu zo 4. februára 2010 bolo uznesenie okresného súdu

z 9. januára 2009 zrušené a vec bola vrátená späť na ďalšie konanie a uznesením z 8. marca

2010 okresný súd priznal sťažovateľke čiastočne oslobodenie od súdnych poplatkov a

ustanovil právneho zástupcu z radov advokátov pre dovolacie konanie.

Dňa 24. marca 2010 doručila sťažovateľka okresnému súdu odvolanie proti jeho

uzneseniu z 8. marca 2010 a rozhodnutím z 9. augusta 2010 krajský súd potvrdil napadnuté

uznesenie okresného súdu z 8. marca 2010.

Dňa 27. septembra 2010 sťažovateľka doručila okresnému súdu „žiadosť

o vyhlásenie exekúcie za neprípustnú“.

Následne okresný súd ustanoveného zástupcu 1. októbra 2010 vyzval na doplnenie

a opravu dovolania a vec 18. novembra 2010 predložil najvyššiemu súdu, kde sa vec

nachádza aj v súčasnosti.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (a práva podľa dohovoru) vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu (m. m. ).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len

„ESĽP“) v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľku.

1. Pokiaľ ide o prvé z uvedených kritérií, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie

o procesných návrhoch sťažovateľky ako povinnej v exekučnom konaní treba považovať

za konanie tak po právnej, ako aj po stránke faktickej (skutkovej) za pomerne jednoduché

(obdobne napr. ). Namietané konanie nevykazuje žiadne znaky

komplikovanosti, pričom ani okresný súd vo svojich vyjadreniach neoznačil namietané

konanie ako skutkovo alebo právne zložité.

2. K hodnoteniu správania sťažovateľky ústavný súd na jednej strane konštatuje,

že sťažovateľka využívala svoje oprávnenia dané jej procesnými predpismi a opakovane

podávala aj sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu, ale aj svojím

správaním čiastočne prispela k predĺženiu napadnutého konania, keď jej úkony zbytočne

predlžujú toto exekučné konanie, o čom svedčí to, že zatiaľ nie je rozhodnuté iba o návrhu

súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti sťažovateľky z januára

2008 a tiež o jej návrhu na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú (zo septembra 2010), pretože

okresný súd koná o jej procesných návrhoch v súvislosti s dovolacím konaním.

3. Posledným kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či pri rozhodovaní

v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu. Tu

je potrebné uviesť, že okresný súd a Okresný súd Trenčín spočiatku konali o jej procesných

návrhoch od začatia konania (2002) až do roku 2005 (napr. uznesením sp. zn.

z 29. marca 2005 rozhodol o nepriznaní oslobodenia sťažovateľky od súdnych poplatkov

a nevyhovel jej žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov a následne

uznesením zo 4. apríla 2005 zamietol návrh sťažovateľky na nariadenie predbežného

opatrenia). Tieto uznesenia boli potvrdené uznesením krajského súdu z 10. júna 2005.

Na druhej strane však obdobie od 12. septembra 2005, keď sťažovateľka doručila

okresnému súdu dovolanie proti uzneseniu krajského súdu, až do 15. apríla 2008, keď

okresný súd vyzval sťažovateľku, či trvá na podanom dovolaní a návrhu na oslobodenie

súdnych poplatkov v trvaní 31 mesiacov, považuje za obdobie úplnej nečinnosti okresného

súdu.

Aj keď okresný súd ďalší úkon urobil už 9. januára 2009, t. j. uznesením nepriznal

sťažovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov pre dovolacie konanie a zamietol jej návrh

na ustanovenie právneho zástupcu pre dovolacie konanie, jeho činnosť bola ďalej aj

neefektívna, pretože od 18. januára 2008, keď súdny exekútor doručil návrh na zastavenie

exekúcie z dôvodu nemajetnosti o tomto návrhu, ešte nerozhodol a spis predložil na

rozhodnutie najvyššiemu súdu o dovolaní sťažovateľky až 18. novembra 2010.

Na základe toho ústavný súd konštatuje existenciu zbytočných prieťahov v konaní

okresného súdu počas uvedeného obdobia, v ktorom tento nekonal a nepostaral sa

zákonným spôsobom o odstránenie právnej neistoty sťažovateľky.

Ústavný súd preto neakceptoval vyjadrenie, že okresný súd konal a vo veci neboli

zistené žiadne prieťahy, pričom ústavný súd posudzoval konanie z hľadiska posudzovania

porušenia označených práv (pôvodne vedené pred Okresným súdom Trenčín i na súčasnom

okresnom súde) ako jeden celok.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru,

tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

Podľa môže ústavný súd prikázať, aby ten, kto

základné právo alebo slobodu porušil svojou nečinnosťou, vo veci konal bez zbytočných

prieťahov v konaní.

Keďže v posudzovanej veci sa v súčasnosti spis nachádza už na najvyššom súde,

ústavný súd už nepovažoval za potrebné rozhodnúť v zmysle ustanovenia § 56 ods. 3

písm. a) , t. j. prikázať okresnému súdu, aby vo veci konal, aj keď

sťažovateľka o to v sťažnosti výslovne žiadala.

III.

V súlade s sa ústavný súd tiež zaoberal

žiadosťou sťažovateľky o priznanie finančného zadosťučinenia.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Sťažovateľka požadovala finančné zadosťučinenie v sume 33 000 € najmä z dôvodu,

že je „povinná trpieť stav právnej neistoty...“.

Vzhľadom na všetky okolnosti danej exekučnej veci, ktorá sa vyvíja v prospech

sťažovateľky, jej správanie zhodnotené v časti II, bode 2 nálezu, ústavný súd dospel

k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa nie je pre sťažovateľku dostatočným

zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej finančné

zadosťučinenie v sume 500 € podľa .

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov právneho zástupcu sťažovateľky,

ktoré jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom, pretože

sťažovateľke bol ustanovený právny zástupca uznesením ústavného súdu č. k.

-15 z 27. októbra 2010.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2009, ktorá

bola 721,40 €. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby urobené v roku 2010 (prevzatie

a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1

písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to každý úkon po 120,23 €, t. j. za dva úkony 240,46 €,

čo spolu s režijným paušálom 2 x 7,21 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje spolu sumu

254,88 €. K tomu je potrebné pripočítať podľa § 18 ods. 3 vyhlášky aj 19 % DPH (48,42 €),

teda celková suma priznaných trov konania predstavuje sumu 303,30 €.

Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je Kancelária ústavného súdu povinná

uhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky JUDr. N. T., K., (§ 31a zákona o ústavnom

súde v spojení s ) v lehote dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia ( ) a v rovnakej lehote

je túto sumu povinný uhradiť okresný súd na účet Kancelárie ústavného súdu.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. marca 2011