Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 134/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. marca 2011

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. F. L., CSc., B., zastúpeného advokátom JUDr. S. J.,

Advokátska kancelária, B., pre namietané porušenie jeho základného práva na súdnu

ochranu podľa , základného práva nebyť odňatý

svojmu zákonnému sudcovi podľa , práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením Okresného súdu

Bratislava II č. k. -84 z 12. októbra 2009 a postupom a uznesením

Krajského súdu v Bratislave č. k. -100 z 30. septembra 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. F. L., CSc., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. januára

2011 doručená sťažnosť Ing. F. L., CSc., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného

advokátom JUDr. S. J., Advokátska kancelária, B., pre namietané porušenie jeho

základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej

len „ústava“), základného práva nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods.

1 , práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na účinný prostriedok

nápravy podľa čl. 13 dohovoru postupom a uznesením Okresného súdu Bratislava II (ďalej

len „okresný súd“) č. k. -84 z 12. októbra 2009 a postupom a uznesením

Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. -100 z 30.

septembra 2010.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:

«... K zásahu do základných ľudských práv a slobôd sťažovateľa došlo v konaní

vedenom pred Okresným súdom Bratislava II, č. k. , na určenie porušenia

práva na príslušný súd, zákonného sudcu a účinný prostriedok nápravy a v konaní vedenom

pred Krajským súdom v Bratislave, č. k. ...

Sťažovateľ podal dňa 17. 9. 2007 na Okresnom súde Bratislava II návrh na určenie

porušenia práva na príslušný súd, zákonného sudcu a účinný prostriedok nápravy podľa

dôkazu č. 1. Súd zmienený návrh evidoval podľa dôkazu č. 2 v konaní č. pred

zákonnou sudkyňou JUDr. K. F.

Sťažovateľ bol pravdepodobne úspešný svojou námietkou podľa dôkazu č. 4

a Najvyšší súd SR pravdepodobne vec prikázal späť Okresnému súdu Bratislava II. Takéto

uznesenie však nebolo sťažovateľovi nikdy doručené a sťažovateľ na existenciu takéhoto

rozhodnutia usúdil len z okolnosti, že vo veci náhle opäť konal Okresný súd Bratislava II

v konaní č. ...

... Citované znenie petitu žaloby súd prvého stupňa odmietol uznesením na č. l. 84

z 12. 10. 2009, podľa dôkazu č. 15, s jediným odôvodnením, že návrh nie je v zmysle § 80

písm. b), c) ani žalobou na splnenie povinnosti, ani určovacou žalobou (str. 2. cit.

uznesenia, 2. odsek zhora), pričom na doplnenú časť (2) petitu súd neprihliadol

s odôvodnením podľa , podľa ktorého na iné podanie, ktoré podľa svojho

obsahu nespĺňa náležitosti návrhu na začatie konania, ak nie je riadne opravené alebo

doplnené, súd neprihliada.

Sťažovateľ podal voči odmietavému uzneseniu súdu odvolanie podľa dôkazu č. 16.

Toto odvolanie zamietol Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. -100

z 30. 9. 2010, ktoré sťažovateľ prevzal dňa 22. 11. 2010, podľa dôkazu č. 17, ktorým

odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Z uznesenia podľa dôkazu č. 15

nemožno zistiť, či odvolací súd prihliadol na celé požadované znenie petitu návrhu podľa

podania sťažovateľa z 9. 9. 2009...

Odmietnutím prejednať žalobu sťažovateľa na nápravu škody spôsobenej

nezákonným uznesením valného zhromaždenia, ktoré spoločnosť utajila pred svojim

spoločníkom v rozpore so zákonom, súdy sťažovateľovi odňali a medzinárodným

dohovorom garantované právo na účinný prostriedok nápravy.

Odmietnutím prejednať vec vedenú na Okresnom súde Bratislava II pod

č. k. súdy Slovenskej republiky sťažovateľovi odmietli i právo napraviť

nezákonný stav, a preto bolo porušené právo sťažovateľa na účinný prostriedok nápravy...

Podľa dôkazu č. 2 bola vec Okresného súdu Bratislava II, č. k. , na

tomto súde pri podaní návrhu pôvodne vedená pod č k. . Podľa potvrdenia

Okresného súdu Bratislava II z 17. 9. 2007 z 14:12:11 hod., vec č. k. bola

pridelená na rozhodnutie sudcovi tunajšieho súdu: JUDr. K. F. a táto sudkyňa je zákonnou

sudkyňou sťažovateľa dodnes, pretože je dodnes sudkyňou Okresného súdu Bratislava II.

Sťažovateľ sa domnieva, že k odňatiu zákonného sudcu došlo využitím rozvrhu práce

Okresného súdu Bratislava II, na základe ktorého pravdepodobne predsedníčka súdu vec

pridelila z občianskoprávneho oddelenia do obchodného oddelenia použitím

neoprávneného tvrdenia, že návrhom je uplatnená vec podľa ...

Navrhujem, aby Ústavný súd SR priznal sťažovateľovi náhradu nemajetkovej ujmy

v takej výške, ktorou by aspoň čiastočne zmiernil dôsledky, ktoré štát sťažovateľovi spôsobil

nemožnosťou nápravy nezákonného stavu. Žiadam, aby Ústavný súd SR priznal

sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie ako náhradu nemajetkovej ujmy

vyjadrenej v peniazoch vo výške 3.000,-€...»

Sťažovateľ je toho názoru, že postupom a uznesením okresného

súdu č. k. -84 z 12. októbra 2009 a postupom a uznesením krajského súdu

č. k. -100 z 30. septembra 2010 bolo porušené jeho základné právo na súdnu

ochranu podľa , základné právo nebyť odňatý svojmu zákonnému

sudcovi podľa , právo na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru a právo na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru. Porušenie svojich

práv vidí v tom, že okresný súd uznesením č. k. -84 z 12. októbra 2009 jeho

návrh odmietol z dôvodu nedoplnenia návrhu požadovaným spôsobom, hoci bol na to

okresným súdom vyzvaný, a krajský súd uznesením č. k. -100

z 30. septembra 2010 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd v náleze vyslovil

porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa , základného

práva nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi podľa , práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na

účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru postupom a uznesením okresného súdu

č. k. -84 z 12. októbra 2009 a postupom a uznesením krajského súdu

č. k. -100 z 30. septembra 2010, aby zrušil napadnuté uznesenie okresného

súdu a krajského súdu a vec vrátil na ďalšie konanie a priznal primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 3 000 € a náhradu trov konania vo výške 314,18 €.

Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadril krajský súd,

zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr. . februára 2011, v ktorom

sa uvádza:

„... Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. , účastníkov

konania Ing. F. L., CSc. c/a B., spol. s r. o., o určenie práva na príslušný súd, zákonného

sudcu a účinný prostriedok nápravy, bola predložená tunajšiemu súdu dňa 22. 01. 2010,

prerokovaná bola v zložení senátu JUDr. A. R. ako predseda senátu a JUDr. D. M. a JUDr.

E. E. ako členovia senátu.

Odvolací súd vec rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením

dňa 25. 10. 2010 tak, že uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bol

návrh žalobcu zo dňa 17. 09. 2007 odmietnutý, bolo potvrdené a žalobcovi bola uložená

povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v sume 143,85 €.

Vzhľadom na absenciu základného súdneho spisu Okresného súdu Bratislava II

sp. zn. , ktorý bol v dôsledku podaného dovolania navrhovateľom (v danom

prípade sťažovateľom), zaslaný dňa 15. 02. 2011 na Najvyšší súd Slovenskej republiky, viac

k veci zo zberného spisu neviem uviesť...“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až vrátane okolností, ktoré

by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,

uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde...

Podľa nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto Dohovorom boli

porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa

porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.

1. Pokiaľ ide o uznesenie okresného súdu č. k. -84 z 12. októbra

2009, preskúmaniu ústavnosti tohto rozhodnutia ústavným súdom bráni princíp subsidiarity

zakotvený v , podľa ktorého ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach

fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv

alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd ().

Takýmto súdom bol krajský súd, ktorý napadnuté uznesenie preskúmal v odvolacom

konaní. V tejto časti ústavný súd sťažnosť odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej

prerokovanie.

2. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu

možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr.

, , ).

Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej o zjavnú

neopodstatnenosť návrhu ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom prerokovaní nezistí

žiadnu možnosť porušenia označených základných práv alebo slobôd, reálnosť ktorých by

mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie ().

Teda úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní návrhu nie je, aby určil, či

preskúmavanie veci predloženej navrhovateľom odhalí existenciu porušenia niektorých

z práv alebo slobôd zaručených alebo medzinárodnou zmluvou, ktorú Slovenská

republika ratifikovala a stala sa súčasťou jej právneho poriadku, ale spočíva len v tom, aby

určil, či toto preskúmanie vylúči akúkoľvek možnosť existencie takéhoto porušenia.

Ústavný súd teda môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý

pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený ().

Základnou námietkou sťažovateľa obsiahnutou v odôvodnení jeho sťažnosti bolo

jeho presvedčenie, že krajský súd, ktorý vo veci konal a rozhodoval, porušil jeho základné

právo na prístup k súdu, základné právo nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi a právo

na účinný prostriedok nápravy tým, že jeho návrh na začatie konania odmietol.

Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach pravidelne vyslovuje názor, že nie je v zásade

oprávnený preskúmavať a posudzovať skutkové a právne závery všeobecných súdov, ku

ktorým dospeli pri interpretácii a aplikácii zákonov a ktoré sa stali základom pre ich

rozhodnutia. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách (, ).

Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly

zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo

arbitrárne a z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali za

následok porušenie základného práva alebo slobody (, ).

V odôvodnení uznesenia krajského súdu č. k. -100 z 30. septembra

2010 sa uvádza:

«... Prvostupňový súd napadnutým uznesením návrh žalobcu zo dňa 17. 09. 2007

doplnený podaním zo dňa 27. 11. 2007 a 09. 09. 2009 odmietol, žalovanému nepriznal

právo na náhradu trov konania a súčasne rozhodol o vrátení súdneho poplatku za podaný

návrh v sume 325,30 Eur. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na ust. § 43 ods. 1 - 3 O. s.

p. a uviedol, že žalobca sa svojim návrhom zo dňa 17. 09. 2007 a následne na základe

uznesení súdu doplnený podaniami zo dňa 27. 11. 2007 a 09. 09. 2009 domáhal určenia, že

žalovaný mu znemožnil podanie žaloby na určenie neplatnosti uznesení valného

zhromaždenia spoločnosti žalovaného konaného dňa 28. 11. 2000, ktorým bolo zmenené

sídlo spoločnosti žalovaného. Uviedol, že uznesením zo dňa 14. 08. 2009 vyzval žalobcu,

aby v lehote 30 dní doplnil petit návrhu tak, aby ten bol presný, určitý, zrozumiteľný

a najmä vykonateľný. Konštatoval, že žalobca síce podaním zo dňa 09. 09. 2009 doplnil

petit návrhu, nie však požadovaným spôsobom a tento petit nie je v zmysle ust. § 80 písm. b)

a c) ani žalobou na splnenie povinnosti, ani určovacou žalobou...

Proti tomuto uzneseniu sa v zákonnej lehote odvolal žalobca. V dôvodoch odvolania

vyčítal súdu prvého stupňa predovšetkým to, že mu postupom súdu bola odňatá možnosť

konať pred súdom, ako i to, že nesprávne zistil skutkový stav veci a vec nesprávne právne

posúdil. Poukázal na SR, Listiny základných práv a

slobôd, ako aj príslušné ustanovenia procesného práva obsiahnuté v Občianskom súdnom

poriadku a hmotnoprávne ustanovenia zakotvené v a vyslovil názor,

že jeho žaloba spĺňa všetky náležitosti vyžadované zákonom a žiadal preto napadnuté

uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie...

Krajský súd ako súd odvolací ( ) preskúmal napadnuté uznesenie

súdu prvého stupňa podľa , prejednal odvolanie žalobcu podľa

ust. bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu

a dôvodmi odvolania, ako aj stanoviskom žalovaného k odvolaniu dospel k záveru, že

napadnuté uznesenie je vecne správne.

Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca žalobou doručenou súdu prvého stupňa dňa

17. 09. 2007 žiadal, aby súd určil, že žalovaný mu znemožnil podanie žaloby na určenie

neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti žalovaného zo dňa 28. 01. 2000,

na základe ktorého bolo zmenené sídlo spoločnosti žalovaného, v trojmesačnej prekluzívnej

lehote, čím ho poškodil v práve na konanie pred príslušným súdom a zákonným sudcom

a zároveň žiadal určenie, že predmetné uznesenie je neplatné. Následne podaním zo dňa

27. 11. 2007 (po doručení uznesenia súdu zo dňa 02. 11. 2007) a podaním zo dňa

09. 09. 2009 (po doručení uznesenia zo dňa 14. 08. 2009) upravil preto žalobný petit tak,

ako je uvedený v týchto podaniach.

Podľa ust. veta prvá a druhá konanie sa začína na návrh, pričom

návrh má okrem náležitostí uvedených v ust. , okrem iného obsahovať

okrem opísania pravdivých skutočností a dôkazov, na ktoré sa dovoláva, obsahovať aj

uvedenie čoho sa svojim návrhom domáha. Podľa ustanovenia a sa

návrhom na začatie konania možno domáhať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti,

ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva alebo o určení, či tu

právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Zo znenia

týchto ustanovení teda vyplýva, že žalobca môže podať žalobu na plnenie (§ 80 písm. b)

), alebo určovaciu žalobu. Z právnej teórie, ale aj zo súdnej praxe a konštantnej

judikatúry je zrejmé, že určovacia žaloba, za akú ju považuje žalobca, má miesto len vtedy,

ak možno zabrániť porušeniu práva účastníka konania. Takejto žalobe nemožno prisvedčiť

keď už právo bolo porušené. Vtedy prichádza do úvahy len žaloba na plnenie.

Naviac je potrebné uviesť, že či žaloba na plnenie alebo určovacia žaloba musí

obsahovať žalobný petit, ktorý v prípade úspechu v konaní bude aj vykonateľný. V opačnom

prípade takáto žaloba nemá právne opodstatnenie. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobcom

navrhnutý petit je nevykonateľný a teda nemá žiadne právne následky. Prvostupňový súd

preto správne postupoval, pokiaľ žalobcu uznesením na odstránenie vád podania vyzval.

Vzhľadom k tomu, že žalobca tento nedostatok žaloby neodstránil, prvostupňový súd

správne podanie žalobcu podľa ust. odmietol...»

Skutkové a právne závery krajského súdu sú v danom prípade jasne zdôvodnené

a toto zdôvodnenie je i náležite zhodnotené. Krajský súd sa vysporiadal s námietkami

obsiahnutými v odvolaní sťažovateľa ústavne predvídaným spôsobom. Závery krajského

súdu sú podradené príslušným právnym ustanoveniam, ktorými sa daná právna vec

spravuje. Sťažovateľ bol uznesením okresného súdu zo 14. augusta 2009 vyzvaný na

doplnenie návrhu na začatie konania. Sťažovateľ doplnenie síce vykonal, avšak ani po

tomto doplnení nebolo možné považovať jeho podanie za žalobu, ktorej petit by bol

vykonateľný. Vzhľadom na to okresný súd uznesením č. k. -84

z 12. októbra 2009 odmietol návrh sťažovateľa a krajský súd uznesením

č. k. -100 z 30. septembra 2010 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

Odmietnutie návrhu, ktorý sťažovateľ nedoplnil, resp. neopravil v intenciách výzvy

všeobecného súdu, nie je možné v danom prípade považovať za odňatie práva na prístup

k súdu ani za odňatie práva na zákonného sudcu a ani za porušenie práva na účinný

prostriedok nápravy. Ústavný súd nezistil možnosť porušenia základného práva sťažovateľa

nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi.

Ústavný súd nepovažuje odôvodnenie uznesenia krajského súdu č. k.

100 z 30. septembra 2010 za zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného

hľadiska neospravedlniteľné, resp. udržateľné do tej miery, aby malo za následok porušenie

označených ústavnoprocesných práv sťažovateľa. Samotná skutočnosť, že sa sťažovateľ

s rozhodnutím krajského súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej

neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti jeho postupu.

Ústavný súd poukazuje na to, že obsahom základného práva podľa čl. 46 ods. 1

a práva podľa dohovoru nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym

názorom účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní (,

).

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní nezistil žiadne skutočnosti signalizujúce

možnosť porušenia základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu zaručeného čl. 46

ods. 1 , základného práva nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi podľa

ods. 1 , práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru a práva na

účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru, preto sťažnosť v časti namietajúcej

postup a uznesenie krajského súdu č. k. -100 z 30. septembra 2010 odmietol

ako zjavne neopodstatnenú.

Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez ďalšieho právneho významu

zaoberať sa ostatnými návrhmi sťažovateľa, ktoré sú viazané na úspech v merite veci.

Na základe uvedeného rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. marca 2011