Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 276/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-42

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 31. marca 2011 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcu Jána

Lubyho o sťažnosti MUDr. D. B., B., zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 35

takto

rozhodol:

1. Základné právo MUDr. D. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Trnava p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. MUDr. D. B. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom

dvetisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Trnava p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky u k l a d á uhradiť trovy

konania MUDr. D. B. v sume 465,83 € (slovom štyristošesťdesiatpäť eur a osemdesiattri

centov) na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. I. R., K., do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

5. Okresný súd Trnava j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania MUDr. D. B. v sume

465,83 € (slovom štyristošesťdesiatpäť eur a osemdesiattri centov) na účet Kancelárie

Ústavného súdu Slovenskej republiky vedený v Štátnej pokladnici do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. marca 2010

doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.

48 ods. 2 (ďalej len „“), porušenia a

práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd vyhovel návrhu sťažovateľa na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred

ústavným súdom a uznesením č. k. -13 z 30. augusta 2010 mu ustanovil za

právnu zástupkyňu v konaní pred ústavným súdom vedenom pod sp. zn.

advokátku JUDr. I. R., K.

Právna zástupkyňa doplnila podaním doručeným ústavnému súdu 5. januára 2011

pôvodnú sťažnosť sťažovateľa, v ktorom okrem prehľadu dosiaľ vykonaných úkonov

okresného súdu uviedla, že „sťažovateľ považuje obdobie od podania návrhu zo dňa 29. 6.

2005 až do dnešného dňa za neprimerane dlhé a poznačené zbytočnými prieťahmi. Konanie

vo veci náhrady škody spôsobenej orgánmi verejnej moci nie je ani po 5 rokoch a 6

mesiacoch právoplatne skončené“.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd prijal

sťažnosť na ďalšie konanie a aby prijal nález, že okresný súd porušuje jeho základné právo

zaručené a právo podľa dohovoru a porušuje

, a aby prikázal okresnému súdu ďalej konať bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa na neverejnom zasadnutí

senátu podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), a keďže v časti

namietajúcej porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

nezistil dôvody na jej odmietnutie podľa ,

rozhodol o jej prijatí v tejto časti na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 14. februára 2011

predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrila k otázke vhodnosti ústneho pojednávania,

a zároveň ju vyzval, aby sa vyjadrila aj k sťažnosti a jej prijatiu na ďalšie konanie.

Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti z 25. februára 2011

sp. zn. doručenom ústavnému súdu 14. marca 2011 konštatovala, že

v označenej veci čiastočne došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a uviedla, že súhlasí

s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho prerokovania, keďže od neho nemožno očakávať

ďalšie objasnenie veci.

Predsedníčka okresného súdu ďalej ku konaniu vedenému pod sp. zn. 35/C/58/2005

okrem iného uviedla:

«... 1. Skutková a právna zložitosť sporu:

Skutkovo a právne ide o zložitý spor, nakoľko sa jedná o žalobu o náhradu škody

spôsobenej orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci podľa

2. Prehľad procesných úkonov od nápadu veci až doposiaľ:

Žaloba bola podaná 29. 6. 2005. Ako žalovaný bola označená Slovenská republika -

I. v zastúpení Ministerstvom vnútra SR, II. v zastúpení Generálnej prokuratúry SR. Žalobou

žiadal žalobca určiť povinnosť žalovaných v I. a II. rade zaplatiť spoločne a nerozdielne

ušlý zisk 7.000,- Sk mesačne od mája 1999 do vyrovnania škody, majetkovú ujmu a

poškodenie zdravia vo výške 10.000.000,- Sk, náhradu zvýšených nákladov po invalidizácii

žalobcu vo výške (strata zárobku a následne zníženie dôchodku) 10.000.000,- Sk. Spis bol

pridelený sudkyni JUDr. Z. K.

Dňa 23. 1. 2006 sudkyňa žiadala pripojenie spisu , ktorý nebolo možné

pripojiť, nakoľko sa nachádzal v dôsledku odvolania žalobcu na Krajskom súde v Trnave.

Uznesením zo dna 28. 6. 2006, ktoré žalobca prevzal 13. 7. 2006, súd vyzval žalobcu

na doplnenie žaloby o odôvodnenie uplatňovanej náhrady ušlého zisku a náhrady po

invalidizácii.

Žalobca podaním zo dňa 18. 7. 2006 doplnil žalobu.

Zákonná sudkyňa JUDr. Z. K. bola preložená od 1. 1. 2007 na iný súd a vec bola

pridelená sudkyni Z. Z. dňom 26. 1. 2007.

Konanie bolo prerušené uznesením zo dňa 13. 2. 2007 do právoplatného skončenia

konania o spôsobilosti na právne úkony MUDr. D. B., vedeného na Okresnom súde

Bratislava II pod spisovou značkou . Žalobca sa proti tomuto uzneseniu odvolal

a vzniesol námietku zaujatosti sudkyne Z. Z. Po vyjadrení sudkyne k námietke zaujatosti bol

spis predložený 2. 3. 2007 na rozhodnutie o námietke zaujatosti na Krajský súd v Trnave.

Dňa 15. 3. 2007 Krajský súd v Trnave vrátil spis bez meritórneho rozhodnutia ako

bezdôvodne predložený, keďže žalobca namieta postup sudkyne v konaní o prejednávanej

veci, preto sa na jeho námietku zaujatosti neprihliada.

Dňa 21. 3. 2007 sudkyňa dala do spisu úpravu na uloženie spisu na lehotu do 12. 4.

2007 stým, že má byť urobený dopyt na Okresný súd Bratislava II, v akom štádiu je konanie

o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony žalobcu. Okresný súd Bratislava II oznámil

15. 6. 2007, že dňa 15. 5. 2007 bolo rozhodnuté o tom, že súd MUDr. B. nepozbavuje ani

neobmedzuje spôsobilosti na právne úkony a dňa 12. 7. 2007 doručil tunajšiemu súdu

právoplatný rozsudok č. k. -366 zo dňa 15. 5. 2007.

Dňa 4. 9. 2007 bolo doručované odvolanie žalobcu žalovaným na písomné

vyjadrenie. Po zaslaní vyjadrení bol spis dňa 13. 10. 2007 predložený Krajskému súdu

v Trnave na rozhodnutie o odvolaní. Odvolací súd uznesením zo dňa 13. 11. 2007

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil.

Dňa 11. 12. 2007 bolo doručované uznesenie krajského súdu účastníkom konania

a 17. 1. 2008 súd zaslal žalobcovi tlačivo „Potvrdenie o osobných, majetkových

a zárobkových pomeroch" na oslobodenie od súdnych poplatkov. Dňa 4. 2. 2008 žalobca

odpovedal na výzvu, kde poučil sudkyňu, že žaloba podaná v r. 2005 proti štátu SR je

zo zákona oslobodená od poplatkov.

Dňa 18. 3. 2008 bola doručovaná žaloba žalovaným na vyjadrenie v lehote 15 dní.

Žalovaní sa k žalobe vyjadrili 30. 4. 2008 a 6. 5. 2008.

Dňa 13. 5. 2008 sudkyňa vyžiadala spis Krajského súdu v Trnave sp. zn.

a . Krajský súd v Trnave 3. 6. 2008 oznámil, že spis

bol v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR Bratislava postúpený na

Okresný súd Trnava.

Dňa 11. 6. 2008 sudkyňa vytýčila pojednávanie na 22. 9. 2008. Dňa 31. 7. 2008

žalobca navrhol predvolať šiestich svedkov a upravil petit.

Pojednávanie dňa 22. 9. 2008 bolo odročené na neurčito z dôvodu žiadosti žalobcu

o ustanovenie zástupcu z radov advokátov.

Dňa 24. 9. 2008 žalobca podal námietku zaujatosti voči sudkyni.

Výzvou zo dňa 29. 9. 2008 sudkyňa vyzvala žalobcu, aby v lehote 10 dní oznámil

dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený a kedy sa žalobca o dôvode vylúčenia sudcu

dozvedel. Žalobca prevzal výzvu 14. 10. 2008. Dňa 20. 10. 2008 žalobca odpovedal na

výzvu súdu.

Dňa 4. 11. 2008 bolo žalobcovi zaslané tlačivo „Potvrdenie o osobných,

majetkových a zárobkových pomeroch“, ktoré prevzal 1. 12. 2008. Zároveň bol vyzvaný

Okresný dopravný inšpektorát OR PZ B. a Geodetický a kartografický úrad B. o oznámenie,

či evidujú vozidlá a nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu.

Dňa 4. 12. 2008 žalobca oznámil, že žaloba je zo zákona oslobodenia od poplatkov,

preto nie je potrebné skúmanie majetku. Ďalej uviedol „Dodržujte zákony, prestaňte sa

správať ako sliepky!“

Dňa 5. 12. 2008 bola doručená odpoveď Geodetického a kartografického úradu B. aj

s LV č. 6112 a 5111 a 15. 12. 2008 bolo doručené oznámenie Krajského dopravného

inšpektorátu B.

Uznesením zo dňa 14. 1. 2009 súd zamietol žiadosť žalobcu o ustanovenie zástupcu

z radov advokátov. Uznesenie bolo doručené žalobcovi 30. 1. 2009 a 9. 2. 2009 bolo

doručené odvolanie proti „totálne sprostému uzneseniu“.

Dňa 10. 3. 2009 bola doručovaná kópia odvolania žalobcu žalovaným s tým, aby sa

k nemu do 15 dní písomne vyjadrili. Dňa 3. 4. 2009 a 6. 4. 2009 bolo doručené vyjadrenie

žalovaných k odvolaniu.

Dňa 7. 4. 2009 sudkyňa predložila odvolanie Krajskému súdu v Trnave, ktorý dňa

7. 5. 2009 vec vrátil bez vydania rozhodnutia o odvolaní ako predčasne predloženú,

nakoľko odvolanie smeruje proti uzneseniu, ktorý vydal vyšší súdny úradník

a z predkladacej správy nie je zrejmé, že sa sudca venoval prípadnej možnosti rozhodnúť

o odvolaní proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka bez jeho predloženia odvolaciemu

súdu.

Dňa 11. 5. 2009 sudkyňa predložila odvolanie opätovne krajskému súdu, nakoľko

odvolaniu žalobcu nemieni vyhovieť.

Dňa 31. 12. 2009 bolo doručené súdu uznesenie Krajského súdu v Trnave, ktorým

uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, kde bolo zároveň

uvedené, že na námietku zaujatosti proti sudkyni odvolací súd neprihliadol, nakoľko

dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti spočívajúce v postupe sudcu v konaní

o prejednávanej veci.

Dňa 31. 12. 2009 bolo uznesenie krajského súdu doručované účastníkom a 21. 1.

2010 sudkyňa predložila spis vyššej súdnej úradníčke na ustanovenie zástupcu z radov

advokátov. Dňa 8. 2. 2010 bola uznesením ustanovená žalobcovi za zástupcu advokátka

JUDr. B. Š., ktorá 4. 3. 2010 podala proti uzneseniu odvolanie, nakoľko bola zamestnaná

ako advokátska koncipientka u JUDr. J. C., ktorý bol v konaní Okresného súdu Trnava sp.

zn. ako žalovaný žalobcom o zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške

5.000.000,- Sk.

Dňa 19. 3. 2010 sudkyňa zrušila uznesenie zo dňa 8. 2. 2010 a ustanovila žalobcovi

za zástupcu advokáta JUDr. Z. P.

Dňa 9. 4. 2010 JUDr. Z. P. požiadal o pozbavenie funkcie právneho zástupcu z

dôvodu jeho pracovnej vyťaženosti.

Dňa 8. 6. 2010 sudkyňa zamietla návrh JUDr. Z. P. na pozbavenie funkcie právneho

zástupcu navrhovateľa. Dňa 29. 6. 2010 JUDr. P. podal odvolanie voči tomuto uzneseniu.

Dňa 1. 7. 2010 sudkyňa predložila spis s odvolaním právneho zástupcu na Krajský

súd v Trnave, kde sa nachádza doteraz. ...

... Opätovne chcem upozorniť na skutočnosť, že sťažovateľ vystupuje ako

navrhovateľ v mnohých konaniach tunajšieho súdu, pričom jeho podania sú nejasné a

prieťahy v konaní sú spôsobované práve nejasnosťou podaní, neochotou sťažovateľa

spolupracovať so súdom a neodôvodnenými sťažnosťami, odvolaniami, návrhmi na

disciplinárne a trestné stíhanie sudcov. Jeho podania sú plné invektív voči sudcom,

vulgarizmov, a je veľmi obtiažne prejednávať a rozhodovať sťažovateľove návrhy na začatie

konania.»

Právna zástupkyňa sťažovateľa ústavnému súdu podaním z 21. marca 2011

(doručeným ústavnému súdu 23. marca 2011) oznámila, že netrvá na ústnom prerokovaní

sťažnosti. Na stanovisko predsedníčky okresného súdu zareagovala takto:

«Predsedníčka okresného súdu v predmetnom vyjadrení uvádza chronológiu

konania, pričom neuvádza, či sťažnosť sťažovateľa považuje za dôvodnú alebo nie.

Predsedníčka okresného súdu považuje vec za právne a skutkovo zložitú, keďže sa

jedná o žalobu o náhradu škody spôsobenej orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej

moci. Podľa názoru sťažovateľa je vec súčasťou štandardnej agendy všeobecných súdov,

pričom je potrebné zdôrazniť, že v uvedenom konaní nie je potrebné aplikovať právnu

úpravu iného štátu, ani v ňom nebolo doposiaľ nariadené znalecké dokazovanie, ktoré by čo

i len čiastočne odôvodňovali tvrdenie predsedníčky okresného súdu. Je taktiež potrebné

zdôrazniť, že právna úprava zakotvujúca zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci je platná od roku 2003, uvedené konanie nie je teda poznačené ani

zložitosťou pri aplikácii právnej normy.

V prípade, ak by však ústavný súd s vyjadrením predsedníčky okresného súdu

súhlasil, je potrebné zdôrazniť, že z uvedenej chronológie konania jednoznačne vyplýva, že

konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi a ani skutková a právna zložitosť veci nemôže

ospravedlniť, že konanie nie je ani po takmer 6 rokoch právoplatne skončené.

Opätovne je potrebné poukázať na to, že prvý úkon okresného súdu bol urobený až

po jednom roku po podaní návrhu, a to dňa 28. 06. 2006, ktorým súd vyzval žalobcu na

doplnenie žaloby o odôvodnenie uplatňovanej náhrady ušlého zisku a náhrady po

invalidizácii.

Je taktiež potrebné zdôrazniť, že okresný súd vyzval sťažovateľa na vyplnenie tlačiva

Potvrdenie o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch na oslobodenie od súdnych

poplatkov, ktoré však bolo pre účely predmetného konania úplne bezpredmetné. Samotný

sťažovateľ podaním zo dňa 04. 02. 2008 poukázal na skutočnosť, že konanie je ex lege

oslobodené od súdnych poplatkov vzhľadom na charakter tohto konania. Pričom po

opätovnom doručení „potvrdenia o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch“, túto

skutočnosť opakovane súdu uviedol dňa 04. 12. 2008.

S poukazom na vyššie uvedené je sťažovateľ toho názoru, že v predmetnom konaní sa

prejavuje nesústredenosť súdu na vec, ktorej sa dalo predísť. Táto skutočnosť vyplýva aj

z chronológie uvedenej v predmetnom vyjadrení, kde sa uvádza, že Krajský súd v Trnave po

predložení odvolania vrátil vec okresnému súdu bez prejednania veci ako predčasne

predloženú, keďže odvolanie smerovalo proti uzneseniu, ktoré vydal vyšší súdny úradník

a z predkladacej správy nebolo zrejmé, či sa sudca venoval prípadnej možnosti rozhodnúť

o odvolaní proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka bez predloženia veci odvolaciemu

súdu. ...

V predmetnom vyjadrení predsedníčka okresného súdu ďalej uvádza: „opätovne

chcem upozorniť na skutočnosť, že sťažovateľ vystupuje ako navrhovateľ v mnohých

konaniach tunajšieho súdu, pričom jeho podania sú nejasné a prieťahy v konaní sú

spôsobované práve nejasnosťou podaní, neochotou sťažovateľa spolupracovať so súdom

a neodôvodnenými sťažnosťami, odvolaniami, návrhmi na disciplinárne a trestné stíhanie

sudcov.“

Z predloženej chronológie konania jednoznačne vyplýva, že zo strany sťažovateľa

nedošlo k žiadnej významnej okolnosti, ktorá by mu mala byť pripísaná na ťarchu pri

posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom. ...

Vzhľadom na uvedené nemôže byť pripísané na ťarchu sťažovateľovi ani to, že

v predmetnom konaní využíval možnosti dané mu zákonom.

Ako vyplýva z vyjadrenia predsedníčky okresného súdu pojednávanie konané dňa

29. 09. 2008 bolo odročené na neurčito z dôvodu žiadosti žalobcu o ustanovenie zástupcu

z radov advokátov. Dňa 19. 03. 2010 vec pojednávajúca sudkyňa zrušila uznesenie zo dňa

08. 02. 2010 a ustanovila žalobcovi za zástupcu advokáta JUDr. Z. P. O jednoduchom

procesnom úkone ako je ustanovenie zástupcu z radov advokátov tak odporca rozhodoval

takmer pol roka.

Pokiaľ predsedníčka okresného súdu v predmetnom vyjadrení uvádza, že

sťažovateľove „podania sú nejasné a prieťahy v konaní sú spôsobované práve nejasnosťou

podaní, neochotou sťažovateľa spolupracovať so súdom...“, je potrebné uviesť, že

z predloženej chronológie takáto skutočnosť žiadnym spôsobom nevyplýva. Sťažovateľ bol

dva krát vyzvaný súdom, aby doplnil neúplné podanie, a to okrem iného aj žalobu, pričom

tomu zo strany súdu bolo učinené až po roku od jej podania. Sťažovateľ na výzvy súdu

odpovedal v primeranej lehote.

Skutočnosť, že sťažovateľ vystupuje ako navrhovateľ v mnohých konaniach u

odporcu nemôže byť sťažovateľovi pričítaná na ujmu, a to ani v prípade, ak by uvedením

tejto skutočnosti chcela predsedníčka okresného súdu poukázať na zaťaženosť súdu

vysokým počtom vecí. ...»

Právna zástupkyňa vo svojom podaní vyčíslila trovy konania v konaní pred ústavným

súdom za 3 úkony právnej služby vykonané v rokoch 2010 a 2011 v sume 465,83 €.

Súčasne oznámila, že sťažovateľ súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho

pojednávania o jeho prijatom návrhu.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva

upraveného v , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ zároveň namietal aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý

má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota účastníka konania neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý

znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m.

). Základnou povinnosťou súdu i sudcu je preto zabezpečiť taký procesný

postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa

účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej aj

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa povinný robiť

vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie

dôkazov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ako aj práva podľa

ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú:

právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho

konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj

povahu prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ktoré ústavný súd uplatňuje

pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie a

dohovoru, ústavný súd vychádzajúc zo skutočnosti, že predmetom konania pred okresným

súdom je rozhodovanie o návrhu sťažovateľa, ktorým sa domáha náhrady škody spôsobenej

orgánmi verejnej moci podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú

pri výkone moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, konštatuje, že

vec je súčasťou štandardnej agendy všeobecných súdov a nie je právne ani skutkovo zložitá.

2. Správanie sťažovateľa ako navrhovateľa v tomto konaní je druhým kritériom,

ktoré sa uplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru. Z obsahu súdneho spisu ústavný súd zistil, že sťažovateľ

v doterajšom priebehu napadnutého konania podal viacero procesných návrhov (námietky

zaujatosti, žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu, úprava petitu), s ktorými sa okresný

súd musel zaoberať a rozhodnúť o nich. Ústavný súd v tejto súvislosti konštatoval, že išlo

o procesné návrhy, na ktoré mal sťažovateľ právo podľa príslušných ustanovení

, ale tieto objektívne spôsobili predĺženie napadnutého

konania. Z uvedeného dôvodu tieto skutočnosti ústavný súd zohľadnil pri rozhodovaní

o primeranom finančnom zadosťučinení.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup samotného okresného súdu. Ústavný súd súčasne pri

posudzovaní veci prihliadal aj na prvú vetu, podľa ktorej len čo sa

konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva podľa

, ako aj práva podľa dohovoru môže dôjsť nielen

neodôvodnenou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou, resp.

nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu

právnej neistoty účastníkov konania v primeranom čase (m. m. napr. ,

, ).

Zo sťažnosti, z vyjadrenia predsedníčky okresného súdu, ako aj z obsahu súdneho

spisu zhodne vyplynulo, že sťažovateľ podal 29. júna 2005 žalobu okresnému súdu proti

Slovenskej republike (v zastúpení Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky a Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky). Sťažovateľ ako žalobca žiadal určiť povinnosť

žalovaných zaplatiť mu spoločne a nerozdielne „ušlý zisk 7.000 - Sk mesačne od mája 1999

do vyrovnania škody“, „nemajetkovú ujmu a poškodenie zdravia“ v sume 10 000 000 Sk

a „náhradu zvýšených nákladov po invalidizácii (strata zárobku a následne zníženie

dôchodku)“ v sume 10 000 000 Sk. Čo sa týka procesných úkonov súdu zistených zo spisu

sp. zn. , tie sa v zásade v plnom rozsahu zhodujú s úkonmi, ktoré uviedla

vo svojom doplnení právna zástupkyňa sťažovateľa a vo svojom vyjadrení aj predsedníčka

okresného súdu.

Vychádzajúc z obsahu spisu ústavný súd konštatoval, že v doterajšom priebehu

napadnutého konania, ktoré nie je po 5 rokoch a 9 mesiacoch od svojho začatia právoplatne

skončené (pričom okresný súd vo veci zatiaľ ani meritórne nerozhodol) došlo

k neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu v období od podania žaloby až po prerušenie

konania uznesením z 13. februára 2007 (jeden a pol roka) a následne tiež v období od

12. júla 2007, keď bol okresnému súdu doručený rozsudok Okresného súdu Bratislava II

č. k. -366 z 15. mája 2007, až do konca roka 2007.

Podľa názoru ústavného súdu okresný súd v priebehu rokov 2008 – 2009 konal

neefektívne a nesústredene, opakoval jednoduché procesné úkony (zisťovanie majetkových

pomerov sťažovateľa), pričom nariadil vo veci iba jedno pojednávanie na 29. september

2008, ktoré bolo odročené na neurčito. V priebehu roka 2010 okresný súd takmer výlučne

riešil otázku ustanovenia právneho zástupcu sťažovateľovi v uvedenom konaní, ktorá dosiaľ

nie je uzavretá.

V nadväznosti na uvedené ústavný súd uzavrel, že okresný súd v konaní sp. zn.

tým, že bol v konaní čiastočne nečinný, že konal opakovane neefektívne

a nesústredene, konal so zbytočnými prieťahmi, čím porušil základné právo sťažovateľa na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo na

prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie

alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127

ods. 3 ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať

tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

V súlade s ústavný súd prikázal

okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných

prieťahov.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ žiadal aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

50 000 € z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti ako „satisfakciu za opakované delikty

sudkyne“.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý si vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

a berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu, najmä správanie účastníka

konania (sťažovateľa), ako aj skutočnosť, že konanie vo veci sťažovateľa nebolo do

rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd považoval za odôvodnené

priznať sťažovateľovi sumu 2 000 € ako primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56

ods. 4 .

Ústavný súd napokon rozhodol podľa aj

o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s právnym zastupovaním

advokátkou JUDr. I. R., K. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal

z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok

2009, ktorá bola 695,41 €, ako aj z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva

Slovenskej republiky za I. polrok 2010, ktorá bola 741 €, keďže išlo o jeden úkon právnej

služby vykonaný v roku 2010 a o dva úkony právnej služby vykonané v roku 2011. Úhradu

priznal za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, spísanie sťažnosti a

vyjadrenie) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“) v sume 382,32 € (za jeden úkon právnej služby po 120,23 € a za dva úkony

právnej služby po 123,50 €), 1 x režijný paušál 7,21 € a 2 x režijný paušál po 7,41 € (§ 16

ods. 3 vyhlášky), zvýšenej o 19 % v prípade úkonu vykonaného v roku 2010, keďže právna

zástupkyňa je platiteľkou dane z pridanej hodnoty, t. j. o 24,21 €, resp. zvýšenej o 20 % v

prípade dvoch úkonov vykonaných v roku 2011, t. j. o 52,36 €. Úhrada bola priznaná v

celkovej sume 465,83 €.

Odmenu ustanovenej advokátke je povinný okresný súd zaplatiť na účet Kancelárie

ústavného súdu podľa bodu 5 výroku tohto nálezu.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. marca 2011