Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 276/2010
PDF · 246.24 KB
No categories available
IV. ÚS 276/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 31. marca 2011 v senáte
zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcu Jána
Lubyho o sťažnosti MUDr. D. B., B., zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 35
C/58/2005 takto
rozhodol:
1. Základné právo MUDr. D. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v
primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 35 C/58/2005
p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Trnava p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
35 C/58/2005 konal bez zbytočných prieťahov.
3. MUDr. D. B. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom
dvetisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Trnava p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
4. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky u k l a d á uhradiť trovy
konania MUDr. D. B. v sume 465,83 € (slovom štyristošesťdesiatpäť eur a osemdesiattri
centov) na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. I. R., K., do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
5. Okresný súd Trnava j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania MUDr. D. B. v sume
465,83 € (slovom štyristošesťdesiatpäť eur a osemdesiattri centov) na účet Kancelárie
Ústavného súdu Slovenskej republiky vedený v Štátnej pokladnici do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. marca 2010
doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného
porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.
48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), porušenia čl. 12 ods. 4 ústavy a
práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného
súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 35 C/58/2005.
Ústavný súd vyhovel návrhu sťažovateľa na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred
ústavným súdom a uznesením č. k. IV. ÚS 276/2010-13 z 30. augusta 2010 mu ustanovil za
právnu zástupkyňu v konaní pred ústavným súdom vedenom pod sp. zn. IV. ÚS 276/2010
advokátku JUDr. I. R., K.
Právna zástupkyňa doplnila podaním doručeným ústavnému súdu 5. januára 2011
pôvodnú sťažnosť sťažovateľa, v ktorom okrem prehľadu dosiaľ vykonaných úkonov
okresného súdu uviedla, že „sťažovateľ považuje obdobie od podania návrhu zo dňa 29. 6.
2005 až do dnešného dňa za neprimerane dlhé a poznačené zbytočnými prieťahmi. Konanie
vo veci náhrady škody spôsobenej orgánmi verejnej moci nie je ani po 5 rokoch a 6
mesiacoch právoplatne skončené“.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd prijal
sťažnosť na ďalšie konanie a aby prijal nález, že okresný súd porušuje jeho základné právo
zaručené čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a porušuje čl. 12 ods. 4
ústavy, a aby prikázal okresnému súdu ďalej konať bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa na neverejnom zasadnutí
senátu podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), a keďže v časti
namietajúcej porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
35 C/58/2005 nezistil dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde,
rozhodol o jej prijatí v tejto časti na ďalšie konanie.
Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 14. februára 2011
predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrila k otázke vhodnosti ústneho pojednávania,
a zároveň ju vyzval, aby sa vyjadrila aj k sťažnosti a jej prijatiu na ďalšie konanie.
Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti z 25. februára 2011
sp. zn. 1 SprV/197/2010 doručenom ústavnému súdu 14. marca 2011 konštatovala, že
v označenej veci čiastočne došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a uviedla, že súhlasí
s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho prerokovania, keďže od neho nemožno očakávať
ďalšie objasnenie veci.
Predsedníčka okresného súdu ďalej ku konaniu vedenému pod sp. zn. 35/C/58/2005
okrem iného uviedla:
«... 1. Skutková a právna zložitosť sporu:
Skutkovo a právne ide o zložitý spor, nakoľko sa jedná o žalobu o náhradu škody
spôsobenej orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci podľa zák. č. 514/2003 Z. z.
2. Prehľad procesných úkonov od nápadu veci až doposiaľ:
Žaloba bola podaná 29. 6. 2005. Ako žalovaný bola označená Slovenská republika -
I. v zastúpení Ministerstvom vnútra SR, II. v zastúpení Generálnej prokuratúry SR. Žalobou
žiadal žalobca určiť povinnosť žalovaných v I. a II. rade zaplatiť spoločne a nerozdielne
ušlý zisk 7.000,- Sk mesačne od mája 1999 do vyrovnania škody, majetkovú ujmu a
poškodenie zdravia vo výške 10.000.000,- Sk, náhradu zvýšených nákladov po invalidizácii
žalobcu vo výške (strata zárobku a následne zníženie dôchodku) 10.000.000,- Sk. Spis bol
pridelený sudkyni JUDr. Z. K.
Dňa 23. 1. 2006 sudkyňa žiadala pripojenie spisu 18C/96/2003, ktorý nebolo možné
pripojiť, nakoľko sa nachádzal v dôsledku odvolania žalobcu na Krajskom súde v Trnave.
Uznesením zo dna 28. 6. 2006, ktoré žalobca prevzal 13. 7. 2006, súd vyzval žalobcu
na doplnenie žaloby o odôvodnenie uplatňovanej náhrady ušlého zisku a náhrady po
invalidizácii.
Žalobca podaním zo dňa 18. 7. 2006 doplnil žalobu.
Zákonná sudkyňa JUDr. Z. K. bola preložená od 1. 1. 2007 na iný súd a vec bola
pridelená sudkyni Z. Z. dňom 26. 1. 2007.
Konanie bolo prerušené uznesením zo dňa 13. 2. 2007 do právoplatného skončenia
konania o spôsobilosti na právne úkony MUDr. D. B., vedeného na Okresnom súde
Bratislava II pod spisovou značkou Ps/12/2004. Žalobca sa proti tomuto uzneseniu odvolal
a vzniesol námietku zaujatosti sudkyne Z. Z. Po vyjadrení sudkyne k námietke zaujatosti bol
spis predložený 2. 3. 2007 na rozhodnutie o námietke zaujatosti na Krajský súd v Trnave.
Dňa 15. 3. 2007 Krajský súd v Trnave vrátil spis bez meritórneho rozhodnutia ako
bezdôvodne predložený, keďže žalobca namieta postup sudkyne v konaní o prejednávanej
veci, preto sa na jeho námietku zaujatosti neprihliada.
Dňa 21. 3. 2007 sudkyňa dala do spisu úpravu na uloženie spisu na lehotu do 12. 4.
2007 stým, že má byť urobený dopyt na Okresný súd Bratislava II, v akom štádiu je konanie
o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony žalobcu. Okresný súd Bratislava II oznámil
15. 6. 2007, že dňa 15. 5. 2007 bolo rozhodnuté o tom, že súd MUDr. B. nepozbavuje ani
neobmedzuje spôsobilosti na právne úkony a dňa 12. 7. 2007 doručil tunajšiemu súdu
právoplatný rozsudok č. k. Ps/12/2004-366 zo dňa 15. 5. 2007.
Dňa 4. 9. 2007 bolo doručované odvolanie žalobcu žalovaným na písomné
vyjadrenie. Po zaslaní vyjadrení bol spis dňa 13. 10. 2007 predložený Krajskému súdu
v Trnave na rozhodnutie o odvolaní. Odvolací súd uznesením zo dňa 13. 11. 2007
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil.
Dňa 11. 12. 2007 bolo doručované uznesenie krajského súdu účastníkom konania
a 17. 1. 2008 súd zaslal žalobcovi tlačivo „Potvrdenie o osobných, majetkových
a zárobkových pomeroch" na oslobodenie od súdnych poplatkov. Dňa 4. 2. 2008 žalobca
odpovedal na výzvu, kde poučil sudkyňu, že žaloba podaná v r. 2005 proti štátu SR je
zo zákona oslobodená od poplatkov.
Dňa 18. 3. 2008 bola doručovaná žaloba žalovaným na vyjadrenie v lehote 15 dní.
Žalovaní sa k žalobe vyjadrili 30. 4. 2008 a 6. 5. 2008.
Dňa 13. 5. 2008 sudkyňa vyžiadala spis Krajského súdu v Trnave sp. zn.
19Cb/41/1999 a 16Cb/41/1996. Krajský súd v Trnave 3. 6. 2008 oznámil, že spis
19Cb/41/1999 bol v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR Bratislava postúpený na
Okresný súd Trnava.
Dňa 11. 6. 2008 sudkyňa vytýčila pojednávanie na 22. 9. 2008. Dňa 31. 7. 2008
žalobca navrhol predvolať šiestich svedkov a upravil petit.
Pojednávanie dňa 22. 9. 2008 bolo odročené na neurčito z dôvodu žiadosti žalobcu
o ustanovenie zástupcu z radov advokátov.
Dňa 24. 9. 2008 žalobca podal námietku zaujatosti voči sudkyni.
Výzvou zo dňa 29. 9. 2008 sudkyňa vyzvala žalobcu, aby v lehote 10 dní oznámil
dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený a kedy sa žalobca o dôvode vylúčenia sudcu
dozvedel. Žalobca prevzal výzvu 14. 10. 2008. Dňa 20. 10. 2008 žalobca odpovedal na
výzvu súdu.
Dňa 4. 11. 2008 bolo žalobcovi zaslané tlačivo „Potvrdenie o osobných,
majetkových a zárobkových pomeroch“, ktoré prevzal 1. 12. 2008. Zároveň bol vyzvaný
Okresný dopravný inšpektorát OR PZ B. a Geodetický a kartografický úrad B. o oznámenie,
či evidujú vozidlá a nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu.
Dňa 4. 12. 2008 žalobca oznámil, že žaloba je zo zákona oslobodenia od poplatkov,
preto nie je potrebné skúmanie majetku. Ďalej uviedol „Dodržujte zákony, prestaňte sa
správať ako sliepky!“
Dňa 5. 12. 2008 bola doručená odpoveď Geodetického a kartografického úradu B. aj
s LV č. 6112 a 5111 a 15. 12. 2008 bolo doručené oznámenie Krajského dopravného
inšpektorátu B.
Uznesením zo dňa 14. 1. 2009 súd zamietol žiadosť žalobcu o ustanovenie zástupcu
z radov advokátov. Uznesenie bolo doručené žalobcovi 30. 1. 2009 a 9. 2. 2009 bolo
doručené odvolanie proti „totálne sprostému uzneseniu“.
Dňa 10. 3. 2009 bola doručovaná kópia odvolania žalobcu žalovaným s tým, aby sa
k nemu do 15 dní písomne vyjadrili. Dňa 3. 4. 2009 a 6. 4. 2009 bolo doručené vyjadrenie
žalovaných k odvolaniu.
Dňa 7. 4. 2009 sudkyňa predložila odvolanie Krajskému súdu v Trnave, ktorý dňa
7. 5. 2009 vec vrátil bez vydania rozhodnutia o odvolaní ako predčasne predloženú,
nakoľko odvolanie smeruje proti uzneseniu, ktorý vydal vyšší súdny úradník
a z predkladacej správy nie je zrejmé, že sa sudca venoval prípadnej možnosti rozhodnúť
o odvolaní proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka bez jeho predloženia odvolaciemu
súdu.
Dňa 11. 5. 2009 sudkyňa predložila odvolanie opätovne krajskému súdu, nakoľko
odvolaniu žalobcu nemieni vyhovieť.
Dňa 31. 12. 2009 bolo doručené súdu uznesenie Krajského súdu v Trnave, ktorým
uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, kde bolo zároveň
uvedené, že na námietku zaujatosti proti sudkyni odvolací súd neprihliadol, nakoľko
dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti spočívajúce v postupe sudcu v konaní
o prejednávanej veci.
Dňa 31. 12. 2009 bolo uznesenie krajského súdu doručované účastníkom a 21. 1.
2010 sudkyňa predložila spis vyššej súdnej úradníčke na ustanovenie zástupcu z radov
advokátov. Dňa 8. 2. 2010 bola uznesením ustanovená žalobcovi za zástupcu advokátka
JUDr. B. Š., ktorá 4. 3. 2010 podala proti uzneseniu odvolanie, nakoľko bola zamestnaná
ako advokátska koncipientka u JUDr. J. C., ktorý bol v konaní Okresného súdu Trnava sp.
zn. 10C/34/2005 ako žalovaný žalobcom o zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške
5.000.000,- Sk.
Dňa 19. 3. 2010 sudkyňa zrušila uznesenie zo dňa 8. 2. 2010 a ustanovila žalobcovi
za zástupcu advokáta JUDr. Z. P.
Dňa 9. 4. 2010 JUDr. Z. P. požiadal o pozbavenie funkcie právneho zástupcu z
dôvodu jeho pracovnej vyťaženosti.
Dňa 8. 6. 2010 sudkyňa zamietla návrh JUDr. Z. P. na pozbavenie funkcie právneho
zástupcu navrhovateľa. Dňa 29. 6. 2010 JUDr. P. podal odvolanie voči tomuto uzneseniu.
Dňa 1. 7. 2010 sudkyňa predložila spis s odvolaním právneho zástupcu na Krajský
súd v Trnave, kde sa nachádza doteraz. ...
... Opätovne chcem upozorniť na skutočnosť, že sťažovateľ vystupuje ako
navrhovateľ v mnohých konaniach tunajšieho súdu, pričom jeho podania sú nejasné a
prieťahy v konaní sú spôsobované práve nejasnosťou podaní, neochotou sťažovateľa
spolupracovať so súdom a neodôvodnenými sťažnosťami, odvolaniami, návrhmi na
disciplinárne a trestné stíhanie sudcov. Jeho podania sú plné invektív voči sudcom,
vulgarizmov, a je veľmi obtiažne prejednávať a rozhodovať sťažovateľove návrhy na začatie
konania.»
Právna zástupkyňa sťažovateľa ústavnému súdu podaním z 21. marca 2011
(doručeným ústavnému súdu 23. marca 2011) oznámila, že netrvá na ústnom prerokovaní
sťažnosti. Na stanovisko predsedníčky okresného súdu zareagovala takto:
«Predsedníčka okresného súdu v predmetnom vyjadrení uvádza chronológiu
konania, pričom neuvádza, či sťažnosť sťažovateľa považuje za dôvodnú alebo nie.
Predsedníčka okresného súdu považuje vec za právne a skutkovo zložitú, keďže sa
jedná o žalobu o náhradu škody spôsobenej orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej
moci. Podľa názoru sťažovateľa je vec súčasťou štandardnej agendy všeobecných súdov,
pričom je potrebné zdôrazniť, že v uvedenom konaní nie je potrebné aplikovať právnu
úpravu iného štátu, ani v ňom nebolo doposiaľ nariadené znalecké dokazovanie, ktoré by čo
i len čiastočne odôvodňovali tvrdenie predsedníčky okresného súdu. Je taktiež potrebné
zdôrazniť, že právna úprava zakotvujúca zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci je platná od roku 2003, uvedené konanie nie je teda poznačené ani
zložitosťou pri aplikácii právnej normy.
V prípade, ak by však ústavný súd s vyjadrením predsedníčky okresného súdu
súhlasil, je potrebné zdôrazniť, že z uvedenej chronológie konania jednoznačne vyplýva, že
konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi a ani skutková a právna zložitosť veci nemôže
ospravedlniť, že konanie nie je ani po takmer 6 rokoch právoplatne skončené.
Opätovne je potrebné poukázať na to, že prvý úkon okresného súdu bol urobený až
po jednom roku po podaní návrhu, a to dňa 28. 06. 2006, ktorým súd vyzval žalobcu na
doplnenie žaloby o odôvodnenie uplatňovanej náhrady ušlého zisku a náhrady po
invalidizácii.
Je taktiež potrebné zdôrazniť, že okresný súd vyzval sťažovateľa na vyplnenie tlačiva
Potvrdenie o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch na oslobodenie od súdnych
poplatkov, ktoré však bolo pre účely predmetného konania úplne bezpredmetné. Samotný
sťažovateľ podaním zo dňa 04. 02. 2008 poukázal na skutočnosť, že konanie je ex lege
oslobodené od súdnych poplatkov vzhľadom na charakter tohto konania. Pričom po
opätovnom doručení „potvrdenia o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch“, túto
skutočnosť opakovane súdu uviedol dňa 04. 12. 2008.
S poukazom na vyššie uvedené je sťažovateľ toho názoru, že v predmetnom konaní sa
prejavuje nesústredenosť súdu na vec, ktorej sa dalo predísť. Táto skutočnosť vyplýva aj
z chronológie uvedenej v predmetnom vyjadrení, kde sa uvádza, že Krajský súd v Trnave po
predložení odvolania vrátil vec okresnému súdu bez prejednania veci ako predčasne
predloženú, keďže odvolanie smerovalo proti uzneseniu, ktoré vydal vyšší súdny úradník
a z predkladacej správy nebolo zrejmé, či sa sudca venoval prípadnej možnosti rozhodnúť
o odvolaní proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka bez predloženia veci odvolaciemu
súdu. ...
V predmetnom vyjadrení predsedníčka okresného súdu ďalej uvádza: „opätovne
chcem upozorniť na skutočnosť, že sťažovateľ vystupuje ako navrhovateľ v mnohých
konaniach tunajšieho súdu, pričom jeho podania sú nejasné a prieťahy v konaní sú
spôsobované práve nejasnosťou podaní, neochotou sťažovateľa spolupracovať so súdom
a neodôvodnenými sťažnosťami, odvolaniami, návrhmi na disciplinárne a trestné stíhanie
sudcov.“
Z predloženej chronológie konania jednoznačne vyplýva, že zo strany sťažovateľa
nedošlo k žiadnej významnej okolnosti, ktorá by mu mala byť pripísaná na ťarchu pri
posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom. ...
Vzhľadom na uvedené nemôže byť pripísané na ťarchu sťažovateľovi ani to, že
v predmetnom konaní využíval možnosti dané mu zákonom.
Ako vyplýva z vyjadrenia predsedníčky okresného súdu pojednávanie konané dňa
29. 09. 2008 bolo odročené na neurčito z dôvodu žiadosti žalobcu o ustanovenie zástupcu
z radov advokátov. Dňa 19. 03. 2010 vec pojednávajúca sudkyňa zrušila uznesenie zo dňa
08. 02. 2010 a ustanovila žalobcovi za zástupcu advokáta JUDr. Z. P. O jednoduchom
procesnom úkone ako je ustanovenie zástupcu z radov advokátov tak odporca rozhodoval
takmer pol roka.
Pokiaľ predsedníčka okresného súdu v predmetnom vyjadrení uvádza, že
sťažovateľove „podania sú nejasné a prieťahy v konaní sú spôsobované práve nejasnosťou
podaní, neochotou sťažovateľa spolupracovať so súdom...“, je potrebné uviesť, že
z predloženej chronológie takáto skutočnosť žiadnym spôsobom nevyplýva. Sťažovateľ bol
dva krát vyzvaný súdom, aby doplnil neúplné podanie, a to okrem iného aj žalobu, pričom
tomu zo strany súdu bolo učinené až po roku od jej podania. Sťažovateľ na výzvy súdu
odpovedal v primeranej lehote.
Skutočnosť, že sťažovateľ vystupuje ako navrhovateľ v mnohých konaniach u
odporcu nemôže byť sťažovateľovi pričítaná na ujmu, a to ani v prípade, ak by uvedením
tejto skutočnosti chcela predsedníčka okresného súdu poukázať na zaťaženosť súdu
vysokým počtom vecí. ...»
Právna zástupkyňa vo svojom podaní vyčíslila trovy konania v konaní pred ústavným
súdom za 3 úkony právnej služby vykonané v rokoch 2010 a 2011 v sume 465,83 €.
Súčasne oznámila, že sťažovateľ súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho
pojednávania o jeho prijatom návrhu.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva
upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľ zároveň namietal aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý
má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote
prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza
zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota účastníka konania neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne
až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý
znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m.
IV. ÚS 221/04). Základnou povinnosťou súdu i sudcu je preto zabezpečiť taký procesný
postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa
účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj
„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa
ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec
bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa § 117 OSP povinný robiť
vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie
dôkazov.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,
IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS/272/04) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú:
právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho
konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj
povahu prerokúvanej veci.
1. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ktoré ústavný súd uplatňuje
pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1
dohovoru, ústavný súd vychádzajúc zo skutočnosti, že predmetom konania pred okresným
súdom je rozhodovanie o návrhu sťažovateľa, ktorým sa domáha náhrady škody spôsobenej
orgánmi verejnej moci podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, konštatuje, že
vec je súčasťou štandardnej agendy všeobecných súdov a nie je právne ani skutkovo zložitá.
2. Správanie sťažovateľa ako navrhovateľa v tomto konaní je druhým kritériom,
ktoré sa uplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným
prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru. Z obsahu súdneho spisu ústavný súd zistil, že sťažovateľ
v doterajšom priebehu napadnutého konania podal viacero procesných návrhov (námietky
zaujatosti, žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu, úprava petitu), s ktorými sa okresný
súd musel zaoberať a rozhodnúť o nich. Ústavný súd v tejto súvislosti konštatoval, že išlo
o procesné návrhy, na ktoré mal sťažovateľ právo podľa príslušných ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku, ale tieto objektívne spôsobili predĺženie napadnutého
konania. Z uvedeného dôvodu tieto skutočnosti ústavný súd zohľadnil pri rozhodovaní
o primeranom finančnom zadosťučinení.
3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup samotného okresného súdu. Ústavný súd súčasne pri
posudzovaní veci prihliadal aj na § 100 ods. 1 OSP prvú vetu, podľa ktorej len čo sa
konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo
najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže dôjsť nielen
neodôvodnenou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou, resp.
nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu
právnej neistoty účastníkov konania v primeranom čase (m. m. napr. II. ÚS 32/03,
IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).
Zo sťažnosti, z vyjadrenia predsedníčky okresného súdu, ako aj z obsahu súdneho
spisu zhodne vyplynulo, že sťažovateľ podal 29. júna 2005 žalobu okresnému súdu proti
Slovenskej republike (v zastúpení Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky a Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky). Sťažovateľ ako žalobca žiadal určiť povinnosť
žalovaných zaplatiť mu spoločne a nerozdielne „ušlý zisk 7.000 - Sk mesačne od mája 1999
do vyrovnania škody“, „nemajetkovú ujmu a poškodenie zdravia“ v sume 10 000 000 Sk
a „náhradu zvýšených nákladov po invalidizácii (strata zárobku a následne zníženie
dôchodku)“ v sume 10 000 000 Sk. Čo sa týka procesných úkonov súdu zistených zo spisu
sp. zn. 35 C 58/2005, tie sa v zásade v plnom rozsahu zhodujú s úkonmi, ktoré uviedla
vo svojom doplnení právna zástupkyňa sťažovateľa a vo svojom vyjadrení aj predsedníčka
okresného súdu.
Vychádzajúc z obsahu spisu ústavný súd konštatoval, že v doterajšom priebehu
napadnutého konania, ktoré nie je po 5 rokoch a 9 mesiacoch od svojho začatia právoplatne
skončené (pričom okresný súd vo veci zatiaľ ani meritórne nerozhodol) došlo
k neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu v období od podania žaloby až po prerušenie
konania uznesením z 13. februára 2007 (jeden a pol roka) a následne tiež v období od
12. júla 2007, keď bol okresnému súdu doručený rozsudok Okresného súdu Bratislava II
č. k. Ps/12/04-366 z 15. mája 2007, až do konca roka 2007.
Podľa názoru ústavného súdu okresný súd v priebehu rokov 2008 – 2009 konal
neefektívne a nesústredene, opakoval jednoduché procesné úkony (zisťovanie majetkových
pomerov sťažovateľa), pričom nariadil vo veci iba jedno pojednávanie na 29. september
2008, ktoré bolo odročené na neurčito. V priebehu roka 2010 okresný súd takmer výlučne
riešil otázku ustanovenia právneho zástupcu sťažovateľovi v uvedenom konaní, ktorá dosiaľ
nie je uzavretá.
V nadväznosti na uvedené ústavný súd uzavrel, že okresný súd v konaní sp. zn.
35 C/58/2005 tým, že bol v konaní čiastočne nečinný, že konal opakovane neefektívne
a nesústredene, konal so zbytočnými prieťahmi, čím porušil základné právo sťažovateľa na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na
prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
III.
Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,
opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie
alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127
ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať
tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané finančné zadosťučinenie.
V súlade s § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ústavný súd prikázal
okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 35 C/58/2005 konal bez zbytočných
prieťahov.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Sťažovateľ žiadal aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume
50 000 € z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti ako „satisfakciu za opakované delikty
sudkyne“.
Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného
práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý si vyžaduje
nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho
porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto
prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného
zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym
súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru
priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.
35 C/58/2005 a berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu, najmä správanie účastníka
konania (sťažovateľa), ako aj skutočnosť, že konanie vo veci sťažovateľa nebolo do
rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd považoval za odôvodnené
priznať sťažovateľovi sumu 2 000 € ako primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56
ods. 4 zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj
o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s právnym zastupovaním
advokátkou JUDr. I. R., K. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal
z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok
2009, ktorá bola 695,41 €, ako aj z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva
Slovenskej republiky za I. polrok 2010, ktorá bola 741 €, keďže išlo o jeden úkon právnej
služby vykonaný v roku 2010 a o dva úkony právnej služby vykonané v roku 2011. Úhradu
priznal za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, spísanie sťažnosti a
vyjadrenie) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len
„vyhláška“) v sume 382,32 € (za jeden úkon právnej služby po 120,23 € a za dva úkony
právnej služby po 123,50 €), 1 x režijný paušál 7,21 € a 2 x režijný paušál po 7,41 € (§ 16
ods. 3 vyhlášky), zvýšenej o 19 % v prípade úkonu vykonaného v roku 2010, keďže právna
zástupkyňa je platiteľkou dane z pridanej hodnoty, t. j. o 24,21 €, resp. zvýšenej o 20 % v
prípade dvoch úkonov vykonaných v roku 2011, t. j. o 52,36 €. Úhrada bola priznaná v
celkovej sume 465,83 €.
Odmenu ustanovenej advokátke je povinný okresný súd zaplatiť na účet Kancelárie
ústavného súdu podľa bodu 5 výroku tohto nálezu.
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 31. marca 2011