Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 126/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. apríla 2011

predbežne prerokoval sťažnosť A. Z., Š., zastúpeného advokátom JUDr. A. B., B., ktorou

namieta porušenie svojho základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. ,

postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.

, a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. Z. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. februára

2011 doručená sťažnosť A. Z. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. ,

postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp.

zn. a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Z obsahu sťažnosti a pripojených listín vyplýva, že „... 6. 11. 2000 sťažovateľ

podal na Okresný súd Bratislava 2 žalobu voči žalovanému G. s. r. o. (neskôr G., s. r. o.) o

neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, konanie je vedené

pod sp. zn. .

Od počiatku bolo toto konanie sprevádzané porušovaním základných práv

sťažovateľa vyplývajúcich z SR a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, čo bolo už dva krát konštatované Ústavným súdom SR

v konaniach sp. zn. a ...

Po druhom rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. , t. j. v období po

3. marci 2009 je konanie označených porušovateľov opäť poznačené prieťahmi. Po 3. marci

2009 Okresný súd... vytýčil termín pojednávania na deň 2. 4. 2009, ktoré bolo zrušené

z dôvodu liečebného pobytu právnej zástupkyne sťažovateľa. Okresný súd vytýčil ďalšie

pojednávanie na deň 2. 6. 2009, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, z dôvodu

absencie právneho zástupcu žalovaného. Dňa 4. 9. 2009 bol cestou dožiadaného súdu

vykonaný výsluch svedkov. Pojednávanie dňa 10. 9. 2009 okresný súd opätovne odročil

z dôvodu absencie právneho zástupcu žalovaného, ktorý tesne pred pojednávaním založil do

spisu oznámenie o kolízii pojednávaní na Okresných súdoch Košice 1 a Košice 2. Ďalšie

pojednávanie sa konalo dňa 8. 10. 2009, kde okresný súd vyhlásil rozsudok, ktorý napadli

odvolaním sťažovateľ i žalovaný, na základe čoho bol spis v decembri 2009 predložený

Krajskému súdu.... Krajský súd (konajúci pod sp. zn. ) nariadil vo veci

pojednávanie na deň 25. 5. 2010, na ktorom vyhlásil rozsudok, ktorým v časti rozsudok

okresného súdu zmenil a v časti o trovách konania zrušil a vrátil na ďalšie konanie.

Rozsudok krajského súdu bol sťažovateľovi doručený až dňa 6. 7. 2010, t. j. po uplynutí

zákonnej 30 dňovej lehoty. Dňa 4. 8. 2010 podal žalovaný voči zmeňujúcemu výroku

rozsudku krajského súdu dovolanie a navrhol dovolaciemu súdu jeho zrušenie. Dňa 31. 8.

2010 zaslal okresný súd sťažovateľovi na vyjadrenie dovolanie žalovaného a následne

predložil spis Najvyššiemu súdu... na rozhodnutie o dovolaní. O trovách konania okresný

súd nerozhodol. Od predloženia veci najvyššiemu súdu (spis je vedený pod sp. zn.

) tento súd podľa našich vedomostí vo veci doposiaľ nevykonal žiadny

procesný úkon.“.

3. Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Okresný súd Bratislava 2 v konaní sp. zn. , Krajský súd

v Bratislave v konaní sp. zn. a Najvyšší súd SR v konaní sp. zn. 4 Cdo

227/2010 porušili základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie ich

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.

2. Najvyššiemu súdu SR sa prikazuje konať vo veci sp. zn. bez

zbytočných prieťahov.

3. Okresný súd Bratislava 2 je povinný zaplatiť sťažovateľovi sumu 10 000 €, Krajský

súd v Bratislave je povinný zaplatiť sťažovateľovi sumu 5 000 € a Najvyšší súd SR je

povinný zaplatiť sťažovateľovi sumu 5 000 €, všetko ako primerané finančné

zadosťučinenie, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava 2, Krajský súd v Bratislave a Najvyšší súd SR sú spoločne

a nerozdielne povinní zaplatiť sťažovateľovi vyčíslené trovy konania pred Ústavným súdom,

do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu, k rukám sťažovateľovho právneho

zástupcu.“

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

6. Ústavný súd z obsahu sťažnosti zistil, že predmetom sťažnosti je tvrdenie

sťažovateľa, podľa ktorého postupom okresného súdu, krajského súdu a najvyššieho súdu

došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , ako aj dohovoru, pretože „... Okresný súd

bezdôvodne odročoval pojednávania, nesankcionoval opakovanú nedôvodnú neprítomnosť

právneho zástupcu žalovaného, krajský súd od predloženia veci v decembri 2009 do mája

2010 nevykonal vo veci žiaden procesný úkon, a to bez závažného dôvodu. Najvyšší súd odo

dňa predloženia veci do dnešného dňa nevykonal žiaden procesný úkon.“.

7. Keďže o sťažnostiach sťažovateľa na prieťahy postupom okresného súdu v konaní

sp. zn. do roku 2009 bolo ústavný súdom už rozhodnuté nálezom sp. zn.

z 11. januára 2006 a nálezom sp. zn. z 3. marca 2009, ktorý

nadobudol právoplatnosť 4. mája 2009 a v rámci týchto konaní boli ústavným súdom

zistené prieťahy v konaní okresného súdu, ústavný súd sa obmedzil na skúmanie prieťahov

v namietanom súdnom konaní po tomto termíne.

8. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

II.A

K namietanému postupu okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn.

9. Okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. potom, ako ústavný súd

ostatným nálezom (v poradí druhom) z 3. marca 2009 rozhodol o jeho prieťahoch v konaní,

rozhodol vo veci 8. októbra 2009, proti ktorému bolo podané odvolanie a spis bol

predložený v decembri 2009 krajskému súdu na rozhodnutie o podanom odvolaní. Proti

rozhodnutiu krajského súdu bolo podané dovolanie (sťažovateľovi okresný súd 31. augusta

2010 zaslal dovolanie na vyjadrenie). Sťažovateľ ďalej v sťažnosti uviedol, že má vedomosť

o tom, že okresný súd „... následne predložil spis Najvyššiemu súdu...“ Ústavný súd zistil,

že okresný súd 4. októbra 2010 predložil spis najvyššiemu súdu na rozhodnutie o dovolaní.

Predmetná sťažnosť bola ústavnému súdu doručená až 28. februára 2011.

10. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach, ktorými sťažovatelia namietajú

zbytočné prieťahy v konaní, vychádza zo svojej judikatúry, podľa ktorej poskytuje ochranu

základnému právu podľa a právu podľa dohovoru len vtedy,

ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k porušeniu označeného práva došlo alebo

porušenie v tomto čase ešte trvalo (napr. , , ,

).

11. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (v rovnakom

rozsahu sa vzťahuje aj na právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) môže preto vyplývať aj z toho,

že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom

už okresný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti podľa

().

12. Sťažovateľ namietal prieťahy v konaní okresného súdu, ktorý v okamihu podania

sťažnosti ústavnému súdu už o veci samej nekonal. Z toho vyplýva, že okresný súd v čase

podania sťažnosti už nemohol žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh

konania, prípadne prieťahy v ňom, a teda nemohol ani porušovať sťažovateľom označené

práva. Na základe uvedeného ústavný súd v súlade so svojou judikatúrou (podobne

, ) sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25

ods. 2 , a preto o ďalších uplatnených nárokoch sťažovateľa už

nerozhodoval.

II.B

K namietanému postupu krajského súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. a najvyššieho súdu v konaní vedenom pod

sp. zn.

13. Sťažovateľ namietal tiež prieťahy v konaní pred krajským (odvolacím) súdom

a najvyšším (dovolacím) súdom. Z obsahu podanej sťažnosti a ani na základe dopytov

ústavného súdu nebolo zistené/preukázané, že sťažovateľ vo vzťahu ku krajskému

a najvyššiemu súdu podal sťažnosť na prieťahy adresovanú predsedom týchto súdov.

14. Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak

sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na

ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je

sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

15. Ústavný súd so zreteľom na citované ustanovenie

v danej veci vo vzťahu k namietaným prieťahom krajského súdu a najvyššieho súdu skúmal,

či sú splnené podmienky na konanie pred ním. V prípadoch sťažností podľa čl. 127 ods. 1

, v ktorých je namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ako aj práva podľa dohovoru)

v konaní pred všeobecným súdom, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

vyžaduje preukázanie využitia právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mal sťažovateľ

právo podľa a a nasl. o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).

16. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , ,

), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť

na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny

stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa

a práva podľa dohovoru, koná iba za predpokladu, ak

sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré mal k dispozícii podľa

zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov

hodných osobitného zreteľa ( ). Podľa názoru ústavného

súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle citovaných zákonov zásadne

považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so

základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom na konanie bez

zbytočných prieťahov (napr. , ). Účinnosť takého právneho

prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie

o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť

sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu

zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1

citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom

vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“.

V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý

vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“.

Napokon podľa tretieho odseku predmetného zákonného ustanovenia „Ak orgán poverený

vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení

na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči

zodpovedným osobám dôsledky.“. V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že

vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon

sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých

použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti

sťažnosti podľa , a teda podmienkou konania vo veci individuálnej

ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

17. Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj

v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady

subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť

iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom

rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do

úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

18. Postup sťažovateľa v okolnostiach prípadu je potrebné vykladať tak, že vo

vzťahu k namietaným prieťahom krajského súdu a najvyššieho súdu nepreukázal splnenie

požiadavky namietania prieťahov v konaní pred orgánom verejnej správy súdov.

V nadväznosti na to ústavný súd dodáva, že „povinnosť vyčerpania dostupných a účinných

prostriedkov ochrany základných práv a slobôd, porušenie ktorých sťažovateľ pred

ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje, aby sťažovateľ konal v súlade s pravidlami, ktoré

s uplatnením daného prostriedku súvisia. Nekonanie týmto spôsobom alebo chyba pri

vyžadovanom postupe má za následok nesplnenie sťažovateľovej povinnosti vyčerpať

dostupný prostriedok ochrany svojich práv.“ ().

19. Keďže ústavný súd nezistil, že by sťažovateľ podal predsedovi krajského súdu

a najvyššieho súdu sťažnosť na prieťahy v predmetnom konaní pred podaním sťažnosti

ústavnému súdu, a ani z obsahu sťažnosti a z jej príloh nevyplýva, že by k nesplneniu

podmienky prípustnosti sťažnosti podľa došlo zo strany

sťažovateľa z dôvodov hodných osobitného zreteľa, odmietol jeho sťažnosť podľa § 25

ods. 2 ako neprípustnú.

20. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Vzhľadom na

odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho významu, aby ústavný súd

rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.

21. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby po

splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade

zotrvania na stanovisku, že postupom vec prerokúvajúcich súdov v nej dochádza

k zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. apríla 2011