Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 122/2011
PDF · 152.24 KB
No categories available
I. ÚS 122/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. apríla 2011
predbežne prerokoval sťažnosť G. K. E., Maďarská republika, zastúpenej advokátkou JUDr.
D. S., K., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na
prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní
vedenom pod sp. zn. 11 C/191/2002 a takto
rozhodol:
Sťažnosť G. K. E. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. februára
2011 doručená sťažnosť G. K. E. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice-okolie (ďalej len „okresný
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C/191/2002.
2. Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že „Krajský súd v Košiciach dňa 14. 04. 2004
v konaní sp. zn. 67 K 10/03 na návrh konateľa vyhlásil na majetok obchodnej spoločnosti
E., spol., s r. o., M... konkurz... Od 29. 05. 2002 prebieha pred Okresným súdom... sp. zn. 11
C 191/2002 súdne konanie o určenie vlastníckeho práva k motorovému vozidlu BMW.
Súdny spor do dnešných dní nie je právoplatne rozhodnutý... menovaná obchodná
spoločnosť je v konkurze.
Podaním z 3. 06. 2004 navrhovateľka požiadala súd o vytýčenie termínu súdneho
pojednávania. Tvrdí v ňom, že vyhlásenie konkurzu vo veci určenia vlastníckeho práva
k hnuteľnej veci, nespôsobuje prerušenie konania, nakoľko vecne príslušným je naďalej
okresný súd... a nejde o spor vyvolaný konkurzom. Na námietky správkyne konkurznej
správkyne bolo súdne konanie prerušené. Navrhovateľka má zato, že dlhodobým a podľa jej
názoru aj neefektívnym postupom súdu jej bolo znemožnené, aby svoje vlastníctvo mohla
riadne užívať, pričom osobný automobil BMW... už technicky úplne zastaral. Aj v dôsledku
neukončenia súdneho sporu včas, bola navrhovateľka podrobená trestnému konaniu...
Súdne pojednávania sa uskutočnili: 2. 12. 2003 - bolo odročené na 2. 2. 2004, 19. 01. 2009,
7. 04. 2009, 05. 05. 2009. Navrhovateľka písomnými podaniami súdu z 28. 05. 2004, 07. 07.
2006 žiadala, aby súd vo veci konal.“.
3. V nadväznosti na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:
„Okresný súd... v konaní vedenom pod sp. zn. č. k. 11 C/191/2002 porušil základné
právo sťažovateľky zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy... právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov a čl. 6. ods. 1 Dohovoru... na prejednanie veci v primeranej lehote.
Okresnému súdu... prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
G. K. E. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 3.000.- €, ktoré je
Okresný súd... povinný vyplatiť v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Okresný súd... je povinný vyplatiť pani G. K. E. trovy právnych služieb 261,82 € /2x
123,50 + 2x7.41 € 14,82/.“
II.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané
náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je
zjavne neopodstatnený.
6. Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že postupom okresného súdu došlo
k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti podľa čl. 6 ods. l dohovoru,
pretože okresný súd doteraz právoplatne nerozhodol. Sťažnosť sťažovateľky adresovaná
ústavnému súdu bola podaná na poštovú prepravu 3. februára 2011 a sťažnosť predsedovi
okresného súdu na prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C/191/2002 podala osobne 2.
februára 2011.
7. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je
prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré
mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie
je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa odseku 2 citovanej právnej
normy ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa
odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných
osobitného zreteľa.
8. Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného
ustanovenia zákona o ústavnom súde v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na
konanie pred ním. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03,
I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť
na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny
stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, koná iba za predpokladu, ak
sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré má podľa zákona
o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných
osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde); takéto dôvody ústavný súd
v danej veci nezistil.
9. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle
§ 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) zásadne považuje za účinný
prostriedok ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu
ochranu, ako aj so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr.
IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred
zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z.
o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch“), ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje
povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj
disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b)
a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že
„Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy
v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia
„Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky
skutočnosti.“. Napokon podľa tretieho odseku predmetného zákonného ustanovenia „Ak
orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí
vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté
nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“.
10. V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných
prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľke na ochranu jej
základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnená podľa
osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1
ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd
pred ústavným súdom.
11. Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj
v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady
subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť
iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom
rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti
inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do
úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.
12. Postup sťažovateľky v okolnostiach daného prípadu nemožno podľa ústavného
súdu považovať za splnenie požiadavky namietania prieťahov v konaní pred orgánom
štátnej správy súdov. V nadväznosti na to ústavný súd dodáva, že „povinnosť vyčerpania
dostupných a účinných prostriedkov ochrany základných práv a slobôd, porušenie ktorých
sťažovateľka pred ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje, aby sťažovateľka konala
v súlade s pravidlami, ktoré s uplatnením daného prostriedku súvisia. Nekonanie týmto
spôsobom alebo chyba pri vyžadovanom postupe má za následok nesplnenie
sťažovateľkinej povinnosti vyčerpať dostupný prostriedok ochrany svojich práv.“
13. Vzhľadom na to, že sťažnosť adresovanú ústavnému súdu sťažovateľka podala na
poštovú prepravu 3. februára 2011 a predsedovi okresného súdu bola doručená sťažnosť na
prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C/191/2002 osobne deň predtým – 2. februára
2011, posúdil ústavný súd podanie sťažnosti na prieťahy podľa zákona o súdoch zo strany
sťažovateľky iba ako formálny úkon, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak
takáto sťažnosť mohla mať, ak by predseda okresného súdu dostal primeranú lehotu na
prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom v napadnutom konaní (podobne IV. ÚS 74/05,
IV. ÚS 48/06, II. ÚS 101/06). Podľa § 65 zákona o súdoch má predseda súdu na vybavenie
sťažnosti 30-dňovú lehotu.
14. Na základe týchto zistení ústavný súd dospel k záveru, že v zmysle § 53 ods. 1
zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, a preto ju odmietol podľa § 25 ods. 2
15. Nad rámec dôvodov, pre ktoré bola sťažnosť odmietnutá, ústavný súd v rámci
prípravy na predbežné prerokovanie sťažnosti zistil zo sťažnosti, z jej príloh a dopytom na
okresnom súde, že sťažovateľka sa domáha v predmetnom súdnom konaní určenia
vlastníckeho práva k motorovému vozidlu proti spoločnosti E., spol. s r. o., M. Krajský súd
v Košiciach uznesením č. k. 6 K 10/03-22 zo 14. apríla 2004 vyhlásil konkurz na majetok
spoločnosti E., spol. s r. o., M., ktorá je odporkyňou v predmetnom spore pred okresným
súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C/191/2002. Okresný súd 21. februára 2011 vydal
uznesenie č. k. 11 C/191/2002-116, ktorým konštatoval, že v prerokúvanej veci je konanie
prerušené od 14. apríla 2004, odkedy bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu E., spol.
s r. o., M.
16. Podľa § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní
v znení neskorších zmien súdne a iné konania podľa osobitného predpisu, ktoré sa začali
pred vyhlásením konkurzu, sa prerušujú, ak sa týkajú majetku patriaceho do podstaty alebo
ak sa týkajú nárokov, ktoré majú byť z podstaty uspokojené.
17. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po
splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka v tejto veci v prípade
zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza k zbytočným
prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.
18. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho
významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľky.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. apríla 2011