Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 117/2011
PDF · 127.69 KB
No categories available
I. ÚS 117/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. apríla 2011
predbežne prerokoval sťažnosť J. M., B., a M. A. M., B., obaja prechodne ubytovňa F., B., vo
veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.
22 C 150/2007 a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. M. a M. A. M. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 7. januára
2011 doručená sťažnosť J. M. a M. A. M. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) a práva na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 22 C 150/2007.
2. Z obsahu sťažnosti a pripojených príloh vyplýva, že sťažovatelia podali
15. októbra 2007 na Okresnom súde Bratislava IV žalobu, ktorou sa domáhali náhrady
škody. Z dôvodu miestnej príslušnosti bola vec postúpená na ďalšie konanie na okresný súd.
Sťažovatelia v sťažnosti poukazujú na to, že posledným úkonom konajúceho okresného
súdu bolo vydanie uznesenia o oslobodení od súdnych poplatkov zo 7. októbra 2009
a okresný súd od vykonania tohto úkonu ďalej vo veci nekoná. Podľa názoru sťažovateľov
nečinnosť súdu viac ako 15 mesiacov v spojení s celkovou dĺžkou konania, ktorá je viac ako
3 roky, možno považovať za zbytočné prieťahy, ktoré vzbudzujú pocit neistoty a porušujú
ich označené základné práva.
3. Sťažovatelia v sťažnosti ďalej opisujú svoju tiesnivú ekonomickú situáciu, ktorá je
dôsledkom nezákonnej dražby ich bytu a na ktorú by podľa ich názoru mal ústavný súd pri
rozhodovaní o porušení základných práv a priznaní primeraného zadosťučinenia prihliadať.
4. V petite sťažnosti sťažovatelia žiadajú vydať nález, ktorým by ústavný súd
vyslovil porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 22 C 150/2007, prikázal
okresnému súdu v označenej veci konať bez zbytočných prieťahov a priznal primerané
zadosťučinenie vo výške 15 000 € pre každého sťažovateľa a povinnosť nahradiť trovy
konania.
5. V závere sťažovatelia s poukazom na svoje majetkové pomery žiadajú, aby im
v konaní pred ústavným súdom bol ustanovený právny zástupca.
II.
6. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy, ak ústavný
súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,
opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší
také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1
vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody
porušil, vo veci konal.
7. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho
záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým
a nestranným súdom.
8. K namietanému porušeniu označených základných práv podľa ústavy a dohovoru
ústavný súd predovšetkým konštatuje, že pri výklade základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy si osvojil judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na
prejednanie veci v primeranej lehote, a preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú
odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).
9. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
10. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v
§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
11. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak
sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na
ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje, a na použitie ktorých je
sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
12. Iným právnym prostriedkom, ktorý poskytuje ochranu sťažovateľmi označených
základných práv je sťažnosť na prieťahy podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o súdoch“). Z obsahu samotnej sťažnosti je zrejmé, že sťažovatelia nevyužili túto
zákonnú možnosť ochrany svojich základných práv a sťažnosť na prieťahy predsedovi súdu
nepodali.
13. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03,
I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníkov konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť
na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny
stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, koná iba za predpokladu,
ak sťažovatelia preukážu, že využili označené právne prostriedky, ktoré majú podľa zákona
o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovatelia túto podmienku nesplnili z dôvodov
hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Takéto dôvody však
sťažovatelia v danej veci neuviedli a ani ústavný súd ich nezistil. Ústavný súd v tejto
súvislosti poukazuje aj na jednu zo základných zásad práva, ktorou je ,,vigilantibus iuris“,
teda bdelým patrí právo, alebo nech si každý stráži svoje práva, vrátane označených
základných práv na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. prejednania veci
v primeranej lehote garantovaných ústavou a dohovorom.
14. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosti
uzatvára, že sťažnosť je neprípustná podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, pretože
sťažovatelia nevyčerpali účinný prostriedok nápravy, ktorý im umožňuje už spomínaný
zákon o súdoch.
15. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené
vo výroku tohto uznesenia. Keďže sťažnosť bola odmietnutá pre neprípustnosť, ústavný súd
sa už ďalšími návrhmi sťažovateľov uplatnenými v sťažnosti nezaoberal.
16. Z dôvodu, že v návrhu ide zrejme o bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu
ústavných práv, ústavný súd nepovažoval za potrebné ustanoviť sťažovateľom právneho
zástupcu z radov advokátov a námietkami sťažovateľov sa zaoberal v rozsahu, ktorý mu bol
zrejmý z petitu sťažnosti, ako aj jej odôvodnenia a príloh.
17. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto sťažovateľom nebráni,
aby v prípade, ak by okresný súd v ďalšom priebehu konania nepostupoval efektívne
a plynulo, podali v tej istej veci opätovne sťažnosť ústavnému súdu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. apríla 2011