Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 315/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. júna 2012

predbežne prerokoval sťažnosť Juraja Z., K., zastúpeného advokátom Mgr. D. Š.,

Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Dunajská Streda

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. Z. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 3. novembra

2011 doručená sťažnosť J. Z. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len ,a“) a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Dunajská streda (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

2. Z obsahu sťažnosti a pripojených príloh vyplýva, že uznesením okresného súdu

sp. zn. z 3. mája 2011 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“) v konaní

o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia bolo viacerým účastníkom konania vrátane

sťažovateľa zakázané nakladať s nehnuteľnosťami v katastrálnom území H. Predmetné

uznesenie okresného súdu bolo sťažovateľovi doručené 9. mája 2011 a sťažovateľ podal

proti nemu 20. mája 2011 odvolanie. Opravným uznesením okresného súdu sp. zn.

z 8. júna 2011 (ďalej len „opravné uznesenie“) boli konajúcim súdom podľa

ustanovenia v znení neskorších

predpisov (ďalej len „OSP“) opravené zrejmé nesprávnosti v záhlaví i výroku uznesenia

okresného súdu. Proti opravnému uzneseniu podal sťažovateľ 29. júna 2011 odvolanie.

Sťažovateľ v sťažnosti zdôraznil, že ku dňu podania ústavnej sťažnosti (3. novembra 2011)

nebolo o jeho odvolaní proti uzneseniu okresného súdu, ktorým bolo nariadené predbežné

opatrenie, právoplatne rozhodnuté a podľa jemu dostupných informácií sa spis stále

nachádza na okresnom súde.

3. Sťažovateľ videl porušenie svojich základných práv predovšetkým v tej

skutočnosti, že o jeho odvolaní proti rozhodnutiu o nariadení predbežného opatrenia

nielenže nebolo rozhodnuté ani po uplynutí piatich mesiacov odo dňa jeho podania, ale vec

ani nebola predložená príslušnému odvolaciemu súdu. Sťažovateľ na podporu svojich

tvrdení poukázal na ustanovenie , v zmysle ktorého by okresný súd mal

v jeho veci rozhodnúť o podanom odvolaní bezodkladne najneskôr do 30 dní. V nadväznosti

na uvedené sťažovateľ v ďalšej časti sťažnosti interpretoval a

ods. 1 dohovoru s poukazom na konkrétne rozhodnutia ústavného súdu.

4. V petite sťažnosti sťažovateľ žiadal vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil

porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní vedenom na okresnom súde

pod sp. zn. , prikázal okresnému súdu v označenej veci konať bez zbytočných

prieťahov, priznal sťažovateľovi primerané zadosťučinenie v sume 5 000 € a náhradu trov

konania.

5. Výšku požadovaného primeraného zadosťučinenia sťažovateľ odôvodnil tým, že

nariadením predbežného opatrenia, ktorým mu okresný súd zakázal disponovať

s nehnuteľnosťou, mu bolo znemožnené uskutočňovať právne úkony smerujúce k vydaniu

stavebného povolenia alebo aj získaniu úveru od komerčnej banky, čo mu v konečnom

dôsledku bráni vo výstavbe rodinného domu a v riadnom užívaní nehnuteľnosti.

6. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa ak ústavný

súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší

také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1

vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody

porušil, vo veci konal.

7. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom.

8. K namietanému porušeniu práva podľa a dohovoru ústavný súd

predovšetkým konštatuje, že pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov garantovaného v si osvojil judikatúru Európskeho

súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci

v primeranej lehote, a preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. , , ).

9. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

10. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak

sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon

na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje, a na použitie ktorých je

sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

12. Podľa ústavný súd neodmietne prijatie

sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto

podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

13. Iným právnym prostriedkom, ktorý poskytuje ochranu sťažovateľom označených

základných práv, je sťažnosť na prieťahy podľa

o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o súdoch“). Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , ,

), že účelom práva účastníkov konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť

na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny

stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa

a práva podľa dohovoru, koná iba za predpokladu, ak

sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré má podľa zákona

o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných

osobitného zreteľa ( ).

14. Z obsahu samotnej sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľ nevyužil zákonnú možnosť

ochrany svojich základných práv a sťažnosť na prieťahy predsedovi súdu nepodal. Zároveň

však sťažovateľ uviedol, že v okolnostiach daného prípadu jestvujú dôvody hodné

osobitného zreteľa, ktoré odôvodnil takto: „Ústavný súd vo svojom Uznesení

sp. zn. nesplnenie podmienky vyčerpania všetkých právnych prostriedkov

dostupných sťažovateľom na ochranu ich ústavných práv, posúdil tak, že celková dĺžka

a predmet konania nezaručujú, aby už len takouto sťažnosťou (pozn. sťažnosť na prieťahy

v konaní podaná predsedovi okresného súdu) bola umožnená náprava. Vzhľadom na vyššie

uvedené mám za to, že aj keby sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi

okresného súdu, touto sťažnosťou by vzhľadom na neadekvátnu dĺžku konania vo veci,

náprava už nebola možná. Tým sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa.“

15. Ústavný súd opakovane zdôrazňuje, že podanie sťažnosti na prieťahy v zmysle

zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv,

ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom

na konanie bez zbytočných prieťahov. Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany

pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie

o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez

zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2

ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj

zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či

v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní. Podľa § 64 ods. 2 prvej vety zákona

o súdoch orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť

všetky skutočnosti. Napokon podľa § 64 ods. 3 zákona o súdoch ak orgán poverený

vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení

na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči

zodpovedným osobám dôsledky.

16. V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že špecifickosť sťažnosti podľa

spočíva okrem iného aj v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až

subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie

je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou

všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci predovšetkým všeobecného súdnictva.

Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až

v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

17. Na základe už uvedeného preto neobstojí argument sťažovateľa, že v jeho prípade

sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré majú spočívať len v tej skutočnosti, že

označené súdne konanie, najmä rozhodnutie o odvolaní proti uzneseniu okresného súdu,

trvá neprimerane dlhú dobu. Sťažovateľ bol pasívny a až do podania ústavnej sťažnosti

neučinil žiadny iný úkon smerujúci k odstráneniu ním tvrdených prieťahov. Ústavný súd

v tejto súvislosti poukazuje aj na jednu zo základných zásad práva, ktorou je ,,vigilantibus

iuris“, teda bdelým patrí právo, alebo nech si každý stráži svoje práva vrátane označených

základných práv na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. prejednania veci

v primeranej lehote garantovaných a dohovorom. Vychádzajúc z uvedených úvah

ústavný súd konštatuje, že v posudzovanom prípade sťažovateľ nepreukázal dôvody hodné

osobitného zreteľa, ktoré by mohli viesť k odpusteniu požiadavky na využitie účinných

prostriedkov nápravy podľa .

18. Z dôvodu presvedčivosti svojho rozhodnutia napokon ústavný súd poznamenáva,

že pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sa zaoberal aj rozhodnutím ústavného súdu

sp. zn. , na ktoré sťažovateľ upriamil pozornosť pri preukazovaní dôvodov

hodných osobitného zreteľa. V označenom prípade () bolo zistené, že

sťažovateľ v priebehu prieťahov vyskytujúcich sa v konaní súdu dvakrát adresoval tomuto

súdu aspoň žiadosť o nariadenie termínu pojednávania. Ústavný súd potom berúc do úvahy

tieto skutočnosti, ako i zistené prieťahy v konaní vychádzal zo záveru, že sťažovateľovi

sa podarilo preukázať dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nebolo potrebné v jeho

prípade preukázať využitie sťažnosti na postup súdu.

19. Aj v porovnávaní veci vedenej pod sp. zn. s prípadom sťažovateľa

tak ústavný súd zistil rozdiel spočívajúci v absencii akejkoľvek procesnej aktivity

sťažovateľa voči okresnému súdu, ktorá by mohla napomôcť odstráneniu prípadných

prieťahov v konaní. Z tohto dôvodu preto ani poukázanie na označené rozhodnutie

ústavného súdu nebolo spôsobilé vyvrátiť záver ústavného súdu vo veci sťažovateľa

(porovnaj aj rozhodnutie v obdobnej veci ).

20. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosti

uzatvára, že sťažnosť je neprípustná podľa , pretože

sťažovateľ nevyčerpal účinný prostriedok nápravy, ako mu to umožňuje už spomínaný

zákon o súdoch.

21. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výroku tohto uznesenia. Keďže sťažnosť bola odmietnutá pre neprípustnosť, ústavný súd

sa už ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v sťažnosti nezaoberal.

22. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto sťažovateľovi nebráni,

aby v prípade, ak by okresný súd v ďalšom priebehu konania nepostupoval efektívne

a plynulo, podal v tej istej veci opätovne sťažnosť ústavnému súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. júna 2012