Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 315/2012
PDF · 148.93 KB
No categories available
I. ÚS 315/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. júna 2012
predbežne prerokoval sťažnosť Juraja Z., K., zastúpeného advokátom Mgr. D. Š.,
Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Dunajská Streda
v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Cb 64/2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. Z. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 3. novembra
2011 doručená sťažnosť J. Z. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Dunajská streda (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 5 Cb 64/2011.
2. Z obsahu sťažnosti a pripojených príloh vyplýva, že uznesením okresného súdu
sp. zn. 5 Cb 64/2011 z 3. mája 2011 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“) v konaní
o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia bolo viacerým účastníkom konania vrátane
sťažovateľa zakázané nakladať s nehnuteľnosťami v katastrálnom území H. Predmetné
uznesenie okresného súdu bolo sťažovateľovi doručené 9. mája 2011 a sťažovateľ podal
proti nemu 20. mája 2011 odvolanie. Opravným uznesením okresného súdu sp. zn.
5 Cb 64/2011 z 8. júna 2011 (ďalej len „opravné uznesenie“) boli konajúcim súdom podľa
ustanovenia § 164 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „OSP“) opravené zrejmé nesprávnosti v záhlaví i výroku uznesenia
okresného súdu. Proti opravnému uzneseniu podal sťažovateľ 29. júna 2011 odvolanie.
Sťažovateľ v sťažnosti zdôraznil, že ku dňu podania ústavnej sťažnosti (3. novembra 2011)
nebolo o jeho odvolaní proti uzneseniu okresného súdu, ktorým bolo nariadené predbežné
opatrenie, právoplatne rozhodnuté a podľa jemu dostupných informácií sa spis stále
nachádza na okresnom súde.
3. Sťažovateľ videl porušenie svojich základných práv predovšetkým v tej
skutočnosti, že o jeho odvolaní proti rozhodnutiu o nariadení predbežného opatrenia
nielenže nebolo rozhodnuté ani po uplynutí piatich mesiacov odo dňa jeho podania, ale vec
ani nebola predložená príslušnému odvolaciemu súdu. Sťažovateľ na podporu svojich
tvrdení poukázal na ustanovenie § 217 ods. 1 OSP, v zmysle ktorého by okresný súd mal
v jeho veci rozhodnúť o podanom odvolaní bezodkladne najneskôr do 30 dní. V nadväznosti
na uvedené sťažovateľ v ďalšej časti sťažnosti interpretoval čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6
ods. 1 dohovoru s poukazom na konkrétne rozhodnutia ústavného súdu.
4. V petite sťažnosti sťažovateľ žiadal vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil
porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní vedenom na okresnom súde
pod sp. zn. 5 Cb 64/2011, prikázal okresnému súdu v označenej veci konať bez zbytočných
prieťahov, priznal sťažovateľovi primerané zadosťučinenie v sume 5 000 € a náhradu trov
konania.
5. Výšku požadovaného primeraného zadosťučinenia sťažovateľ odôvodnil tým, že
nariadením predbežného opatrenia, ktorým mu okresný súd zakázal disponovať
s nehnuteľnosťou, mu bolo znemožnené uskutočňovať právne úkony smerujúce k vydaniu
stavebného povolenia alebo aj získaniu úveru od komerčnej banky, čo mu v konečnom
dôsledku bráni vo výstavbe rodinného domu a v riadnom užívaní nehnuteľnosti.
6. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný
súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,
opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší
také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1
vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody
porušil, vo veci konal.
7. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho
záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým
a nestranným súdom.
8. K namietanému porušeniu práva podľa ústavy a dohovoru ústavný súd
predovšetkým konštatuje, že pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy si osvojil judikatúru Európskeho
súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci
v primeranej lehote, a preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť
(napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 117/2011, I. ÚS 7/2012).
9. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
10. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
11. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak
sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon
na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje, a na použitie ktorých je
sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
12. Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie
sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto
podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
13. Iným právnym prostriedkom, ktorý poskytuje ochranu sťažovateľom označených
základných práv, je sťažnosť na prieťahy podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o súdoch“). Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03,
I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníkov konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť
na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny
stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, koná iba za predpokladu, ak
sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré má podľa zákona
o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných
osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
14. Z obsahu samotnej sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľ nevyužil zákonnú možnosť
ochrany svojich základných práv a sťažnosť na prieťahy predsedovi súdu nepodal. Zároveň
však sťažovateľ uviedol, že v okolnostiach daného prípadu jestvujú dôvody hodné
osobitného zreteľa, ktoré odôvodnil takto: „Ústavný súd vo svojom Uznesení
sp. zn. III ÚS 154/06 nesplnenie podmienky vyčerpania všetkých právnych prostriedkov
dostupných sťažovateľom na ochranu ich ústavných práv, posúdil tak, že celková dĺžka
a predmet konania nezaručujú, aby už len takouto sťažnosťou (pozn. sťažnosť na prieťahy
v konaní podaná predsedovi okresného súdu) bola umožnená náprava. Vzhľadom na vyššie
uvedené mám za to, že aj keby sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi
okresného súdu, touto sťažnosťou by vzhľadom na neadekvátnu dĺžku konania vo veci,
náprava už nebola možná. Tým sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa.“
15. Ústavný súd opakovane zdôrazňuje, že podanie sťažnosti na prieťahy v zmysle
zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv,
ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom
na konanie bez zbytočných prieťahov. Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany
pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z.
o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez
zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2
ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj
zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či
v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní. Podľa § 64 ods. 2 prvej vety zákona
o súdoch orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť
všetky skutočnosti. Napokon podľa § 64 ods. 3 zákona o súdoch ak orgán poverený
vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení
na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči
zodpovedným osobám dôsledky.
16. V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že špecifickosť sťažnosti podľa
čl. 127 ods. 1 ústavy spočíva okrem iného aj v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až
subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie
je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou
všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci predovšetkým všeobecného súdnictva.
Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až
v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.
17. Na základe už uvedeného preto neobstojí argument sťažovateľa, že v jeho prípade
sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré majú spočívať len v tej skutočnosti, že
označené súdne konanie, najmä rozhodnutie o odvolaní proti uzneseniu okresného súdu,
trvá neprimerane dlhú dobu. Sťažovateľ bol pasívny a až do podania ústavnej sťažnosti
neučinil žiadny iný úkon smerujúci k odstráneniu ním tvrdených prieťahov. Ústavný súd
v tejto súvislosti poukazuje aj na jednu zo základných zásad práva, ktorou je ,,vigilantibus
iuris“, teda bdelým patrí právo, alebo nech si každý stráži svoje práva vrátane označených
základných práv na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. prejednania veci
v primeranej lehote garantovaných ústavou a dohovorom. Vychádzajúc z uvedených úvah
ústavný súd konštatuje, že v posudzovanom prípade sťažovateľ nepreukázal dôvody hodné
osobitného zreteľa, ktoré by mohli viesť k odpusteniu požiadavky na využitie účinných
prostriedkov nápravy podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde.
18. Z dôvodu presvedčivosti svojho rozhodnutia napokon ústavný súd poznamenáva,
že pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sa zaoberal aj rozhodnutím ústavného súdu
sp. zn. III. ÚS 154/06, na ktoré sťažovateľ upriamil pozornosť pri preukazovaní dôvodov
hodných osobitného zreteľa. V označenom prípade (III. ÚS 154/06) bolo zistené, že
sťažovateľ v priebehu prieťahov vyskytujúcich sa v konaní súdu dvakrát adresoval tomuto
súdu aspoň žiadosť o nariadenie termínu pojednávania. Ústavný súd potom berúc do úvahy
tieto skutočnosti, ako i zistené prieťahy v konaní vychádzal zo záveru, že sťažovateľovi
sa podarilo preukázať dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nebolo potrebné v jeho
prípade preukázať využitie sťažnosti na postup súdu.
19. Aj v porovnávaní veci vedenej pod sp. zn. III. ÚS 154/06 s prípadom sťažovateľa
tak ústavný súd zistil rozdiel spočívajúci v absencii akejkoľvek procesnej aktivity
sťažovateľa voči okresnému súdu, ktorá by mohla napomôcť odstráneniu prípadných
prieťahov v konaní. Z tohto dôvodu preto ani poukázanie na označené rozhodnutie
ústavného súdu nebolo spôsobilé vyvrátiť záver ústavného súdu vo veci sťažovateľa
(porovnaj aj rozhodnutie v obdobnej veci III. ÚS 401/08).
20. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosti
uzatvára, že sťažnosť je neprípustná podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, pretože
sťažovateľ nevyčerpal účinný prostriedok nápravy, ako mu to umožňuje už spomínaný
zákon o súdoch.
21. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené
vo výroku tohto uznesenia. Keďže sťažnosť bola odmietnutá pre neprípustnosť, ústavný súd
sa už ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v sťažnosti nezaoberal.
22. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto sťažovateľovi nebráni,
aby v prípade, ak by okresný súd v ďalšom priebehu konania nepostupoval efektívne
a plynulo, podal v tej istej veci opätovne sťažnosť ústavnému súdu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. júna 2012