Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 137/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. apríla 2011

predbežne prerokoval sťažnosť J. F., K., vo veci namietaného porušenia čl. 13 ods. 1

písm. a), a 2 a , ako aj

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu

Košice I sp. zn. z 31. augusta 2007, rozsudkom Krajského súdu v Košiciach

sp. zn. z 28. apríla 2008 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. , z 21. decembra 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. F. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. marca

2011 doručená sťažnosť J. F. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie čl. 13

ods. 1 písm. a), a 2 a (ďalej len

„ústava“), ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Košice I (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd

prvého stupňa“) sp. zn. z 31. augusta 2007 (ďalej aj „napadnutý rozsudok

okresného súdu“), rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“ alebo

„odvolací súd“) sp. zn. z 28. apríla 2008 (ďalej aj „napadnutý rozsudok

krajského súdu“) a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší

súd“) sp. zn. , z 21. decembra 2010.

2. Zo sťažnosti a z priložených listinných dokladov vyplýva, že sťažovateľ

vystupoval v pozícii žalovaného v konaní pred okresným súdom o zaplatenie 9 460 Sk.

Okresný súd rozsudkom z 31. augusta 2007 rozhodol, že sťažovateľ je povinný zaplatiť

žalobkyni žalovanú sumu s príslušenstvom.

Podľa sťažovateľa „Okresný súd Košice I, vo veci žaloby pojednával dva krát...

Po dokazovaní, na konci pojednávania, druhého, dňa 25. 6. 2006 sudca, na základe

zhodnotenia dôkazov a oznámenia žalobkyni, že nesúhlasí s vykonaním overenia pravosti

podpisov na pracovnej zmluve, na ktorej bola žaloba založená, aj pravosti podpisov na

dohode a pracovnom posudku súdnym znalcom verejne vyhlásil, že žalobu zamieta.

Zdôvodnil, že žalobu zamieta pre nedôveryhodnosť predloženej pracovnej zmluvy a

predložených listín. ...

Okresný súd Košice I, po 443 dňoch, dňa 31. 8. 2007 vydal písomný rozsudok, ktorý

podľa súdu mal a má byť písomným rozsudkom z ukončeného súdneho konania dňa

15. 6. 2006. Sťažovateľ dôvodí že vydaný písomný rozsudok podľa zákonov, SR a

Európskeho dohovoru o základných právach a slobodách je neplatnou právnou listinou.

Neplatnou preto, že výrok o žalobe je v rozpore s verejne vyhláseným rozsudkom dňa

15. 6. 2008 na konci pojednávania po zhodnotení dôkazov, za prítomnosti účastníkov

a svedka. Verejne vyhlásený rozsudok žalobu zamietol. Dodatočne vyhotovený písomný

rozsudok, po 443 dňoch od ukončenia súdneho konania žalobu uznal. ...

Súdom vydaný písomný rozsudok nebol vydaný na základe súdneho konania. Vec,

ktorej sa rozsudok týka nebola verejne prejednaná. Porušením zákonov nie je preukázané,

že súd konal nestranne, nezávisle, bez diskriminácie a v zmysle zákonom stanovených

postupov...“.

3. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„Zrušil písomný rozsudok Okresného súdu Košice I, vydaný dňa 31. 8. 2007 vo veci

žaloby podanej dňa 4. 2. 2002, sp. zn. . Pre dôvody porušenia dohovoru

o základných právach a slobodách, SR a zákonov.

Okresnému súdu Košice bola uložená povinnosť, vydať písomný rozsudok podľa

verejne vyhláseného rozsudku po ukončení dokazovania, na konci pojednávania dňa

15. 6. 2006.

Boli nahradené škody spôsobené nezákonným postupom súdu, podľa čl. 46 ods. 1

SR...“

4. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že sťažovateľ proti rozsudku

okresného súdu podal odvolanie, v ktorom okrem iného uviedol že „Súd... na poslednom

konaní žalobkyni oznámil, že ak do stanoveného termínu nepredloží iné doklady, žalobu

zamietne.“. Krajský súd rozsudkom sp. zn. z 28. apríla 2009 napadnutý

rozsudok okresného súdu potvrdil.

5. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľ podal dovolanie „z dôvodov podľa §

237 písm. d), e), f)“ , ktoré najvyšší súd uznesením sp. zn.

, odmietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že

„Ak je súdne konanie postihnuté niektorou, z vád vymenovaných v ustanovení ,

možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie

z hľadiska , resp. vylúčené. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (

ods. 1 veta druhá ) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutia odvolacieho súdu neboli

vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 písm. a) až g)

, dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania

v zmysle tohto zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku

právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesné

nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého

konania, prípad absencie návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný,

prípad odňatia možnosti účastníkovi pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom,

či konania súdom nesprávne obsadeným. Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však

dovolacím súdom nebola v konaní zistená.

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

žalovaného proti rozsudku odvolacieho súdu vylučuje ustanovenie ;

prípustnosť dovolania napádajúceho uznesenie druhostupňového súdu nevyplýva

z ustanovenia Keďže neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v

, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolania žalovaného v súlade s

písm. c) v spojení s , ako dovolania smerujúce proti rozhodnutiam vo

veci, v ktorej je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom, riadiac sa

právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutými rozhodnutiami

odvolacieho súdu z hľadiska ich vecnej správnosti.“.

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy, alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

7. Na rozhodnutie o tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti konaniu vedenému

okresným súdom pod sp. zn. a krajským súdom pod sp. zn. , nie je

daná právomoc ústavného súdu.

Ako to vyplýva z citovaného ustanovenia , právomoc ústavného

súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len

vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Proti rozsudku okresného súdu bolo prípustné odvolanie ako riadny opravný

prostriedok, a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľa mal

krajský súd v odvolacom konaní. Tým je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu.

Rovnako proti rozsudku krajského súdu z dôvodov uvádzaných sťažovateľom

[„z dôvodov podľa § 237 písm. d), e), f)“ pozn.] bolo možné podať dovolanie, o ktorom

rozhodoval najvyšší súd. Aj táto skutočnosť vylučuje právomoc ústavného súdu.

8. Odlišná je situácia týkajúca sa tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti konaniu

vedenému najvyšším súdom pod sp. zn. , . Túto časť sťažnosti

treba považovať za zjavne neopodstatnenú.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Pri

uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať ani

právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného

súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia

a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov

takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže

stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa

všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne.

O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by

bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných

ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis ,

, ).

9. Podľa názoru ústavného súdu sa najvyšší súd dostatočne, resp. vyčerpávajúco

vysporiadal s námietkami uvedenými v dovolaní podanom sťažovateľom. Závery

najvyššieho súdu sú presvedčivé a v plnom rozsahu zodpovedajú ustálenej praxi

najvyššieho súdu pri posudzovaní prípustnosti a dôvodnosti dovolania podľa § 237

. Ústavný súd preto nevidí žiaden dôvod, aby do týchto

záverov zasiahol.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. apríla 2011