Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 137/2011
PDF · 198.91 KB
No categories available
I. ÚS 137/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. apríla 2011
predbežne prerokoval sťažnosť J. J. a J. J., obaja bytom D., vo veci namietaného porušenia
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 a čl.
47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Veľký Krtíš v konaní
vedenom pod sp. zn. 3 C/343/2007 a postupom Okresného súdu Rimavská Sobota v konaní
vedenom pod sp. zn. 13 C/108/2009 a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. J. a J. J. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. februára
2011 doručená sťažnosť J. J. a J. J. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
a čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu
Veľký Krtíš (ďalej aj „okresný súd I“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C/343/2007 a
postupom Okresného súdu Rimavská Sobota (ďalej len „okresný súd II“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 13 C/108/2009.
2. Sťažovatelia v sťažnosti uvádzajú, že 19. júna 2009 podali návrh na obnovu
konania pôvodne vedeného pred Okresným súdom Veľký Krtíš pod sp. zn. 3 C/343/2007
a podali aj žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov. Sťažovatelia ďalej
uvádzajú, že „... uplynulo od toho podania 20 mesiacov, kde ani v tejto veci sa nesnažil
rozhodnúť ani jeden súd... Opätovne bolo zaslané na OS – R. Sobota dňa 7. 01. 2010
žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov, kde uplynulo od toho podania
13 mesiacov a... sa v danej veci vôbec nerozhodovalo...
Od posledného procesného úkonu OS – R. Sobota tento nekonal efektívne...“.
3. Sťažovatelia sú toho právneho názoru, že došlo k porušovaniu ich základných
práv, lebo okresný súd I a okresný súd II „... vo veci riadne nekonal“. V tejto súvislosti
sťažovatelia namietajú porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 a čl. 47 ods. 2 ústavy.
4. Sťažovatelia sa v neposlednom rade domáhajú, aby ústavný súd vo veci samej
vydal nález, ktorým vysloví, že nečinnosťou okresného súdu I v konaní vedenom pod
sp. zn. 3 C/343/2007 a okresného súdu II v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C/108/2009 bolo
porušené ich základné právo na prerokovanie v primeranej lehote podľa čl. 48 ods. 2 a čl. 47
ods. 2 ústavy, a ďalej vysloví, aby vec bola čo najrýchlejšie rozhodnutá. Sťažovateľom
zároveň prizná spravodlivé zadosťučinenie vo výške 23 806,2 € a náhradu trov konania.
5. Sťažovatelia požiadali ústavný súd aj o ustanovenie právneho zástupcu z radov
advokátov na ich zastúpenie v konaní pred ústavným súdom z dôvodu, že sú obaja invalidní
dôchodcovia s nízkymi invalidnými dôchodkami, o čom predložili rozhodnutia Sociálnej
poisťovne – ústredie v Bratislave, a vyhlásenia o osobných, majetkových a zárobkových
pomeroch.
II.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo
právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby s jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov. Podľa čl. 47 ods. 2 ústavy každý má právo na právnu pomoc
v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo verejnej správy od začiatku konania,
a to za podmienok ustanovených zákonom.
8. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom
predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená,
alebo podaná oneskorene.
II.A
K namietanému postupu okresného súdu I v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C/343/2007
9. Z obsahu sťažnosti a jej príloh, ako aj dopytom na okresnom súde I ústavný súd
dospel k záveru, že sťažnosť v časti, ktorá sa dotýka okresného súdu I, bola podaná
oneskorene, a preto ju bolo potrebné odmietnuť.
10. Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok
prijatia sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti
v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo
upovedomenia o inom zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta
odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (pozri napr.
I. ÚS 120/02, I. ÚS 124/04). Zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej
lehoty odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03). Ústavný súd už rozhodol, že v kontexte ustanovenia
§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie
lehoty na včasnosť podania sťažnosti (I. ÚS 161/02, I. ÚS 6/03).
11. Okresný súd I v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C/343/2007 vyslovil svoju
miestnu nepríslušnosť a vec 8. októbra 2009 postúpil na prerokovanie a rozhodnutie miestne
príslušnému okresnému súdu II. Teda okresný súd I po 8. októbri 2009 už nemohol
porušovať žiadnym spôsobom základné práva sťažovateľa, pretože odstúpil vec na
prerokovanie a rozhodnutie vo veci okresnému súdu II. Na konanie vo veci bol príslušný už
len okresný súd II. Sťažovatelia mali vedomosť o postúpení veci na prerokovanie
a rozhodnutie okresnému súdu II najneskôr 7. januára 2010, lebo už na tento súd zaslali
žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov.
12. Predmetná sťažnosť bola ústavnému súdu doručená až 28. februára 2011, teda
dávno po uplynutí dvojmesačnej lehoty, preto bolo potrebné sťažnosť v tejto časti
odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako oneskorene podanú.
II.B
K namietanému postupu okresného súdu II v konaní vedenom pod
sp. zn. 13 C/108/2009
13. Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a dopytom na okresnom súde II
dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľov smerujúca proti okresnému súdu II je
neprípustná.
14. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je
prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré
mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie
je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa odseku 2 citovanej právnej
normy ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa
odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných
osobitného zreteľa.
15. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03,
I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť
na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny
stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené
právne prostriedky, ktoré má podľa zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), alebo ak sa
preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa
(§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde); takéto dôvody v danej veci sťažovatelia neuviedli
a ani ústavný súd ich nezistil.
16. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle
§ 62 a nasl. zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých
základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj
so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03,
IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi
v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o sudcoch“), ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez
zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2
ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch].
Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je
zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého
odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na
účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“.
17. V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných
prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho
základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa
osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1
ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd
pred ústavným súdom.
18. Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj
v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady
subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť
iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom
rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti
inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných
do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.
19. Vzhľadom na to, že sťažnosť adresovanú ústavnému súdu sťažovatelia podali
28. februára 2011 a predsedovi okresného súdu bola doručená 21. februára 2011 sťažnosť
na prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C/108/2009, t. j. 7 dní pred podaním sťažnosti
na ústavnom súde, posúdil ústavný súd podanie sťažnosti na prieťahy podľa zákona
o súdoch zo strany sťažovateľov iba ako formálny úkon, ktorému nemožno pripísať účinky,
ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať, ak by predseda okresného súdu dostal primeranú
(rozumnú) lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci samej (podobne
II. ÚS 376/06, IV. ÚS 48/06, II. ÚS 390/06).
20. Postup sťažovateľov v okolnostiach daného prípadu nemožno podľa ústavného
súdu považovať za splnenie požiadavky namietania prieťahov v konaní pred orgánom
štátnej správy súdov. V nadväznosti na to ústavný súd dodáva, že „povinnosť vyčerpania
dostupných a účinných prostriedkov ochrany základných práv a slobôd, porušenie ktorých
sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje, aby sťažovateľ konal v súlade
s pravidlami, ktoré s uplatnením daného prostriedku súvisia. Nekonanie týmto spôsobom
alebo chyba pri vyžadovanom postupe má za následok nesplnenie sťažovateľovej povinnosti
vyčerpať dostupný prostriedok ochrany svojich práv.“ (III. ÚS 44/03).
21. Na základe týchto zistení ústavný súd dospel k záveru, že v zmysle § 53 ods. 1
zákona o ústavnom súde sťažnosť proti okresnému súdu II nie je prípustná, a preto ju
odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
II.C
K namietanému porušeniu čl. 47 ods. 2 ústavy
22. Sťažovatelia namietali tiež porušenie čl. 47 ods. 2 ústavy v súvislosti s ich
žiadosťou o ustanovenie právneho zástupcu v prebiehajúcom súdnom konaní. Z obsahu
sťažnosti vyplýva, že porušenie tohto článku ústavy namietajú výslovne v spojitosti
s namietanými prieťahmi v konaní pred okresným súdom II, keď uviedli, že o návrhu na
ustanovenie právneho zástupcu okresný súd nekonal dlhší čas. Na základe takto uvedených
dôvodov porušenia čl. 47 ods. 2 ústavy ústavný súd nezistil žiadny príčinný vzťah
označeného čl. 47 ods. 2 ústavy k možným porušeniam práv sťažovateľov zo strany
okresného súdu II. Pokiaľ touto súvislosťou boli samotné namietané prieťahy v konaní
okresného súdu II, o týchto sa ústavný súd vyjadril v časti II.B. Preto v tejto časti sťažnosť
odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
III.
23. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho
významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľov.
24. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby
po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovatelia v tejto veci v prípade
zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu II v nej dochádza k zbytočným
prieťahom, predložili ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. apríla 2011