Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 137/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. apríla 2011

predbežne prerokoval sťažnosť J. J. a J. J., obaja bytom D., vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 a čl.

47 ods. 2 postupom Okresného súdu Veľký Krtíš v konaní

vedenom pod sp. zn. a postupom Okresného súdu Rimavská Sobota v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. J. a J. J. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. februára

2011 doručená sťažnosť J. J. a J. J. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a (ďalej len „“) postupom Okresného súdu

Veľký Krtíš (ďalej aj „okresný súd I“) v konaní vedenom pod sp. zn. a

postupom Okresného súdu Rimavská Sobota (ďalej len „okresný súd II“) v konaní vedenom

pod sp. zn. .

2. Sťažovatelia v sťažnosti uvádzajú, že 19. júna 2009 podali návrh na obnovu

konania pôvodne vedeného pred Okresným súdom Veľký Krtíš pod sp. zn.

a podali aj žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov. Sťažovatelia ďalej

uvádzajú, že „... uplynulo od toho podania 20 mesiacov, kde ani v tejto veci sa nesnažil

rozhodnúť ani jeden súd... Opätovne bolo zaslané na OS – R. Sobota dňa 7. 01. 2010

žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov, kde uplynulo od toho podania

13 mesiacov a... sa v danej veci vôbec nerozhodovalo...

Od posledného procesného úkonu OS – R. Sobota tento nekonal efektívne...“.

3. Sťažovatelia sú toho právneho názoru, že došlo k porušovaniu ich základných

práv, lebo okresný súd I a okresný súd II „... vo veci riadne nekonal“. V tejto súvislosti

sťažovatelia namietajú porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a .

4. Sťažovatelia sa v neposlednom rade domáhajú, aby ústavný súd vo veci samej

vydal nález, ktorým vysloví, že nečinnosťou okresného súdu I v konaní vedenom pod

sp. zn. a okresného súdu II v konaní vedenom pod sp. zn. bolo

porušené ich základné právo na prerokovanie v primeranej lehote podľa čl. 48 ods. 2 a čl. 47

ods. 2 , a ďalej vysloví, aby vec bola čo najrýchlejšie rozhodnutá. Sťažovateľom

zároveň prizná spravodlivé zadosťučinenie vo výške 23 806,2 € a náhradu trov konania.

5. Sťažovatelia požiadali ústavný súd aj o ustanovenie právneho zástupcu z radov

advokátov na ich zastúpenie v konaní pred ústavným súdom z dôvodu, že sú obaja invalidní

dôchodcovia s nízkymi invalidnými dôchodkami, o čom predložili rozhodnutia Sociálnej

poisťovne – ústredie v Bratislave, a vyhlásenia o osobných, majetkových a zárobkových

pomeroch.

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa každý má právo, aby s jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov. Podľa každý má právo na právnu pomoc

v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo verejnej správy od začiatku konania,

a to za podmienok ustanovených zákonom.

8. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená,

alebo podaná oneskorene.

II.A

K namietanému postupu okresného súdu I v konaní vedenom pod sp. zn.

9. Z obsahu sťažnosti a jej príloh, ako aj dopytom na okresnom súde I ústavný súd

dospel k záveru, že sťažnosť v časti, ktorá sa dotýka okresného súdu I, bola podaná

oneskorene, a preto ju bolo potrebné odmietnuť.

10. Podľa ustanovenia jednou z podmienok

prijatia sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta

odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (pozri napr.

, ). neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej

lehoty odpustiť (napr. ). Ústavný súd už rozhodol, že v kontexte ustanovenia

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie

lehoty na včasnosť podania sťažnosti (, ).

11. Okresný súd I v konaní vedenom pod sp. zn. vyslovil svoju

miestnu nepríslušnosť a vec 8. októbra 2009 postúpil na prerokovanie a rozhodnutie miestne

príslušnému okresnému súdu II. Teda okresný súd I po 8. októbri 2009 už nemohol

porušovať žiadnym spôsobom základné práva sťažovateľa, pretože odstúpil vec na

prerokovanie a rozhodnutie vo veci okresnému súdu II. Na konanie vo veci bol príslušný už

len okresný súd II. Sťažovatelia mali vedomosť o postúpení veci na prerokovanie

a rozhodnutie okresnému súdu II najneskôr 7. januára 2010, lebo už na tento súd zaslali

žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov.

12. Predmetná sťažnosť bola ústavnému súdu doručená až 28. februára 2011, teda

dávno po uplynutí dvojmesačnej lehoty, preto bolo potrebné sťažnosť v tejto časti

odmietnuť podľa ako oneskorene podanú.

II.B

K namietanému postupu okresného súdu II v konaní vedenom pod

sp. zn.

13. Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a dopytom na okresnom súde II

dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľov smerujúca proti okresnému súdu II je

neprípustná.

14. Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa odseku 2 citovanej právnej

normy ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa

odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných

osobitného zreteľa.

15. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , ,

), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť

na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny

stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa

, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené

právne prostriedky, ktoré má podľa o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), alebo ak sa

preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa

( ); takéto dôvody v danej veci sťažovatelia neuviedli

a ani ústavný súd ich nezistil.

16. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle

§ 62 a nasl. zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých

základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj

so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. ,

). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi

v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o sudcoch“), ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez

zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2

ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch].

Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je

zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého

odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na

účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“.

17. V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných

prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho

základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa

osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd

pred ústavným súdom.

18. Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj

v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady

subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť

iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom

rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných

do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

19. Vzhľadom na to, že sťažnosť adresovanú ústavnému súdu sťažovatelia podali

28. februára 2011 a predsedovi okresného súdu bola doručená 21. februára 2011 sťažnosť

na prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. , t. j. 7 dní pred podaním sťažnosti

na ústavnom súde, posúdil ústavný súd podanie sťažnosti na prieťahy podľa zákona

o súdoch zo strany sťažovateľov iba ako formálny úkon, ktorému nemožno pripísať účinky,

ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať, ak by predseda okresného súdu dostal primeranú

(rozumnú) lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci samej (podobne

, , ).

20. Postup sťažovateľov v okolnostiach daného prípadu nemožno podľa ústavného

súdu považovať za splnenie požiadavky namietania prieťahov v konaní pred orgánom

štátnej správy súdov. V nadväznosti na to ústavný súd dodáva, že „povinnosť vyčerpania

dostupných a účinných prostriedkov ochrany základných práv a slobôd, porušenie ktorých

sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje, aby sťažovateľ konal v súlade

s pravidlami, ktoré s uplatnením daného prostriedku súvisia. Nekonanie týmto spôsobom

alebo chyba pri vyžadovanom postupe má za následok nesplnenie sťažovateľovej povinnosti

vyčerpať dostupný prostriedok ochrany svojich práv.“ ().

21. Na základe týchto zistení ústavný súd dospel k záveru, že v zmysle § 53 ods. 1

sťažnosť proti okresnému súdu II nie je prípustná, a preto ju

odmietol podľa .

II.C

K namietanému porušeniu

22. Sťažovatelia namietali tiež porušenie v súvislosti s ich

žiadosťou o ustanovenie právneho zástupcu v prebiehajúcom súdnom konaní. Z obsahu

sťažnosti vyplýva, že porušenie tohto článku namietajú výslovne v spojitosti

s namietanými prieťahmi v konaní pred okresným súdom II, keď uviedli, že o návrhu na

ustanovenie právneho zástupcu okresný súd nekonal dlhší čas. Na základe takto uvedených

dôvodov porušenia ústavný súd nezistil žiadny príčinný vzťah

označeného k možným porušeniam práv sťažovateľov zo strany

okresného súdu II. Pokiaľ touto súvislosťou boli samotné namietané prieťahy v konaní

okresného súdu II, o týchto sa ústavný súd vyjadril v časti II.B. Preto v tejto časti sťažnosť

odmietol podľa z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

III.

23. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho

významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľov.

24. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby

po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovatelia v tejto veci v prípade

zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu II v nej dochádza k zbytočným

prieťahom, predložili ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. apríla 2011